Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Pavol Farkaš

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 11XCdo/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214592
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Farkaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5712214592.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 4, IČO : 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10 C 222/2012, o dovolaní

žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 10. júla 2014, sp. zn. 9 Co 479/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin uznesením z 12. mája 2014, č. k. 10 C 222/2012 - 143 uložil žalobkyni povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 Eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov,

ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením z 10. júla 2014, sp. zn. 9 Co 479/2014
napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. a dodal, že jeho
odôvodnenie zodpovedá a vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia vzhľadom na charakter

napadnutého uznesenia. Krajský súd sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím o poplatkovej povinnosti
majúc za to, že procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý k nemu viedol, bol správny. Podľa súdu
je nepochybné, že žalobkyňa využila svoje právo podať riadny opravný prostriedok, s čím sa spája
vznik poplatkovej povinnosti na strane poplatníka, t.j. toho, kto odvolanie podal. Odvolací súd sa
nestotožnil so stanoviskom odvolateľky k aplikácii prechodného ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992
Zb. upravujúceho určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do 30. septembra 2012, keď

odvolanie ako úkon bolo navrhnuté po tomto dátume, preto bola aplikácia právnej úpravy zákona
účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti (teda v čase podania odvolania) zo strany okresného
súdu správna.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá žiadala rozhodnutia súdov oboch
nižších stupňov zrušiť a pre prípad úspešnosti žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Dovolanie odôvodnila tým, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), ktorá vada mala spočívať v prekvapivosti rozhodnutia
odvolacieho súdu a v porušení práva dovolateľky na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, pretože jej súd uložil poplatkovú povinnosť tam, kde ju nemala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie

podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď

konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 180/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3
Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 4 Cdo 266/2014, 4 Cdo 363/2014, 4 Cdo 391/2014, 4 Cdo 402/2014,
5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustnénie je, najvyšší súd ho
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti
žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1

O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu,
že v dovolacom konaní jej žiadne nevznikli a táto si ich ani neuplatňovala.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.