Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515203090
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515203090.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: N. P. I., s.r.o., so sídlom N. XX, D., IČO : XX
XXX XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom J. XX,
XXX XX D., proti povinnému: S. T., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom N. XXX, o žiadosti
súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera , PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo
výške 2.571,71,- eur , na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom zo dňa 11. novembra 2015, č. k. 5Er/308/2015-13 , v senáte jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúd zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraMgr.Ing.X.,PhD.,oudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 01.04.2015/ EX 572/2015/. Podaním doručeným tunajšiemu
súdu dňa 14.04.2015 požiadal súdny exekútor Mgr. Ing. X. C., PhD. so sídlom Exekútorského úradu

v R. K. nad C., Q. X o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie pre vymoženie 2.571,71 EUR s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu
- Rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu v Bratislave zriadeného zriaďovateľom
Slovak arbitration court, s.r.o., pod sp. zn.: RK 466/08/14 - SAS, vydaného dňa 25.03.2015 v Bratislave.
Spolu so žiadosťou súdneho exekútora bola súdu doručená fotokópia Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi oprávneným a povinným, Zmluvné dojednania

zmluvy o revolvingovom úvere a fotokópia Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 27.12.2012. Svoje rozhodnutie
súd odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 1,2 , § 243d ods. 1,2 Exekučného poriadku,
§ 52 ods. 1- 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5 § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní , zákona č. 335/2014 o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch . V

predmetnom exekučnom konaní sa vymáha plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
uzavretej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa XX.XX.XXXX medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom. Charakter úveru ako absolútneho obchodu nemá za následok
skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, teda aj zhora citované ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom
na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho

zákonníka. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní
o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu
so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to či je na jeho
základe možné exekúciu vykonať, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu
exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je ustanovenie § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez
návrhu. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahuk exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam
Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku
za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo

k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe
rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda
nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm.
a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský
rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu,
tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z
vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd ja tak povinný už v
tejto fáze konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku uvedené v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v prípade, že ich zistí,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného
súdu je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi

neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods.1 písm. a) v spojení s ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Tento postup je napokon aj v súlade so zásadou
hospodárnosti exekučného konania (§ 6 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.). Exekučný súd je povinný
dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov boli čo
najmenšie. Výklad, podľa ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, keď

je zjavné, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu § 45 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, a následne by mal exekučné konanie zastaviť, je s touto požiadavkou
na exekučné konanie v priamom rozpore. Rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 27.12.2012 medzi
oprávneným a povinným, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským
súdom, obsahuje bod 5., podľa ktorého akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými

stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z rozhodcovských súdov uvedených
ďalej v bode 5. predmetnej zmluvy podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov.
Súd poukazuje na skutočnosť, že dojednanie v rozhodcovskej zmluve je neprijateľné, pretože núti

spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská zmluva vylučuje uplatňovanie pravidiel na ochranu
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve v tomto prípade nebola
individuálne dojednaná, jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným, bez možnosti
jej zmeny, či úpravy. Rozhodcovská zmluva síce obsahuje vyhlásenie dlžníka, že bol veriteľom

informovaný o skutočnosti, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a
vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere a bol o následkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy
riadne informovaný, no po preštudovaní rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o predtlačené
formulárové znenie napísané malým písmom, ktoré dlžník (povinný) zrejme nemohol odmietnuť, keďže
rozhodcovská zmluva a zmluva o úvere boli uzatvorené v jeden deň. Len veľmi ťažko pritom možno

predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej
zmluvy nesie. Predmetná rozhodcovská zmluva sa javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá.
Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami
obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány
príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne

záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní
o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych
zásadách. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa

voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej
rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská zmluva dáva na výber
medzištátnymarozhodcovskýmsúdom,alepreprípadvyvolaniarozhodcovskéhokonaniadodávateľomsa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v
rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Súd
považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky uvedenej v rozhodcovskej

zmluve za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a považoval za
dôvodné aplikovať § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
- rozhodcovskej doložky, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh
oprávneného, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej
doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva

Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky
dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Dojednanie uvedené v rozhodcovskej zmluve
a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi
bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež
Smernice Rady 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je

viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Súd zistil, že v Rozhodcovskej zmluve
v bode 5. je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle zhora citovaného
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v
spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka

až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť
žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto
vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku
súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej

zmluvnej podmienky zastaví, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak
by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu resp.
zamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo
rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, §

53 ods. 5 Obč. zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., § 44 Exekučného poriadku).
V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia
a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v
Land Nordrhein- Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených
prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98),
Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor
o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho

alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle
presného znenia a účelu tejto smernice. V konkrétnej exekučnej veci treba mať na zreteli predovšetkým
čl. 6 ods. 1 vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok a bod 1 písm. q)
prílohy smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom
je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvekinýopravnýprostriedok,najmävyžadovaťodspotrebiteľa,abyriešilsporyvýhradnearbitrážou
podľa pravidiel, ktoré nie sú upravené právnymi predpismi, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom

alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane. Po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej
zmluvy o úvere, rozhodcovskej zmluvy a zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, súd
dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre
rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného dôvodov súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku ex offo zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a
to v celom rozsahu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa a nedostatočne zistený skutkový stav. Dôvodil, že postupom súduprvého stupňa bola porušená zásada prekážky veci začatej, ustanovená zákonom o rozhodcovskom
konaní v § 19 ods. 2, v zmysle ktorej po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať
a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Uviedol, že rozhodcovská doložka bola

dohodnutá alternatívne s poukazom na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej cieľom úpravy cit. zák. ust. je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svojepráva.Akbyniektorézustanovenírozhodcovskejdoložkyzakladalovýlučneprávomocrozhodovať
spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné,
čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj

dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom
konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej
rozhodcovskejdoložky,aleaksatakrozhodne,vobčianskoprávnomkonaníazmluvnápodmienka,ktorá
by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené
ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Záver
súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nepovažuje za súladný s platnou právnou úpravou. Ďalej

uviedol, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená individuálne, nebola podmienkou uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere, povinný nemal povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Mal možnosť od
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, o čom bol aj poučený. Ďalej
poukázal na potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach, právach a povinnostiach v rozhodcovskom
konaní. Uviedol, že pokiaľ ide o individuálne uzatvorenie zmluvy, z pohľadu oprávneného a aj iných

dodávateľov nie je možné variovať obsah rozhodcovskej zmluvy od jednotlivca k jednotlivcovi, ale je
možné poskytnúť priestor na rozmyslenie s možnosťou od zmluvy odstúpiť. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. novembra 2012, sp.zn. 3M Cdo 14/2011,
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. novembra 2013, sp.zn. 43 CoE/372/2013 a
ďalšie. Ďalej mal za to, že ochrana spotrebiteľa by nemala byť zneužitím práva a v rozpore so základnými

zásadami, nakoľko jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by tak bol zbavený zodpovednosti pred
uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne
konať. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 70,84 Eur za 2
úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie odvolania zo sumy 2.571,71 eur vo

výške á 30,38 eur + 20% DPH) + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 5,04 eur + 20% DPH.
Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
("ďalejlenO.s.p.")adospelkzáveru,žeodvolanieoprávnenéhoniejedôvodnéauzneseniesúduprvého
stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol

bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 27.12.2012 a v kolerácii s
rozhodovaním súdov v analogických prípadoch nebol zistený žiadny právne významný dôvod na odlišný
postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie

odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto odvolací
súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvýkrát

poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke
formálnej a materiálne, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.
V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského
súdu (rozhodcu), že pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu,

ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie tejto právomoci exekučným
súdom v exekučnom konaní nevylučuje (Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 6 M Cdo9/2012 zo dňa 16. januára 2013 uviedol). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný

skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto
smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda
nezáväznosť tohto exekučného titulu.
Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý
v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd

kedykoľvekzúradnejpovinnostiprihliadnuťzhľadiskajehoplatnosti,resp.nulitytakéhorozhodcovského
rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadne zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.
Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom
dojednaní nekalú podmienku. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie

o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 16. januára 2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). Nakoľko tieto podmienky neboli splnené,
samotná možnosť odstúpenia od zmluvy, na ktorú oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje, nerobí
z rozhodcovskej zmluvy podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej
zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči

nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív
riešenia sporu spočíva na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde
a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej

zmluve. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že oprávnený povinnému
uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným, a že spor môže byť rozhodovaný
aj v súdnom konaní.
Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v

súlade so zákonom.
Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol

(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)
Rovnako je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by
bránilatomu,abyvecbolaopätovneprejednaná.Neplatnározhodcovskádoložkanemohlaplatnezaložiť
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade
ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred

všeobecným súdom.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ ide o návrh oprávneného na náhradu trov odvolacieho konania, krajský súd uvádza, že nakoľko
v zmysle ust. § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,

ktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá, nadobudne právoplatnosť a súd exekučné konanie
aj bez návrhu zastaví, o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.