Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200754
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116200754.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: Rapid

life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, zastúpeného JUDr. Gabrielom Gulbišom,
advokátom, so sídlom B. Němcovej 22, Košice, proti žalovanej: E. S., L.. XX.X.XXXX, J. G. XXX, J., X.
I.. C. N., S., D. D. C. XX/A, T., v konaní o zaplatenie 1.043,1853 eur takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 92,27
eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe žaloby E. S. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 28.6.2012 sp.zn. 17C/19/2010-414 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.12.2013 sp. zn. 1Co/235/2012-513 určil, že
poistný vzťah medzi účastníkmi konania vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5010200027 zo dňa
2.12.1996 trvá a účastníci sú touto zmluvou o poistení viazaní, žalovanú Rapid life životnú poisťovňu,
a.s., zaviazal k náhrade trov konania žalobkyni na účet jej právneho zástupcu a vzájomný návrh vylúčil
na samostatné konanie.
Uvedený vzájomný návrh (tak ho označila samotná poisťovňa) bol podaný dňa 15.7.2010 v znení:
Určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5010200027 zo dňa

2.12.1996 trvá a žalovaný má voči žalobcovi právo na poistné vo výške 17,8251 eur mesačne od
uzavretia poistenia do 3.12.2011.
alebo pre prípad, že súd prvý petit zamietne, aby rozhodol takto:
Určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5010200027 zo dňa
2.12.1996 trvá a žalobca má voči žalovanému právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca
poistenia vo výške 2.993,1952 eur.
alebo pre prípad, že súd prvý aj druhý petit zamietne, aby rozhodol takto:

Určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5010200027 zo dňa
2.12.1996 v časti poistenia rizika smrti trvá a v časti poistenia dožitia sa konca poistenia zanikol.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške časti poistného uhradeného
žalobcom za poistenie rizika dožitia sa konca poistenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
alebo pre prípad, že súd prvý, druhý alebo tretí petit zamietne, aby rozhodol takto:
Určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5010200027 zo dňa
2.12.1996 trvá a žalobca má voči žalovanému právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca

poistenia vo výške určenej súdom.

Predmetom tohto konania bol teda uvedený vylúčený vzájomný návrh. Tým, že súd právoplatne
rozhodol, že vzájomný návrh sa vylučuje na samostatné konanie, uvedené právo uplatňované žalobcom(poisťovňou) už nemá povahu vzájomného návrhu (4 Obo 70/2011). Na výzvu súdu, aby žalobca
(poisťovňa) presne špecifikoval, o čom má súd rozhodnúť (keďže časť jeho petitov bola totožná s
pôvodným návrhom druhej strany resp. sa v nik ukladala povinnosť jemu samotnému), žalobca najprv

uviedol, že pôvodne šlo o faktickú kompenzačnú námietku podľa § 98 O.s.p., ktorá spočíva v
uplatnení si dlžného minulého poistného vo výške 1.0423,1853 eur, ktoré mal žalobca podľa
správnych matematicko-poistných vzorcov vyplatiť žalovanej, pretože žalobca mal správne platiť
žalovanej namiesto mesačného poistného vo výške 10,2569 eur mesačnú výšku poistného v sume
17,8251 eur.

V tej súvislosti súd uvádza, že predmetom konania sp.zn. 17C/19/2010 bol určenie, či poistný vzťah
medzi účastníkmi konania vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5010200027 zo dňa 2.12.1996 trvá
a či účastníci sú touto zmluvou o poistení viazaní, teda predmetom konania nebol žiaden nárok E. S.ej
o zaplatenie finančnej sumy, preto uplatnený nárok žalovanej poisťovne nebolo možné považovať za
kompenzačnú námietku, ale za vzájomný návrh.

Následne žalobca požiadal o pripustenie zmeny návrhu. Uznesením zo dňa 15.2.2016 sp.zn.
17C/14/2016-38 súd pripustil zmenu návrhu v znení: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
1.043,1853 eur titulom nesplatenia poistného v správnej výške 17,8251 eur mesačne za poistné obdobie
od 3.12.1996 do 3.12.2016 z poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou pod č. 5010200027

zo dňa 2.12.1996."

Okrem toho žalobca v konaní poukázal na podstatné skutkové okolnosti pri uzatváraní poistnej zmluvy
a zmenu poistného prostredia vplyvom objektívnych vonkajších zmien (zmena zákonov o poistení s
prechodom z regulovanej formy do liberalizovanej formy poistných vzťahov v SR). Cenník poistenia

produktu UDP-K (poistné, poistné plnenia), teda kalkulácie a sadzby poistenia poistného produktu
UDP-K schválil žalobcovi v roku 1995 orgán štátu. Uvedené vyplýva nielen zo žalobcom predložených
listinných dôkazov v pôvodnom spore 17C/10/2010 (rozhodnutie z roku 1995, predložené protokoly
z rokov 1999, 2004, listy NBS predložené žalobcom ako dôkazy v rámci doplnenia odvolania, ktoré
žalovaná nerozporovala), ale aj z konštatovania odvolacieho Krajského súdu v Košiciach v pôvodne

vedenom spore. Kalkulácie a sadzby poistenia schválené v roku 1995 štátom vstúpili ako peňažná
povinnosť do každej jednej poistnej zmluvy daného poistného produktu UDP-K včítane poistnej zmluvy
žalovanej, pričom žalobca zvýraznil, že od štátom schválených sadzieb poistného, teda od právne
záväzného cenníka nebol oprávnený sa odchýliť, tieto kalkulácie a sadzby poistenia modifikovať, či
akokoľvek ich upraviť. Kontrolnou činnosťou štátu bolo od poisťovne dodržiavanie týchto kalkulácií a

sadzieb poistného vynucované. Žalobca podrobnejšie popísal zmysel a význam kalkulácií vo vyjadrení
k žalobe žalovanej v konaní pod sp. zn. 17C/10/2010 a v ďalších svojich podaniach. Aj podľa
právnej doktríny analyzujúcej poistné zmluvy z pohľadu dobovej právnej úpravy: „Pri niektorých druhoch
zmlúv je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že bol vytvorený osobitný úrad poverený
vykonávaním ex ante kontroly týchto zmlúv. Takéto zmluvy spadajú pod kategóriu tzv. regulovaných

zmlúv, ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Asi najčastejšie sa tieto
zmluvy vyskytujú v oblasti verejnej dopravy, poistných zmlúv a iných vzťahov hromadne distribuovanej
spotreby..“ (Csach, K. : Štandardné zmluvy, Plzeň, Aleš Čeněk 2009, s. 142). Z toho, že kalkulácie
a sadzby poistenia ustanovil ako právne záväznú okolnosť štát vyplýva, že určenie ceny poistenia a
tomu zodpovedajúceho poistného plnenia nebolo v poistnej zmluve žalovanej slobodným prejavom

vôle žalobcu, nebolo teda štandardným podnikateľským rozhodnutím obchodného vedenia žalobcu,
ale bolo dôsledkom záväzného schválenia štátneho orgánu, a preto ani vada určenia peňažných
parametrov poistenia nemôže byť podnikateľským rizikom žalobcu. Podnikateľským rizikom podnikateľa
nie sú dôsledky nezákonného rozhodnutia, resp. dôsledky nesprávneho právneho postupu štátneho
orgánu. Žalobca na základe schválených kalkulácií a sadzieb poistenia poistnej sadzby UDP-K uzavrel

určitú množinu poistných zmlúv. Orgán dohľadu nad poisťovníctvom ku dňu 21.2.2008 právoplatne
a vykonateľne konštatoval, že kalkulácie a sadzby poistného a poistných plnení sú chybné, čím
materiálne zrušil účinky chybného rozhodnutia z roku 1995. V princípe podobný prípad z pohľadu
zrušenia účinkov právoplatného rozhodnutia správneho orgánu riešil nález českého ústavného súdu v
prípade pod sp. zn. II. ÚS 1774/2008. Z množstva uzavretých poistných zmlúv UDP-K časť z týchto

zmlúv zanikla pred 21.2.2008. Doba trvania druhej časti poistných zmlúv včítane poistnej zmluvy
žalovanej presahovala moment materiálneho zrušenia účinkov rozhodnutia orgánu štátu z roku 1995,
teda, pokiaľ by žalobca neprijal opatrenia, mala ostať v nezmenenej, chybnej a protiprávnej podobe
v platnosti aj po 21.2.2008. Pokiaľ ide o časť poistných zmlúv, ktoré zanikli do 21.2.2008, v prípadetejto množiny poistných zmlúv žalobca podal žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 513/2004
Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu, ktorá je čiastočne rozhodnuté formou oprávnenosti právneho
nároku žalobcu vočí žalovaným subjektom verejnej moci. V prípade druhej časti poistných zmlúv,

ktorých doba poistenia pred 21.02.2008 neuplynula, teda aj v prípade poistnej zmluvy žalovanej, prijal
žalobca opatrenie na odstránenie nesúladu obsahu zmluvy s právnymi predpismi a potom, čo vyčerpal
všetky možnosti nápravy poistného vzťahu (dohoda so žalovanou, § 493 O.z.) podľa súkromného
práva, oznámil žalovanej zánik poistenia. Úradný postup štátneho orgánu, ktorý tú istú vec posúdil
dvakrát odstupom času opačne, nemožno považovať za správny úradný postup. Je pritom potrebné

si uvedomiť, že podklady, ktoré slúžili pre rozhodnutie o kalkuláciách a sadzbách poistenia z roku
1995 boli dokonca na základe opakovaných výziev orgánu štátu adresovaných žalovanej do finálnej
podoby upravované. Štátny orgán v prípade chybných kalkulácií a sadzieb poistného nebol pasívny,
ale do schvaľovacieho procesu aktívne vstupoval. Dôsledkom nesprávneho úradného postupu bol
nie iba prípadný vznik nároku na náhradu škody na strane žalobcu, ktorá už vznikla v prípade do
21.2.2008 ukončených poistných zmlúv, ale zároveň aj povinnosť žalobcu podľa § 415 OZ predísť

vzniku akejkoľvek ďalšej škody na majetku žalobcu. Žalobca navrhol vykonať podstatný a hlavný dôkaz
(navrhovaný a nevykonaný v pôvodnom spore pod sp. zn. 17C/19/2010) správnym spisom Ministerstva
financií SR č. j. 52/1024/1995, ktorý osvedčí skutočnosti vzniknuté na strane žalobcu v roku 2008
po vykonaní dozoru nad výkonom poisťovníctva ako prvku verejnej moci s priamym dosahom jeho
následkov na súkromnoprávne vzťahy. Prienik verejného a súkromného práva v danom poistnom vzťahu

je jednoznačný a podľa žalobcu aj natoľko zrejmý, že súdy mali tieto súvislosti vziať do úvahy a
zohľadniť pri rozhodovaní o postupe žalobcu pri riešení ukončenia poistného vzťahu so žalovanou. Z
obsahu listu Národnej banky Slovenska č. ODT-13070/2013 z 2.12.2013 plynie, že „kalkulácie a sadzby
poistného poistenia UDP-K bolo odsúhlasené Ministerstvom financií SR v rámci povoľovacieho konania
a po vydaní povolenia sa tak stali pre poisťovňu záväznými“. Z uvedeného plynie, že žalobca sa od

počiatku nesprávnych kalkulácií a sadzieb poistenia UDP-K nemohol počas podnikania v rokoch
1995 - 2008 odchýliť a že v dôsledku Protokolu č. ODO-12990/20007 z 29.7.2007 „sa stalo rozhodnutie
MF SR vo vzťahu k poisteniu UDP-K materiálne neplatným“, i keď formálne NBS ani jej právny
predchodca nevydali žiadne osobitné rozhodnutie, ktorým by sa menilo alebo rušilo rozhodnutie MF
SR z roku 1995 vo vzťahu k poisteniu sadzby UDP-K. Protokolom z roku 2007 príslušný orgán štátu

konštatoval nesprávnosť v kalkuláciách a sadzbách poistenia UDP-K, čím „materiálne zneplatnil“ , teda
fakticky materiálne zrušil v rozhodnutí z roku 1995 povolené a predtým pre žalobcu záväzné kalkulácie
a sadzby poistenia UDP-K. To preukazuje, že v roku 2007 resp. 2008 nastali také od vôle zmluvných
strán nezávislé okolnosti, ktoré odôvodňovali špecifický prístup žalobcu k poistnej zmluve uzavretej so
žalovanou. Boli teda týmto naplnené všetky skutkové zvláštnosti prípadu, s ktorými Princípy európskeho

zmluvného práva (PECL) podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-1/06 „spoločný základ
zmluvného práva členských štátov EÚ“ spájali výnimočnú možnosť po neúspešnom rokovaní o zmene
obsahu poistnej zmluvy pristúpiť až k jej zániku resp. k revízii kalkulácií a sadzieb poistného tak, aby
zmluvný vzťah pokračoval v súlade so správnymi kalkuláciami a sadzbami poistenia UDP-K.

Žalovaná k tvrdeniam žalobcu v konaní uviedla, že zotrvávajú na svojich doterajších prednesoch, že
žalobca nepreukázal, že došlo k zmene dojednaných zmluvných podmienok, k zvýšeniu poistného. Z
toho dôvodu navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín obsiahnutých v spise tunajšieho súdu

sp.zn. 17C/19/2010 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Okresný súd Košice I právoplatným rozsudkom zo dňa 28.6.2012 sp.zn. 17C/19/2010-414 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.12.2013 sp. zn. 1Co/235/2012-513 určil, že poistný
vzťah medzi účastníkmi konania vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5010200027 zo dňa 2.12.1996

trvá a účastníci sú touto zmluvou o poistení viazaní.

Súd v uvedenom rozsudku konštatoval, že zistil, že z listinných dôkazov zistil, že žalobkyňa (E. S.)
ako poistník a poistená zároveň uzavrela dňa 2.12.1996 so žalovaným (Rapid life životná poisťovňa
a.s., vtedy s názvom PČSP Rapid a.s.) ako poistiteľom poistnú zmluvu č. 5010200027 produkt UDP-

K, v ktorej boli dojednané: dátum začiatku poistenia 3.12.1996, dátum konca poistenia 3.12.2016,
doba platenia poistného 15 rokov, poistná doba 20 rokov, mesačné poistné 309 Sk, poistná suma
pre prípad smrti 70.000 Sk a pre prípad dožitia 121.600 Sk. Listom zo dňa 22.4.2008 nazvaným
ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP - K žalovaný oznámil žalobkyni, ženakoľko došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky záväzky z jeho poistenia a
z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie ako má byť podľa príslušných poistno-
matematickýchmetódapostupov,žalobcovipredkladátrialternatívyakopostupovaťvzmluvnomvzťahu

a to: alternatíva a) zachovať pôvodnú faktickú výšku poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného
poistno-matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným
a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným
poisťovňou, t.j. nezvyšovanie poistného; alternatíva b) udelenie súhlasu s dopočítaním poistného a s
jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej NBS; alternatíva c) neudelenie súhlasu s dopočítaním

poistného ani s postupom podľa písm. a) a po ukončení poistenia žiadosť o zaslanie odkupnej hodnoty
stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS
najneskôr do 90 dní od 15.5.2008. Žalovaný v liste uviedol, že v prípade, ak do 10.5.2008 na priloženej
návratke neobdrží od žalobcu žiadnu reakciu, poistenie žalobcu bude jednostranne zrušené k 15.5.2008
(alternatíva c/). Listom zo dňa 15.5.2008 - Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K -
odpoveď žalovaný vyčíslil jednotlivé alternatívy konkrétnymi sumami. Listom zo dňa 5.5.2008 žalobkyňa

žalovanému vyjadrila žiadosť o zachovanie predmetnej poistnej zmluvy podľa pôvodných podmienok a
oznámila mu, že jeho návrhy považuje za zavádzanie a obťažovanie klienta. Listom zo dňa 20.6.2008
žalovaný oznámil žalobkyni, že dňa 16.5.2008 došlo ku zrušeniu poistnej zmluvy č. 5010200027. Listom
zo dňa 1.7.2008 žalobkyňa opakovane žiadala žalovaného o zachovanie poistnej zmluvy a upozornila
ho, že podľa ust. § 800 ods. 3 OZ poistiteľ nemôže vypovedať poistenie osôb aj na tlačové správy NBS z

22.5.2008 a 30.4.2008. Podľa výpisov z účtu žalobkyne, žalobkyňa riadne uhrádzala dojednané poistné
až do roku 2011.
Tlačovou správou zo dňa 30.4.2008 Národná banka Slovenska oznámila svoje stanovisko k
informáciámRapidlifeŽPato,žejejtvrdeniavlistetýkajúcehosaprepočtuazvýšeniapoistného,citácia:
„Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. obdržala vo februári 2008 od Národnej banky Slovenska,

právneho nástupcu Ministerstva financií SR v oblasti dohľadu nad finančným trhom, list, ktorým uložila
poisťovni prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť Vaše poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-
matematicky zachovať Vaše poistné sumy. Z uvedeného vyplýva, že zvyšovanie Vášho poistného,
resp. jeho spätné prepočítanie, nezapríčinila poisťovňa, ale nesprávny postup štátnych orgánov“ sú
nepravdivé a zavádzajúce. Podľa tlačovej správy NBS z 22.5.2008 NBS neuložila uvedenej poisťovni

zvýšiť poistné produktu UDP-K.
Kalkulácia predmetného poistného, bola schválená pred uzavretím poistnej zmluvy, a odsúhlasená
dozorujúcim orgánom pre poisťovne dňa 30.5.1995, v tom čase Ministerstvom financií SR. Dňa
18.2.2003 bol vykonaný dohľad nad činnosťou poisťovne Rapid, ktorý bol zavŕšený protokolom Úradu
prefinančnýtrh,ktorýnezistilžiadnepochybeniavkalkuláciipoistnejsadzbyUDP-K,aniinýchproduktov.

Na základe dohľadu vykonávaného NBS v období od 30.4.2007 do 21.2.2008 táto však konštatovala
nedostatky v kalkulačných vzorcoch NBS listom č. ODO 2262/2008 zo dňa 15.2.2008 a určila lehoty,
v ktorých je povinný prijať a splniť opatrenia na odstránení a nápravu zistených nedostatkov najneskôr
do 30.4.2008. V protokole NBS z dohľadu vykonaného u PČSP Rapid od 30.4.2007 do 5.9.2007
bolo konštatované, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na

výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky
záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina
dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovaného uviedli,
že ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické
metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu

technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť
správnosť tohto algoritmu. Listom NBS z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty poisťovni na prijatie
a splnenie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie
písomných správ o tom, a to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na
odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v protokole z dohľadu vykonaného v PČSP Rapid a.s.,

predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008
prijaťopatreniananápravunedostatkov,do10.4.2008predložiťNBSsprávuosplnení prijatýchopatrení.
Uvedené lehoty boli predlžené listom z 18.3.2008 a to nasledovne do 10.4.2008, 30.4.2008 a 12.5.2008.
V notárskej zápisnici N 29/2008, Nz 23331/2008 NCR1s 23161/2008 zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že
hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne

otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou vypočítané poistnou udalosťou na smrť,
pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to
je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte
UDP-K. V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené,že porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej
v hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť
vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501

tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného
obdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v
produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte
UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na
nákup štátnych dlhopisov.

V odpovedi sp.zn. ODT-7467/2012 z 30.7.2012 na žiadosť o informáciu JUDr. Lucie Žákovej NBS
uviedla, že pri výkone dohľadu nad poskytovateľmi poistenia prepočítava prostredníctvom svojich
pracovníkov správnosť kalkulácií jednotlivých poistení s využitím metód a princípov poistnej matematiky
a štatistiky, čím je možné zistiť, či je poistenie ekonomicky reálne. Významným ukazovateľom
ekonomickej reálnosti niektorých typov poistení sú tzv. technické rezervy, ktoré poisťovne vytvárajú

taktiež podľa špecifických poistno-matematických vzorcov. Orgán štátneho dozoru nad poisťovníctvom
kalkulácie a sadzby poistného po zistení, že sú poistno-matematicky správne, schválil, čím sa stali pre
poskytovateľa poistného záväznými a boli tak zárukou bezpečného fungovania poisťovne. Dodržiavanie
schválených kalkulácií a sadzieb poistného bolo predmetom pravidelnej kontroly orgánu štátneho
dozoru nad poisťovníctvom. Postupnou harmonizáciou právnych predpisov Slovenskej republiky s

komunitárnym právom bol slovenský poistný trh plne liberalizovaný (najmä zásadnou rekodifikáciou
práva poistného trhu vykonanú zákonom č. 95/2000 Z.z.) a orgán dohľadu už nemá právomoc
schvaľovať sadzby poistného, či všeobecné poistné podmienky. Sadzby poistného sú tak v súčasnosti
predmetom voľnej hospodárskej súťaže. Cieľom dohľadu nad finančným trhom, ktorý vykonáva NBS je
prispievať k stabilite finančného trhu (aj poistného trhu ako jeho súčasti) a k bezpečnému a zdravému

fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania jeho dôveryhodnosti, ochrany klientov a rešpektovania
pravidiel hospodárskej súťaže.

Podľa odpovede NBS sp. zn. ODT-42912012 zo dňa 25.4.2012 na žiadosť Okresného súdu Bratislava
IV nesprávnym poistno-matematickým postupom poisťovne Rapid v produktoch UDP-K a Kapitál sa

poisťovňa vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa poisteného konca poistnej doby nebude mať
dostatok finančných prostriedkov na výplatu dojednanej poistnej sumy na dožitie, preto bolo potrebné
revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a podľa prepočtu prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko
nesprávnejtvorbytechnickejrezervynaživotnépoistenie.NBSnikdyexplicitneneuložilapoisťovniRapid
povinnosť prepočítať výšku poistného pri všetkých existujúcich poistných zmluvách, nešpecifikovala

postup, akým možno nedostatky odstrániť. Poisťovňa Rapid sa so zisteným nedostatkom mohla
vyporiadaťnapr.zmenouzmluvnýchzáväzkov-sosúhlasomobochzmluvnýchstrán,ďalšoumožnosťou
bol prevod dotknutých zmlúv na inú poisťovňu alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných
produktov z vlastných zdrojov za cenu straty. Obdobne sa NBS vyjadrila na žiadosť Krajského súdu v
Bratislave v odpovedi sp.zn. ODT-1355/2012 zo dňa 8.2.2012.

V liste NBS adresovanom Arbitrážnemu súdu Košice, s. r. o., z 2.12.2013 NBS uviedla, že kalkulácie
a sadzby poistného plnenia UDP-K boli v rámci obchodného plánu činnosti poisťovne odsúhlasené
Ministerstvom financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa tak stali pre
poisťovňu záväznými. NBS ani jej právny predchodca nevydali žiadne rozhodnutie, ktorým by sa

menilo alebo rušilo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poistnému produktu UDP-K. Protokol NBS č.
ODO-12990/2007 z 29.7.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným
NBS v poisťovni v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V
protokole konštatovala, že kalkulačné vzorce (medzi nimi aj produktu UDP.K) nie sú v súlade s poistno-
matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých

produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade
nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla
naďalej používať kalkulácie a sadzby produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne,
čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu UPD-K materiálne neplatným. Poisťovňa sa
aplikáciou nesprávnych poistno-matematických postupov vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa

poisteného konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu poistnej
sumy na dožitie. NBS s cieľom stability finančného trhu preto uložila poisťovni prijať také opatrenia,
ktoré by odstránili nedostatok (poistno-matematickú chybu) v kalkuláciách dotknutých produktov a
tým umožnila správnu tvorbu technickej rezervy na životné poistenie. Nesprávny poistno-matematickýpostup poisťovne bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a prijať opatrenia, ktoré
by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie. NBS však nešpecifikovala
konkrétny postup na odstránenie nedostatkov, spôsob prijatia opatrení.

Súd nevykonal nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz - oboznámiť celý obsah spisu Ministerstva financií
SR č. j. 52/1024/1995, nakoľko mal za dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo
veci.

Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ
zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie
označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť
poistné.

Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy,

v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o
jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade
poisteniaosôbsabudeoprávnenáosobapodieľaťnavýnosochpoisťovateľaaakýmspôsobom,e)práva
a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu, f) výšku
odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov

a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.Podľa. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí
sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak

sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho
práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,
ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 4/1991 Zb. o poisťovníctve, na vznik poisťovne a podnikanie v poisťovníctve,
ako aj na zmenu predmetu činnosti poisťovne a jej zlúčenie alebo splynutie s inou právnickou osobou
je potrebné povolenie, ktoré udeľuje na základe žiadosti dozorný orgán. O žiadosti rozhodne dozorný
orgán najneskôr do troch mesiacov po jej predložení. Poisťovňa sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa § 12 ods. 1 až 3 cit. zák. všeobecné poistné podmienky obsahujú najmä vymedzenie udalosti,
z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť) a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah
a splatnosť poistného plnenia, ustanovenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné
obdobie, čas platnosti poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch
poistného. Osobitné poistné podmienky sú poistné podmienky, ktoré sa odchyľujú od všeobecných

poistných podmienok alebo ich dopĺňajú a ktoré sa majú používať pre určité skupiny poistných zmlúv.
Poisťovňa predkladá poistné podmienky podľa odsekov 1 a 2 a ich zmeny na schválenie dozornému
orgánu. O žiadosti dozorný orgán rozhodne najneskôr do troch mesiacov po jej predložení.

Podľa § 14a ods. 1 a 2 cit. zákona platobnou schopnosťou poisťovne sa na účely tohto zákona rozumie

jej schopnosť uhradiť v príslušnom objeme a čase záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv.
Poisťovňa je povinná preukazovať platobnú schopnosť dozornému orgánu ročne, najneskôr do 31.
marca nasledujúceho roka.

Podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovňa a pobočka

zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód
tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Podľa § 67 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), ustanoveniami tohto zákona

saspravujúajprávnevzťahyvzniknutéprednadobudnutímúčinnostitohtozákona;vzniktýchtoprávnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú
podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 70a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovne a pobočky

zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné
zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou
ustanovenia § 4 ods. 12 a § 31 ods. 8, s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery
najneskôr do 20. marca 2007.

Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžného minulého poistného vo výške 1.043,1853 eur,
ktoré mal žalobca podľa správnych matematicko-poistných vzorcov vyplatiť žalovanej, pretože žalobca
mal správne platiť žalovanej namiesto mesačného poistného vo výške 10,2569 eur uhrádzať 17,8251eur. Inak povedané, žalobca v konaní tvrdil, že došlo k zmene poistného, ktoré bolo dojednané v zmluve
o poistení osôb č. č. 5010200027 zo dňa 2.12.1996.

Súd už v právoplatnom rozsudku zo dňa 28.6.2012 sp.zn. 17C/19/2010-414 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach z 18.12.2013 sp.zn. 1Co/235/2012-513 určil, že poistný vzťah medzi
účastníkmi konania vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5010200027 zo dňa 2.12.1996 trvá a
účastníci sú touto zmluvou o poistení viazaní, to zn. dojednanými zmluvnými podmienkami vrátane
dojednaného poistného.

Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že uvedené právoplatné rozsudky sú záväzné pre účastníkov aj
pre súd, preto súd v tomto konaní nemohol dospieť k iným záverom než v uvedenom rozsudku, preto

uzavrel nasledovné zistenia.

Viera Artimová ako poistník a poistená zároveň uzavrela dňa 2.12.1996 s Rapid life životnou poisťovňou,
a.s. (vtedy s názvom PČSP Rapid a.s.) ako poistiteľom poistnú zmluvu č. 5010200027 produkt UDP-
K, v ktorej boli dojednané: dátum začiatku poistenia 3.12.1996, dátum konca poistenia 3.12.2016, doba

platenia poistného 15 rokov, poistná doba 20 rokov, mesačné poistné 309 Sk (10,2569 eur), poistná
suma pre prípad smrti 70.000 Sk a pre prípad dožitia 121.600 Sk. Žalobca v konaní nepreukázal, že
počas doby poistenia došlo k zmene obsahu zmluvy a to pokiaľ ide o dojednanú výšku poistného
na sumu 17,8251 eur mesačne. Na základe uvedenej poistnej zmluvy vznikol medzi účastníkmi
občianskoprávny vzťah. V zmysle stanoviska obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo 16.12.2005

sp.zn. 1 Obpj 1/2005 charakter a účel poistného vzťahu vyjadruje predovšetkým § 788 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane
právnická osoba - poisťovateľ a na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník. Žalovaná
ako poistník so žalobcom ako poisťovateľom dňa 2.12.1996 uzavreli poistnú zmluvu č. 5010200027,
ktorej predmetom je poistenie osôb. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti

vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou
zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti
uskutočniťplnenie,naktoromsatietodvasubjektyzmluvnedohodli.Zobsahuposudzovanéhoprávneho
vzťahu medzi poisťovňou, právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou súd zistil, že obsahom
daného právneho vzťahu je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v

zmysle § 788 Občianskeho zákonníka, pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek
regulácie verejným právom, a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah. Z hľadiska typu poistnú
zmluvu medzi účastníkmi súd posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah,
výšku poistného plnenia a ani výšku poistného nemohla žalovaná v žalobcom vopred pripravenom
návrhu na uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť, mohla sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú

zmluvu v takejto navrhovanej podobe uzavrie, alebo nie. Postavenie a činnosť žalobcu pri výkone
poisťovníctva sú zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým
zákonom č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska
a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané
zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalobcu od počiatku podnikania schválením matematického

vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa
30.5.1995), previerkou činnosti žalovaného orgánom dozoru MF SR, neskôr Úradu pre finančný trh
Slovenskej a napokon NBS (v období od 30.4.2007 do 21.2.2008, Protokol č.ODO-12990/2007 z
29.10.2007), kedy až bolo zistené, že „kalkulačné vzorce uvedené v Poistno-matematických modeloch
produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného

a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP (žalobca) zaväzuje
plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko
problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy
na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt
na odstránenie nedostatkov. Žalobca nepreukázal, že správnym rozhodnutím mu mala byť uložená

povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadacieho
orgánu mu mohla byť uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné rezervy pre
krytie rizík z týchto produktov. NBS v svojich listoch uvádzala, že nesprávnym poistno-matematickým
postupom poisťovne Rapid v produktoch UDP-K a Kapitál sa poisťovňa vystavovala riziku, že v prípadedožitia sa poisteného konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu
dojednanej poistnej sumy na dožitie, preto bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a
podľa prepočtu prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné

poistenie. NBS nikdy explicitne neuložila poisťovni Rapid povinnosť prepočítať výšku poistného pri
všetkých existujúcich poistných zmluvách, nešpecifikovala postup, akým možno nedostatky odstrániť.
Poisťovňa Rapid sa so zisteným nedostatkom mohla vyporiadať napr. zmenou zmluvných záväzkov -
so súhlasom oboch zmluvných strán, ďalšou možnosťou bol prevod dotknutých zmlúv na inú poisťovňu
alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných produktov z vlastných zdrojov za cenu straty. Týmto

neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu
s kogentnými právnymi predpismi. Účel právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné technické,
kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistného systému
a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv s určitým obsahom. Zásada odlišnosti verejno-právnej a
súkromno-právnej úrovne je napríklad upravená v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
platnosťprávnehoúkonuniejedotknutátým,žesaurčitejosobezakázalopodnikaťalebožeurčitáosoba

nemá oprávnenie na podnikanie aj v § 27 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (platného v
čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého povinnosti predávajúcich, výrobcov, dovozcov alebo dodávateľov
majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) až e) bez príslušného
oprávnenia. Žalobca presviedčal, že ak súkromnoprávny vzťah pozostáva z elementov závislých na
tretej autorite, potom je nepriamo na nej závislý. Avšak nie všetky súčasti takého súkromnoprávneho

vzťahu sú určované verejným právom (napr. už samotné rozhodnutie vstúpiť doň je absolútne nezávislé
na verejnoprávnej ingerencii). Z uvedeného vyplýva záver, že žalobca bol povinný zjednať nápravu v
kalkulačných vzorcoch uvedených v Poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia
v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách
určených dohliadajúcim štátnym orgánom NBS a pod hrozbou vysokých pokút, avšak nepreukázal, že

táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv, takýto - žalovaným uvádzaný výklad ani
nevyplýva z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu, ide o účelový výklad žalobcu na daný prípad.
Na základe takto zisteného skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie
štátneho kontrolného orgánu do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta,
čo nemôže viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych

orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-
právnomvzťahu,aanikmodifikáciiobsahusúkromno-právnejzmluvy,čikmožnostijednostrannezmeniť
alebo zrušiť súkromno-právny vzťah. Žalovaná, ktorá nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu z NBS, nemôže
znášať následky sporov medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden nárok voči
NBS. Prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si povinností

pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti môže
byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah
súkromnoprávnych - poistných zmlúv. Žalobca sa v konaní snažil vzbudiť dojem, že cena poistenia
(poistné) bola určená tretím subjektom - Ministerstvom financií SR v roku 1995. V zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán

dozoru nad poisťovníctvom na základe žiadosti. Ustanovenie § 11 predmetného zákona ďalej uvádza
náležitosti žiadosti. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o poisťovníctve platného a účinného
v rozhodnom čase, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre
prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie,
tabuľkypravdepodobnosti,zktorýchvychádzakalkuláciaaveľkosťúrokovejsadzby.Zvyššieuvedeného

je zrejmé, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu poistenia, ktorý ju zapracoval
do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými a určením pravdepodobnosti,
bol žalobca, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len subjektom, ktorý na podklade úplnej
žiadosti žalobcu, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny poistenia, vydal povolenie
na podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalobcu. Na podklade takéhoto konania dozorného orgánu, ale

nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou treťou osobou. Žalovaná v odpovediach
na listy žalobcu jednoznačne prejavila svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovaným v takom
rozsahu a za takých podmienok, ako bol medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumel
aj žalobca, preto sa snažil ich právny vzťah založený poistnou zmluvou skončiť. Skutočnosť, že žalobca
až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v

rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim
charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je
nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo
strany poisťovne predložené. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétnevzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalobcu by to
neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný, alebo zmenu dojednaných podmienok v jeho
prospech, ale vznik jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch

voči poistníkovi), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Súd má jednoznačne za
to, že žalobca je povinný aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia
zotrvať v poistnom vzťahu so žalovanou za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne
v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalobcovi
uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle

novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo
dotknúť uzavretých poistných zmlúv. Nevyplýva to z textu Protokolu NBS, ide o zavádzajúci výklad
žalobcu. Zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 2.12.1996,
teda v čase kedy ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho
štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou
tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita

je spätným pôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú
pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti
a nie do minulosti, to znamená princíp aretroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva.
Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere
sklamaný. Princíp aretroaktivity sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré

vznikli na základe skoršieho zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať
neskorší zákon. Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a
zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých
práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali
podľa nového práva. S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu, že

po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného
poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej
zmluvy medzi účastníkmi konania. Keďže žalovaná žalobcom v r. 2008 navrhnuté alternatívne riešenia
zmeny obsahu poistnej zmluvy neakceptovala, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy
neprijala, účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa

2.12.1996. Hrozbu finančnej podnikateľskej straty v prípade zotrvania žalobcom v poistných zmluvách
s poistenými za podmienok, ako boli dohodnuté pred novelou zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve
(§ 31a vložený zákonom č. 186/2004 Z.z. do zákona č. 95/2002 Z.z. s účinnosťou od 15.4.2004) u
žalobcu nie je možné považovať za záujem chránený zákonom, ktorý by odôvodňoval jeho protiprávne
konanie spočívajúce v jednostrannej zmene alebo ukončení zmluvného vzťahu a ktoré by ho bolo možné

charakterizovať ako konanie v krajnej núdzi, a teda toto konanie nemôže požívať zákonnú ochranu
v zmysle § 418 ods.1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade nemožno konštatovať ani to, že by
uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov
bol pre obe strany nepochybný. To, že žalobca uviedol matematicky chybné sumy poistných plnení,
nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní. Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalobcom

uvedená a daná a nepochybne bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalovanú viedli k uzavretiu tejto
zmluvy so žalobcom. Zmena zmluvy je prípustná iba za podmienok ustanovených v hypotéze tej ktorej
právnej normy. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR zo 7.5.2009 sp. zn. I. ÚS 523/07 súlad obsahu
právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol výsledkom
slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy. Tvrdenie žalobcu, že plnenie pôvodne dohodnutého

poistného je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ho zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jeho
právam nezaslúžená, neadekvátna a nevyvážená je nedôvodné. Práve naopak, s ohľadom na základný
princíp zmluvného práva „pacta sunt servanda - zmluvy sa musia dodržiavať“ vyplývajúci z čl. 2 ods.
3 Listiny základných práv a slobôd, na princíp rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, na platné
zásady právneho štátu (zákaz retroaktivity, právnu istotu v zmluvných vzťahoch), na zásadu odlišnosti

verejno-právnej a súkromno-právnej regulácie právnych vzťahov ako aj na základe predchádzajúcich
právnych záverov súdu súd dospel k záveru, že plnenie z predmetnej poistnej zmluvy tak, ako bolo
dohodnuté, neodporuje dobrým mravom zakotveným v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naopak,
práve žalobca používal v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné
praktiky, ak uvádzal vecne nesprávne informácie (ohľadne nemožnosti pokračovania v poistení a

možnosti jednostranného ukončenia poistného vzťahu z jeho strany, v dôsledku čoho bol spôsobilý
uviesť žalovanú do omylu a spôsobiť, že prijme rozhodnutie, ktoré by ináč nikdy neprijala) a používal
praktiky v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti (zanedbaním, resp. nesplnením si povinností
pri výpočte technických rezerv, chybou pri výpočte, prípadne nenaplnením miery solventnosti). Podľa §8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, platného v čase uzavretia predmetnej poistnej
zmluvy, nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné,
nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov

alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Žalobcu nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného,
ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhol, a ktoré boli nepochybne jedným
z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzavretiu zmluvy so žalobcom. Naopak, žalobca
podcenil tvorbu dodatočných technických či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov,
za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Plnenie si zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany

podnikateľa nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom. Pokiaľ ide o možnosť posúdenia
vzťahu účastníkov v zmysle ustanovení Princípov európskeho zmluvného práva, samotný Článok 1:101
ods. 3 Princípov vymenúva spôsoby resp. možnosti aplikácie Princípov a to v prípade ak si zmluvné
strany dojednali pre spravovanie ich zmluvy všeobecné právne zásady alebo obdobné pravidlá, alebo
si nezvolili žiadny právny poriadok pre spravovanie ich zmluvy. Zo znenia predmetnej poistnej zmluvy je
zrejmé, že zmluvné strany tejto poistnej zmluvy si jasne zvolili právny poriadok aj právne normy, ktoré

spravujú túto poistnú zmluvu, strany sa nedohodli na použití všeobecných právnych zásad ani iných
obdobných pravidiel a rovnako ani na začlenení týchto Princípov resp. na spravovaní zmluvy týmito
Princípmi. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v súlade so samotnými Princípmi európskeho zmluvného
práva je ich aplikácia na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi vylúčená. Predmetné Princípy
zatiaľ neboli prijaté ako všeobecne záväzný právny akt EÚ, preto nie je dôvod posudzovať vzťah

účastníkov podľa ich ustanovení.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal, že spôsobom
predpokladaným zákonom došlo k zmene záväzkovo-právneho vzťahu založeného medzi účastníkmi
konania zmluvou o poistení osôb osôb č. 5010200027 zo dňa 2.12.1996, osobitne vo výške poistného

zo sumy 10,26 eur na sumu 17,83 eur, v dôsledku ktorej by žalovaná žalobcovi dlžila minulé poistné vo
výške 1.043,19, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Naopak, je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy konania úspešnej žalovanej. Tie pozostávajú
z trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za tieto úkony právnej služby: písomné podanie
- vyjadrenie z 8.3.2016 22,28 eur a účasť na pojednávaní dňa 8.3.2016 61,41 eur + režijný paušál 8,58
eur, celkovo 92,27 eur.

Podľa § 13 ods. 3 vyhl. pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny
určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny,
ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Za písomné vyjadrenie právneho zástupcu
žalovanej z júna 2012 súd odmenu nepriznal v uplatnenej výške 61,41 eur, nakoľko za jeho účelné

písomné vyjadrenia k podaniam žalobcu (vtedy v opačnom procesnom postavení) z júna 2012 mu už
súd priznal odmenu v pôvodnom konaní sp.zn. 17C/19/2010 vo výške 58,69 eur + režijný paušál 7,63
eur + 20% DPH za úkon, preto mu patrí už len časť odmeny - doposiaľ nevyplatenej vo výške 22,28 eur
(61,41 eur + 58,69 eur/3 - 58,69 eur).

O povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania na účet jej právneho zástupcu súd rozhodol v
súladesust.§149ods.1O.s.p.,podľaktoréhoakadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd,

v 2 písomných vyhotoveniach.V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.