Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 11, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 11C/8/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510206419
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3510206419.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhomsamosudkyňouJUDr.ErikouTrtalovouvprávnejvecinavrhovateľa

Cetelem Slovensko, a.s. so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO 35 787 783, právne zastúpený JUDr.
Marekom Czompolym, advokátom so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti odporkyni 2/ E. K., občan
Slovenskej republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 3.923,51 Eur s príslušenstvom, t
a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 500,- Eur sa zastavuje.

II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 916,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9

% ročne:

- zo sumy 1.480,40 Eur od 01.12.2009 do 14.12.2009
- zo sumy 1.445,40 Eur od 15.12.2009 do 13.01.2010
- zo sumy 1.410,40 Eur od 14.01.2010 do 15.02.2010
- zo sumy 1.375,40 Eur od 16.02.2010 do 15.03.2010
- zo sumy 1.340,40 Eur od 16.03.2010 do 14.04.2010

- zo sumy 1.305,40 Eur od 15.04.2010 do 13.05.2010
- zo sumy 1.270,40 Eur od 14.05.2010 do 14.05.2010
- zo sumy 1.216,88 Eur od 15.05.2010 do 14.06.2010
- zo sumy 1.191,88 Eur od 15.06.2010 do 13.07.2010
- zo sumy 1.166,88 Eur od 14.07.2010 do 13.08.2010
- zo sumy 1.141,88 Eur od 14.08.2010 do 13.09.2010
- zo sumy 1.116,88 Eur od 14.09.2010 do 13.10.2010
- zo sumy 1.091,88 Eur od 14.10.2010 do 15.11.2010

- zo sumy 1.066,88 Eur od 16.11.2010 do 13.12.2010
- zo sumy 1.041,88 Eur od 14.12.2010 do 13.01.2011
- zo sumy 1.016,88 Eur od 14.01.2011 do 14.02.2011
- zo sumy 991,88 Eur od 15.02.2011 do 14.03.2011
- zo sumy 966,88 Eur od 15.03.2011 do 13.06.2011
- zo sumy 941,88 Eur od 14.06.2011 do 13.07.2011
- zo sumy 916,88 Eur od 14.07.2011 do zaplatenia,

a to všetko formou splátok vo výške 50,- Eur mesačne vždy do 25.dňa v mesiaci, počnúc nasledujúci
mesiac po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, na účet číslo XXXXXXXXXX/
XXXX, VS XXXXXXXXXX, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva
splatný celý dlh.

III. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ pôvodne domáhal zaplatenia 3.923,51 Eur a úroku z omeškania
9 % ročne zo sumy 4.550,56 Eur od 01.12.2009 do 14.12.2009, zo sumy 4.480,56 Eur od 15.12.2009

do 13.01.2010, zo sumy 4.410,56 Eur od 14.01.2010 do 15.02.2010, zo sumy
4.340,56 Eur od 16.02.2010 do 15.03.2010, zo sumy 4.270,56 Eur od 16.03.2010 do 14.04.2010, zo
sumy 4.200,56 Eur od 15.04.2010 do 13.05.2010, zo sumy 4.130,56 Eur od 14.05.2010 do 14.05.2010,
zo sumy 4.023,51 Eur od 15.05.2010 do 14.06.2010, zo sumy 3.973,51 Eur od 15.06.2010
do 13.07.2010 a zo sumy 3.923,51 Eur od 14.07.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania, pričom
splnenie žiadal navrhovateľ spoločne a nerozdielne od odporkyne 2/, tak aj od jej ex-manžela odporcu

1/. Platobným rozkazom č. k. 3Ro/548/2010-27 zo dňa 10.11.2010 súd žalobnému návrhu v plnom
rozsahu vyhovel a odporcom uložil povinnosť zaplatiť žalobou uplatnenú pohľadávku v celom rozsahu
spoločne a nerozdielne. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2011 proti odporcovi 1/, a
preto súd následne rozhodoval o povinnosti odporkyne 2/. Žalobný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že
odporcovia uzatvorili s navrhovateľom zmluvu o úvere dňa 26.07.2007, na základe ktorej im navrhovateľ

poskytol úver vo výške 150.000,- Sk, ktorý sa zaviazali splácať v 72 mesačných splátkach po 3.255,-
Sk. So splácaním splátok sa odporcovia dostali do omeškania, čo bolo následne dôvodom odstúpenia
od zmluvy zo strany navrhovateľa a vzniku nároku na vrátenie nesplatenej istiny. Napriek čiastočným
splátkam odporcovia dlh nesplatili a navrhovateľov dlh voči nim v čase podania návrhu predstavoval
pôvodne žalovanú istinu s príslušenstvom. V priebehu konania bol dlh ešte čiastočne splnený, a to vo

výške 500,- Eur, preto vzal navrhovateľ návrh v tejto časti a v príslušnom úroku z
omeškania pred začatím pojednávania späť.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01.03.2012, č.
k. 11C/8/2011-93, bolo rozhodnuté tak, že odporkyňa 2/ je povinná zaplatiť navrhovateľovi 3.423,51 Eur

spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.550,56 Eur od 01.12.2009
do 14.12.2009 (15,70 Eur), zo sumy 4.480,56 Eur od 15.12.2009 do 13.01.2010
(33,14 Eur), zo sumy 4.410,56 Eur od 14.01.2010 do 15.02.2010 (35,88 Eur), zo sumy 4.340,56 Eur
od 16.02.2010 do 15.03.2010 (29,96 Eur), zo sumy 4.270,56 Eur od 16.03.2010 do
14.04.2010 (31,59 Eur), zo sumy 4.200,56 Eur od 15.04.2010 do 13.05.2010

(30,03 Eur), zo sumy 4.130,56 Eur od 14.05.2010 do 14.05.2010 (1,01 Eur), zo sumy 4.023,51 Eur
od 15.05.2010 do 14.06.2010 (30,75 Eur), zo sumy 3.973,51 Eur od 15.06.2010 do
13.07.2010 (28,41 Eur), zo sumy 3.923,51 Eur od 14.07.2010 do 13.08.2010
(29,99 Eur), zo sumy 3.873,51 Eur od 14.08.2010 do 13.09.2010 (29,60 Eur), zo sumy 3.823,51 Eur
od 14.09.2010 do 13.10.2010 (28,28 Eur), zo sumy 3.773,51 Eur od 14.10.2010 do

15.11.2010 (30,70 Eur), zo sumy 3.723,51 Eur od 16.11.2010 do 13.12.2010
(25,70Eur), zo sumy 3.673,51 Eur od 14.12.2010 do 13.01.2011 (28,07 Eur), zo sumy 3.623,51 Eur od
14.01.2011 do 14.02.2011 (28,59 Eur), zo sumy 3.573,51 Eur od 15.02.2011 do 14.03.2011
(24,67 Eur), zo sumy 3.523,51 Eur od 15.03.2011 do 13.06.2011 (79,06 Eur), zo
sumy 3.473,51 Eur od 14.06.2011 do 13.07.2011 (25,69 Eur), zo sumy 3.423,51 Eur od 14.07.2011

do zaplatenia. Vo zvyšnej časti bolo konanie zastavené. Odporkyni 2/ bola uložená povinnosť zaplatiť
náhradu trov konania a umožnené splniť povinnosť v súdom určených splátkach. Proti predmetnému
rozsudku podala odporkyňa 2/ odvolanie v zákonnej lehote.

Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6Co/114/2012-108 zo dňa 29.10.2014 napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení odvolací súd považoval za dôvodnú námietku odvolateľky o absencii úvah v odôvodnení
napadnutého rozsudku, na základe ktorých okresný súd dospel k výške dlhu. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku sa javí, že okresný súd vychádzal najmä zo špecifikácie spotrebiteľského úveru,

predloženej navrhovateľom. V uvedenej špecifikácii sa uvádza, že navrhovateľ uplatňuje zaplatenie
sumy 3.923,51 Eur, ktorá ku dňu 20.07.2010 pozostáva zo sumy 183,46 Eur (dlžné
mesačné splátky so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy), a sumy 3.740,05 Eur (úverová
istina zo zvyšných splátok po odstúpení od úverovej zmluvy). Podľa uvedenej špecifikácie odporca
(H. K.) ku dňu 20.07.2010 uhradil sumu 2.695,35 Eur, ktorá bola použitá na úhradu dohodnutých

úrokov, zmluvných pokút, poplatkov a časti úverovej istiny. Z odôvodnenia napadnutého rozsudkunevyplýva, že by okresný súd skúmal konkrétny rozsah uhradených úrokov, zmluvných pokút, poplatkov
a konkrétnej časti úverovej istiny z hľadiska ich súladu s príslušnými ustanoveniami, zameranými na
ochranu spotrebiteľa, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľná správnosť výroku napadnutého rozsudku

vo veci samej, ktorým bolo vyhovené návrhu. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa sa javí byť sporný aj
zmluvne dohodnutý poplatok za správu úveru, ktorý mal byť súčasťou pravidelných mesačných splátok.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
veci. Preto podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie, pričom vzhľadom na nadväznosť výroku o čiastočnom zastavení konania ("Vo
zvyšku sa konanie zastavuje") z hľadiska jeho vykonateľnosti na výrok, ktorým bolo vyhovené návrhu,
bol odvolací súd povinný zrušiť aj výrok o takto výrokom rozsudku vymedzenom čiastočnom zastavení
konania. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu znovu rozhodnúť o
čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom. Následne bude jeho úlohou ustáliť, či v
prejednávanom prípade ide o spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť odporcov, z akého právneho titulu,

teda na základe akého konkrétneho zákonného ustanovenia alebo konkrétnej dohody, z ktorého dôvodu
bude potrebné doplniť dokazovanie za účelom podrobného objasnenia okolností uzavretia zmluvy, vôle
účastníkov a právnych účinkov konania účastníkov. Až následne bude možné vyvodiť právne závery
o pasívnej legitimácii odporkyne 2/ v prejednávanej veci. V prípade odôvodneného záveru o existencii
pasívnej legitimácii odporkyne 2/ bude nevyhnutné zistiť, v akom rozsahu je návrh navrhovateľa v súlade

s ustanoveniami zameranými na ochranu spotrebiteľa, za ktorým účelom bude nevyhnutné zistiť a
preveriť opodstatnenosť výšky navrhovateľom deklarovaných uhradených úrokov za
úver, zmluvných pokút, poplatkov, úverovej listiny a následne určiť výšku nesplateného dlhu. V prípade
vyhovenia návrhu len voči odporkyni 2/ a za situácie, že okresný súd dospeje k záveru o neexistencii
nerozlučného spoločenstva odporcov podľa § 91 ods. 2 O.s.p., bude potrebné vo výroku rozsudku

vyjadriť, že ide o spoločný a nerozdielny záväzok odporkyne 2/ k povinnosti odporcu 1/, určenej
konkrétnym právoplatným platobným rozkazom.

Súd postupoval podľa § 212 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, a preto nariadil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania.

S poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ dňa 26.01.2012 pred otvorení pojednávania upravil svoj
návrh tak, že zobral späť návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 500,- Eur a žiadal konanie v
predmetnej časti zastaviť. Späťvzatie odôvodnil tým, že po podaní žalobného návrhu došlo k zaplateniu
časti nároku.

Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
(§ 96 ods. 1 O.s.p.)

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. (§96 ods. 3 O.s.p.)

V zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. a s poukazom na navrhovateľom podaný návrh, súd konanie zastavil v

časti špecifikovanej vo výrokovej časti v bode I. tohto rozsudku.

Počas konania došlo dňa 18.04.2013 uznesením Okresného súdu X. H. X. Y. č. k. XXC/XXX/XXXX-XX k
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo dňom 20.11.2008, nadobudnutím
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva odporcu 1/ a odporkyne 2/.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi účastníkmi, a tiež v žalobnom návrhu označenom
odporcom 1/ existoval právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Nebolo sporné, že odporcovia
úver riadne nesplácali a vznikol im tak voči navrhovateľovi dlh. Keďže vznikol uvedený dlh obom
odporcom, mal navrhovateľ právo pred rozhodnutí o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov požadovať jeho zaplatenie od ktoréhokoľvek z nich tak, ako to vyplýva z ustanovenia
§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O povinnosti odporcu 1/ bolo rozhodnuté platobným rozkazom
Okresného súdu X. H. X. Y. č. k. 3Ro/548/2010-27 zo dňa 10.11.2010, proti ktorému odporca nepodal
v zákonnej lehote odpor. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči odporcovi 1/ dňom17.08.2011,apretosúdpristúpilkopätovnémurozhodnutiulenožalobnomnávrhuvovzťahukodporkyni
2/.

Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu
navrhovateľa, ktorí požiadali o ospravedlnenie neúčasti a vyjadrili súhlas, aby bolo pojednávanie
vykonané bez ich prítomnosti.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomodporkyne,oboznámenímžalobnéhonávrhuvspojeníspísomným

vyjadrením navrhovateľa a odporkyne 2/, výpisu z obchodného registra, zmluvy o poskytnutí úveru,
odstúpenia od zmluvy, špecifikácie spotrebiteľského úveru, výpisov z účtov, sadzobníka poplatkov,
dokladov preukazujúce vykonané splátky, potvrdenia o odfinancovaní a o prijatých platbách a zistil tento
skutkový stav:

Navrhovateľjeobchodnáspoločnosťzapísanávobchodnomregistri,ktorámávpredmetesvojejčinnosti

o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, odporkyňa je fyzická osoba, nepodnikateľ. Odporkyňa
potvrdila výšku vyplateného úveru, ako aj výšku uhradených splátok. Potvrdila, že v priebehu troch rokov
sa vykonávali splátky na úver, avšak od momentu, kedy bol podaný žalobný návrh, ona
už splátky neplatí. Bolo to aj z toho dôvodu, že po rozvode manželstva jej boli do osobnej starostlivosti
zverené dve maloleté deti, ako aj z dôvodu, že bola ochotná a schopná uhradiť iba jednu polovicu,

a to v zmysle dohodnutého zmieru v rámci konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Momentálne vzhľadom na svoje osobné pomery nie je schopná zaplatiť uplatnený naraz, a
preto požiadala o povolenie splátok vo výške 50,- Eur mesačne.

Odporkyňa a navrhovateľ uzavreli dňa 19.07.2007 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, predmetom

ktorej bolo poskytnutie úveru odporcovi 1/ a odporkyni 2/ vo výške 4.979,09 Eur formou jednorazového
financovania. Výška úroku bola dohodnutá v hodnote 13,88 % mesačne. Výška mesačnej splátky
bola 107,05 Eur, so splatnosťou k 15. kalendárnemu mesiacu, pričom splatnosť prvej splátky bola do
15.08.2007. Z dôvodu neplnenia si povinností odporcami navrhovateľ odstúpil od zmluvy s účinnosťou
ku dňu 01.12.2009. V zmluve o úvere bolo RPMN stanovené v hodnote 17,75 %, určený poplatok za

poskytnutie úveru vo výške 3.000,- Sk (99,58 Eur) a poistenie vo výške 50,- Sk (1.66 Eur) mesačne.

Z výpisu z účtu, z potvrdenia o odfinancovaní a zo zhodných tvrdení mal súd za preukázané,
že odporcovia vyčerpali celkovo sumu 4.979,09 Eur.

Z prehľadu o prijatých platbách a zhodných tvrdení mal súd za preukázané, že odporcovia
uhradili za obdobie od 15.08.2007 do 14.09.2009 splátky vo výške 1.878,29 Eur a vo
výške 1.267,05 Eur - dňa 16.10.2009 sumu 70,- Eur, dňa 13.11.2009 sumu 70,- Eur, dňa 14.12.2009
sumu 70,- Eur, dňa 13.01.2010 sumu 70,- Eur, dňa 15.02.2010 sumu 70,- Eur, dňa 15.03.2010
sumu 70,- Eur, dňa 15.04.2010 sumu 70,- Eur, dňa 13.05.2010 sumu 70,- Eur, dňa 14.05.2010 sumu

107,05 Eur, dňa 14.06.2010 sumu 50,- Eur, dňa 13.07.2010 sumu 50,- Eur, dňa 13.08.2010 sumu 50,-
Eur, dňa 13.09.2010 sumu 50,- Eur, dňa 13.10.2010 sumu 50,- Eur, dňa 15.11.2010 sumu 50,- Eur,
dňa 13.12.2010 sumu 50,- Eur, dňa 13.01.2011 sumu 50,- Eur, dňa 14.02.2011 sumu 50,- Eur, dňa
14.03.2011 sumu 50,- Eur, dňa 13.06.2011 sumu 50,- Eur a dňa 13.07.2011 sumu 50,- Eur. Celkovo
bolo v splátkach zaplatené 3.145,34 Eur.

Podľa kontrolného výpočtu bola zistená hodnota RPMN vo výške 18,17 %.

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za
tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako

lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a

Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak
národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa

pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľaustanoveniačl.3ods.3SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,prílohaobsahujeindikatívny
a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky

vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „zákona č. 258/2001
Z.z.“) - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkovna základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej
právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) zákona č. č. 258/2001 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so

spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú

osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na
spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na
ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.; pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.; od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo
poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej
splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah založený podľa zákona č. 258/2001 Z.z.,
ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu v ktorom žiadal odporca o poskytnutie spotrebiteľského
úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
258/2001 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach
odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú
náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48 Občianskeho

zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.
Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné
aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu
Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a

správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v
znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho
parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do
nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré
boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice,

teda tzv. euro konformným výkladom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žemedziúčastníkmivznikolspotrebiteľskývzťah.Ajkeďpredmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka, teda v danom prípade záväzkový vzťah medzi účastníkmi spadá do kategórie absolútneho
obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), nemá táto skutočnosť za následok, že sa
na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj
zhora citované ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka.
Predmetná zmluva tak spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy sú

tiež všeobecné podmienky, ktoré odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred a
pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - navrhovateľom ako právnickou
osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - odporkyňou ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver,
teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej
forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Vpredmetnejzmluveoúverevšakabsentujúniektorépodmienky,sktorýmizákon ospotrebiteľských
úveroch spája právo navrhovateľa ako dodávateľa požadovať späť len poskytnutý úver, bez úrokov a
bez poplatkov a povinnosť dlžníka ako spotrebiteľa splatiť úver iba vo výške poskytnutých peňažných
prostriedkov, bez úrokov a bez poplatkov. Tu potom navrhovateľ nie je oprávnený zo zmluvy
požadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenie. V danom prípade zmluve chýbajú najmä

náležitosti určené v § 4 ods. 2 písm. i), j), k) zákona 258/2001 Z.z.. Pre absenciu týchto náležitostí zmluvy
je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver poskytnutý bez poplatkov a bez úrokov, ako to
vyplýva z ustanovenia. § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z.. Vychádzajúc z uvedeného vznikla odporkyni
povinnosť vrátiť navrhovateľovi len hodnotu poskytnutého úveru zodpovedajúca rozsahu po vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a započítaní doteraz zaplatených splátok, a preto súd uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 916,88 Eur (poskytnutý úver vo výške 4.979,09
Eur - zaplatená časť úveru vo výške 3.145,34 Eur /2).

Keďže odporkyňa riadne a včas nevrátila poskytnuté finančné prostriedky, vznikol navrhovateľovi v
súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1

nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (pre rozhodné obdobie bola stanovená sadzba vo výške 1 %) zákonný
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo súm špecifikovaných vo
výroku rozsudku, ktoré boli určené s poukazom na jednotlivé zaplatené splátky, na zaplatenie ktorých
súd odporkyňu zaviazal, keďže povinnosti vyplývajúce zo zmluvy si v celom rozsahu nesplnila. Súd
odporkyni v súlade s § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. s poukazom na jej osobné a majetkové pomery

povolil zaplatiť uloženú povinnosť v splátkach.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
právo, pričom súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnila

(pomer úspechu navrhovateľa 26,78 % k pomeru úspechu odporkyne 73,22 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia.