Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209247
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314209247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne Z. G.Á., T.. XX.X.XXXX, H.
U. X, R., zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, Svidník,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 172,61 eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o
odvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduHumennézodňa31.3.2015č.k.17C/184/2014-57,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania 94,81 eur k rukám zástupcu
žalobkyne JUDr. Igora Šafranka, advokáta vo Svidníku, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 17C/184/2014-57 rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobkyni sumu 172,61 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd určil, že zmluvná
podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania, číslo zmluvy XXXXXXX, v bode 13 o tej
časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o
úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni k rukám jej právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo
výške 494,60 eur, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný
zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 eur, a to v lehote
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom
z 29.7.2014 žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 172,61 eur titulom
určenia neplatnosti zmluvnej podmienky uzavretej v zmluve o úvere medzi žalobkyňou ako dlžníkom a
žalovanou ako veriteľom č. XXXXXXX, v bode 13 týkajúcej sa poplatku za poskytnutie úveru, kde 2/3-iny

ztohtopoplatkuzahrňujúnákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyoúvere,spolusadministratívou
s tým spojenou a trovami konania. Návrh odôvodnila tým, že 12.2.2008 uzavrela úverovú zmluvu na
poskytnutie úveru 20.000,- Sk za poplatok 5.200,- Sk na dva mesiace. Spolu tak malo byť vrátených
25.200,- Sk (836,49 eur). Poplatok z úveru predstavuje 156 %. Podľa tvrdenia žalobkyne, uhradila celú
čiastku 25.200,- Sk a 2/3-iny z poplatku predstavujú 104 %. Za takýto poplatok nebolo poskytnuté reálne
plnenie. Preto dohoda o poplatku v tejto časti podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.
je neprijateľná a naviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Za obdobie 12-tich mesiacov

jej žalovaný poskytol päť úverov, pričom išlo o zmluvy, pri ktorých úver nemal byť splácaný v lehote
presahujúcejtrimesiacealebomaximálneštyrisplátky.Naliehavýprávnyzáujemnaurčenímázdôvodu,
že úspešné rozhodnutie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky bude slúžiť pre primerané finančné
zadosťučinenie. Úver je neplatný, odporujúci dobrým mravom podľa § 39 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb.. Boli porušené jej spotrebiteľské práva. Naviac pri úvere nebolo uvedené RPMN (ročná
priemerná miera nákladov). Bezdôvodné obohatenie u žalobcu je tak 172,61 eur (5.200,- Sk).

Súd vo veci mal preukázané, že žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia 172,61 eur
podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka pre absolútnu neplatnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky
v zmluve č. XXXXXXX, a to časti - bod 17, týkajúcej sa 2/3 z hodnoty poplatku ako nákladov na
vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tou spojenou. Súd posudzoval
aj námietku premlčania vznesenú žalovanou, že k podaniu žaloby mohlo dôjsť najneskôr 5.2.2008,

keď došlo k odstúpeniu od zmluvy. Právo sa premlčalo 5.2.2011. Žalobca si uplatnil premlčané právo
29.7.2014.Žalovanýnamietal,žezmluvanemáspotrebiteľskýcharakteranemusíobsahovaťaniRPMN.
Žalobkyňa poukázala na to, že zo strany žalovanej išlo o úmysel, a tak lehota na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa predlžuje na 10 rokov (§ 107 ods. 1, 2 OZ).

Súd pri posudzovaní nároku vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý rieši otázku

spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľa pred neprimeranými zmluvnými podmienkami. Podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa riešila aj otázka neprijateľnej zmluvnej
podmienky, a to dojednania platenia poplatku za poskytnutie úveru. V prípade, že úver neobsahuje tzv.
RPMN, je bezúročný a bez poplatkov. Poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 156 % a je v rozpore
s dobrými mravmi. Pre rozpor s dobrými mravmi táto časť zmluvy o platení poplatkov je neplatná s

poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Dobrým mravom odporuje neprimerane dohodnutý úrok,
resp. odplata za poskytnutie úveru z hľadiska neprimeranej výšky poplatku 17,32 % za dva mesiace,
t.j. 103,92 % ročne. Banky v tomto období poskytovali úvery s percentuálnou sadzbou 1 % až 2 %.
Neprimerane vysoký poplatok je v rozpore s dobrými mravmi a žalobkyňa má naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti takejto zmluvnej podmienky.

Súd skonštatoval, že výška bezdôvodného obohatenia je práve 172,61 eur. Úver bol poskytnutý v
rozsahu 20.000,- Sk, ale s poplatkom 5.200,- Sk, t.j. 172,61 eur.

Čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia, zo strany žalovanej ako veriteľa z úveru išlo o úmysel

neprimerane postihovať spotrebiteľa, preto na vydanie bezdôvodného obohatenia platí objektívna
10-ročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 OZ, že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov do
dňa, kedy k nemu došlo. Z potvrdenia - oznámenia s platením úveru zo 4.4.2008, vydaného žalovaným,
je zrejmé, že žalobkyňa uhradila dlžnú sumu v plnej výške, t. j. 25.200,- Sk. Keďže zmluvný vzťah

účastníkov z úverovej zmluvy je spotrebiteľskou zmluvou, pričom zmluvná podmienka v úverovej zmluve
v bode 13 o platení poplatkov, ak 2/3 z neho zahrňujú náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o
úvere spolu s administratívnou s tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, keď takými poplatkami sa vymáha prakticky 103,92 % z výšky poskytnutého
úveru na poplatkoch. Súd toto ustanovenie zmluvy považuje za ustanovenie v rozpore s dobrými

mravmi. Preto súd vyhovel návrhu na určenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú zmluvnú podmienku
s poukazom na § 153 ods. 3 O.s.p., že súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienky používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie do výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ak
bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve.

Na základe vykonaného dokazovania súd vyhovel návrhu na zaplatenie 172,61 eur z bezdôvodného
obohatenia a určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a

úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania na trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z. z..

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. V prvom rade poukazuje na premlčanie nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 100 ods. 1 OZ, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčacia doba začala plynúť 2.4.2008, keď bola uhradená
posledná splátka úveru. Právo je premlčané ako v objektívnej, tak aj v subjektívnej lehote. Naviac,
žalovanániejespotrebiteľom.Zmluvnývzťahúčastníkovsariadi§497anasl.Obchodnéhozákonníkač.
513/1991 Z.z.. Poskytovanie úverov je absolútnym obchodom, pričom použitie Obchodného zákonníkav spotrebiteľských zmluvách sa nevylučuje. Žalovaný nesúhlasí s tým, že dojednanie o odplate za
poskytnutie úveru je dojednanie v neprospech spotrebiteľa. Tu poukazuje na voľbu Obchodného
zákonníka, že to nie je neprijateľná zmluvná podmienka. Žalovaná napáda nepreskúmateľnosť súdneho

rozhodnutia, pretože nie je zrejmé, akými úvahami sa súd pri rozhodovaní a posudzovaní skutkového
stavu riadil. Nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, pričom je potrebné akceptovať aj
dobrú vieru, s ktorou účastníci do zmluvného vzťahu vstupovali. Ak dodávateľ konal v dobrej viere, že
druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (viď
rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C-464/01). Poskytnutý úver bol len na výkon povolania.

Je potrebné chrániť dobrú vieru žalovaného a žalobcovi tak nepriznať právne postavenie spotrebiteľa.
Zmluvný vzťah účastníkov bol obchodnoprávny, nie občianskoprávny. Poskytovanie ochrany žalobkyni
ako spotrebiteľovi nie je na mieste. Nesúhlasí s tým, že bol dojednaný nejaký vysoký úrok za poskytnutie
úveru, kde ale je jasné, že žalovaný nesie vyššie podnikateľské riziko pri poskytovaní úverov a má
aj oprávnene vyššie úrokové sadzby ako banky. Slovenské právo a slovenský zákonodarca pripúšťa
spoplatňovanie poplatkami za spracovanie úveru.

Keďže žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa, nesúhlasí s poplatkovou povinnosťou. Navrhuje zmeniť
rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Zástupca žalobkyne navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne. Poukazuje
na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/84/2011 vo veci bezdôvodného
obohatenia a posudzovania 10-ročnej premlčacej doby pri vydaní bezdôvodného obohatenia. Žalovaná
obchodná spoločnosť v rokoch 2005 - 2007 uzavrela so žalobkyňou štyri zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, kde zámerne neuvádzala RPMN. Takéto dlhodobé ignorovanie povinností uvádzať RPMN

nemožno hodnotiť ako neúmyselné konanie bez zámeru získania bezdôvodného obohatenia. Keďže
neznalosť zákona neospravedlňuje, a to ani v spotrebiteľských právnych vzťahoch, konanie žalovanej
spoločnosti vždy možno hodnotiť ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia, či s
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Keďže žalovaný ako nebankový subjekt mal dlhodobo
v predmete podnikania poskytovanie úverov, keď žalovaná dlhodobo poskytuje úvery, potom aj inak

3-ročná objektívna premlčacia doba sa predlžuje na 10 rokov vzhľadom na úmyselné konanie a
porušovanie povinností zo strany žalovaného. Za poplatok sa neposkytuje dlžníkovi skutočne plniť
zo strany veriteľa, ktorý by predstavoval protihodnotu tohto poplatku, takže otázka primeranosti tohto
poplatku nemôže ani vzniknúť (viď rozhodnutie Súdneho dvora C-143/13 z 26.2.2015). Čo sa týka
tvrdeného rizika a výšky odplaty za poskytnutie úveru, takýto poplatok vytvára hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď veriteľ neúmerne zvyšoval
ceny poplatku za poskytnutie úveru. Je potrebné sa vyporiadať aj s otázkou dobrej viery a materiálnu
disproporciu ku škode spotrebiteľa, na čo musí súd prihliadať už z úradnej moci aj z hľadiska rozsudku
Súdneho dvora vo veci C - 244/98. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny s tým, že
sa prizná náhrada trov odvolacieho konania 94,72 eur.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Žalobkyňavkonanísadomáhalavydaniabezdôvodnéhoobohatenia,ktorévzniklozaplatenímpoplatkov
za poskytnutie úveru, ktoré platenie poplatkov nemá opodstatnenie, pretože zo strany veriteľa nebolo
za tieto poplatky dané žiadne protiplnenie. Odvolací súd v tejto veci konštatuje, že dňa 14.2.2008 došlo
k podpisu úverovej zmluvy na sumu 20.000,- Sk s poplatkom 5.200,- Sk, ktorý úver mal byť vrátený

v dvoch mesačných splátkach po 12.600,- Sk. Žalobkyňa v zhode s okresným súdom tento úverový
vzťah hodnotila ako spotrebiteľský vzťah, napriek tomu, že zmluvný vzťah účastníkov sa mal riadiť podľa
bodu 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru Obchodným zákonníkom č. 513/1991 Z.z.. Žalobca
trvá na tom, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, pretože je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Úver
nezobrala na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V tejto veci je potrebné poukázať na to,

že v čase uzavretia zmluvného vzťahu platil zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý
definoval spotrebiteľské úvery s tým, že zákon sa podľa § 1 ods. 2 písm. f/, že zákon sa nevzťahuje na
zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej 3 mesiace
alebo maximálne 4 splátky v hodnote nepresahujúcej 12 mesiacov. Podľa žalovanej išlo o krátkodobéposkytnutie finančných prostriedkov so splatnosťou 2 mesiacov, takže podľa § 1 ods. 2 písm. f/ zákona
č. 258/2001 Z.z. ide o posudzovanie úveru ako nespotrebiteľského. V tejto veci je potrebné v zhode so
súdom prvého stupňa konštatovať, že poskytovanie úverov s krátkou dobou splatnosti - 2 mesačných

splátok znamenalo u žalovanej obchodnej spoločnosti úmyselné obchádzanie zákona, aby úverové
vzťahy neboli posudzované ako spotrebiteľské vzťahy. Naviac je preukázané, že zo strany žalovaného
ako veriteľa bolo poskytované žalobkyni v krátkej dobe viac úverov, takže žalobkyni ako dlžníkovi bol
poskytovaný pravidelne určitý úver, pričom každý úver znamenal splatenie predchádzajúceho úveru.
Sú to reúvery slúžiace na zaplatenie predchádzajúceho úveru, kde bolo jasné, že žalobkyňa ako dlžník

nie je spôsobilá krátkodobo splácať takýto úver a stále dostala nový úver s ďalšou lehotou na splatenie
dlhu. Žalovaná obchodná spoločnosť z hľadiska predchádzajúcich skúseností musela si byť vedomá
platobnej neschopnosti žalobkyne ako dlžníka v krátkej dobe splatiť svoj úver, a tak formálne stanovenie
splátky úveru na 2 mesiace je len klasickým obchádzaním zákona, aby zmluvný vzťah z úveru nebol
posudzovanýakospotrebiteľský.Tojepredmetomhodnoteniasúduprvéhostupňa,sktorýmhodnotením
odvolací súd musí súhlasiť.

Je nesporné, že zvyšovanie úverovej sumy o poplatok 5.200,- Sk, za ktorý poplatok reálne zo strany
spoločnosti nič nebolo plnené, znamená bezdôvodné obohatenie na strane úverovej spoločnosti. Keďže
samotná úverová zmluva nepojednáva o platení úrokov, potom úverový vzťah bez uvedenia ročnej
percentuálnej miery nákladov znamená, že podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258 sa poskytnutý úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Potom zaplatený poplatok za poskytnutie úveru 5.200,- Sk je
bezdôvodným obohatením na strane úverovej spoločnosti, pretože podľa § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plneniezneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzdôvodu,ktorýodpadol,akoajmajetkovýprospech
získaný z nepoctivých zdrojov. V danom prípade neplatné dojednanie platenia poplatku znamená po

jeho zaplatení bezdôvodné obohatenie.

Žalovaná poukazuje na to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný v 2-ročnej
premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd ale odkázal na ust.
ods. 2, že ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, právo na vydanie plnenia bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Je nesporné, že zo strany žalovanej
obchodnej spoločnosti dochádzalo k úmyselnému obchádzaniu zákona, keď pri nesolventnosti klientov
poskytoval úver v krátkych 2-mesačných splátkach úveru, ktoré neboli reálne, potom vytváral ďalšie
reúvery, a tak predlžoval dobu splatnosti aj za obdobie presahujúce 3 mesiace, resp. 4 splátky,
aby takýto úverový nebol podľa zákona č. 258/2001 Z.z., a to § 1 ods. 2 písm. f/ považovaný za

spotrebiteľský vzťah. Naviac je potrebné poukázať na to, že úverová zmluva zo 14.2.2008 obsahuje
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú uvedené na zadnej strane tejto zmluvy, pričom tieto
všeobecné podmienky poskytnutia úveru neboli dlžníkom podpísané. Je tak pochybnosť o náležitosti
vôle uzavrieť takúto dohodu o výške poplatku, kde 2/3-iny z neho budú predstavovať náklady na
vypracovanie a uzavretie úverovej zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Nie je

jasné, čo úverovou spoločnosťou bolo za poplatok 5.200,- Sk urobené pre dlžníka ako žiadateľa o
úver a naviac, keď išlo o reúvery. Takéto ustanovenia všeobecných podmienok poskytnutia úveru
sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal, splynula s
ostatnýmivšeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveruanaviacnevyjadrujúskutočnénákladyúverovej
spoločnosti s poskytnutím úveru. Je v nich skrytý zámer - úmysel získať peňažné plnenie z krátkodobého

poskytnutia úveru, čo znamená aj skryté požadovanie úrokov v neprimerane vysokej výške tak, ako
konštatuje súd prvého stupňa. Úver 20.000,- Sk je návratný s poplatkom 5.200.- Sk za dva mesiace, čo
znamená 26 % z hodnoty úveru. Ročne je to 156 %, čo je ďaleko za hranicou primeranosti a znamená
úžeru. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ takúto podmienku v úverovej zmluve
o platení poplatku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v úverovej zmluve so spotrebiteľom.

Okresný súd mohol takúto zmluvnú podmienku posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
§ 53 Občianskeho zákonníka v spojení s § 153 ods. 3 O.s.p.. Krajský súd potvrdzuje rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny v časti povinnosti zaplatiť bezdôvodné obohatenie, ako aj určenia
zmluvnej podmienky pre neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko o
nich bolo rozhodnuté správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešná žalobkyňa má právo na náhradu trov
konania proti neúspešnému žalobcovi, a to na trovách právneho zastúpenia advokátom podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z.z., kde výpočet odplaty advokáta žalobkyni bol urobený správne.Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade súdneho poplatku. Podľa
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, kde spotrebiteľ je oslobodený od platenia súdneho

poplatku s poukazom na § 4 ods. 2 písm. za/, ak sa domáha ochrany svojich práv, pričom podľa § 2
ods. 2 poplatkového zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovie, zaplatí
podľa jeho výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatkov
oslobodený. V danom prípade žalobkyňa bola úspešná v súdnom konaní, týka sa spotrebiteľského
vzťahu, preto je žalovaná ako neúspešná účastníčka konania povinná zaplatiť súdny poplatok.

Čo sa týka právneho zhodnotenia nároku žalobkyne je potrebné vychádzať z toho, že ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka rieši otázku poskytovania úveru, pričom bližšie podmienky poskytovania úveru
sú uvedené v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd správne rozhodoval,
ak poskytoval ochranu žalobkyni ako spotrebiteľke pri úverovej zmluve, túto hodnotil ako bez poplatku
a správne zhodnotil bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej úverovej spoločnosti, keď využíva vo

svojej činnosti neprijateľné zmluvné podmienky vo vzťahu k spotrebiteľom, v danom prípade vo vzťahu
k žalovanej, a to viackrát, úmyselne so snahou obohatenia na úkor spotrebiteľa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešná žalobkyňa má právo na náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenia k odvolaniu s odplatou 94,81 eur. V
súdnom konaní sa jedná o dva nároky, a to na zaplatenie bezdôvodného obohatenia 182,61 eur, ako aj
na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri spojených veciach
sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o 1/3-
inu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach (§ 13

ods. 3 zákona č. 655/2004 Z.z.). Pri určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú je odplata podľa § 13
vo výške 1/13-iny výpočtového základu, t.j. 64,53 eur a 1/3-ina z odmeny právneho zastúpenia pri sume
182,61 eur bezdôvodného obohatenia, čo predstavuje ďalších 6,087 eur. Trovy právneho zastúpenia v
celkovej čiastke 70,62 eur spolu s režijným paušálom 8,39 eur dávajú čiastku 79,01 eur trov právneho
zastúpenia.Tiesúpovýšenéo20%DPH15,80eur,takženáhradatrovodvolaciehokonaniaužalobkyne

je 94,81 eur, ktoré musí zaplatiť neúspešná žalovaná obchodná spoločnosť na účet právneho zástupcu
žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.