Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611208116
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611208116.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141 proti povinnej: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. II XXX/XX, XXX XX R., o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 139,44 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 6616/11 súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 14Er/451/2011 -25 zo dňa 27.
decembra 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 14Er/451/2011 -25 zo dňa 27. decembra 2011 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 14Er/451/2011 -25 zo
dňa 27. decembra 2011 vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod

sp. zn. EX 6616/11 za neprípustnú a zastavil ju. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie
exekúcia, je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 14647/10 zo dňa 22. februára 2011 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a
povinnou dňa 27. augusta 2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory medzi zmluvnými

stranami, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
alebopredvšeobecnýmsúdom,pričomprávovýberubolodanéžalujúcejzmluvnejstrane.Exekučnýsúd
odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že uvedenú Zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa
§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“, resp. „OZ“) s
ohľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a obsah Zmluvy. Z

uvedených dôvodov predmetný právny vzťah posudzoval aj ako vzťah, ktorý sa riadi aj Smernicou Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom nekalé
podmienky sú podľa článku 6 ods. 1 a podľa článku 3 ods. 1 Smernice také, ktoré neboli individuálne
dohodnuté a medzi ktoré podľa prílohy k nej bod 1, písm. q) patrí aj podmienka, zmyslom alebo
účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu
alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené

právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka v
Zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy. Ďalej bola koncipovaná tak, že formálne
naplnila podmienku uvedenú v bode I. písm. q/ prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej z povahy samotnej Zmluvy o úvere je zrejmé,
že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným

súdom, bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s
mierov práv a povinností dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu aminimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z ustanovení rozhodcovskej
doložky je zrejmé, že oprávnený koncipovaním daného znenia rozhodcovskej doložky sledoval, aby
spory boli riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho

nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Tým došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta
konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery sa dostal do zhoršeného postavenia. Tieto
skutočnosti exekučný súd vyhodnotil tak, že rozhodcovská doložka v Zmluve o úvere bola už v čase jej
uzatvorenia neprijateľnou podmienkou, a teda od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného

v čase uzatvárania Zmluvy. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným
titulom.Exekučnýsúdpovažovalpredloženýexekučnýtitulzamateriálnenevykonateľnýaabsenciutejto
jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu pri vykonávaní exekúcie, a preto podľa § 57 ods.
1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolateľ uviedol,
že na predmetnú Zmluvu o úvere sa nevzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, pretože úver
bol povinnému poskytnutý na účel zamestnania. Oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom
na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a teda v

predmetnej Zmluve o úvere súd nemôže posudzovať jednotlivé ustanovenia ako neprijateľné podmienky
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ ďalej uviedol, že zmenkový právny vzťah je
abstraktným právnym vzťahom, teda jej platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti
právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Exekučný súd napriek špecifickému postaveniu inštitútu
zmenky v slovenskom právnom poriadku, ako aj napriek tomu, že zmenkový právny vzťah je vzťahom

výslovne abstraktným a nie kauzálnym, pri svojom rozhodovaní ani len okrajovo neprihliadol na zákon
č. 191/1950 Zb.. Odvolateľ ďalej poukázal na znenie rozhodcovskej doložky a uviedol, že zmluvné
strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú doložku. Podľa odvolateľa sú alternatívne rozhodcovské doložky právne prípustné, a
to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V predmetnej veci rozhodcovské

konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom
konaní. Odvolateľ tiež uviedol, že aktuálna judikatúra ESD už nechráni spotrebiteľa, ktorý bol vo
veci samej úplne pasívny a pokiaľ exekučný súd argumentuje rozhodnutím ESD vo veci Oceáno
Gruppo Editorial, toto rozhodnutie sa vôbec netýka rozhodcovského konania a už vôbec tzv. nevýlučnej
rozhodcovskej doložky. Odvolateľ na záver uviedol, že slovenský súd nemôže smernicu Rady 93/13/

EHSpoužívaťakoprameňpráva,alemusínariešeniesporuaplikovaťpríslušnýprávnypredpis,vktorom
je táto smernica obsiahnutá. Odvolateľ navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil.

Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrila

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len
„O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný u súdneho exekútora dňa 27. apríla 2011

domáhavykonaniaexekúcienavymoženiepohľadávky197,56Eur(5951,70Sk)sozmenkovýmúrokom
vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 189,44 Eur (5 707,07 Sk) od 09. novembra 2010 do 03. decembra
2010, čo činí 11,84 Eur (356,69 Sk), so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy
179,44 Eur (5 405,81 Sk) od 04. decembra 2010 do 07. januára 2011, čo činí 15,70 Eur (472,98 Sk), so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 169,44 Eur (5 104,55 Sk) od 08. januára 2011

do 09. februára 2011, čo činí 13,98 Eur (421,16 Sk), so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z
dlžnej sumy 159,44 Eur (4 803,29 Sk) od 10. februára 2011 do 09. marca 2011, čo činí 11,16 Eur (336,21
Sk), so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 149,44 Eur (4 502,03 Sk) od 10. marca
2011 do 08. apríla 2011, čo činí 11,21 Eur (337,72 Sk), so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z
dlžnej sumy 139,44 Eur (4 200,77 Sk) od 09. apríla 2011 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške

6% ročne z dlžnej sumy 189,44 Eur (5 707,07 Sk) od 09. novembra 2010 do 03. decembra 2010, čo činí
0,78 Eur (23,50 Sk), so zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 179,44 Eur (5 405,81 Sk)
od 04. decembra 2010 do 07. januára 2011, čo činí 1,04 Eur (31,33 Sk), so zákonným úrokom vo výške
6% ročne z dlžnej sumy 169,44 Eur (5 104,55 Sk) od 08. januára 2011 do 09. februára 2011, čo činí 0,92Eur (27,72 Sk), so zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 159,44 Eur (4 803,29 Sk) od 10.
februára 2011 do 09. marca 2011, čo činí 0,74 Eur (22,30 Sk), so zákonným úrokom vo výške 6% ročne
z dlžnej sumy 149,44 Eur (4 502,03 Sk) od 10. marca 2011 do 08. apríla 2011, čo činí 0,74 Eur (22,30

Sk), so zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 139,44 Eur (4 200,77 Sk) od 09. apríla 2011
do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 134,39 Eur (4 048,64 Sk) a trov exekúcie oprávneného
93,96 Eur (2 830,64 Sk) na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 14647/10 zo dňa 22. februára 2011, ktorý

oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 14. marca 2011 a vykonateľnosti 17. marca
2011.PohľadávkavzniklazoZmluvyoúvereč.XXXXXXXXXuzatvorenejmedzioprávnenýmapovinnou
dňa 27. augusta 2009. Oprávnený a povinná sa podľa článku 15 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré sú súčasťou predmetnej Zmluvy, dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov

o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom SR, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa
dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne

z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody
o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť
za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto

rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného
navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom
nedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaaleboexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených

v odvolaní.

Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že Zmluva o úvere
uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 27. augusta 2009, ktorou sa oprávnený zaviazalposkytnúť povinnej úver vo výške 250,- Eur na výkon zamestnania, je zmluvou, na ktorú sa nevzťahuje
Zákon o spotrebiteľských úveroch.

Odvolateľ v odvolaní správne tvrdí, že v danom prípade nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa
Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania a podľa predloženej Zmluvy o
úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou bol povinnej poskytnutý úver na výkon zamestnania.

To však nič nemení na tom, že medzi oprávneným a povinnou išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. januára 2008 je v zmysle § 52 ods. 1 spotrebiteľskou
zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom
podľa ods. 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z týchto
ustanovení vyplýva, že predmetná zmluva síce nie je úverovou zmluvou, ktorá sa riadi Zákonom o

spotrebiteľských úveroch, avšak napriek tomu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka. Úverové zmluvy sa v zmysle § 261 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „Obchodný zákonník“) riadia Obchodným zákonníkom. Obchodný zákonník neobsahuje žiadnu
úpravu spotrebiteľských vzťahov, a preto sa na spotrebiteľské vzťahy v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníkavzťahujúpredpisyobčianskehopráva,t.j.Občianskyzákonník.Exekučnýsúdtedapostupoval

v súlade so zákonom, keď posudzoval rozhodcovskú doložku v predmetnej zmluve z hľadiska jej
prijateľnosti či neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Odvolateľ v odvolaní vyjadril nesúhlas s právnym názorom prvostupňového súdu o výlučne danej
právomoci rozhodcovského súdu. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, exekučný

súd k takémuto záveru nedospel. Vyhodnotil znenie rozhodcovskej doložky, pričom opísal úvahy,
ktorými sa pri hodnotení spravoval a dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská doložka v
zmluve o spotrebiteľskom úvere bola už v čase jej uzatvorenia neprijateľnou podmienkou, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému došiel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný
rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK.

Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale
rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutejčiužvoformeosobitnejzmluvy,alebodoložkykinejzmluve.Pokiaľrozhodcovskázmluvatrpí

absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto
právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva
z bodu 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy,
exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej

zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je
skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej
zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne
tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektorézo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú
zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto
popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom

dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu
zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou
v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako
neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva,
že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola

ako doložka zapracovaná do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára
zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral,
nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je
založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých
objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne

určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy svojím
spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym
spotrebiteľom. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt,
ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť
akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu

uzatváranej zmluvy. Exekučný súd preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 4 OZ. Neprijateľné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ účinného v
čase uzatvorenia Zmluvy neplatné.

Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemá vplyv

skutočnosť, že exekučný súd neaplikoval na daný zmluvný vzťah príslušný právny predpis účinný v
čase uzatvorenia Zmluvy, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na ust. § 53 ods. 4 OZ,
nakoľko znenie ust. § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, ktoré malo byť aplikované, je
totožné so znením ust. § 53 ods. 4 OZ účinného do 01. januára 2008. Odvolateľ túto skutočnosť napokon
v odvolaní ani nenamietal.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.