Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Cb/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200773
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715200773.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v obchodnej právnej

veci žalobcu: ALBA, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Jilemnického 8, Martin 036 01, IČO:
31 561 497; právne zastúpený JUDr. Dušanom Mikulášom advokátom, so sídlom Nejedlého 29, 841 02
Bratislava proti žalovanému: MS-SOFT SK s.r.o., so sídlom Vajanského námestie 2, Martin 036 01, IČO:
46 412 344; právne zastúpený Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou so sídlom Severná 14,
036 01 Martin v konaní o zaplatenie 2.519,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,75 % zo sumy 697,40 € od
11.4.2013 do 3.5.2013.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za
odpor v sume 151,- € a v trovách právneho zastúpenia v sume 1.198,79 €, do troch dní o
právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.1.2015 domáhal zaplatenia sumy 2.519,- € s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný mal dodať na základe ústnej dohody žalobcovi

počítačový server značky HP spolu s operačným systémom. Žalovaný server dodal 26.9.2012 a vystavil
faktúru ešte pred dodaním servera a operačného systému dňa 23.8.2012
a to preddavkovú faktúru č. 2020120002 vo výške 5.038,- €, ktorú žalobca uhradil vo výške 2.519,-
€ prevodom na účet dňa 13.9.2012. Server javil známky chybovosti a preto došlo dňa 22.3.2013 k
odovzdaniu serveru s príslušenstvom späť žalovanému a ten vystavil storno faktúru č. OD 13/01
zo dňa 10.4.2013, čím žalovaný akceptoval vrátenie servera a jeho príslušenstva. Žalovaný však
žalobcovi nevrátil zaplatenú zálohu vo výške 2.519,- € a teda sa bezdôvodne obohatil. Žalobca uviedol,

že 10.4.2013 odpadol dôvod pre plnenie zo strany žalobcu žalovanému a žalovaný sa týmto dňom
bezdôvodne obohatil a preto žiada úrok z omeškania od 11.4.2013.

Súdvovecidňa27.2.2015rozhodolplatobnýmrozkazomsp.zn.17Cb/18/2015,vočiktorémuvzákonnej
lehote podal odpor žalovaný a uviedol, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 2.519,- €
zanikla započítaním pohľadávky žalobcu voči žalovanému, s pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi.
Žalovaný mal voči žalobcovi nasledovné pohľadávky:

1. Pohľadávka vo výške 1.140,- € ( 950,- € + 20 % DPH ) titulom zmluvy o dielo uzatvorenej medzi
žalovaným ako dodávateľom a žalobcom ako objednávateľom. Predmetná pohľadávka žalovaného bola
žalobcovi vyúčtovaná faktúrou č. 120065, splatnou 17.10.2012.Predmetom pohľadávky bolo dodanie inštalácie a konfigurácie HW, inštalácie OEM SBS 2011 Standart,
inštalácie technológie HYPER V, inštalácie OEM SBS Premium 2011, inštalácie SQL, konfigurácie SBS
2011 Standart, konfigurácie SBS 2011 Premium, konfigurácie Excange servera, vytvorenia užívateľov

konfigurácie SQL servera, rekonfigurácie firewallu, inštalácie AV programu, ERA servera, pripojenie 6
PC do systému, kopírovania užívateľských súborov, exportu a importu emailovej pošty pre žalobcu.

2. Pohľadávka vo výške 900,- € ( 750,- € + 20 % DPH ) titulom užívania Servera HP ML350G6 vrátane
operačného systému a príslušenstva žalobcom. Pohľadávka bola žalobcovi vyúčtovaná faktúrou č.

130093, splatnou 3.5.2013, za užívanie za obdobie 2,5 mesiaca.

3. Pohľadávka vo výške 681,60 € ( 568,- € + 20 % DPH ) titulom postúpenia pohľadávky a to tak, že
19.4.2013 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky medzi Michalom Suchým - MS SOFT ako
postupcom a žalovaným ako postupníkom, pričom postupca bol vlastníkom pohľadávky voči žalobcovi,
pričom pohľadávka vznikla z titulu kúpnej zmluvy medzi postupcom ako predávajúcim a žalobcom

ako kupujúcim, ktorej predmetom bolo dodanie náhradných dielov žalobcovi. Skutočnosť, že došlo k
postúpeniu tejto pohľadávky bola žalobcovi oznámená písomne 15.3.2013.

Žalovaný mal teda voči žalobcovi pohľadávky v celkovej výške 2.721,60 €.

3.5.2013žalovanýjednostrannezapočítalsvojepohľadávkyvočižalobcovivovýške2.519,-€.Vzhľadom
k tomu, že žalovaný mal voči žalobcovi pohľadávky vo vyššej výške ako bola započítaná suma, tak
rozdiel vo výške 202,60 € k jeho úhrade bol žalobca vyzvaný žalovaným do 22.5.2013.

K odporu sa písomne vyjadril žalobca, keď uviedol, že pohľadávky žalovaného, ktoré si jednostranne

započítal nevznikli a teda nemohlo dôjsť k jednostrannému započítaniu. Tento úkon žalovaný vykonal
zrejme iba z dôvodu, aby mal účtovne pokrytý príjem z prijatej zálohy na dodanie funkčného, nového
servera žalobcovi.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom

svedkov, prečítaním listín a zistil nasledovné:

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava žaloby a namieta existenciu
pohľadávok, ktorých vlastníkom by mal byť žalovaný, a ktoré použil na započítanie. Všetky tri faktúry
použité na započítanie boli žalovanému vrátené. Faktúra č. 120065, tak pred touto faktúrou

existovala preddavková faktúra č. 2020120002, na sumu 5.038,80 €, z ktorej žalobkyňa zaplatila
2.519,- €. Následne došlo zo strany žalobkyne k vráteniu softwaru, keďže nebol dodaný s kompletnou
inštaláciou, takže nebol dôvod na vystavenie faktúry č. 120065.

Pokiaľ ide o faktúru č. 20120127, tak v rozhodnom období fyzická osoba pán Suchý, vykonával správcu

systémuužalobcu.ServervykazovalporuchyaúlohoupánaSuchéhoichboloodstrániť.Súčiastky,ktoré
sú fakturované vyššie uvedenou faktúrou žalobca nikdy neobjednával a ani tieto súčiastky nesfunkčnili
uvedený server a slúžili len na diagnostiku. Uvedenou faktúrou nie je reklamovaná služba, ale dodávanie
súčiastok.

Samotná žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že fyzická osoba - živnostník pán Suchý vykonával u nej
údržbu počítačovej siete. Pôvodný server mal nainštalované softwari QI, správu vykonávala firma JR
Group, ďalej software Biznis banking, správu vykonávala VÚB a tiež na servery bol nainštalovaný aj
email. Server sa začal kaziť, pán Suchý sa domnieval, že je to teplom, neskôr bol pán Suchý toho
názoru, že je potrebné vymeniť súčiastky, ktoré sú predmetom faktúry s koncovým číslom 127. Po

výmene týchto súčiastok server vypadával ďalej, z toho dôvodu ho reklamovali. Či aj písomne, k tomu sa
žalobkyňa vyjadriť nevedela. Následne pán Suchý uviedol, že server treba odviesť do servisnej firmy do
Žiliny a jediné riešenie, keďže žalobkyňa nemohla bez serveru fungovať, bolo treba kúpiť nový server.
Žalobkyňa sa teda dohodla s pánom Suchým konateľom žalovaného, že dodá nový server a nainštaluje
všetky softwari, ako boli v pôvodnom servery. Následne prišla za túto dodávku nového servera so

softwarmi faktúra, z ktorej žalobkyňa uhradila polovicu. Následne firma JR Group nainštalovala software,
aj VÚB nainštalovala software, ale maily nefungovali, čo bola dosť kľúčová záležitosť a tak žalobkyňa
telefonovala pánovi Suchému s tým, že ju navigoval akým spôsobom bude mať prístup k mailom cez
Telecom, pretože v tej chvíli nemal čas prísť. Maily cez Telecom boli pre žalobkyňu neprijateľné a takreklamovalaupánaSuchéhoústnouformou.Následnesiobjednalainúfirmu,ktoráprišlasprevádzkovať
emaily. Z dôvodu, že nefungovali emaily, tak server dodaný pánom Suchým žalobkyňa nepoužívala.
Žalobkyňa kontaktovala pána M., ktorý spolupracoval pri dodávke nového serveru a ten jej navrhol

postup, že na jej pracovnej stanici, v jej počítači, táto bude fungovať ako server. Pôvodný server bol
odvezený do Žiliny, Žilinská firma závadu vo veľmi krátkej dobe diagnostikovala a pán M., ten pôvodný
server nainštaloval. Po inštalácii tento pôvodný server opäť nefungoval a následne pán M. prišiel na
skutočnosť, že na tomto pôvodnom serveri bola klávesnica, ktorá k nemu nepatrí, pričom túto tam
nainštaloval pán Suchý a z toho dôvodu aj pôvodný server vykazoval vady. Po nainštalovaní príslušnej

klávesnice server funguje dodnes. Následne chcela nový server pánovi Suchému vrátiť, pretože ten
pôvodný nebol nikdy v poruche, nový server dodaný pánom Suchým spočíval u žalobkyne 2,5 mesiaca
bez používania, pretože pán Suchý odmietol komunikovať. Žalobkyňa uviedla, že od momentu, keď pán
Suchý nový server zapojil, tak tam existoval do momentu, kým ho pán Maté neodpojil a to z toho dôvodu,
že pán Suchý ho odmietol najprv prevziať.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že do súdneho konania predložili započítanie
pohľadávok jednostranným právnym úkonom. Ide o zápočet z 3.5.2013, z ktorého vyplýva, že
pohľadávky žalobcu a žalovaného sa kryjú vo výške 2.519,- € a v tejto výške sa započítavajú. Uviedla,
že tento zápočet je zápočtom právnym. Ďalej uviedla, že súčasne bol vypracovaný v ten istý deň
zápočet, ktorý bol založený do účtovníctva a z tohto zápočtu vyplývajú všetky vystavené faktúry, ktoré

sa vzájomne kryli. Na otázku samosudkyne k svojim tvrdeniam v odpore právna zástupkyňa žalovaného
uviedla, že pokiaľ ide o časť zápočtu vo výške 900,- €, ktorá suma bola vyúčtovaná faktúrou č. 130093, z
titulu užívania servera, tak tento nárok si uplatňujú titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Samotný
žalovaný na pojednávaní uviedol, že vo faktúre č. 120065 bola fakturovaná inštalácia a konfigurácia,
ktorá je vo faktúre podrobne popísaná a všetko to, čo je tam popísané, bolo aj zrealizované a všetko

fungovalo. Fungovali aj emaily, bol nainštalovaný operačný systém SBS 2011, bol tam nainštalovaný
SQL server, boli nainštalované a spustené rôzne služby potrebné pre chod celej siete.

Žalovaný uviedol, že nie je pravdou, žeby server, ktorý dodal žalobkyni nebol využívaný svedčia o tom
dokladyoznačenéakosúhrnnázostavaostavesiete.Kebybolopravdouto,čotvrdížalobkyňa,žeserver

bol len zapnutý do siete bez toho, žeby sa na ňom pracovalo, tak tieto súhrnné zostavy o stave siete by
sícežalovanémuchodili,aleztýchtozostávvyplýva,žeserverbolajreštartovaný.Kebysanatomserveri
reálne nepracovalo, nebolo by potrebné ho reštartovať. Tiež poukázal na skutočnosť, že ak žalobkyňa
tvrdila, že starý server dali do opravy 17.10. a že tam bol zhruba 2 dni, tak 19.10. ho už mali naspäť,
ale v tom čase bol ešte nainštalovaný nový server, dodaný žalovaným, ako vyplýva zo zostáv a dva

serveri naraz byť zapojené nemôžu. Tiež zo zostavy vyplýva, že 18.12. došlo k zapnutiu servera a bola
na ňom robená čistka, zmazávali sa údaje a bola znehodnotená aj inštalácia. Tiež žalovaný poukázal
na nadväznosť jednotlivých dátumov s tým, že faktúra za opravu starého servera v Žilinskej firme je
z 23.11.2012, čo bol piatok, nasledovala sobota, nedeľa a v utorok už nový server dodaný žalovaným
bol vypnutý, pretože bol prinesený z opravy starý a v utorok bolo kopírované z nového na starý a bol

spustený opätovne starý server a nový server bol vypnutý.

SvedkyňaN.I.,zamestnankyňažalobcuuviedla,ževroku2012pánSuchýdodalžalobcovinovýserverz
toho dôvodu, že starý server vypadával, ten nový server určite v prvý deň nefungoval hladko. Je pravdou,
že pani Baťalová telefonovala pánovi Suchému, že nejdu maily, sľúbil jej, že sa zastaví. Zhruba týždeň

to bolo také, že to nefungovalo, nebolo to na 100%, ale po tom týždni už áno. Na novom serveri bol
príjem, dodacie listy, objednávky. Svedkyňa uviedla, že na tomto novom serveri robila základné veci,
pani Baťalová na ňom robila viac, robila príjem, výdaj zo skladu, objednávky, všetko bolo prepojené cez
jeden server. Keď bol nejaký problém a pán Suchý bol v meste, tak prišiel do hodiny, do dvoch, keď
nebol, tak prišiel na druhý deň.

SvedokĽ.M.vypovedal,žejehofirmaspolupracovalasfirmoužalobcu,ajsfirmoužalovaného,takžemá
informácieostarom,ajnovomserveriužalobcu.Starýserverfungovalpomernedlho.Svedokuviedol,že
o tento starý server sa staral iba na začiatku, neskôr sa oň staral pán Suchý. Následne mal žalobca nový
server a svedok bol privolaný pani Baťalovou, urobil s ňou zmluvu na údržbu počítačových systémov

a jeho úlohou bolo sprevádzkovať maily. Maily rozbehol na lokálnych počítačoch a nie novom serveri.
Na novom serveri ich nerozbehol nie preto, že by to nebolo možné, ale preto, že nechcel do nového
serveru zasahovať. Ponúkol pani Baťalovej takéto riešenie a ona s tým súhlasila. Kým sa riešila oprava
starého serveru, nový server bežal, bol nakonfigurovaný, bola na ňom celá ekonomika a na ňom ajbežala. Nový server bežal normálne a bezproblémovo. Keď dostal svedok informáciu, že ten nový server
po vrátení starého servera si príde zobrať niekto iný, tak vymazával ekonomiku svedčiacu o tom, že
počítač patril firme Alba. Tiež potvrdil, že na tom starom serveri bola vada nie v samotnom serveri, ale v

neprislúchajúcej klávesnici i keď je pravdou, že batéria, ktorá bola menená, bola už stará mala už desať,
dvanásť rokov a tiež nemusela byť dobrá.

Do spisu bola predložená preddavková faktúra č. 2020120002, vystavená dodávateľom MS - SOFT SK
s.r.o. odberateľovi ALBA spol. s ručením obmedzeným na sumu 5.038,80 €.

Žalobcom bol predložený výpis z jeho účtu svedčiaci o úhrade 2.519,- € na vyššie uvedenú preddavkovú
faktúru.

Ďalej bol do spisu predložený dobropis OD 13/01, na sumu 5.065,97 €, vystavený dodávateľom MS -
SOFT SK, s.r.o. odberateľovi ALBA spol. s ručením obmedzeným.

Do spisu bol žalobcom predložený tiež odovzdávací protokol, z ktorého vyplýva, že v mesiaci september
2012 došlo k odovzdaniu - inštalácii a konfigurácii zariadenia serveru HP ML350GB E5620 vrátane
príslušenstva s tým, že podľa tohto odovzdávacieho protokolu dňa 22.3.2013 došlo k odovzdaniu vyššie
uvedeného zariadenia späť spoločnosti MS - SOFT SK s.r.o.

Z faktúry č. 120065 („ostrá faktúra“) preukazuje fakturáciu dodávky servera včetne inštalácie a
konfigurácie v celkovej cene 6.205,97 €, v ktorej faktúre je evidované poskytnutie preddavku žalobcom
v sume 2.519,- €.

Žalovaný predložil faktúru č. 130093 na sumu 900,- €, ktorou fakturoval žalobcovi užívanie servera po
dobu 2,5 mesiaca.

Žalovaný doložil do spisu tiež Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi postupcom Michal Suchý - MS
SOFT a postupníkom MS-SOFT SK s.r.o., pričom predmetom postúpenia bola pohľadávka voči dlžníkovi

ALBA spol. s ručením obmedzeným Martin vo výške 681,60 € titulom kúpnej zmluvy uzavretej medzi
postupcom a dlžníkom, ktorej predmetom bolo dodanie náhradných dielov. V súvislosti s touto zmluvou,
listinou označenou ako Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo toto postúpenie dňa 15.5.2013
oznámené žalobcovi.

Do spisu tiež bola predložená faktúra č. 20120127, na sumu 681,60 €, vystavenou Michalom Suchým
MS - SOFT voči ALBA spol. s ručením obmedzeným.

Taktiež bola predložená listina, ktorou žalobca vracal faktúry č. 120065 a č. 20120127 žalovanému dňa
24.10.2012.

Žalobca ďalej predložil do spisu reklamáciu zo dňa 28.2.2013, ktorou reklamoval dodávku z faktúry č.
20120127, vystavenú 4.7.2012.

Do spisu bol ďalej predložený jednostranný zápočet žalovaného voči žalobcovi zo dňa 3.5.2013 v

celkovej započítanej sume 5.065,97 €, pričom sú tam uvedené pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z
faktúry č. 120065 v neuhradenej sume 3.686,97 €, ďalej doklad č. OP 13/1 na sumu 681,60 € a doklad
č. 130093 na sumu 900,- € započítané voči dobropisu vystaveného žalovaným v prospech žalobcu pod
č. OD13/01 na sumu 5.065,97 €.
Do spisu bola tiež predložená žalovaným listina označená ako Neuznanie reklamácie, kde Michal Suchý

- MS SOFT neuznal reklamáciu žalobcu zo dňa 28.2.2013 s tým, že reklamovaný tovar bol v poriadku,
nevykazoval žiadne vady a poukázal na to, že kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možností čo
najskôr, po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru s tým, že
z tohto jednoznačne vyplýva, že nevznikol nárok na vady z tovaru, nakoľko tovar bol po dodaní bez vád
a plne funkčný. Bola pripojená aj predmetná reklamácia zo dňa 28.2.2013, ktorým žalovaný reklamoval

u Michal Suchý MS - SOFT vadný zdroj.

Ďalej žalobca predložil do spisu súhrnné a podporné zostavy o stave siete, ktorými preukazoval, že v
rozhodnom období ním dodaný server fungoval.Tiež bol do spisu predložený jednostranný zápočet zo dňa 3.5.2013, ktorým žalovaný započítal svoje
pohľadávky voči žalobcovi z faktúry č. 120065 v sume 1.140,- €, z dokladu OP 13/1 v sume 681,60 € a z

faktúry č. 130093 v sume 697,40 € voči pohľadávke, ktorú mal žalobca voči žalovanému titulom vrátenia
zálohy vo výške 2.519,- €.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok, alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa § 573 Občianskeho zákonníka, ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva

niečo iné, zaniká súčasne aj záväzok druhej strany a ak bol splnený má druhá strana nárok na jeho
vrátenie, a to pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú na zrušení časti záväzku,
zaniká záväzok druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej časti záväzku.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie

je rovnakého druhu zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na

súde. Započítaniu však nebráni ak je pohľadávka premlčaná ale premlčanie nastalo až po dobe keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci mal súd
za preukázané a medzi účastníkmi bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu
ústnej Zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola dodávka počítačového serveru spolu s jeho inštaláciou a
konfiguráciou. Tiež bolo preukázané, že pred dodaním servera žalovaný vystavil žalobcovi preddavkovú
faktúru č. 2020120002 vo výške 5.038,- €, ktorú žalobca uhradil v jednej polovici, teda vo výške 2.519,-

€, čo mal súd preukázané výpisom z účtu žalobcu. Celková cena za Zmluvu o dielo, včetne konfigurácie,
inštalácie a včetne dodávky serveru bola fakturovaná faktúrou č. 120065 („ostrá“) v celkovej sume
6205,97 eur s DPH. Z tejto faktúry cena za inštaláciu a konfiguráciu predstavovala sumu 950,- € bez
DPH, s DPH sumu 1.140,- €.

Žalobkyňa síce v žalobe tvrdila, že nový server vykazoval vady, tak došlo k jeho odovzdaniu späť
žalovanému ako dodávateľovi. Výsluchom účastníkov však bolo zistené, že žalobkyňa uviedla, že keď
sa vrátil z opravy starý server ten, ktorý užívali pred tým, než žalovaný dodal server nový, tak chcela
žalovaným dodaný server vrátiť a to aj z toho dôvodu, že ako bolo zistené, tak pôvodný jeho server
nikdy nebol v poruche. Kontaktovala teda žalovaného, ktorý najprv odmietal prevziať server a následne

požiadalažalobkyňasvojhoprávnika,abyzabezpečilvrátenieserveru.Žalovanýnapojednávaníuviedol,
že žalobkyni bol dodaný nový server, ktorý riadne fungoval, bol nainštalovaný, aj nakonfigurovaný a
následne po dva a pol mesiaci kontaktoval žalobca žalovaného, že chce server vrátiť z dôvodu, že je
nepoužívaný, originál zabalený. Aj keď žalovaný vedel, že toto nie je možné, rozhodol sa riešiť situáciu
tak, že server od žalobkyna prevezme späť a to z toho dôvodu, že evidoval voči žalobkyni neuhradené

faktúry. Žalovaný uviedol, že sa teda vzájomne dohodli na tom, že server žalovaný prevezme späť s
tým, že musia byť vysporiadané vzájomné nároky. V podstatných veciach teda výpovede žalobkyne aj
žalovaného spolu korešpondujú a súd vyhodnotil skutočnosti ohľadne vrátenia serveru ako dohodu o
zrušení časti záväzku podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že keďže za tento serveržalobkyňa už zaplatila, tak podľa§ 573 Občianskeho zákonníka jej vznikol nárok na vrátenie tejto ceny a
teda žalovaný vystavil dobropis na celú sumu, ktorú žalobkyňa zaplatil na základe preddavkovej faktúry
a teda vystavil dobropis OD 13/01, na sumu 2.519,- €, čím vlastne deklaroval vedomosť o tom, že túto

sumu je povinný žalobkyni vrátiť, k čomu však nedošlo, pretože podľa žalovaného tento jeho záväzok
zanikol započítaním.

V ďalšom sa súd zaoberal existenciou vzájomných pohľadávok žalobkyne a žalovaného spôsobilých
na započítanie. Súd považoval vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pohľadávku žalobkyne voči

žalovanému vo výške 2.519,- € za preukázanú a teda pohľadávku existentnú. V druhom rade súd skúmal
podľa zápočtu pohľadávky, ktoré jednostranným právnym úkonom započítal žalovaný voči existujúcej
pohľadávke žalobkyne:

Prvú pohľadávku, ktorú žalovaný voči žalobkyni započítal bola pohľadávka vo výške 1.140,- € titulom
Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobkyňou ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom, pričom

cena za inštaláciu a konfiguráciu bola vyúčtovaná faktúrou č. 120065. Súd mal reálne výsluchom
samotného žalovaného ako aj výsluchom svedkov I. Q. M. preukázané, že tieto činnosti a to konfiguráciu
a inštaláciu nového servera žalovaný uskutočnil, pretože ako vyplynulo z tohto dokazovania, tak na
novom serveri sa riadne pracovalo a bežala na ňom „celá ekonomika firmy“. V zmysle vystavenej faktúry
č. 120065 cena za inštaláciu a konfiguráciu predstavovala sumu 1.140,- € ( 950,- € + 20% DPH ) a

existenciu tejto pohľadávky považoval súd za preukázanú a spôsobilú na započítanie. V zmysle faktúry
č. 120065, táto pohľadávka sa stala splatnou 17.10.2012.

Ďalšou pohľadávkou, ktorú si žalovaný voči žalobkyni započítal, bola pohľadávka vo výške 900,- €
( 750,- € + 20 % DPH ), ktorú si žalovaný uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia a to za užívanie

nového serveru, za obdobie 2,5 mesiaca, pričom pohľadávku žalovaný vyúčtoval žalobkyni faktúrou č.
130093, splatnou 3.5.2013. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým výsluchom svedkyne I. a svedka
M. bolo preukázané, že žalobkyňa reálne uvedený server užívala. Svedkyňa I. vypovedala, že robila
na ňom príjem, výdaj zo skladu, objednávky, maily, všetko vybavovala cez jeden server s tým, že
ona robila len základné veci a konateľka žalobcu pani Baťalová toho mala ďaleko viac. Svedok M.

vypovedal,ženovýserverbežalbezproblémovo,bežalnormálne,tožesaserverpoužíval,otomsvedčia
aj listiny predložené do spisu žalovaným, označené ako Prehliadač udalostí alebo listiny označenej
ako Súhrnná zostava o stave siete. Teda bolo preukázané, že žalobcom bol server riadne užívaný,
keďže následne došlo k dohode o zrušení časti záväzku spočívajúcej v dodávke servera, tak súd
vyhodnotil, že žalovanému vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu,

ktorý odpadol s tým, že je potrebné aplikovať § 457 Občianskeho zákonníka a teda každý z účastníkov
zmluvy je povinní vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Keďže v danom prípade išlo o užívanie
servera, bolo potrebné toto vyjadriť peňažným ekvivalentom, pričom výšku tohto ekvivalentu 900,- €
žalovaný preukázal doložením Znaleckého posudku, ktorý súd posúdil ako listinný dôkaz, z ktorého
Znaleckého posudku č. 28/2016, vypracovaného spoločnosťou JHS s.r.o. Martin, ktorá organizácia je

zapísaná v zozname znalcov MS SR, v odbore ekonomika a riadenie podnikov. Z tohto Znaleckého
posudku vyplýva, že odplata za používanie servera ML350G6, vyúčtovaná faktúrou č. 130093, zo
dňa 19.4.2013 je účtovaná v cene obvyklej v danom mieste a čase k porovnateľným obchodným
prípadom. Súd teda považoval túto výšku bezdôvodného obohatenia za preukázanú a pokiaľ ide o
užívanie servera v období 2,5 mesiaca, tak súd konštatuje, že toto obdobie mal súd nepochybne

preukázané, lebo z vykonaného dokazovania vyplýva, že server bol užívaný dlhšie a to odo dňa
dodávky 26.9.2013 až do 22.3.2013, keď došlo k odovzdaniu dodaného počítačového serveru. Preto,
pokiaľ ide o existenciu pohľadávky vo výške 900,- € titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie
servera,pohľadávkusúdpovažovalzapreukázateľnéexistujúcu.Pokiaľideosplatnosťtejtopohľadávky,
súd nevychádzal zo splatnosti uvedenej vo faktúre, ktorou bolo bezdôvodné obohatenie vyúčtované,

ale v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 1/2008, súd ustálil
splatnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia dňom 22.3.2013, teda okamihom, keď vzniklo
bezdôvodné obohatenie ( dohoda o vrátení serveru ), pretože v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia
NS SR vzájomná povinnosť účastníkov zrušenej zmluvy na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká
na základe zákona a nie je viazaná na splnenie ďalších úkonov účastníkov konania, ani výzvy podľa §

563 Občianskeho zákonníka.Treba zdôrazniť, že pohľadávka, ktorej existenciu vo výške 900,- € mal súd za preukázanú bola
započítaná proti pohľadávke žalobcu len čiastočne, ako vyplýva zo zápočtu zo dňa 3.5.2013 a to len
vo výške 697,40 €.

Ďalšou pohľadávkou, ktorú žalovaný voči žalobkyni započítal, bola pohľadávka vo výške 680,- € ( 568,-
+ 20 % DPH ), túto pohľadávku nadobudol žalovaný na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
postupcom Michal Suchý - MS SOFT a žalovaným ako postupníkom. Zmluva je z 19.4.2013. Túto
skutočnosť mal súd preukázanú samotnou listinou a to Zmluvou o postúpení pohľadávky. Predmetná

pohľadávka vznikla postupcovi z titulu Kúpnej zmluvy medzi postupcom ako predávajúcim a žalobcom
ako kupujúcim, predmetom ktorej bolo dodanie náhradných dielov HP 146GB 10K 6G 2.5. SAS DP
HDD - RETAIL a SPS - power supply 1000W. 15.5.2013 oznámil postupca postúpenie pohľadávky
žalobcovi. Pohľadávka bola postupcom vyúčtovaná žalobcovi faktúrou č. 20120127, splatnou 4.7.2012.
Žalobca existenciu tejto pohľadávky spochybňoval s tým, že dodanie náhradných dielov na starý server
bolo úplne zbytočné, tieto dodával právny predchodca žalovaného na základe chybnej diagnostiky,

pričom vada starého servera spočívala len v používaní neprislúchajúcej klávesnice, z ktorého dôvodu
starý server nefungoval. Nepochybné však je a nespochybnil to ani samotný žalobca, že k dodávke
týchto komponentov právnym predchodcom žalovaného skutočne došlo. Dátum dodania tovaru je podľa
faktúry datovaný 20.6.2012. 24.10.2012 žalovaný vrátil túto faktúru prípisom spoločnosti MS - SOFT
SK s.r.o., teda žalovanému, pričom však v čase, keď bola žalovanému táto faktúra vrátená ešte nebol

vlastníkom tejto pohľadávky, ktorú nadobudol na základe zmluvy až 19.4.2013, teda žalobkyňa vrátila
faktúru nesprávnemu subjektu. K reklamácii uvedenej dodávky, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č.
20120127 došlo zo strany žalobkyne dňa 28.2.2013, teda 8 mesiacov a 8 dní po dodávke uvedených
komponentov. Na túto reklamáciu reagoval právny predchodca žalovaného, terajší vlastník pohľadávky
Michal Suchý - MS SOFT dňa 22.3.2013, kde okrem iného uvádza, že reklamáciu neuznáva z toho

dôvodu, že dodaný tovar bol v poriadku a nevykazoval žiadne nedostatky s tým, že poukázal, že kupujúci
je povinný prezrieť tovar podľa možností čo najskôr, po prechode nebezpečenstva škody na tovare,
pričom sa prihliadne na povahu tovaru. Toto vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného súd považoval
za námietku nesplnenia si notifikačnej povinnosti zo strany žalobcu vyplývajúcu z ustanovenia § 562
ods. 2 a teda súd nemohol žalobkyni priznať právo z vád, pretože ich neoznámil bez zbytočného odkladu

po tom, čo ich zistil. Ak by aj súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa sa dozvedela o skutočnostiach
odôvodňujúcich reklamáciu nie prevzatím tovaru, ale okamihom nadobudnutia vedomosti o nesprávnej
diagnostike poruchy, tak aj napriek tomu nebola splnená notifikačná povinnosť, lebo nepochybne
už 24.10.2012 žalobkyňa túto vedomosť mala a vrátila faktúru nesprávnemu subjektu. S týmto
korešponduje aj výpoveď svedka M., ktorý uviedol že v novembri 2012 chystal nový server na vrátenie

žalovanému. Z toho dôvodu súd považoval pohľadávku vyplývajúcu z vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy
za preukázanú a existentnú a spôsobilú na započítanie. V zmysle vystavenej faktúry č. 20120127 táto
pohľadávka bola splatná 4.7.2012.

Súd teda považoval všetky pohľadávky, ktoré žalovaný použil na započítanie voči pohľadávke žalobcu

za exitujúce a spôsobilé na započítanie. Pokiaľ ide o zánik pohľadávok započítaním, tak žalovaný urobil
voči žalobcovi jednostranný právny úkon a to zápočet datovaný 3.5.2013. Žalovaný však predložil do
spisu dva zápočty, s rovnakým dátumom, rozdielneho znenia s tým, že argumentoval, že pokiaľ ide o
zápočet v celkovej sume 5.065,97 €, tento zápočet je účtovný a pokiaľ ide o zápočet na sumu 2.519,-
€ ide o zápočet právny. Súd vyhodnocoval tieto dva zápočty z rovnakého dátumu s tým, že zápočet

v celkovej výške 5.065,97 vyhodnotil súd ako neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Toto zákonné ustanovenie z hľadiska určitosti predpokladá jasný obsah právneho úkonu. Zo
započítacieho prejavu zo dňa 3.5.2013 na sumu 5.065,97 € nie je zrejmá určitosť, tento zápočet je
nejasný a nezrozumiteľný, pretože započítava dobropis voči faktúre č. 120065, ktorá vlastne bola sama

o sebe v časti dobropisovaná, ale zápočet zahŕňa celú faktúru, pričom z účtovného hľadiska samotný
dobropis v zmysle § 25 Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty slúži ako oprava základu dane.
Je to vlastne doklad, ktorý opravuje pôvodnú faktúru a takýto opravný doklad započítať proti pôvodnej,
chybnej faktúre podľa názoru súdu nie je možné, je to v podstate nezrozumiteľný právny úkon a preto
tento zápočet súd vyhodnotil za neplatný, naproti tomu jednostranný zápočet žalovaného voči žalobcovi

zo dňa 3.5.2015 na sumu 2.519,- € súd vyhodnotil ako právny úkon platný a teda súd konštatuje, že
týmto úkonom pohľadávka žalobcu voči žalovanému zanikla započítaním a preto súd, pokiaľ ide o istinu
nárok žalobcu zamietol.Pokiaľ ide o úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil, tak ak v zmysle zániku záväzku započítaním
záväzok zanikne ku dňu najskôr splatnej pohľadávky, tak potom je možné konštatovať, že časť nároku
žalobcu v sume 1.821,60 € zanikla ihneď v lehote splatnosti, pretože pohľadávky, ktoré boli použité na

započítanie, vyfakturované faktúrami č. 20120127 a 120065 boli splatné skôr, ako nastala splatnosť
pohľadávky žalobcu. Keďže v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 2N Cod1/2008, táto pohľadávka titulom
bezdôvodného obohatenia sa stala splatnou okamihom jej vzniku, teda 22.3.2013, je teda možné
konštatovať, že sa žalovaný so záväzkom voči žalobcovi vo výške 1.821,60 € nedostal do omeškania.
Omeškanie nastalo len v zostávajúcej časti nároku, vo výške 697,40 €, pričom táto pohľadávka zanikla

zápočtom ku dňu 3.5.2013 a teda omeškanie z tejto sumy predstavovalo obdobie od 11.4.2013 do
3.5.2013. Za toto obdobie zo sumy 697,40 € súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v ním uplatnenej
zákonnej výške, ktoré je povinný v zmysle §160 ods.1 O.s.p. zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšku úrokov z omeškania bola žaloba zamietnutá.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP a žalovanému, ktorý mal neúspech len v

pomerne nepatrnej časti a to v časti úrokov z omeškania zo sumy 697,40 € za obdobie od 11.4.2013
do 3.5.2013, teda ani nie za obdobie jedného mesiaca, súd priznal právo na plnú náhradu trov konania.
Trovy konania spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za odpor v sume 151,- € a v trovách právneho
zastúpenia, ktoré súd priznal v celkovej výške 1.198,79 € a to v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004
Z.z. nasledovne:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa ust. ň 13a ods. 1 písm. a) cit.
vyhl.
101,25 € + 8,39 € rež. p.
2. písomné podanie na súd - Odpor zo dńa 23.3.2015 proti platobnému rozkazu, podľa ust. § 13a ods.

1 písm. c) cit. vyhl.
101,25 € + 8,39 € rež. p.
3. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Martin dňa 24.9.2015 podľa, ust. § 13a ods.1 písm. d) cit.
vyhl.
101,25 € + 8,39 € rež. p.

4. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Martin dňa 4.12.2015, podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d)
cit. vyhl.
101,25 € + 8,39 € rež. p.
5. písomné podanie na súd - Vyjadrenie odporcu k výške bezdôvodného obohatenia zo dňa 20.1.2016,
podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.

101,25 € + 8,58 € rež. p.
6. písomné podanie na súd - Vyjadrenie odporcu vo veci samej zo dňa 8.2.2016, podľa ust. § 13a ods.
1 písm. c) cit vyhl.
101,25 € + 8,58 € rež. p.
7. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Martin dňa 25.2.2016, podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d)

cit. vyhl.
2 x 101,25 € + 8,58 € rež. p.
8. písomné podanie na súd - Vyjadrenie odporcu vo veci samej zo dňa 1.3.2016, podľa ust. § 13a ods.
1 písm. c) cit. vyhl.
101,25 € + 8,58 € rež. p.

9. písomné podanie na súd - Vyjadrenie odporcu k Vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 7.3.2016 , podľa ust.
§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.
101,25 € + 8,58 € rež. p.
10. účasť na pojednávaní na Okresnom súde Martin dňa 9.3.2016, podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d)
cit. vyhl.

101,25 € + 8,58 € rež. p.

Spolu: 1.198,79 €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.