Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 12C/299/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314208295
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:5314208295.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou, v právnej veci
navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, IČO 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, IČO 47 233 516, so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, proti odporkyni: X. B., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom J. XXX, o
zaplatenie 2.293,90 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.087,30 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.087,30 Eur od 19.02.2013 do zaplatenia, a
to v splátkach vo výške 90,- Eur mesačne vždy do 25. dňa v danom mesiaci počnúc nasledujúci mesiac
po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok, keď
nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý dlh.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

III. Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.09.2014 domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť sumu vo výške 2.293,90 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 2.293,90 Eur od 19,02.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 18.02.2010 dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX

(ďalej „Dohody“) so splátkový kalendárom. Predmetom Dohody bolo uznanie neuhradeného dlhu z
zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere č. XXXXXXXXXX zo strany odporkyne a súčasne dojednanie strán
o uhradení uznaného dlhu. Uznaný dlh bol ku dňu uzavretia Dohody vo výške 2.293,90 Eur (titulom
neuhradených splátok), pričom odporkyňa sa ho zaviazala uhradiť v dohodnutých splátkach. Dátum
splatnosti poslednej splátky na úhradu dlhu bol podľa uzavretej dohody 18.02.2013. Odporca
svoje povinnosti podľa Dohody nesplnila a dostala sa s úhradou do omeškania. V súlade s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády

č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania.

Odporkyňa k návrhu uviedla, že je si vedomá svojho dlhu a požiadala o povolenie splniť povinnosť v
splátkach vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery.

Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti odporkyne, navrhovateľa a právneho

zástupcu navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa požiadal o ospravedlnenie neprítomnosti ako aj
neprítomnosti navrhovateľa s tým, že súhlasí, aby bolo rozhodnuté na základe listinných dôkazov apísomných vyjadrení v intenciách podaného návrhu. Odporkyňa nepožiadala o odročenie pojednávania
z vážnych dôvodov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä so Žiadosťou/
Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere,
kartou klienta, oznámenia veriteľa o schválení úveru, písomným vyjadrením navrhovateľa a odporkyne,
a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľjeobchodnáspoločnosťzapísanávobchodnomregistri,ktorámávpredmetesvojejčinnosti
o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, odporkyňa je fyzická osoba, nepodnikateľ.

Dňa 27.05.2009 uzatvorili účastníci zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, obsahom ktorej bol
záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni úver vo výške 1.294,56 Eur a súčasne záväzok odporkyne
nahradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, a to formou 30 mesačných splátok vo výške

79,10 Eur. Úverová zmluva nesie č. XXXXXXXXXX s tým, že odporkyňou bola podpísaná 20.05.2009
a navrhovateľom dňa 27.05.2009. Zmluva na lícnej časti obsahuje nadpis „Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere". V bode 1. je označený navrhovateľ
obchodná spoločnosť ako veriteľ, v bode 2. je svojimi osobnými údajmi označená odporkyňa, body 3.
a 4. neboli vypísané, inak mohli obsahovať údaj o spoludlžníkovi 1/ a spoludlžníkovi 2/. Bod 5 žiadosti

obsahuje údaj o požadovanom revolvingovom úvere. Z bodu 5 žiadosti o poskytnutie úveru vyplýva, že
odporkyňaakodlžníčkažiadalanavrhovateľaoposkytnutieúveru zanasledovnýchpodmienok:
poskytnutá čiastka úveru 1.294,56 Eur, splatnosť úveru pri počte 30 splátok k 16.dňu v
mesiaci, mesačná splátka vo výške 79,10 Eur, zmluvná odmena 1.078,47 Eur, predpokladaná RPMN za
úver v percentách 68,81, ročná úroková sadzba úveru 68,81 %, priemerná RPMN 40,61 %, poskytnutá

čiastka revolvingu 640,71 Eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola uvedená suma 783,11
Eur a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 58,69 %, ročná úroková sadzba revolvingu
v percentách 67,53 %. Podstatne iným písmom už boli vyplnené údaje o schválenom revolvingovom
úvere, ktoré obsahuje bod 6 lícnej časti tejto zmluvy, kde je uvedená poskytnutá čiastka úveru 1.294,56
Eur, počet splátok 30, pri splatnosti k 16-temu dňu v mesiaci, mesačná splátka vo výške

79,10 Eur, zmluvná odmena 1.078,47 Eur, RPMN za úver v percentách 64,35, ročná úroková
sadzba úveru 68,81%, priemerná RPMN 40,61 %, poskytnutá čiastka revolvingu 640,71 Eur, zmluvná
odmena za poskytnutie revolvingu bola uvedená suma 783,11 Eur a predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 55,37 %, ročná úroková sadzba revolvingu v percentách 67,5 %. V zmysle
bodu 8 lícnej strany zmluvy dlžník s veriteľom v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných

dojednaniach o revolvingovom úvere na zadnej strane žiadosti/zmluvy, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou tejto žiadosti/zmluvy s tým, že sa s nimi oboznámili a nemajú k ním žiadne výhrady a zaväzujú
sa ich dodržiavať. Z uvedeného je zrejmé, že údaj o RPMN v bode 5 predmetnej žiadosti/zmluvy, ktorú
možno považovať za akceptáciu alebo za návrh zmluvy, nie je totožný s akceptáciou žiadosti v bode 6
zmluvy/žiadosti. Prijatie návrhu odporkyne na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, urobené vyššie

uvádzanými úkonmi navrhovateľa, teda vyplnením bodu 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru
a vyhotovením oznámenia veriteľa o schválení úveru, ktoré obsahujú odlišné údaje RPMN a priemernej
RPMN bolo potrebné považovať za nový návrh v časti, ktorá sa týkala tejto zmeny. Zo strany odporkyne
nebol urobený žiadny ďalší písomný úkon, z ktorého by nepochybne vyplývalo, že odporkyňa RPMN
vo výške, ktorá bola určená v prejavoch navrhovateľa zo dňa 27.05.2009, akceptovala, práve naopak

navrhovateľ uviedol iné hodnoty RPMN v oznámení veriteľa o schválení úveru.

Odporkyňa ako vyplýva z karty klienta uhradila navrhovateľovi celkom 79,10 Eur.

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za
tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne

ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako
lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat

Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a
Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak
národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné

prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľaustanoveniačl.3ods.3SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,prílohaobsahujeindikatívny
a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky

alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.

Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „zákona č. 258/2001Z.z.“) - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej
právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) zákona č. č. 258/2001 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,

priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú
osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.; pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.; od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo
poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej
splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah založený podľa zákona č. 258/2001 Z.z.,
ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu v ktorom žiadal odporca o poskytnutie spotrebiteľského
úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
258/2001 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných
náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/,

ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48
Občianskeho zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod.) a je určitou formou
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej

strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS

z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na

jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro
konformným výkladom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej
bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe
neznamenajú prijatie návrhu.

Podľaustanovenia§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždý

z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žemedziúčastníkmivznikolspotrebiteľskývzťah.Ajkeďpredmetná
zmluva o spotrebiteľskom bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
teda v danom prípade záväzkový vzťah medzi účastníkmi spadá do kategórie absolútneho

obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), nemá táto skutočnosť za následok, že sa
na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj
zhora citované ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka.
Predmetná zmluva tak spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy

sú tiež všeobecné podmienky, ktoré odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred
a pre veľký počet spotrebiteľov. Z uvedeného vyplýva, že súd na také ustanovenie
všeobecných podmienok formulárovej zmluvy, z ktorého vyplýva aplikácia ustanovenia § 275 ods. 4
Obchodného zákonníka upravujúceho okamih uzatvorenia zmluvy, majúca za následok menej priaznivé
postavenie spotrebiteľa s poukazom na povahu ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako

jednostranne kogentného neumožňujúceho sa odchýliť od občianskoprávnej
úpravy v neprospech spotrebiteľa, nemohol prihliadnuť, a preto súd v predmetnej veci aplikoval zhora
citované ustanovenie § 43c a 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o okamih uzatvorenia
zmluvy v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluva bola uzavretá medzi
veriteľom - navrhovateľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti

o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - odporkyňou ako fyzickou
osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúverevinejprávnejforme-voformeúveruaspotrebiteľsazaväzujetietovrátiťauhradiť

celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V tejto zmluve však absentujú niektoré zákonné podmienky, s ktorými zákon o spotrebiteľských
úveroch spája právo navrhovateľa ako dodávateľa požadovať späť len poskytnutý úver, bez úrokov a
bez poplatkov a povinnosť dlžníka ako spotrebiteľa splatiť úver iba vo výške poskytnutých peňažných

prostriedkov, bez úrokov a bez poplatkov. Tu potom navrhovateľ nie je oprávnený zo zmluvy požadovať
okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenie. V danom prípade zmluve chýbajú najmä náležitosti
určené v § 4 ods. 2 písm. e), i) a j) zákona 258/2001 Z.z.. Pre absenciu týchto náležitostí zmluvy
je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva
z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z.. Najmä súd poukazuje na rozpory medzi zmluvou,

oznámením veriteľa o schválení a kartou klienta a poukazuje najmä na určenie výšky splátky, ktoré je
pre spotrebiteľa nezrozumiteľné, nejasné.Pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá
bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narúša, alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, alebo službe,

ku ktorým sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.“ Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku je formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej vo forme povolenia
splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpenie k záväzku a tým
predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalovaného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s

rozhodcovskou doložkou. Z textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k
neurčitémupočtudlžníkov,nakoľkotentozáverjesúduznámyzjehočinnosti vinýchprávnychveciach.
Dlžník takúto dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach a rozhodne nie je v
jeho záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko
takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. V dohode
uvedená suma uznanej pohľadávky navyše nekorešponduje s nárokom navrhovateľa uplatnenom v

tomto konaní, nešpecifikuje z čoho pozostáva uznaná pohľadávka, preto je pre potreby tohto konania
prakticky nepoužiteľná. Táto dohoda je neplatná v zmysle ustanovení § 3, 37 a 39 Občianskeho
zákonníka.

Po takomto zhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobnému návrhu je dôvodné

vyhovieť len v hodnote poskytnutého úveru po zohľadnení zaplatenej časti úveru, a preto súd uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť 1.087,30 Eur (poskytnutý úver vo výške 1.166,40 Eur - zaplatená
časť úveru vo výške 79,10 Eur).

Keďže odporkyňa riadne a včas po vyhlásení okamžitej splatnosti nevrátila poskytnutý úver vznikol

navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (pre rozhodné obdobie bola stanovená sadzba vo výške
0,75 %) zákonný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 1.087,30 Eur od 19.02.2013 do zaplatenia, na zaplatenie ktorých súd odporkyňu zaviazal, keďže
povinnosti vyplývajúcu zo zmluvy v celom rozsahu nesplnila. Súd odporkyni v súlade s § 160 ods. 1

veta druhá O.s.p. s poukazom na jej osobné a majetkové pomery povolil zaplatiť uloženú povinnosť v
splátkach.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu

trov právo, a preto súd vzhľadom na rovnosť miery úspechu účastníkov, vyslovil, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia.