Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/114/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510206419
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3510206419.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa M. R., a.s. so sídlom L., J. 7, IČO 35 787 783, právne
zastúpený JUDr. H. M., advokátom so sídlom L., Y. XX, proti odporkyni 2/ E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. XXX, o zaplatenie 3.923,51 eur s príslušenstvom na odvolanie odporkyne 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01. marca 2012, č. k. 11C/8/2011-93, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01.03.2012, č. k. 11C/8/2011-93, bolo
rozhodnuté nasledovne:

Odporkyňa 2/ je povinná zaplatiť navrhovateľovi 3.423,51 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne:
- zo sumy 4 550,56 eur od 01.12.2009 do 14.12.2009 (15,70 eur),

- zo sumy 4 480,56 eur od 15.12.2009 do 13.01.2010 (33,14 eur),
- zo sumy 4 410,56 eur od 14.01.2010 do 15.02.2010 (35,88 eur),
- zo sumy 4 340,56 eur od 16.02.2010 do 15.03.2010 (29,96 eur),
- zo sumy 4 270,56 eur od 16.03.2010 do 14.04.2010 (31,59 eur),
- zo sumy 4 200,56 eur od 15.04.2010 do 13.05.2010 (30,03 eur),
- zo sumy 4 130,56 eur od 14.05.2010 do 14.05.2010 (1,01 eur),

- zo sumy 4 023,51 eur od 15.05.2010 do 14.06.2010 (30,75 eur),
- zo sumy 3 973,51 eur od 15.06.2010 do 13.07.2010 (28,41 eur),
- zo sumy 3 923,51 eur od 14.07.2010 do 13.08.2010 (29,99 eur),
- zo sumy 3 873,51 eur od 14.08.2010 do 13.09.2010 (29,60 eur),
- zo sumy 3 823,51 eur od 14.09.2010 do 13.10.2010 (28,28 eur),
- zo sumy 3 773,51 eur od 14.10.2010 do 15.11.2010 (30,70 eur),

- zo sumy 3 723,51 eur od 16.11.2010 do 13.12.2010 (25,70 eur),
- zo sumy 3 673,51 eur od 14.12.2010 do 13.01.2011 (28,07 eur),
- zo sumy 3 623,51 eur od 14.01.2011 do 14.02.2011 (28,59 eur),
- zo sumy 3 573,51 eur od 15.02.2011 do 14.03.2011 (24,67 eur),
- zo sumy 3 523,51 eur od 15.03.2011 do 13.06.2011 (79,06 eur),
- zo sumy 3 473,51 eur od 14.06.2011 do 13.07.2011 (25,69 eur),

- zo sumy 3 423,51 eur od 14.07.2011 do zaplatenia.

Vo zvyšku sa konanie zastavuje.

Odporkyňa 2/ je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 211,63 eur.

Voči odporkyni 2/ sa navrhovateľovi náhrada trov právneho zastúpenia nepriznáva.Istina spolu s príslušenstvom sa odporkyni 2/ povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po
50 eur, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Splátky sa
započítavajú na úhradu dlhu v poradí: istina, úrok z omeškania, náhrada trov konania. Omeškanie so

zaplatením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

Navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok vo výške 23,37 € prostredníctvom G. úradu L., a to po
právoplatnosti tohto uznesenia.“

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľ pôvodne domáhal
zaplatenia 3.923,51 eur a úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.550,56 eur od 01.12.2009 do
14.12.2009, zo sumy 4.480,56 eur od 15.12.2009 do 13.01.2010, zo sumy 4.410,56 eur od 14.01.2010
do 15.02.2010, zo sumy 4.340,56 eur od 16.02.2010 do 15.03.2010, zo sumy 4.270,56 eur od
16.03.2010 do 14.04.2010, zo sumy 4.200,56 eur od 15.04.2010 do 13.05.2010, zo sumy 4.130,56
eur od 14.05.2010 do 14.05.2010, zo sumy 4.023,51 eur od 15.05.2010 do 14.06.2010, zo sumy

3.973,51 eur od 15.06.2010 do 13.07.2010 a zo sumy 3.923,51 eur od 14.07.2010 do zaplatenia.
Navrhovateľ žiadal tiež náhradu trov konania 235 eur za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov
právneho zastúpenia 352,95 eur za právnu pomoc advokáta. Splnenie tejto povinnosti požadoval ako od
odporkyne 2/, tak aj od jej exmanžela, odporcu 1/, a to spoločne a nerozdielne. Platobným rozkazom č.k.
3Ro/548/2010-27 zo dňa 10.11.2010 okresný súd uvedenému návrhu v plnom rozsahu vyhovel a oboch

odporcov k spoločnému a nerozdielnemu splneniu uvedených povinností zaviazal. Voči platobnému
rozkazu podala odpor iba odporkyňa 2/, čím sa voči nej platobný rozkaz zrušil a voči odporcovi 1/
nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2011. Vzhľadom na uvedené okresný súd naďalej rozhodoval iba
o povinnosti odporkyne 2/, pretože voči odporcovi 1/ skončilo konanie správoplatnením platobného
rozkazu.

Okresný súd ďalej uviedol, že navrhovateľ odôvodnil návrh existenciou dlhu, vzniknutého zo zmluvy o
úvere, na základe ktorej poskytol 26.07.2007 odporcom úver vo výške 150.000,- Sk, ktorý sa zaviazali
splácať v 72 mesačných splátkach po 3.255,- Sk. So splácaním splátok sa odporcovia dostali do
omeškania, čo bolo následne dôvodom odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa a vzniku nároku

na vrátenie nesplatenej istiny. Napriek čiastočným splátkam odporcovia dlh nesplatili a navrhovateľov
dlh voči nim v čase podania návrhu predstavoval pôvodne žalovanú istinu s príslušenstvom. V priebehu
konania bol dlh ešte čiastočne plnený, a to vo výške 500 Eur. Preto vzal navrhovateľ návrh v tejto časti a
v príslušnom úroku z omeškania pred začatím pojednávania späť. Navrhovateľ súhlasil s pojednávaním
v jeho neprítomnosti a neprítomnosti jeho zástupcu. Odporkyňa 2/ sa k návrhu vyjadrila tak, že dlhu si

je vedomá, no je ochotná ho zaplatiť iba v polovici na ňu pripadajúcej, pretože druhú polovicu je povinný
zaplatiť exmanžel. Do doručenia platobného rozkazu (07/2011) splácala úver po 50 eur mesačne.
Vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu požiadala o povolenie splácania dlhu v splátkach po
30 eur mesačne.

Na základe vykonaného dokazovania zo zhodných tvrdení účastníkov, ako aj zo zmluvy o úvere, okresný
súd zistil, že navrhovateľ ako podnikateľ poskytujúci úvery poskytol odporkyni 2/ a jej vtedajšiemu
manželovi (pôvodne odporcovi 1/) ako fyzickým osobám nepodnikateľom úver 150.000,- Sk, ktorý sa
odporcovia zaviali spoločne a nerozdielne splatiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 3.225,- Sk.
Odporcovia si túto povinnosť riadne neplnili a po riadnom uhradení niekoľkých splátok začali uhrádzať

splátky oneskorene a následne i v nedostatočnej výške. Pre omeškanie odporcov s platením splátok
navrhovateľ v súlade s dohodou od zmluvy odstúpil, a to s účinnosťou k 30.11.2009, čím sa v súlade so
zmluvou stala splatná celá nezaplatená časť poskytnutej istiny. Do odstúpenia od zmluvy predstavoval
dlh odporcov na neuhradených splátkach 810,51 eur a nesplatená časť istiny úveru predstavovala
3.740,05 eur. Celková výška dlhu odporcov v čase odstúpenia tak predstavovala 4.550,56 eur. Následne

boliuhradenéďalšiečiastočnésplátky(takakosaznižujeúročenásumauvedenávovýrokurozhodnutia)
a aktuálna výška dlhu ku dňu rozhodnutia predstavovala 3.423,51 eur. Odporkyňa 2/ je zamestnaná ako
robotníčka s príjmom 430 eur mesačne, osobne sa stará o dve maloleté deti, na ktoré otec (pôvodný
odporca 1/) vyživovaciu povinnosť neplní. Odporkyňa 2/ spolu s maloletými deťmi býva u svojich rodičov,
ktorým prispieva 70 eur mesačne na bývanie a na cestovanie do práce vynaloží cca 50 eur mesačne.

Spláca ďalší dlh po 26 eur mesačne.Okresný súd poukázal na znenie § 497 Obchodného zákonníka, § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku
omeškania, § 511 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi, a
tiež pôvodným odporcom 1/ existoval právny vzťah zmluvy o úvere. Nebolo sporné, že odporcovia úver
riadne nesplácali a vznikol im tak voči navrhovateľovi dlh vo výške žalovanej istiny. I keď vznikol uvedený
dlh obom odporcom, má navrhovateľ právo požadovať jeho zaplatenie od ktoréhokoľvek z nich, ako to

vyplýva aj z citovaného § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je preto možné akceptovať obranu
odporkyne 2/ a zaviazať ju k zaplateniu iba polovice dlhu. Naopak dôvodné je zaviazanie oboch dlžníkov
na zaplatenie celého dlhu, pričom zaplatenie zo strany ktoréhokoľvek z nich znižuje v tomto rozsahu
automaticky aj povinnosť druhého dlžníka. Neznamená to teda, že by každý z dlžníkov mal zaplatiť
celý dlh bez ohľadu na to, koľko uhradil druhý dlžník. Ak niektorí z dlžníkov zaplatí viac ako polovicu
dlhu, je následne oprávnený požadovať od druhého dlžníka náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi

(navrhovateľovi) nad rámec polovice dlhu (viď § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka.) Vzhľadom
na uvedené okresný súd odporkyňu 2/ zaviazal k zaplateniu celého dlhu. Pre neplatenie úveru sa
odporkyňa 2/ dostala do omeškania a navrhovateľovi preto patrí aj uplatnený úrok z omeškania. Keďže
existencia dlhu bola preukázaná a úrok z omeškania bol uplatnený v súlade s citovanými ustanoveniami
právnych predpisov, okresný súd žalobe vyhovel a odporkyňu zaviazal k zaplateniu istiny ako aj úroku z

omeškania. Vzhľadom na starostlivosť odporkyne 2/ o dve maloleté deti, ktorá starostlivosť nevyhnutne
vyžaduje pravidelné výdavky a vzhľadom na výšku príjmu nedostatočnú na jednorazové uhradenie dlhu,
povolil okresný súd odporkyni 2/ plnenie dlhu v splátkach po 50 eur mesačne, ktoré je povinná platiť
tak, aby vždy do 20. dňa v mesiaci boli pripísané na účet navrhovateľa (nestačí teda ich poukázanie do
uvedeného dňa). Začať so splácaním je odporkyňa 2/ povinná od právoplatnosti rozsudku, pričom skorší

začiatok splácania je možný. Vzhľadom na možné chyby pri výpočte dňa právoplatnosti je zo strany
odporkyne2/právneistejšiezačaťsúhradousplátokhneďpodoručenírozhodnutia,tedado20.03.2012.
Nevyhnutné je tiež uhradiť včas celú splátku každý mesiac, pretože aj jediné neskoré zaplatenie splátky
má za následok stratu výhody splátok a stal by sa splatný celý dlh naraz. Odporkyňou 2/ požadovanú
splátku 30 eur mesačne považoval okresný súd za nedostatočnú, pretože iba nárast úroku z omeškania

z aktuálneho dlhu 3.423,51 eur predstavuje cca 308 eur ročne a splátkami po 30 eur mesačne by
dochádzalo k umenšovaniu celkového dlhu iba veľmi pomaly, čo ostatne nie je ani v záujme odporkyne
2/. O povolení splátok rozhodol okresný súd podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

O zastavení konania v časti istiny 500 eur a prislúchajúcom úroku z omeškania rozhodol okresný súd

podľa § 96 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a
to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. Pre čiastočné späťvzatie návrhu okresný súd konanie v dotknutej časti
zastavil.

Vzhľadom na späťvzatie časti návrhu pred začatím pojednávania vrátil okresný súd navrhovateľovi
pomernú časť (30 eur) zaplateného súdneho poplatku krátenú o 6,63 eur, a to prostredníctvom
príslušného Daňového úradu, ktorý poplatok poukáže v primeranej lehote po právoplatnosti tohto
uznesenia (§ 11 ods. 3, 4 a 6 Zákona o súdnych poplatkoch).

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná
náhradutrov potrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaúčastníkovi,ktorýmalvoveciplný
úspech, a to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný, preto
mu proti neúspešnej odporkyni 2/ patrí uplatnená plná náhrada trov konania. Túto povinnosť odporkyne
2/ však súd modifikoval na základe § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v prípade dôvodov hodných

osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd tak
nepriznal navrhovateľovi voči odporkyni 2/ náhradu trov v časti trov právneho zastúpenia (náhradu
súdneho poplatku priznal) a dôvody hodné osobitného zreteľa videl vo vyššie popísanej samostatnej
starostlivosti o dve maloleté deti pri príjme, ktorý je na úhradu životných nákladov odporkyne 2/ a dvoch
maloletých detí nízky. Súčasne súd zohľadnil i skutočnosť, že voči odporcovi 1/ má navrhovateľ náhradu

trov právneho zastúpenia právoplatne priznanú v plnom rozsahu. Pre úplnosť súd uvádza, že povinnosť
náhrady trov právneho zastúpenia, ktorá tak ťaží iba odporcu 1/ nemá vzhľadom na rozdielny spôsob
rozhodnutiavočiodporcomrovnakýrežimakozvyšokpriznanejpohľadávkyajejpríslušenstva.Pokiaľbyteda náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu uhradil odporca 1/ nebude mať voči odporkyni
2/ nárok na úhradu polovice takto zaplatenej sumy.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa 2/ z dôvodu, že okresný súd nesprávne vec
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Odporkyňa 2/ poukázala na to, že navrhovateľ už v návrhu uviedol, že uzavrel zmluvný vzťah len s
odporcom 1/, na žiadnej zmluve sa nenachádza jej podpis a preto namieta svoju pasívnu legitimáciu
v spore. Namietala, že formulárové podmienky sú napísané drobným písmom, čo považuje za nekalú

praktiku. Navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by zaslal nejaké výzvy, alebo pokus o zmier.
Odporkyňa 2/ tiež namietala, že by vykonala nejaký prejav svojej vôle v súvislosti so zmluvou o úvere.
Odporkyňa tiež namietala, že okresný súd po vydaní platobného rozkazu konal len s ňou, hoci podľa
poučenia v platobnom rozkaze odaním odporu čo i len jedným z odporcov má za následok zrušenie
celého platobného rozkazu. Preto v dôsledku podania odporu odporkyňou 2/ proti platobnému rozkazu
nemohol platobný rozkaz nadobudnúť právoplatnosť voči odporcovi 1/. Podľa názoru odvolateľky nie

je jasná ani výška údajného dlhu a v odôvodnení napadnutého rozsudku chýba spôsob jeho výpočtu.
Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie.

K odvolaniu odvolateľky sa písomne vyjadril navrhovateľ. Vo vyjadrení poukázal na to, že odvolateľka

na úverovej zmluve prehlásila, že s ňou súhlasí, ktoré prehlásenie podpísala, čím sa zaviazala
spoločne a nerozdielne s odporcom 1/ uhradiť záväzky zo zmluvy. Podľa názoru navrhovateľa zmluvné
podmienky, ktoré sú uvedené na zadnej strane úverovej zmluvy spĺňajú všetky požadované náležitosti,
súdostatočnejasnéazrozumiteľné.Pretoichvyhotovenienezakladáichposúdenieakonekalejpraktiky.
Podľa názoru navrhovateľa je odvolateľka zaviazaná napadnutým rozsudkom spoločne a nerozdielne s

odporcom1/kplneniuzozmluvyajnazákladepríslušnýchustanoveníobezpodielovomspoluvlastníctve
manželov. Preto navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné

podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

Odvolací súd na základe námietky odvolateľky, podľa ktorej podaním odporu odvolateľky proti
platobnému Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 3Ro/548/2010-27, zo dňa 10.11.2010 došlo
k zrušeniu tohto platobného rozkazu v celom rozsahu v zmysle poučenia v uvedenom trestnom rozkaze,

dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležitým spôsobom
nevyporiadal s otázkou existencie spoločného a nerozdielneho dlhu odporcov, ktorá otázka má
podstatný vplyv na posúdenie správnosti záveru okresného súdu o čiastočnej právoplatnosti platobného
rozkazu a jeho následkoch. Podľa ustálenej súdnej praxe ak za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva uzavrie zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas

druhého manžela, a to aj keď nejde o bežnú vec (R 42/1972). Tento záver v zmysle znenia ustanovenia
§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva z úpravy rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva podľa
§ 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v bezpodielovom spoluvlastníctve je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva (§ 123 a nasl. Občianskeho zákonníka). Z hľadiska spoločnej a nerozdielnej
zodpovednosti manželov podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedenému zodpovedá aj právny záver,

vyslovený v rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 12.09.2007, sp. zn. 31
Odo 677/2005, podľa ktorého predstava, že splnenie záväzku prináležiaceho do spoločného majetku
manželov, uzavretého len jedným z manželov, by mohol veriteľ v súdnom konaní vymôcť i od druhého z
týchto manželov, vnáša značnú neistotu do právnych vzťahov vzniknutých na základe zmlúv, a to nielen
na strane dlžníka, ale aj na strane veriteľa a zásadu, podľa ktorej z takto vzniknutého záväzku sú čo do

zmluvnéhodojednaniapovinnézmluvnéstrany,vosvojomdôsledkuprelamujeapopiera.Zodôvodnenia
napadnutého rozsudku nevyplýva, z akého právneho titulu vyvodil okresný súd spoločnú a nerozdielnu
zodpovednosť odporcov za dlh z úverovej zmluvy.

Zkópiezmluvyoúverezodňa19.07.2007vyplýva,ževzmluvejeakoklientoznačenýH.K.aakopartner

je označená E. K.. V prehlásení partnera sa uvádza: „Prehlasujem, že súhlasím s vyššie uvedenou
žiadosťou partnera/ky o spotrebiteľský úver ...“ a „Ďalej prehlasujem, že spoločne a nerozdielne s
partnerom/kou uhradím záväzky zo zmlúv o úvere ...“. Uvedené znenie prehlásenia sa javí odvolaciemu
súduakozmätočné(partnerprehlasuje,žesúhlasísožiadosťoupartneraažepartnerspartneromuhradízáväzky spoločne a nerozdielne), pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, aké závery
vyvodil okresný súd pri posudzovaní prehlásenia partnera z hľadiska jeho účinnosti, keď všeobecné
podmienky zmluvy vymedzujú vzťahy medzi klientom a M. R. a. s..

Odvolacísúdpovažovalzadôvodnúajnámietkuodvolateľkyoabsenciiúvahvodôvodnenínapadnutého
rozsudku,nazákladektorýchokresnýsúddospelkvýškedlhu.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkusa
javí,žeokresnýsúdvychádzalnajmäzošpecifikáciespotrebiteľskéhoúveru,predloženejnavrhovateľom
(č. l. 10). V uvedenej špecifikácii sa uvádza, že navrhovateľ uplatňuje zaplatenie sumy 3.923,51 eur,

ktorá ku dňu 20.07.2010 pozostáva zo sumy 183,46 eur (dlžné mesačné splátky so splatnosťou do
odstúpenia od úverovej zmluvy), a sumy 3.740,05 eur (úverová istina zo zvyšných splátok po odstúpení
od úverovej zmluvy). Podľa uvedenej špecifikácie žalovaný (H. K.) ku dňu 20.07.2010 uhradil sumu
2.695,35 eur, ktorá bola použitá na úhradu dohodnutých úrokov, zmluvných pokút, poplatkov a časti
úverovej istiny. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by okresný súd skúmal konkrétny
rozsah uhradených úrokov, zmluvných pokút, poplatkov a konkrétnej časti úverovej istiny z hľadiska

ich súladu s príslušnými ustanoveniami, zameranými na ochranu spotrebiteľa, z ktorého dôvodu je
nepreskúmateľnásprávnosťvýrokunapadnutéhorozsudkuvovecisamej,ktorýmbolovyhovenénávrhu.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľa sa javí byť sporný aj zmluvne dohodnutý poplatok za správu úveru, ktorý
mal byť súčasťou pravidelných mesačných splátok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Preto
podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie, pričom vzhľadom na nadväznosť výroku o čiastočnom zastavení konania („Vo zvyšku sa
konanie zastavuje“) z hľadiska jeho vykonateľnosti na výrok, ktorým bolo vyhovené návrhu, bol odvolací

súd povinný zrušiť aj výrok o takto výrokom rozsudku vymedzenom čiastočnom zastavení konania

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu znovu rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí návrhu
navrhovateľom. Následne bude jeho úlohou ustáliť, či v prejednávanom prípade ide o spoločnú a
nerozdielnu zodpovednosť odporcov, z akého právneho titulu, teda na základe akého konkrétneho

zákonného ustanovenia alebo konkrétnej dohody, z ktorého dôvodu bude potrebné doplniť dokazovanie
za účelom podrobného objasnenia okolností uzavretia zmluvy, vôle účastníkov a právnych účinkov
konania účastníkov. Až následne bude možné vyvodiť právne závery o pasívnej legitimácii odporkyne
2/ v prejednávanej veci. V prípade odôvodneného záveru o existencii pasívnej legitimácii odporkyne 2/
bude nevyhnutné zistiť, v akom rozsahu je návrh navrhovateľa v súlade s ustanoveniami zameranými

na ochranu spotrebiteľa, za ktorým účelom bude nevyhnutné zistiť a preveriť opodstatnenosť výšky
navrhovateľomdeklarovanýchuhradenýchúrokovzaúver,zmluvnýchpokút,poplatkov,úverovejlistinya
následne určiť výšku nesplateného dlhu. V prípade vyhovenia návrhu len voči odporkyni 2/ a za situácie,
že okresný súd dospeje k záveru o neexistencii nerozlučného spoločenstva odporcov podľa § 91 ods. 2
O.s.p., bude potrebné vo výroku rozsudku vyjadriť, že ide o spoločný a nerozdielny záväzok odporkyne

2/ k povinnosti odporcu 1/, určenej konkrétnym právoplatným platobným rozkazom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .