Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202256
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213202256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr, Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o.,
so sídlom Politických vězňů 1272/21. Nové Mesto, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 26 429 705,
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, ICO: 36 864 421, proti žalovanej E.
V., bytom J. J. XXXX/XX. XXX XX L., o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/72/2013-77 zo dňa 05.11.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, v tejto časti zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a konanie

zastavuje.

Vo zvyšku potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobca nemá právo na náhradu trov vo vzťahu k zastaveniu konania a ani na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa") napadnutým rozsudkom návrh zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi:

× Zmenkovú sumu vo výške 0,- €, Zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.320,57 € od

24.12.2010 do 14.02.2011 vo výške 174,97 €, zo sumy 1.270,57 € od 15.02.2011 do zaplatenia, 6 %
ročný úrok zo sumy 1.320,57 € od 21.02.2011 do 12.09.2012 vo výške 119,38 €, zmenkovú odmenu vo
výške 1/3% zmenkovej sumy vo výške 4,40 €
× náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku 26,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 82,34 €.

Žalobca poukázal na to, že ako indosatár je nadobúdateľ všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná 12.01.2010 na zmenkovú sumu 1.320,57 €, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne od 24.12.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť
za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným
úrokom od 24.12.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosantpredložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 3.000,- € na zmenkovú sumu 1.320,57
€ a 1.679,43 € na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu", indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému do troch dní
uhradiť žalovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom. Žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobe
pripojil listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovanou zo dňa
12.01.2010 na zmenkovú sumu 1.320,57 €.

Na výzvu súdu, aby žalobca predložil zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným, žalobca uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej
pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca
predložil súdu originál zmenky a zmenkové informácie preniesol žalobca presne do návrhu na uplatnenie
pohľadávky a preto neostáva z jeho strany, čo doplniť alebo opraviť. Žalobca uplatňuje v konaní
majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k

dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už
v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo preložiť. Žalobca nemá dostatočne presné a primerané údaje
na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

Žalovaný nedoručil súdu odpoveď na tlačivo C a pripojenú žalobu.

Súd prvého stupňa z dôkazov, konkrétne zo zmenky predloženej žalobcom, zistil to, že listina je
označená ako zmenka, vystavená v Bardejove dňa 12.01.2010 s textom: „Zaplatím za túto zmenku
pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o. ICO:35807598, Pribinova 25, 81109 Bratislava, zapísaná v
obchodnom registri OS Bratislava I, oddiel s.r.o., vložka č. 23636/B". Do zmenky bola vpísaná suma

1.320,57 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 24.12.2010. Zo zmenky ďalej vyplýva, že je splatné:
Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 81109 Bratislava „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote štyroch
rokov od vystavenia". Vystaviteľom bol žalovaný k číslu zmluvy 800501069. Na rube zmenky je uvedené:
namiesto nás na rad CD
Consulting s.r.o., K červenému dvom 3 2 69725a, 030 00 Praha, Česká republika, IČO: 26429705,

Pohotovosť s.r.o., Jaroslav Fuchs, konateľ a nečitateľný podpis.

Súd prvého stupňa uviedol, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie v zmysle nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
z nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej

republiky a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom
konania je cezhraničný spor, pričom hodnota nepresahuje 2000 € bez príslušenstva, čo je v súlade s
článkom 2 a 3 nariadenia č, 861/2007.

Predmetom konania bol spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva s miestom

vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR.

Súd v prvom rade posúdil platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom
č.191/1950Sb.-Zákonzmenkovýašekový.Predloženázmenkajevlastnouzmenkou,ktorájeupravená
v článku 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Sb.

Súd prvého stupňa po preskúmaní predloženej zmenky zistil, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené
dve možnosti zaplatenia, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V zmenke sú totiž uvedené dva údaje
o zročnosti, čo spôsobuje neurčitosť dohody o zročnosti v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Neurčitý údaj zročnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za
túto zmenku pri predložení" je uvedená zročnosť zmenky na videnie a z údaja „na platenie predložiť
v lehote štyroch rokov od vystavenia" je uvedená zročnosť zmenky na určitý čas po dáte vystavenia.
Jedná sa teda o neurčitý údaj zročnosti, resp. o zročnosť postupnú, ako je to uvedené v ustanovení

§ 33 ods. 2 zákona 191/1950 Sb. Takáto zmenka sa považuje za neplatnú (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR lObdo/59/2010 zo dňa 26.1.2011). Problematiku zročnosti zmenky upravuje § 33 a nasledujúce
zákona 191/1950 Sb., kde sú taxatívne vymenované štyri spôsoby, ktorými je možné stanoviť zročnosť.
Iný spôsob určenia zročnosti zakladá neplatnosť zmenky (rozsudok Najvyššieho súdu SR lObo/23/2010,rozsudok Vrchného súdu v Prahe 9Cmo/504/1998). Prvý spôsob zročnosti zmenky je, že sú zročné
na videnie - vistazmenky. Druhý spôsob zročnosti zmenky je na určitý čas po videní (napr. za 30 dní
po videní) nazývané lehotové vistazmenky. Tretí spôsob zročnosti zmenky je určitý čas po vystavení

(napr. za 30 dní po vystavení) nazývané datozmenky. Štvrtý spôsob zročnosti zmenky je fixná zmenka,
ktorá má uvedený konkrétny dátum zročnosti, pričom je prípustný aj opisný spôsob, ak z neho vyplýva
konkrétny deň, v ktorý sa má platiť. V prejednávanej veci bola určená kombinovaná zročnosť a to jednak
na videnie a jednak fixná zmenka s povinnosťou platenia v lehote štyroch rokov od vystavenia.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predložená zmenka žalobcom nemala náležitosti podľa § 33
ods. 1 zákona 191/1950 Sb. a preto je v zmysle odseku 2 citovaného paragrafu neplatná.

Súd prvého stupňa zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa
na ochranu spotrebiteľa z dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere
uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

Súd v konaniach o právach z indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho
vzťahu, z ktorého zmenka vznikla (najmä § 495 Občianskeho zákonníka a § 17 zákona 191/1950 Sb.).
Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím tretej osoby (indosatára) umožňuje od žalovaného
ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov a
poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a

RPMN.

Právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto
formálnosť samotná by nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo
zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení,

avšak faktická situácia môže byť odlišná. Naviac dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu
k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie právne povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich
môže mať celkom fatálne dôsledky v podobne vzniku dlhovej špirály (IV. Ú S 457/10 Ústavného súdu
CZ).

Niejemožnétotižprehliadaťmožnézneužitiezmenkovéhoinštitútuvneprospechjednejzmluvnejstrany.
Keďže zmenka bola vystavená žalovaným v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere,
súd ex offo preskúmal zmluvné podmienky a dospel k záveru, že v oboznamovanej zmluve sa jedná
o neprijateľné zmluvné podmienky v časti vypínacieho práva zmenky a preto bez platnej dohody o
vypínacom práve nemôže byť platná zmenka.

Súd prvého stupňa mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo
spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C -419/2011 zo 14.
03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní
pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa

záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe
zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa.

Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej

obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné dojednanie v čl.
17 VOP, podľa ktorého „zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky", je v priamom rozpore s ustanovením
§ 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25
% denne odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný

celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so
zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov
zo strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je v
zmysle čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne
nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku

zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne.

Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje v
rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníkapožadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Súd prvého stupňa z dôvodov, ktoré uviedol v rozsudku, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami Občianskeho zákonníka - § 37 ods. 1, § 36, § 52

ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k, 5, § 54 ods. 1, 2, ustanoveniami zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách
a šekoch - § 75, § 77, § 5, § 11, § 48 ods. 1, § 33 ods. 1, 2, ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch - § 4 ods. 6.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť, návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania.
V dôvodoch odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je prekvapivým rozhodnutím, čo
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo

skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol,
ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Uviedol, že prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý
údaj splatnosti. Neurčitosť splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným
údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení" a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov

do vystavenia". Uviedol, že v zmysle čl. I. § 33 Zákona o zmenkách a šekoch môže byť splatnosť
zmenky určená len 4 spôsobmi predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným
zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (ide o tzv. vistazmenku). Zákon explicitne
neudáva, akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzanie doložiek splatnosti bol zaužívaný
v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je doktrína ajudikatúra po roku 1930, od kedy

sa datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti
údaj najmä nasledovnými slovnými vyjadreniami „na predloženie", „po predložení", „pri predložení",
„na videnie". Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri
predložení" je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti vistazmenke, t.j. zmenky splatnej
na videnie. Zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roka od dátumu

vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť, alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na
zmenke musí uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý. V zákone nie je explicitne uvedené, ako
samáúdajopredĺžení,resp.skrátenílehotysplatnostiuviesť.Vovecijenazmenkeuvedené„naplatenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", pri jazykovom výklade uvedeného je zrejmý význam slova
„na platenie", „predložiť". Posudzovaný údaj podľa žalobcu logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty

na predĺženie vistazmenky na platenie. Nie je možné sa stotožniť so záverom, že v údaji predlžujúcom
lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená predložka „do", a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie
predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia". Uvedené nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade. Na
základe uvedené údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení" si navzájom nekonkuruje s údajom „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od

vystavenia", pretože ide o dva rozličné údaje s dvomi rozdielnymi vyznaniami z pohľadu zmenkového,
t.j. nejde od vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku
charakterizujeme o aký typ ide z hľadiska zročnosti (v tomto prípade vistazmenka), druhý z nich určuje
obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie.
Žalobca taktiež namietal, že súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom účastníci dokazovanie ďalšími

dokladmi nenavrhli. Súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného bez legitímneho podnetu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto
obrany pritom žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním
ju prakticky uznal. Uvedené správanie súdu je neprijateľné. Žalobca taktiež uviedol, že o existencii
iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, nebol teda nositeľom

dôkaznéhobremena.Súdvsporovomkonanímôžesvojerozhodnutiezakladaťlennatakýchtvrdeniach,
ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na takých, pôvod ktorých nachádza v iných konaniach
a tak tieto nie sú výsledkom dokazovania.Žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 51,45 eura bez DPH za podané odvolanie a 8,39
eura bez DPH režijný paušál.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Po rozhodnutí súdu prvého stupňa, písomnosťou zo dňa 21.12.2015 žalobca vzal späť svoj návrh na
začatie konania v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne, čím si, ako uviedol, uplatňuje v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06

% denne, viac neuplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ale žiada súd priznať zmenkový úrok
len v rozsahu 0,06 % denne.

Žalovaná na výzvu súdu nevyjadrila nesúhlas s týmto dispozičným úkonom žalobcu. Podľa § 208 O.s.p.,
ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie
nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí,

ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého
stupňa a konanie zastaví.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o pripustení
späťvzatia v zmysle citovaného ust. § 208 O.s.p. ako aj na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 10

ods. 1 O.s.p., pripustil späťvzatie žaloby v súlade s dispozičným úkonom žalobcu, v tejto časti rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.
Vo zvyšku preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v rozsahu v akom bol napadnutý, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich ž ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
v súlade s ust. § 214 ods. 1 a 2 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na

úradnej tabuli súdu dňa 01.04.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že žalobcom
formulované odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa pre

účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z vykonaných dôkazov vyvodil správne
skutkové závery a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa v
celom rozsahu stotožňuje a na správne zdôvodnenie v celom rozsahu odkazuje.
V súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa:

Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl pri aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil .

Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, so zisteným skutkovým
stavom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ako aj správne právne
vec posúdil.

Pokiaľžalobcanamietalnesprávnypostupsúduprvéhostupňaspočívajúcivtom,ževychádzalajziných
dôkazov, než ktoré v návrhu predložil žalobca, je potrebné uviesť podľa názoru odvolacieho súdu, že ak
súd prvého stupňa vykonal dokazovanie posudzujúc aj základný záväzkový vzťah, ktorým sa zmenka
zabezpečovala, je možné tento procesný postup považovať za postup, ktorým bolo porušené právo
účastníka na súdnu ochranu zaručené Ústavou Slovenskej republiky, v tomto zmysle námietky žalobcu

odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Pokiaľ prvostupňový súd realizoval ex offo prieskum uplatnených zmenkových nárokov aj z hľadiska
samotnej kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, tiež nekonal v rozpore s nariadením aniv rozpore s vnútroštátnym procesným právom. Opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatnených
zmenkových nárokov vyplývajúca z povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi ochranu bola súdom prvého
stupňa presvedčivo zdôvodnená a v tomto zmysle odvolacia námietka o porušovaní rovnosti procesných

strán nemôže obstáť.

Záver odvolacieho súdu o tom, že súd prvého stupňa sa pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom
konania nedopustil pochybenia, podporujú aj závery vyplývajúce zo zjednocujúceho stanoviska
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo

prijaté na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého :
„I.Aknavrhovateľakodôkazosvedčeniauplatnenéhonárokudoložízmenku,platíbezohľadunapovahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ predložil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu
súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nárokuje tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má

nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého
návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok
zohľadňujúcich rozsah a povahu pri rešpektovaní povinností posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť
úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.

Ak je vystavovateľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vykonávacom
práve, aplikujúc správnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiť
nárok na uplatnený úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku

podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje."

Čo sa týka argumentácie súdu prvého stupňa vo vzťahu k neplatnosti zmenky odvolací súd sa s
argumentmi, pre ktoré mal súd zmenku za neplatnú, stotožňuje a na dôvody uvedené v rozsudku súdu
prvého stupňa v celom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Správnemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania.

O trovách konania vo vzťahu k zastaveniu konania v časti a o trovách odvolacieho konania účastníkov
odvolací súd rozhodol podľa čl. 16 a 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č 861/2007 z
11.07.2007 tak, že náhradu trov konania vo vzťahu k zastaveniu konania v časti nepriznal, nakoľko bol
to žalobca, ktorý svojim dispozičným úkonom zavinil zastavenie konania (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146
ods. 2 O.s.p.); čo sa týka trov odvolacieho konania žalovanej ich nepriznal, nakoľko návrh na priznanie

trov odvolacieho konania nebol odvolaciemu súdu predložený (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods.
1 a § 142 ods. 1 O.s.p.) a žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, právo na náhradu trov
odvolacieho konania nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.