Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/105/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813204582
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5813204582.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcov: v rade

1/ L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. C. XX, F., v rade 2/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/
XX, Q., obaja právne zastúpení JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou so sídlom Tvrdošín, Medvedzie
45/19,protižalovanému:D.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.C.X/X,F.,právnezastúpenýJUDr.Antonom
Slamkom, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, v konaní o určenie povinnosti
odstrániť stavbu, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinný navlastnénákladyvyprataťzpozemkuvk.ú.W.C.,zapísanéhonaLVč.XXX,
a to z C KN parc. č. XX/X, vytvorenej ako diel X od E KN parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere XXXX m2,

geometrickým plánom č. LS-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoveného Ing. Levom Švárnym, garáž
pri bytovom dome súp. č. 1, W. C., ktorú z konštrukčného hľadiska tvorí prízemná, trámová, opláštená
konštrukcia bez podpivničenia s pultovou strechou obdĺžnikového pôdorysného tvaru o rozmeroch X,Xm
x 4m napojená vzdušným káblovým vedením na elektrický rozvod bytu č. 3, ktorý je situovaný v bytovom
dome súp. č. 1, W. C. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v I/ a II/ rade trovy konania 99,50 Eur v lehote do

15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súd dňa 24.06.2013, po pripustení jej zmeny uznesením súdu z 08.12.2014 č.k.
9C/105/2013-61, sa žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovaným
uloženia povinnosti odstrániť stavbu na vlastné náklady z pozemku nachádzajúcom sa v k.ú. W. C. v
lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXX
k.ú. W. C., na ktorých v roku 2010 postavil žalovaný stavbu a to na časti parcele XXXX/X, ktorá

zodpovedá novovytvorenej C KN parcele č. XX/X, ktorú z konštrukčného hľadiska tvorí prízemná
trámová opláštená konštrukcia bez podpivničenia s pultovou strechou obdĺžnikového pôdorysného
tvaru o rozmeroch X,X m x X m, napojená vzdušným káblovým vedením na elektrický rozvod bytu
č. 3, ktorý je situovaný v bytovom dome č. X W. C.. Stavba bola postavená bez predchádzajúceho
ohlásenia stavebnému úradu. Napriek výzve stavebného úradu Obce F. žalovaný doklady k vydaniu
dodatočného stavebného povolenia po oznámení o začatí konania o dodatočnom povolení stavby
nepredložil. Stavebný úrad rozhodnutím č. 20/2013 zo dňa 27.05.2013 konanie o tejto stave prerušil a

žalobcov odkázal na príslušný súd.

Žalobca I/ vo výpovedi doplnil, že bytový dom stojí na jeho pozemku parc. č. XXXX/X a niekoľko metrov
od schodov do nej - cca X m je postavená nová garáž, ktorú postavil žalovaný na jar 2010. Garážby sa mala nachádzať na časti parcele predstavujúcej podľa GP diel 5 zodpovedajúci parcele č. XX/X.
Stavebníkom garáže je žalovaný lebo mu garáž patrí. Využíva ju na odstavenie svojho vozidla. Pred
rokom 2010 stáli pred bytovým domom dve drevené garáže a tieto stoja na rovnakých miestach ako

súčasná stará drevená garáž a nová garáž žalovaného.

Žalobca II/ potvrdil, že pred bytovkou stáli dve garáže, ktoré mali charakter šopy, pretože nemali predné
dvere. Nová garáž stojí niekoľko metrov pred bytovým domom - približne na novovytvorenej parcele XX/
X, ktorá bola ako diel X vytvorená od parcely XXXX/X. V W. C. býva jeho brat, preto videl novú garáž a

počul, že ju postavil žalovaný, ktorý sa snažil pozemok pod garážou odkúpiť.

Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu namietol pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že nie je
osobou, ktorá realizovala stavbu garáže, keďže táto bola postavená v roku 1970. Nesúhlasil s podanou
žalobou aj z dôvodu, že právny predchodca žalobcov - E. W., rod. P. E. C. predala pozemok, na
ktorom stojí garáž Československému štátu kúpnou zmluvou uzavretou dňa 28.12.1969 za cenu 7 608,-

Kčs, preto žalobcovia nemôžu byť aktívne vecne legitimovaný. Neskôr žalovaný uviedol, že garáž iba
rekonštruoval, bola drevená a je drevená, hoci vyzerá na prvý pohľad inak. Potvrdil tvrdenia žalobcov,
že najskôr pred bytovým domom stáli dve staré drevené garáže a on jednu z nich iba rekonštruoval.
Rekonštrukcia bola vykonaná na podkladových drevených trámoch v rovnakej šírke a dĺžke, ako stála
pôvodná drevená garáž. Garáže nepostavil, tieto boli postavené, keď sa asi pred 4 rokmi do W. C.

prisťahoval a kúpil tam byt. K bytu patrila jedna zo starých drevených garáži, a preto ju zrekonštruoval.
Garáž však nebola predmetom prevodu. Rešpektovalo sa to, že drevenú garáž postavil jeho svokor, a
preto jedna z garáži patrila k bytu, ktorý kúpil. Cíti sa byť vlastníkom garáže, keďže do nej investoval
peniaze.

Okrem výsluchu účastníkov konania, súd vykonal ohliadku na mieste samom a tiež oboznámením sa
s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne z PK vložkou č. XXX k.ú. W. C. na parc. č. XXX,
osvedčením o dedičstve sp. zn. 5D/ 477/2005, III Dnot 106/2005 po neb. E. C., r. W., výpisom z LV č. XXX
pre obec F., k.ú. W. C., rozhodnutím Obce F. č. 20/2013-3N o prerušení konania o dodatočnom povolení
stavby - garáže pri bytovom dome s.č. X v W. C., správou Okresného úradu Tvrdošín, katastrálny odbor,

E. XXX, Q. vrátane GP č. LS - XX/XXXX a LV č. XXX, osvedčením o dedičstve sp. zn.D 519/97, Dnot
III 137/97 po neb. E. W., rod. C., kúpno-predajnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX a ostatnými listinami,
pričom ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXX

pre obec F., k.ú. W. C. a to pozemkov parcely registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu
zobrazené ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere
XXX m2 a XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a to žalobca 1/ v podiele X-ín účasti k celku a žalobca
2/ v podiele X-účasti k celku. Žalobcovia vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nadobudli titulom dedenia
a to žalobca 1/ po neb. E. W. rod. C., zomrelej XX.XX.XXXX na základe osvedčenia o dedičstve D

519/97, Dnot III 137/97 zo dňa 26.06.2002 a žalobca 2/ titulom dedenia po neb. E. C., rod. W., zomrelej
XX.XX.XXXX na základe osvedčenia o dedičstve 5D 474/2005, III Dnot 106/2005.

Geometrickým plánom vyhotoveným Ing. Levom Švárnym č. LS 20/2003 zo dňa 11.03.2004 bola
vytvorená C KN parcela č. XX/X ako diel X od parcely XXXX/X, pre ktorú nie je evidované vlastníctvo

na príslušnom liste vlastníctva, pričom C KN parcela č. XX/X je v katastri nehnuteľnosti vedená len
evidenčne. Výsluchmi všetkých účastníkov konania a napokon aj ohliadkou na mieste samom bolo
preukázané, že na pozemku zobrazenom ako parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere XXXX m2, resp.
na tej jeho časti, ktorá zodpovedá práve evidenčnej C KN parcele č. XX/X stoja dve drevené garáže,
z ktorých jedna patrí žalovanému. Žalovaný svoje vlastníctvo k rekonštruovanej garáži odvodzoval

od kúpy bytu, ktorého vlastník (svokor) mal vystaviť drevenú garáž, ktorú spolu s bytom až do jej
prevodu žalovanému nerušene užíval. Hoci garáž nemá charakter stavby, ktorá by bola evidenčne
vedená na príslušnom liste vlastníctva dokazovaním bolo preukázané, že osobou, ktorá garáž vyššie
uvedeným spôsobom nadobudla, v súčasnosti ju užíva a nakladá s ňou aj prostredníctvom prevedenej
rekonštrukcie je osoba žalovaného. Ako stavebník zrealizoval stavbu/rekonštrukciu pôvodne drevenej

garáže,čohodôkazomjenapokonrozhodnutiestavebnéhoúraduObceF.č.20/2013zodňa27.05.2013.
Sám žalovaný sa cíti byť vlastníkom veci/garáže. Je preto nepochybné, že jedinou osobou, voči ktorej sa
žalobcovia môžu domáhať odstránenia neoprávnenej stavby, resp. vypratania pozemku (vydania veci)
je osoba žalovaného.Pokiaľ ide o charakter garáže ohliadkou a výpoveďou žalovaného bolo zistené, že táto bola ním
rekonštruovaná na pôvodných podkladových drevených trámoch v rovnakej šírke a dĺžke akú mala

pôvodná drevená garáž. Je postavená z USB dosiek, na ktorých je z vonkajšej strany polystyrén
a akrilová omietka. Nachádza sa pri bytovom dome súp. č. X v W. C. a z konštrukčného
hľadiska predstavuje prízemnú trámovú opláštenú konštrukciu bez podpivničenia s pultovou strechou
obdĺžnikového pôdorysného tvaru o rozmeroch X,X m x X m napojenej na vzdušný kábel vedením na
elektrický rozvod bytu č. X v bytom dome č. 1. Garáž nemá pevné základy spojené so zemou, ale

vyberateľné cementovú dlažbu. Ide teda o stavbu nespojenú so zemou pevným základom nespĺňajúcou
kritérium definície stavby podľa § 119 ods. 2 OZ. Nemožno preto uvažovať o aplikácii ustanovenia §
135c OZ o odstránení stavby ale o reivindikačnej vlastníckej žalobe (vydaní/vyprataní veci).

Ako už súd vyššie konštatoval žalobcovia 1/ a 2/ sú v súčasnosti vedení ako podieloví spoluvlastníci na
liste vlastníctva č. XXX k.ú. W. C., pričom predmetné nehnuteľnosti nadobudli dedením. Ich poručitelia

boli rovnako ku dňu smrti zapísaní ako ich vlastníci na liste vlastníctva č. XXX k.ú. W. C.. Ak
preto žalovaný spochybňoval ich aktívnu vecnú legitimáciu bol povinný predložiť dôkaz zásadného
významu, ktorý by záväzný a hodnoverný zápis vlastníckeho práva žalobcov spochybnil. Žalovaný síce
predložil kúpnopredajnú zmluvu, ktorá mala byť uzavretá dňa 28.12.1969, avšak táto nebola dôkazom
spochybňujúcim vlastníctvo žalobcov k pozemkom, na ktorých vec/garáž stojí. Preskúmaním zmluvy

súd zistil, že táto je neplatná. Absentujú v nej základné náležitosti právneho úkonu a to predovšetkým
vôľa a prejav vôle predávajúceho/predávateľa, ktorý mohla urobiť len osoba zapísaná v PK vložke č.
XXX ako vlastník pozemku parc. č. XXX a to E. W. P. E. C.. Táto je síce uvedená ako zmluvná strana na
strane predávajúceho, avšak ako vôľu prejavujúca je uvedená osoba R. W. - nevlastník, nezapísaný v
PK vložke č. XXX pre k.ú. W. C. ako vlastník predmetu prevodu parc. č. XXX. Nemožno nespomenúť, že

išlo o neperfektný právny úkon, ku ktorému nebolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho
práva do vtedy vedenej evidencii nehnuteľnosti o to zvlášť, že jedným z účastníkov tejto kúpnej zmluvy
bol Československý štát, nehovoriac tiež o tom, že podpis prevodcu na zmluve úradne overený nebol
a zrejme ani nemohol byť, keďže zmluvu nepodpisovala skutočná vlastníčka. Súd preto nemal dôvod
pochybovať o vlastníctve žalobcov evidovaného na LV č. XXX pre k.ú. W. C. a tým ani o ich aktívnej

vecnej legitimácii domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na

to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd
za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona po ustálení skutkového stavu súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec F., k.ú. W. C. medzi nimi aj parcely
č. XXXX/X - záhrady o výmere XXXX m2 a to aj tej jej časti, ktorá podľa GP č. XX/XXXX ako diel 5

predstavuje novovytvorenú C KN parcelu č. XX/X - záhrady o výmere XXX m2. Na tejto časti parcely
stojí žalovaným postavená, resp. úplne zrekonštruovaná drevená garáž, predstavujúca z konštrukčného
hľadiska prízemnú trámovú opláštenú konštrukciu bez podpivničenia s pultovou strechou obdĺžnikového
tvaru o rozmeroch X,X m x X,X m, nespojená so zemou pevným základom ale len rozoberateľnou
zámkovou dlažbou. Jedná sa preto o hnuteľnú vec patriacu žalovanému, ktorá sa bez právneho dôvodu

nachádza na pozemku žalobcov. Zasahuje tak do vlastníckeho práva žalobcov, ktorý sa tak s poukazom
na ustanovenie § 126 ods. 1 OZ dôvodne domáhajú proti žalovanému odstránenia následkov týchto
zásahov - odstránenia garáže z ich pozemku. Súd preto žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť
vypratať /nie odstrániť/ garáž majúcej v zmysle občianskeho práva charakter hnuteľnej veci (v zmysleustanovenia § 119 ods. 2 OZ sú nehnuteľnými vecami pozemku a stavby spojené so zemou pevným
základom), čo vylučuje ochranu podľa ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka o neoprávnenej
stavbe. Je preto potrebné uviesť, že hoci garáž podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a

stavebnom poriadku (stavebný zákon) môže byť charakterizovaná ako stavba, uplatnenie ustanovení
stavebného zákona nie je možné použiť pre súkromnoprávne vzťahy s ohľadom na vlastné vymedzenie
stavby podľa občianskeho práva. Pokiaľ žalobcovia žiadali odstrániť a nie vypratať garáž zo svojho
pozemku je súd názoru, že v uvedenom prípade slovné vyjadrenie netvorí prekážku pre meritórne
rozhodnutie vo veci, pretože trvať výslovne na tom, aby petit obsahoval aj slovo „vypratať“ možno

považovať za príliš formalistické a tým spôsobilé zasiahnuť do práva na spravodlivé konanie (Nálež
Ústavného súdu SR č. I ÚS 361/2010), keď napokon toto právo vyplýva žalobcom z ustanovenia § 126
ods. 1 OZ.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalobcom priznal náhradu trov
konania 99,50 € vzniknutú titulom súdneho poplatku za podaný návrh. Keďže právny zástupca žalobcov

v zákonom stanovenej lehote troch dní od vyhlásenia rozhodnutia trovy právneho zastúpenia nevyčíslil,
súd žalobcom priznal náhradu tých trov, ktoré vyplývajú zo spisu s výnimkou trov právneho zastúpenia,
kedy zároveň nie je s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 O.s.p. viazaný rozhodnutím o prisúdení
náhrady trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).