Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 3NcKR/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114211339
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Macek
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114211339.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: R. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX R. XXX
o návrhu na povolenie oddlženia, takto

r o z h o d o l :

I. Povoľuje oddlženie dlžníka: R. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX R. XXX.

II. Ustanovuje do funkcie správcu: JUDr. Radovan Birka, so sídlom kancelárie Plavisko 7, 034 01

Ružomberok.

III. Určuje rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať
písomnému súhlasu správcu, nasledovne:

- právne úkony dlžníka smerujúce k skončeniu pracovného pomeru,

- založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby, nadobudnutie účasti alebo
prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe,
- úkony týkajúce sa účasti v štatutárnych alebo dozorných orgánoch obchodných spoločností, družstiev
alebo iných právnických osôb,
- zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo

poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,
- uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných
prostriedkov,
- uzatváranie a ukončovanie platnosti zmlúv, ktorých predmetom bude jednorazové plnenie, presahujúce
v peňažnom vyjadrení sumu 300 eur alebo opakujúce sa plnenie presahujúce v peňažnom vyjadrení
sumu 200 eur v jednom kalendárnom mesiaci,

- odmietnutie daru alebo dedičstva.

IV. Dlžník je povinný poskytnúť na konci každého skúšobného roka na uspokojenie svojich záväzkov
správcovi sumu 1.200 eur.

V. Správca je povinný v priebehu skúšobného obdobia oznamovať súdu bez zbytočného odkladu všetky

významné skutočnosti, ktoré sa týkajú plnenia povinností dlžníkom. Zároveň je správca povinný vždy
v polovici a na konci každého skúšobného roka, aj bez osobitnej žiadosti súdu, podať súdu podrobnú
písomnú správu o plnení povinností dlžníkom počas tohto roka či polroka.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 26.2.2014, doručeným súdu dňa 4.3.2014, sa navrhovateľ spolu s návrhom na
vyhlásenie konkurzu na jeho majetok domáhal povolenia svojho oddlženia. Uviedol, že je presvedčený,
že jeho majetok bude postačovať aspoň na úhradu pohľadávok proti podstate a zároveň čestne

prehlasuje, že má poctivý zámer vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie pohľadávok veriteľov.Konkurzný správca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 18.1.2016 uviedol, že úpadca počas
konkurzuriadneplnilsvojepovinnostiadomnievasa,žeprejavilastáleprejavujepoctivýzámeruspokojiť
svojich veriteľov.

Dlžník na pojednávaní dňa 29.3.2016 uviedol, že jeho príjem je tvorený prácou finančného makléra
a je nepravidelný. Má tri vyživovacie povinnosti voči svojim deťom, a to voči Adriane, nar. 19.4.2005,
Alexandre, nar. 11.6.2006 a Petre, nar. 6.9.2010, na ktoré prispieva exmanžel výživné.

Z obsahu konkurzného spisu súd zistil, že majetok, s ktorým dlžník vstupoval do konkurzu, bol tvorený
pozemkami. Miera uspokojenia veriteľov v konkurze dosiahla 49,15 %.

Súd počas konkurzného konania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o nepoctivom zámere
dlžníka.

Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení
konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O
možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.

Podľa § 167 ods. 1 ZKR, návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s
návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh
na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu 4) musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré
vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.

Podľa § 167 ods. 2 ZKR, súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania
riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O
povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu.

Podľa § 167 ods. 3 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu a určí rozsah právnych

úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu; za správcu ustanoví
toho, kto vykonával funkciu správcu v čase zrušenia konkurzu, ak takého niet, použije sa postup podľa
§ 40. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí dlžníkovi a
správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

Podľa § 167 ods. 4 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd určí aj sumu peňažných prostriedkov,
ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.

Podľa § 168 ods. 1 ZKR, právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné
obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné

prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý
skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku
medzi veriteľov dlžníka.

Podľa § 168 ods. 2 ZKR, dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na

získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi
všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska,
zamestnania alebo miesta podnikania.

Podľa vety prvej § 171 ods. 1 ZKR, súd zruší skúšobné obdobie, ak zistí, že dlžník opakovane alebo

závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na
úhradu odmeny správcu.

Základným predpokladom pre povolenie oddlženia je, aby na majetok úpadcu - fyzickú osobu prebehol
konkurz, pričom tento nebol zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok

proti podstate. Konkurz vyhlásený na majetok úpadcu bude zrušený po splnení rozvrhového uznesenia.
Ďalším predpokladom pre povolenie oddlženia je, aby si dlžník počas konkurzného konania riadne plnil
svoje povinnosti.Po zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka po splnení rozvrhového uznesenia preskúmal
súd návrh dlžníka na povolenie jeho oddlženia v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Z vyjadrenia dlžníka a správkyne ako aj zo skutočností, ktoré vyšle najavo v priebehu konkurzu

považuje súd za preukázané, že dlžník v priebehu konkurzu riadne plnil svoje povinnosti, spolupracoval
so správcom, vynaložil snahu uspokojiť aspoň čiastočne svojich veriteľov, čo sa však podarilo v
akceptovateľnej miere, keďže pohľadávky veriteľov boli v konkurze uspokojené v rozsahu cca 49,15 %.

Pred povolením oddlženia súd pri svojom rozhodovaní vykonal test prípadného zneužitia oddlženia zo

strany dlžníka. Medzi indikátory zneužitia oddlženia možno podľa názoru súdu zaradiť najmä:

a) nesplnenie si povinnosti dlžníka podať včas návrh na konkurz, na čo možno usudzovať najmä v
prípade, ak konkurzné konanie bolo začaté z iniciatívy veriteľa,
b) majetok, s ktorým dlžník vstupuje do konkurzu je hodnotovo blízky alebo rovný minimálnej sume
potrebnej pre začatie konkurzného konania,

c) zistenie odporovateľných či neplatných právnych úkonov vykonaných dlžníkom pred začatím
konkurzného konania s cieľom ukrátiť svojich veriteľov,
d) ľahkovážny prístup dlžníka k zdroju svojich príjmov, napr. bezdôvodné rozviazanie pracovného
pomeru samotným dlžníkom alebo jeho zamestnávateľom z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny,
e) nespolupráca dlžníka so správcom konkurznej podstaty a neplnenie si povinností stanovených ZKR,

či dokonca spáchanie trestného činu dlžníkom v súvislosti s konkurzným konaním,
f) vyhlásenie konkurzu podľa § 107a ZKR po tom čo bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku
alebo ochranné opatrenie o zhabaní majetku.

Súd v posudzovanom prípade nenašiel indikátor zneužitia oddlženia dlžníkom. Dlžník podal návrh

sám, do konkurzu však vstupoval s majetkom tvoreným pozemkami. Miera uspokojenia veriteľov
bola akceptovateľná. Prípadným povolením oddlženia sa tiež otvára ďalšia možnosť zvýšenia miery
uspokojenia veriteľov počas skúšobného obdobia oddlženia. Súd vychádza z premisy, že pre veriteľov
je výhodnejšie, ak dlžník v skúšobnej dobe povoleného oddlženia zvýši mieru uspokojenia veriteľov
aspoň o určité percentá, ako by veritelia pri nepovolení oddlženia, nemali získať žiadne uspokojenie nad

rámec uspokojenia získaného v priebehu konkurzu.

Hoci nejde o explicitnú zákonnú požiadavku, súd pri povoľovaní oddlženia musí vziať do úvahy aj
mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov sumárne v konkurznom konaní, ako aj v priebehu oddlženia.
Dôsledkom oddlženia je strata vymáhateľnosti pohľadávok veriteľov neuspokojených v oddlžení, čo je

závažný zásah do ústavného práva veriteľov vlastniť majetok. Nemožno exaktne stanoviť minimálnu
mieru uspokojenia veriteľov potrebnú na povolenie oddlženia (napr. v ČR stanovenú na 30 % z
výšky pohľadávok), ani s tým súvisiacu výšku príjmu dlžníka, možno však všeobecne konštatovať, že
ak primárnym cieľom konkurzu je usporiadať majetkové pomery dlžníka tak, aby bola zabezpečená
čo najvyššia miera uspokojenia pohľadávok veriteľov, tak tomuto cieľu by nezodpovedalo konkurzné

konanie a naň nadväzujúce skúšobné obdobie oddlženia, v ktorom by veritelia získali iba marginálnu
mieru uspokojenia svojich pohľadávok. Na druhej strane je pri povoľovaní oddlženia nutné zobrať do
úvahy, že primárnym cieľom skúšobného obdobia v oddlžení už nie je zabezpečenie čo najvyššej
miery uspokojenia veriteľov (hoci aj v ňom je samozrejme aspekt uspokojovania pohľadávok prirodzene
prítomný), ale umožnenie dlžníkovi, aby tento prejavil snahu aspoň čiastočne sa vysporiadať so

svojimi veriteľmi (pričom dlžník si musí byť vedomý, že tento proces bude niečo stáť) a po uplynutí
skúšobného obdobia dosiahnuť nevymáhateľnosť svojich dlhov a umožniť mu tzv. „fresh start“. V
konkrétnej posudzovanej veci dlžník počas konkurzu uspokojil pohľadávky veriteľov v akceptovateľnej
miere. Prípadným povolením oddlženia sa vytvára ďalšia možnosť, aby dlžník uspokojoval svojich
veriteľov po dobu ďalších troch rokov (skúšobného obdobia) v súdom stanovenej výške.

Súd preto po konštatácii, že dlžník splnil predpoklady pre povolenie oddlženia, vyhovel dlžníkovmu
návrhu a povolil oddlženie a v súlade s § 167 ods. 3 ZKR ustanovil dlžníkovi správcu (v zmysle § 167
ods.3 ZKR doterajšieho konkurzného) a určil rozsah právnych úkonov, ktoré budú počas skúšobného
obdobia podliehať súhlasu správcu. Ide pritom o právne úkony dlžníka, ktoré sa týkajú predovšetkým

nakladania s jeho majetkom, resp. ktorých vykonanie môže mať vplyv na jeho majetkové pomery.
Následne súd skúmal zárobkové pomery dlžníka.V zmysle § 167 ods. 4 ZKR súd určil sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého
skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov. Súčasný príjem dlžníka je
tvorený nepravidelným príjmom z maklérskej činnosti sprostredkovania poistenia vo výške priemerne

600 eur/mesiac. Dlžník má tri vyživovacie povinnosti k svojim maloletým deťom. Súd preto pri
rešpektovaní potreby zachovania dôstojného spôsobu života dlžníka považoval za možné určiť výšku
sumy, ktorú je dlžník povinný odviesť správcovi na uspokojenie svojich záväzkov na úrovni 1.200 eur
ročne (100 eur mesačne).

Výrokom V. tohto rozhodnutia uložil súd správcovi povinnosť predkladať súdu správy o plnení povinností
dlžníkom v stanovených lehotách.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov/.