Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 16, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 3T/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413010313
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6413010313.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej veci proti

obžalovanémuL.W.,preprečinpodvodupodľa§221odsek1,odsek2Trestnéhozákonačíslo300/2005
Z. z. v znení zákona číslo 59/2009 Z. z. /ďalej len Trestného zákona/, na hlavnom pojednávaní konanom
v Žiari nad Hronom dňa 16.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

L. W., M. XX.XX.XXXX F. Ž. M. W., A. Q. J.. W. XXXX/XX, Ž. M. W.,

sa podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 1 Pv 254/11 - 35 zo dňa 16.05.2013 pre skutok kvalifikovaný ako
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

ako živnostník s obchodným menom L. W. - D. W. &. W. priemyselný tovar so sídlom U. R. X, Ž. M. W.,
začiatkom roka 2009 aj napriek tomu, že bol v zlej finančnej situácii a bolo voči nemu vedených viacero

exekučných konaní, oslovil I. Q., konateľa spoločnosti Q., P..D..G.. W. M. W. s požiadavkou dodania
materiálu a vykonania elektroinštalačných a montážnych prác na rodinných domoch v obci Pitelová,
Nevoľné a stavbe spoločnosti ELKA Kremnica, pričom po vzájomnej dohode v období od 30.01.2009
do 21.05.2009 bol tovar dodaný a práce vykonané, na základe čoho I. Q. vystavil faktúry č. 20090004,
20090005,20090026,20090027,20090066,20090067,20090102,20090105vcelkovejvýške5.641,73
€,tietovšakobjednávateľomneboliuhradenéanipopísomnýchatelefonickýchvýzvach,čímspoločnosti
Q., s.r.o., so sídlom B. XXX, W. M. W. spôsobil škodu vo výške 5.641,73 €,

p r e t o ž e skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, súd poškodenú spoločnosť Q., s.r.o., so sídlom B. XXX, W. M.
W., I.: XX XXX XXX s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného L. W. bola obžaloba prokurátorky Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na tunajší súd dňa 16.05.2013 pre prečin podvodu podľa § 221

odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.Obžalovaný vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 09.04.2015 vyhlásil, že je nevinný.

V nadväznosti na vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal
rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného L. W., výsluchom svedka I. Q. - konateľa
poškodenej spoločnosti BALUPA, s.r.o. so sídlom v Žiari nad Hronom, ďalej výsluchom svedkov Ľ. B.,
I.. D. B., T. U. ako aj množstvom listinných dôkazov.

Zvykonanéhodokazovaniasúdvyvodiljednoznačnýzáver,žezačiatkomroka2009sisynobžalovaného
L. W. mladší (podnikajúci s obžalovaným na základe zmluvy o združení podnikateľov zo dňa 01.01.1995
v znení dodatku č. 7 zo dňa 06.03.2007) u zhotoviteľa BALUPA, s.r.o., so sídlom Kamenárska 186,
Hliník nad Hronom, IČO: 36 631 540, podnikajúceho prostredníctvom konateľa I. Q. objednal montáž
elektroinštalačného a ostatného tovaru na stavbe rodinného domu v Pitelovej, v Nevoľnom a na stavbe
spoločnosti ELKA, a.s.. Prijatiu objednávky zo strany konateľa poškodenej spoločnosti BALUPA, s.r.o. I.

Q.predchádzalirokovania,ktorévrozhodnomčase,začiatkomroku2009viedolsosynmiobžalovaného,
a to s L. W. mladším a M. W. v kancelárii týchto podnikateľov alebo priamo na stavbe, ktorá sa v
zmysle prerokúvanej zákazky mala rekonštruovať. Vykonané práce poškodená spoločnosť BALUPA,
s.r.o. postupne fakturovala faktúrou č. 2009004 zo dňa 30.01.2009, splatnou dňa 13.02.2009 na sumu
331,36 €, faktúrou č. 20090005 zo dňa 30.01.2009 splatnou dňa 13.02.2009 na sumu 610,90 €, faktúrou

č. 20090013 zo dňa 30.01.2009 splatnou dňa 13.0.2009 na sumu 57,41 €, faktúrou č. 20090026 zo
dňa 15.02.2009 splatnou dňa 01.03.2009 na sumu 729,63 €, faktúrou č. 20090027 zo dňa 15.02.2009
splatnou dňa 15.03.2009 na sumu 822,30 €, faktúrou č. 20090066 zo dňa 17.04.2009, splatnou dňa
01.05.2009 na sumu 963,90 €, faktúrou č. 20090067 zo dňa 17.04.2009 splatnou dňa 15.05.2009
na sumu 837,80 €, faktúrou č. 20090102 zo dňa 21.05.2009, splatnou dňa 04.06.2009 na sumu

601,40 € a faktúrou č. 20090105 zo dňa 21.05.2009, splatnou dňa 04.06.2009 na sumu 687,14
€, na úhradu ktorých faktúr nebola zaplatená žiadna suma. Tento skutkový stav bol preukázaný bez
najmenších pochybností po zhodnotení výpovede obžalovaného, poškodeného, svedkov Ľ. B. J. I.. D.
B. ako aj ostatných listinných dôkazov zaevidovaných v spise. Na margo ustálenia, kto v skutočnosti
uzavrel zmluvy s poškodenou spoločnosťou BALUPA, s.r.o. súd uvádza, že hoci konateľ poškodeného

I. Q. v prípravnom konaní vypovedal, že zmluvy uzatváral s obžalovaným L. W., v konaní pred súdom
tvrdil, že predzmluvná komunikácia aj samotné uzavretie ústnej zmluvy v podstate prebiehalo s L. W.
mladším, ktorý v rozhodnom čase samostatne podnikal v rámci združenia podnikateľov, ktorého členom
bol aj obžalovaný. O pravdivosti tohto tvrdenia súd nemal žiadne dôvodné pochybnosti, nakoľko aj zo
samotných vyjadrení svedkov Ľ.E. B. J. I.. D. B. vyplynulo, že ohľadom rekonštrukcie ich rodinných

domov v Pitelovej a v Nevoľnom, ktorá bola vykonávaná v súčinnosti so subdodávateľskými prácami
poškodenej spoločnosti BALUPA, s.r.o., komunikovali výlučne so synom obžalovaného L. W. mladším.

V konaní pred súdom bolo zároveň jednoznačne preukázané, že došlo k vzniku škody, ktorú prestavuje
súčet fakturovaných súm za dodané služby v sume 5.641,73 €. Vo vzťahu k žalovanej kvalifikácii skutku

ako trestného činu podvodu bolo podstatným ustálenie, či táto škoda vznikla úmyselným konaním zo
strany obžalovaného. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 odsek
1, odsek 2 Trestného zákona sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ v čase, keď zmluvný
záväzok uzatváral, konal v úmysle, že záväzok v dohodnutej dobe nesplní alebo ho nebude môcť splniť
a že veriteľa uvádza do omylu, aby sa obohatil na jeho škodu. V konkrétnom prípade by muselo byť

preukázané, že obžalovaný L. W. už v čase dojednávania záväzkového právneho vzťahu s konateľom
poškodenej spoločnosti BALUPA, s.r.o. konal s úmyslom, že za vykonané práce poškodenému nezaplatí
alebo nebude môcť zaplatiť. Výsledky vykonaného dokazovania ale viedli súd k záveru, že skutkový
dej tak, ako je uvedený v obžalobe sa síce stal, avšak nenapĺňa znaky trestného činu podvodu, a teda
sám o sebe nie je trestným činom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na absenciu náležitostí skutkovej

podstaty trestného činu, a to subjektu trestného činu a subjektívnej stránky trestného činu, ktorou
je úmyselné zavinenie. Priamy či nepriamy úmysel konania obžalovaného ale v konaní pred súdom
nebol preukázaný. Obžalovaný od začiatku trestného konania voči jeho osobe nepopieral existenciu
záväzkov voči poškodenému, ani skutočnosť, že tieto záväzky neboli uhradené v lehote ich splatnosti,
a to ani čiastočne, avšak nebolo to v dôsledku jeho úmyselného konania, ale v dôsledku nepriaznivej

finančnej situácie, ktorá v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti nastala v roku 2009. Z
vykonaných listinných dôkazov (daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009, výkaz
o majetku a záväzkoch k 31.12.2009, peňažný denník) vyplynulo, že obžalovaný mal v roku 2009 v
evidencii záväzkov niekoľko neuhradených pohľadávok voči tretím osobám a rovnako tak pohľadávky,ktoré neboli uspokojené z jeho strany. Ku koncu roka 2009 obžalovaný evidoval pohľadávky vo výške
301.150 € a záväzky vo výške 475,778 €. Zároveň sa voči nemu viedlo niekoľko exekučných konaní.
Útlm v podnikateľskej činnosti nastal práve v roku 2009, kedy obžalovaný postupne realizoval menej

úhrad a ku koncu roka 2009 na podnikateľskom účte vykazoval zostatok v sume 919,02 €. Obžalovaný
bol preukázateľne aktívnym podnikateľom, v regióne bol známy, čo potvrdili vypočutí svedkovia Ľ. B.
J. I.. D. B. ako aj konateľ poškodeného I. Q., ktorý s obžalovaným spolupracoval niekoľko rokov. Na
margo trestného stíhania voči obžalovanému konateľ poškodeného I. Q. dokonca vypovedal, že s
obžalovaným mal vždy dobrú spoluprácu, vzájomné obchodné záväzky si s obžalovaným navzájom

plnili a preto ani v danom prípade nenadobudol dojem, že obžalovaný mu nechce za jeho prácu
zaplatiť. Spôsob „vymoženia“ svojej pohľadávky však videl v podaní v trestného oznámenia na
obžalovaného. Napriek permanentnej spolupráci obžalovaného a poškodenej spoločnosti BALUPA,
s.r.o. však vykonaným dokazovaním nebolo možné ustáliť ani to, že žalovaného skutku sa dopustil
práve obžalovaný. V rozhodnej dobe, teda začiatkom roku 2009, to bol práve syn obžalovaného L. W.
mladší, kto poškodenej spoločnosti BALUPA, s.r.o. zadal objednávku na realizáciu elektroinštalačných

prác. Hoci na faktúrach vystavených poškodeným za vykonanie elektroinštalačných prác je uvedené
meno obžalovaného, vykonané dôkazy neumožnili prijať nepochybný záver, že komunikáciu ohľadom
spolupráce na rekonštrukcii rodinných domov svedkov Ľ.J. B. J. I.. D. B. viedol práve obžalovaný.
V prospech uvedeného svedčia samotné výpovede obžalovaného a konateľa poškodeného, ktorí na
hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že spornú zákazku dojednával syn obžalovaného L. W. mladší.

Napokon aj z lekárskych správ Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta vyplynulo, že
obžalovaný bol v období od 27.03.2009 do 23.04.2009 hospitalizovaný v nemocnici na oddelení
anestéziológie a internej medicíny a pre pretrvávajúce zdravotné problémy v danom roku chod „firmy“
ani neovplyvňoval.

Súd sa takisto oboznámil s ďalšími listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa k osobe obžalovaného L. W.. Z
týchto listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu v Ž.I. M.
W., M. J. J.. W. XXXX/XXA. Z registra trestov vyplynulo, že dosiaľ nebol súdne trestaný, v priestupkovom
konaní bol postihovaný 3x za porušenie pravidiel cestnej premávky.

V súvislosti s prejednávanou vecou súd uzatvára, že konanie podnikateľa smerujúce k dosiahnutiu
zisku je sprevádzané rôznymi majetkovými dispozíciami s väčšou alebo menšou mierou rizika tak
pre samotného podnikateľa aj jeho veriteľov. Z povahy obchodnej činnosti totiž vyplýva určitý prvok
predvídateľnosti, odhadu a očakávania, ktorý v podmienkach trhovej ekonomiky nemusí byť vždy
naplnený. Nemožno preto vychádzať z domnienky, že každé rizikové podnikanie je aj trestnoprávne

postihnuteľné. Základnou funkciou trestného práva má byť predovšetkým ochrana spoločnosti pred
kriminalitou, teda ochrana pred trestnými činmi, ktoré sa vyznačujú určitou vyššou závažnosťou, vyššou
spoločenskou nebezpečnosťou, či excesom z bežného života čo platí obzvlášť v súkromnoprávnych
vzťahoch. V kontexte uvedeného preto kvalifikáciu určitého konania, ktoré má súkromnoprávny
charakter ako trestného činu je potrebné považovať za „ultima racio“, teda za krajný právny prostriedok,

ktorý má význam predovšetkým celospoločenský. V zásade teda trestné právo nemôže slúžiť ako
prostriedok nahrádzajúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych
vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým
má súdna moc poskytnúť ochranu. Takémuto prístupu zodpovedá práve princíp ultima racio, teda
uplatnenie prostriedkov trestného práva v prípade, keď prostriedky iných právnych odvetví už nie sú

účinné. Rovnako prostriedky trestného práva nie je možné využiť ani vtedy, keď subjekt, ktorý sa cíti v
práve celkom rezignoval na ochranu, ktorú mu majú poskytnúť súdy v civilnom konaní.

Všetky popísané skutočnosti vedú súd k záveru, že hoci sa skutkový dej uvedený v skutkovej vete
obžaloby stal, nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu. Po vykonanom dokazovaní má súd

zároveňzato,ževdanomprípadeideoštandardnýobchodnoprávnyspormajúciprávnyzákladvzmluve
o dielo, keďže nebolo preukázané, že porušenie právneho vzťahu (riadnym a včasným nesplnením
záväzkov) svojou intenzitou dosahuje zákonom predpokladané nebezpečenstvo, kedy by bolo namieste
uvažovať o trestnoprávnej zodpovednosti. Od trestného činu podvodu treba navyše starostlivo odlišovať
„neschopnosťdodržaťzmluvnýzáväzok“aÚstavouSlovenskejrepublikygarantovanúzásadu,ženikoho

nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Na základe uvedených právnych úvah mal súd za to, že v danom prípade súdom ustálený skutok
nie je trestným činom a podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného L. W.spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, keďže obžalovaný svojom konaním
nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona.

V kontexte s uvedeným súd s použitím § 288 ods. 3 Trestného poriadku povinnú spoločnosť BALUPA,
s.r.o., so sídlom Kamenárska 186, Hliník nad Hronom, IČO: 36 631 540 s jej nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad

Hronom k sp. zn 3 T 69/2013.

Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali