Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 13, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7T/208/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513010257
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8513010257.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 13.1.2016 v
Starej Ľubovni, v trestnej veci obžalovaného Q. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného Q. B., nar. XX.X.XXXX v K.,
trvale bytom R. XXXX/XX, B. C., spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa zo

dňa 17.10.2013 podanej pod sp. zn. Pv 333/13 Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 18.10.2013 pre
skutky v obžalobe právne kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorých sa obžalovaný podľa obžaloby mal dopustiť tak, že:
„-nezistenéhodňavmesiacimarec2013aleboapríl2013zjehotelefónnehočísla XXXXXXXXXX
zavolal bývalej manželke, N. B., na jej telefónne číslo XXXXXXXXXX, resp. XXXXXXXXXX, ktoré
v tom čase používala, a do telefónu jej povedal: „Tie prevádzky sú moja srdcová záležitosť a šáhni mi na
ne a dám ťa odjebať! To myslím úplne vážne!“, pričom menovaná mala z jeho telefonátu strach o seba,

- dňa 17.5.2013 išiel spoločne s dcérou, D. B., na osobnom motorovom vozidle zn. SEAT ALTEA XL,
TsEČ: SL 793 AU, do mesta Prešov, pričom počas cesty nadával na právnika bývalej manželky, N. B., že
tento od nej chce len vytiahnuť peniaze a následne dcére povedal: „Keď mi mama šáhne na prevádzku,
tak ju dám odjebať, tieto prevádzky sú moje, je to moja srdcová záležitosť, a ona tam nezabila ani
špendlík.“, na čo sa dcéra zľakla a bála sa, aby nejakým spôsobom neublížil jej mame,
- dňa 4.6.2013 okolo 21.17 hod. zavolal dcére D., kde jej v telefonickom rozhovore povedal, že bol za

advokátom, ktorý rieši ich BSM, a tento mu povedal, že má mať prístup k bytu na ul. R. č. XX v B. C. a
k chalupe v obci Y., okres B. C., a že sa idú robiť nové znalecké posudky, kde menovaná sa ho opýtala
načo nové znalecké posudky, keď už jedny sú vyhotovené. Obvinený jej odpovedal, aby sa do toho
nestarala, lebo nie je jeho žena, a následne na to jej ešte povedal, že keď bude majetkové vysporiadanie
a on ho prehrá, čo sa určite nestane, tak dá jej mamu odjebať, pričom to v telefóne rozprával veľmi
agresívne a doslovne v telefóne vrieskal,“
pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.10.2013 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa súdu obžalobu na Q. B. pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný
dopustiť v zmysle obžaloby tak, že:
- nezisteného dňa v mesiaci marec 2013 alebo apríl 2013 z jeho telefónneho čísla XXXXXXXXXX
zavolal bývalej manželke, N. B., na jej telefónne číslo XXXXXXXXXX, resp. XXXXXXXXXX, ktoré
v tom čase používala, a do telefónu jej povedal: „Tie prevádzky sú moja srdcová záležitosť a šáhni mi na

ne a dám ťa odjebať! To myslím úplne vážne!“, pričom menovaná mala z jeho telefonátu strach o seba,
- dňa 17.5.2013 išiel spoločne s dcérou, D. B., na osobnom motorovom vozidle zn. SEAT ALTEA XL,
TsEČ: SL 793 AU, do mesta Prešov, pričom počas cesty nadával na právnika bývalej manželky, N. B., žetento od nej chce len vytiahnuť peniaze a následne dcére povedal: „Keď mi mama šáhne na prevádzku,
tak ju dám odjebať, tieto prevádzky sú moje, je to moja srdcová záležitosť, a ona tam nezabila ani
špendlík.“, na čo sa dcéra zľakla a bála sa, aby nejakým spôsobom neublížil jej mame,

- dňa 4.6.2013 okolo 21.17 hod. zavolal dcére D., kde jej v telefonickom rozhovore povedal, že bol za
advokátom, ktorý rieši ich BSM, a tento mu povedal, že má mať prístup k bytu na ul. R. č. XX v B. C. a
k chalupe v obci Y., okres B. C., a že sa idú robiť nové znalecké posudky, kde menovaná sa ho opýtala
načo nové znalecké posudky, keď už jedny sú vyhotovené. Obvinený jej odpovedal, aby sa do toho
nestarala, lebo nie je jeho žena, a následne na to jej ešte povedal, že keď bude majetkové vysporiadanie

a on ho prehrá, čo sa určite nestane, tak dá jej mamu odjebať, pričom to v telefóne rozprával veľmi
agresívne a doslovne v telefóne vrieskal.

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
svedka poškodenej N. B., svedkov D. B., C. V., S. K. a D. Y., výsluchom znalca PhDr. Jozefa Kandalu,
čítaním znaleckých posudkov PhDr. Jozefa Kandalu č. 53/2013 a č. 52/2013, čítaním zápisnice o

výpovedi svedka S. K. zo dňa 18.9.2013 z č.l. 89-91 spisu, zápisnice o výpovedi svedka C. V. zo dňa
23.9.2013 z č.l. 92-94 spisu, zápisnice o výsluchu znalca PhDr. Zuzany Bolibruchovej zo dňa 25.9.2013
z č.l. 187 spisu a znaleckého posudku PhDr. Zuzany Bolibruchovej zo dňa 20.9.2013 č. 5/2013, lekárskej
správy a výmenného listu z č.l. 6 spisu, obsahu SMS správ z č.l. 40-50 spisu, výpisu telefonických
hovorov z č.l. 52-54 spisu, dokumentácie z elektronickej siete Facebook z č.l. 55-62 spisu, príkazu na

zistenie a poskytnutie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti z č.l. 194-195 spisu a odpovedí z
č.l.196a197spisuapripojenýchvýpisovzč.l.198-199spisu,výpisovtelefónnychhovorovzč.l.200-209
spisu, správy z č.l. 210 spisu, fotodokumentácie z č.l. 212-215 spisu, rozsudku OS Stará Ľubovňa
č.k. 4P/130/2012-26 z č.l. 216-219 spisu, výpisu zo živnostenského listu z č.l. 220 spisu, oznámenia
o pozastavení živnostenského oprávnenia z č.l. 221 spisu, potvrdenia o pozastavení prevádzkovania

živnosti z č.l. 222 spisu, odpisu RT z č.l. 232 spisu, výpisu z ÚEP MV SR z č.l. 233 spisu, rozhodnutia
Obvodného úradu Stará Ľubovňa z 2.3.2012 ObU-SL-OVVS-2012/00579-055 pr. z č.l. 234-235 spisu,
charakteristiky z č.l. 236 spisu, odpovede na lustráciu v databáze súdov z č.l. 402 spisu, odpovede na
lustráciu v GP z č.l. 403 spisu, odpisu RT z č.l. 404 spisu, zo spisu OO PZ Ľubotín ČVS:ORP-349/LU-
SL-2013 uznesenia o začatí trestného stíhania z č.l. 16 spisu a uznesenia o zastavení trestného stíhania

z č.l. 62 až 65 spisu, odpovede na lustráciu v databáze súdov z č.l. 422 spisu, odpovede na lustráciu
v GP z č.l. 423 spisu, odpisu RT
.z č.l. 424, odpovede na lustráciu v registri priestupkov z č.l. 425 spisu, trestného oznámenia z č.l. 1-3
spisu a pripojeného plnomocenstva z č.l. 4 spisu, zápisnice o trestnom oznámení z č.l. 8-10 spisu,
zápisnice o trestnom oznámení z č.l. 11-12 spisu.

Po vykonaní dokazovania dospel súd k záveru, že obžaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko
vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Celá obžaloba je v zásade opretá o výpovede poškodenej N. B. a svedka D. B.. V tomto smere súd

poukazujenato,žeichvýpovedeniesúobjektívnepodloženéžiadnymzostatnýchvykonanýchdôkazov.

Poškodená N. B. podala prvýkrát trestné oznámenie prostredníctvom svojho splnomocnenca, a to
dňa 20.5.2013 (spísané bolo 6.5.2013) pričom v ňom vôbec nie sú uvedené skutočnosti o vyhrážaní
sa jej zo strany obžalovaného „nezisteného dňa v mesiaci marec alebo apríl 2013“. Sama pritom

uviedla pri výsluchu, že potom volala svojmu právnemu zástupcovi, ktorý jej povedal, aby sa zamkla
a dala si vymeniť zámok, čo mimochodom doposiaľ neurobila, pričom jej odôvodnenie, že jej policajt
Q. po tom, ako jej mali byť odcudzené doklady z pivnice povedal, že nemôže, resp. že preto, že
neboli vtedy majetkovo vysporiadaní, vyznievajú v tomto smere, pokiaľ malo dôjsť k vyhrážaniu sa
jej zo strany obžalovaného, ktoré v nej malo vzbudiť obavu o svoj život či zdravie, viac než banálne.

Treba v tejto súvislosti opäť poukázať na to, že poškodená podľa svojho vyjadrenia uvádzala svojmu
právnemu zástupcovi, že má strach, že obžalovaný svoje vyhrážky uskutoční, vo vzťahu k čomu je
viac než zarážajúci obsah trestného oznámenia zo dňa 6.5.2013 podaného 20.5.2013, kde je na osobu
obžalovaného udávané všeličo možné okrem danej skutočnosti. Poškodená doplnila trestné oznámenie
o prvý skutok kladený obžalobou mu za vinu až 6.6.2013, kde uvádzala, že sa ho mal dopustiť 21. alebo

22.3.2013, ani vtedy však neuviedla nič ohľadne konania, ktorého sa podľa obžaloby mal obžalovaný
voči nej dopustiť 7.5.2013. Uviedla vtedy síce konanie, ktorého sa mal dopustiť 4.6.2013, avšak pri
výsluchu na pojednávaní uviedla, že k tomuto skutku sa nijako nevie vyjadriť.Prečítaním výpisov hovorov nebolo nijako preukázané, že by obžalovaný mal poškodenej (čo sa týka
prvého konania uvedeného v obžalobe) volať v období, ktoré ona uviedla v trestnom oznámení a
následné zľahčenie tejto skutočnosti formuláciou „nezisteného dňa v mesiaci marec 2013 alebo apríl

2013“ vychádzajúcou z nepresvedčivého vysvetlenia poškodenej pri výsluchu 12.6.2013 po tom, ako ju
vyšetrovateľ PZ upozornil na skutočnosť, že z predložených výpisov hovorov nevyplýva, že by jej 21. či
22.3.2013obžalovanývolal,skôrsvedčíourčitejsnahezostranypoškodenejoodstíhanieobžalovaného
za každú cenu.

Ohľadne konania, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť 7.5.2013 treba uviesť, že toto oznámila v trestnom
oznámení dňa 6.6.2013 svedkyňa D. B., dcéra obžalovaného a poškodenej. Táto na pojednávaní
3.4.2014vypovedalazhodneakovprípravnomkonaní,kdepopísalakonania,ktorýchsamalobžalovaný
dopustiť 17.5.2013 a 4.6.2013 rovnako ako pri podaní trestného oznámenia, pričom na pojednávaní
uviedla, že mala strach o poškodenú, ako aj, že tieto konania oznámila poškodenej, čo opätovne
vyvoláva otázku prečo ohľadne konania zo 17.5.2013 samotná poškodená nič neuviedla do zápisnice

zo dňa 6.6.2013, kde dopĺňala trestné oznámenie.

.
V tomto smere súd poukazuje na správanie poškodenej i svedkyne D. B. jednak voči obžalovanému
v rozhodnom období (po jednotlivých konaniach, ktorých sa tento mal dopustiť), ako aj vo vzťahu k

C. V., ako vyplývajú z predložených SMS správ, či komunikácie svedkyne D. B. prostredníctvom siete
Facebook s C. V., ohľadne ktorej sa domnievali, že táto má pomer s obžalovaným (čo poprel on, i
menovaná C. V.). Pokiaľ totiž má niekto obavu o seba, resp. o svoju matku, tak podľa súdu nebude
osobu, ktorá sa mala vyhrážať, provokovať tak vulgárnymi správami, aké zasielala jednak poškodená
v rozhodnom období obžalovanému, resp. jej dcéra písala C. V., o ktorej predpokladala blízky vzťah s

obžalovaným.

Ďalej sama poškodená uviedla z pohľadu súdu absolútne scestnú myšlienku, že by mala strach keby
nepracovala v zahraničí, resp. že mala strach lebo jej dal dve facky keď boli deti malé, čo bolo v roku
1995 - 1998. Ak niekto adresuje voči druhej osobe vyhrážky v zmysle, že ju „dá odjebať“, tak podľa súdu

ak tieto skutočne vyvolali dôvodnú obavu, nemôže takáto osoba byť v pokoji a bez strachu lebo robí v
Rakúsku, pretože ak dôvodne očakáva vzhľadom na osobu vyhrážajúceho sa či jeho konanie voči nej
v minulosti, že by dané mohol uskutočniť, tak si predsa nemôže byť istá, že dané neuskutoční keď je
„iba“ v Rakúsku. Absolútne nezmyslene vyznievajú tvrdenia poškodenej, že mala strach skôr o dcéru -
no z akého titulu, keď vyhrážky obžalovaného nesmerovali voči jej dcére, ale voči nej samej? Taktiež

poškodená hrdo prehlásila na pojednávaní, že ona obžalovaného surovo vyhodila z domácnosti, i jeho
veci, pričom mu postrihala turistické veci, čo bolo v októbri 2011 - vtedy nemala z obžalovaného strach
kvôli jeho správaniu sa k nej v minulosti ako ho popisovala vo vzťahu k prejednávaným konaniam v
tejto veci?

Už s poukazom na obsah prvotného trestného oznámenia, ako aj v súvislosti so skutočnosťami
zistenými v rámci dokazovania sa súdu obvinenia poškodenej a jej dcéry skôr javia ako nejaká snaha
dostať obžalovaného pod určitý tlak možno práve v súvislosti s rozvodom manželstva poškodenej
a obžalovaného a následným vyporiadavaním BSM, možno ako poukázal obžalovaný v súvislosti s
trestným stíhaním poškodenej v inej veci, kde je obžalovanou a kde poškodenou je C. V., ktorá podľa

poškodenej je milenka či bývalá milenka obžalovaného.

Ešte viac je zarážajúce, že ani poškodená, ani jej dcéra nespomenuli nič o tom, že by o konaniach
obžalovaného upovedomili syna poškodenej a obžalovaného. Pokiaľ skutočne obžalovaný mal sa
vyhrážať vo vzťahu k poškodenej tak, ako je uvádzané v obžalobe, takou intenzitou a bola u poškodenej

a jej dcéry obava, že vyhrážky uskutoční, ako je možné, že ani jedna z nich o tomto neupovedomila
syna obžalovaného a poškodenej (brata D. B.) ako najbližšiu osobu, ktorá by prípadne mohla nejako
voči obžalovanému zakročiť? Ako je možné, že tohto v prípravnom konaní OČTK vôbec nevypočúvali,
ani nebol súdu daný návrh na jeho vypočutie? I toto z pohľadu súdu skôr vypovedá o tom, že v
danom prípade v dôsledku určitej averzie spôsobenej možno rozvratom spoločného rodinného života a

súvisiacim zápasom o deľbu spoločného majetku poškodenej a obžalovaného po rozvode, ide skôr o
akýsi komplot poškodenej a jej dcéry vo vzťahu k obžalovanému.V tejto súvislosti nemožno opomenúť výsledky znaleckého dokazovania PhDr. Kandalu uvedené v
posudku č. 52/2013 (č.l. 140 až 161 spisu), kde poukázal na katatýmnu kontamináciu myslenia
poškodenej v dôsledku deštrukčných vplyvov prechovávaných emócií voči obžalovanému, a to výrazne

negatívne polarizovaných, ako aj znaleckého posudku PhDr.
.Zuzany Bolibruchovej č. 5/2013 (č.l. 165 až 186 spisu) k osobe svedka D. B., kde znalkyňa zistila
u menovanej sklony k teatrálnemu správaniu, robeniu scén, výbušnosti, k ľahkej ovplyvniteľnosti,
pocity hostility a agresivity voči otcovi - obžalovanému, zvýšenej senzitivity až vzťahovačnosti, či
tendenciu k zveličovaniu, k dominancii, z čoho tiež vyvodila záver o vysokom riziku reprodukovania

skreslených informácií; ďalej znalkyňa zistila u svedkyne silnú citovú väzbu k matke - poškodenej,
vysokú pravdepodobnosť ovplyvnenia jej výpovedí zo strany matky, ako aj zistenie znalkyne v dôsledku
hostilného nastavenia svedkyne k obžalovanému o pravdepodobnosti, že jej výpovede k osobe
obžalovaného budú poznačené hnevom, sklamaním.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, i v kontexte s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov,

považuje súd výpovede poškodenej i svedkyne D. B. za nevieryhodné.

Naproti tomu treba poukázať na to, že obžalovaný už od začiatku konania popieral, že by sa dopustil
konaní, ktoré sa mu kládli za vinu, v tomto smere vystupoval, na rozdiel od poškodenej a svedkyne D. B.,
bez akýchkoľvek nezrovnalostí či už vo vyjadreniach, výpovediach alebo poukazoch iné dôkazy, ktorými

vyvracal obvinenie, kde osobitne súd poukazuje na závery znalca PhDr. Kandalu k osobe obžalovaného
uvedené v posudku 53/2013 (č.l. 114 až 137 spisu), osobitne a zistenia o tom, že pudová zložka u
obžalovaného je len bežne vkomponovaná entita do osobnostnej štruktúry a nie je ničím výnimočná,
že obžalovaný nemá vôbec tendencie k skresľovaniu, zavádzaniu, modifikácii či klamaniu (ako uviedol
znalec i na výsluchu, u obžalovaného L skóre - skóre lži - dosiahnuté v dotazníku EOD, ktoré obžalovaný

dosiahol v hodnote 0, sa dosiahne veľmi vzácne a v dotazníku D dosiahol hodnotu 2, pričom sklony
k zavádzaniu sú signalizované najskôr pri hodnote 7), že napriek tomu, že každý v určitých situáciách
môže klamať, je všeobecná vierohodnosť obžalovaného vysoká.

Je zrejmé, že trestné stíhanie napriek vysokej vierohodnosti obžalovaného zistenej znalcom, môže

byť situáciou, pod vplyvom ktorej by i obžalovaný mohol klamať, avšak súd osobitne vzhľadom na
skutočnosti uvedené vyššie vo vzťahu k poškodenej a svedkyni D. B., s poukazom na výsledky zistené
ďalším dokazovaním, je toho názoru, že obžalovaný v danej veci nijako nezavádzal a jeho výpoveď
hodnotí ako plne vierohodnú.

Ostatnými dôkazmi taktiež nebolo preukázané, že by sa obžalovaný konaní uvedených v obžalobe
dopustil.
Osobitne súd poukazuje na výpoveď svedkyne S. K., ktorá poukázala na to, že poškodená jej po rozvode
manželstva s obžalovaným uviedla, že ona má dosť peňazí a obžalovaného zničí; poukázala na to,
že predtým medzi nimi boli pekné vzťahy, až prišla poškodená s tým, že ju obžalovaný podviedol a

odvtedy na neho nadávala i pred zákazníkmi, pričom z jeho strany také správanie nebolo, že poškodená
bola agresívna a že vie len od poškodenej, že po rozvode jej obžalovaný mal volať a nadávať, ona
však svedkom takého konania voči poškodenej nebola, ako aj, že o skutkoch uvedených v obžalobe jej
ani poškodená, ani jej dcéra nehovorili - súd výpoveď tejto svedkyne nijako nemá za spochybnenú s
ohľadom na skutočnosť, že je zamestnankyňou obžalovaného, ak by svedkyňa chcela obžalovanému

výslovne pomôcť, pravdepodobne by sa nevyjadrila ani o tom, že od poškodenej vie, že po rozvode jej
mal volať a vulgárne nadávať, ale by ho vykreslila iba pozitívne.
.
SvedkyňaC.V.uviedla,žeobžalovanýpredňounikdynaadresupoškodenejničzlénehovoril,poukázala
na to, že poškodená a jej dcéra jej vypisovali SMS, volali či písali na Facebook, a to od doby kedy ju

poškodenánapadla,vyhrážalisajejžeprídeoprácu,nadávalijejapodobne-čojevkonečnomdôsledku
preukázanéiprečítanoukomunikáciounasietiFacebook.Vierohodnosťvýpovedetejtosvedkynenebola
z pohľadu súdu nijako relevantne spochybnená.
Poškodená prostredníctvom svojho splnomocnenca podaním doručeným súdu 28.11.2013 navrhla
vypočuť v konaní ako svedka D. Y. „na skutočnosti súvisiace so spôsobom správania sa obvineného

Q. B. k poškodenej N. B., ktoré vnímala ako zamestnanec pohostinstva v Y.“. Menovaná svedkyňa však
v zásade poukázala na to, že nemôže povedať, že by niekto z nich pred ňou na toho druhého nadával
alebo sa mu vyhrážal.Dokazovaním bolo zistené, že obžalovaný bol rozhodnutím Obvodného úradu Stará Ľubovňa,
odboru všeobecnej vnútornej správy č.k. ObU-SL-OVVS-2012/00579-055 pr. z 2.3.2012, právoplatným
26.4.2012, uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil

voči poškodenej tak, ako je v uvedenom rozhodnutí popísané, avšak ani toto inak preukázateľne
jediné vybočenie obžalovaného z riadneho vedenia života z pohľadu súdu nemôže podporovať bez
akýchkoľvek pochybností záver, že obžalovaný sa skutočne dopustil i konaní, ktoré mu v tejto veci boli
kladené za vinu, a to najmä s poukazom na nevierohodnosť výpovedí poškodenej a jej dcéry vyplývajúcu
z dôvodov ako sú uvedené vyššie. Osobitne súd vo vzťahu vnímania údajných vyhrážok obžalovaného

poškodenej vzhľadom na jej poukazovanie na strach, lebo ju 6.1.2012 napadol, resp. i vzhľadom na
tvrdenie svedkyne D. B. na pojednávaní 3.4.2014, vzhľadom k tomu, že 6.1.2011 bola svedkom toho,
ako obžalovaný prišiel domov v podnapilom stave a chytil mamku pod krk, pritlačil k stene a potom ňou
triasol, vzhľadom na túto skutočnosť mala strach z jeho vyhrážok na adresu jej mamy, poukazuje súd
i na skutočnosti zistené v príslušnom priestupkovom konaní z výsluchu tam ako svedka vypočutej D.
B. ako sú zaznamenané v odôvodnení uvedeného rozhodnutia obvodného úradu - „Otec chytil mamu

za ramená a chcel ju posadiť. Mama sa nechcela dať a dala otcovi facky po tvári. Otec odišiel do
spálne a mama išla za ním. Pritlačila dvere a vtedy sa sklo rozsypalo.“ „Navzájom si niečo vykrikovali
zo života. Mamu ešte ošetrila, lebo si na skle poranila ruku a potom spolu odišli domov.“ I toto podľa
súdu spochybňuje minimálne dôvodnú obavu tak, ako ju v tomto konaní prezentovala či už poškodená,
alebo jej dcéra.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
jedinými dôkazmi, ktoré by mali obžalovaného usvedčovať zo spáchania skutku, resp. jednotlivých
konaní uvedených v obžalobe sú iba výpovede poškodenej a svedkyne D. B., ktoré súd s poukazom na
hore uvedené skutočnosti nemôže považovať za nespochybniteľné, a ktoré žiadnym z iných dôkazov

neboli nevyvrátiteľne podporené, ale naopak ešte viac spochybnené, nemal súd dokázané, že sa stali
skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný a preto obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby
oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa

do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre

nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že
nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem

obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.

Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.