Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510209640
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3510209640.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky O. M., bytom N. pod N., S. XXX proti odporcovi L.
O., bytom N. pod N., O. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou G., s.r.o. so sídlom Z., C. XXX/X, o
určenie vlastníckeho práva na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
17. septembra 2012, č. k. 6C/418/2010-62, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduTrenčínzodňa17.septembra2012,č.k.6C/418/2010-62,bolorozhodnuté
tak, že návrh sa zamieta a navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 378,37
Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne odporcu.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia

vlastníckeho práva k podielu 1/2 na pozemkovej nehnuteľnosti. Uviedla, že v roku 2006 darovala
odporcovi podiel 1/2 na pozemku, ktorý mala dovtedy vo svojom výlučnom vlastníctve. S odporcom
žili v partnerskom zväzku v spoločnej domácnosti a v priebehu spolužitia postavili na predmetnom
pozemku dom, ktorý je v ich spoluvlastníctve. Po nasťahovaní sa do spoločného domu ukončili spolužitie
pre vzájomné nezhody a odporca spoločnú domácnosť opustil. Navrhovateľka tu žije doposiaľ, a to
spoločne so svojou plnoletou dcérou (nar. 1994) z predošlého vzťahu a maloletým synom (nar. 2005)

pochádzajúcim zo vzťahu s odporcom. Rozchodu s odporcom predchádzali partnerské konflikty a
nevhodné správanie sa odporcu voči navrhovateľke spočívajúce v urážkach, vulgárnom nadávaní,
osočovaní navrhovateľky ako aj jej rodiny. Odporca sa nevhodne správal tiež voči dcére navrhovateľky,
s ktorou mal od narodenia spoločného syna účastníkov neustály konflikt, urážal ju, vyhadzoval z domu
a dokonca fyzicky napadol. V dôsledku správania sa odporcu bola dcéra navrhovateľky v roku 2009
hospitalizovaná. Na otca navrhovateľky podal odporca trestné oznámenie založené na nepravdivých

tvrdeniach. Uvedené správanie voči sebe ako aj voči svojej rodine považovala navrhovateľka za hrubo
porušujúce dobré mravy, preto odporcu na základe § 630 Občianskeho zákonníka požiadala písomne o
vrátenie daru. Keďže zo strany odporcu nebola ochota o mimosúdne vyriešenie veci, žiadala vlastníctvo
k darovanej veci určiť súdom. Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť,
pretožesavočinavrhovateľkeajejrodinenesprávaltakakouviedlaadôvodyprevráteniedarunenaplnil.
Na zotrvaní v spoluvlastníckom vzťahu k predmetnému pozemku, ako aj k stavbe na ňom zriadenom

záujem nemá a domáha sa zrušenia a vysporiadania spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam.

Okresný súd poukázal na to, že vykonal dokazovanie oboznámením darovacej zmluvy, zdravotnej
dokumentácie navrhovateľkinej dcéry, rozsudku o zverení spoločného maloletého syna, znaleckého
posudku, výzvy na vrátenie daru, rozhodnutia o zastavení priestupkového konania, zmluvy o nájme
bytu, obsahu pripojeného spisu 5P/42/2010, správ o odporcovi, výsluchom svedkov, a to matky a dcéry

navrhovateľky a rodičov odporcu. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že účastníci žili spolu v partnerskom
zväzku od roku 2003. Navrhovateľka má dcéru z predchádzajúceho vzťahu narodenú v r. 1994, ktorá žilas účastníkmi v spoločnej domácnosti. Spoločne majú syna narodeného v r. 2005. V roku 2006 darovala
navrhovateľka odporcovi podiel 1/2 na pozemku, na ktorom následne spoločne postavili rodinný dom.
Do tohto sa nasťahovali v r. 2010. Ešte v tom roku bolo súdom rozhodnuté o zverení maloletého syna

do starostlivosti navrhovateľky a odporca opustil spoločnú domácnosť. Výzvou z 02.09.2010 vyzvala
navrhovateľka odporcu na vrátenie daru pre jeho správanie hrubo porušujúce dobré mravy.

Okresný súd poukázal na znenie ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka (OZ) a na to, že pre
vrátenie daru v súlade s citovaným ustanovením nie je postačujúce, ak sa obdarovaný správa v rozpore

s dobrými mravmi, ale takéto jeho správanie musí byť ich hrubým porušením, teda porušením väčšej
intenzity.Pritomiprostéporušeniedobrýchmravovjesprávanímspoločenskynežiaducim,neprijateľným
a spoločnosťou odsudzovaným. Hrubé porušenie dobrých mravov musí byť potom zásadným excesom
zo všeobecne prijímaných pravidiel správania. Z navrhovateľkou tvrdených skutočností v zmysle
uvedeného okresný súd považoval za hrubé porušenie dobrých mravov iba správanie voči jej dcére.
Ostatné navrhovateľkou tvrdené okolnosti, ako hádky, nevďak, nadávky na adresu navrhovateľky,

prípadne požívanie alkoholu možno kvalifikovať ako porušenie dobrých mravov, no nie hrubé. O podaní
trestného oznámenia na otca navrhovateľky nemožno konštatovať ani to, pretože takýto úkon je výkon
zákonného oprávnenia a ako taký nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Iná by bola situácia
krivého obvinenia, posúdenie čoho však náleží iba súdu v trestnom konaní. Prípadné hrubé porušenie
dobrých mravov spočíva v správaní voči dcére navrhovateľky preto, že vo vzťahu voči odporcovi bola

v rámci "rodinných" vzťahov ako nie jeho dieťa v istej nevýhode vlastnej obdobným vzťahom a vo veku
dospievania, v ktorom trvalo spolužitie jej matky s odporcom bola viac psychicky zraniteľnejšia. Ak by
v tejto pozícii a v tomto veku došlo na jej adresu zo strany odporcu k vulgarizmom typu "tlstá sviňa",
k častým hádkam, vyhadzovaniu z domu, a prípadne tiež k útoku spočívajúcemu v údere na dvere
kúpeľne, v ktorej sa navrhovateľkina dcéra sprchovala, bolo by to, voči v tom čase maloletej, mimoriadne

nevhodné,deprimujúce,sozásadnýmdopadomnakvalitujejživota,nevylučujúcnegatívnydopadanina
psychické zdravie v tom čase maloletej dcéry navrhovateľky. Pritom všetky uvedené spôsoby správania
sa odporcu dcéra navrhovateľky vo svojej svedeckej výpovedi uviedla.

Okresný súd ďalej uviedol, že práve vyhodnotenie tejto svedeckej výpovede bolo zásadným

pre rozhodnutie vo veci. Napriek priamo prezentovanému negatívnemu postoju svedkyne (dcéry
navrhovateľky) voči odporcovi, pôsobil obsah jej výpovede vierohodne, keď nezamlčala ani používanie
hrubých vulgarizmov z jej strany na adresu odporcu a na položenú otázku najhoršieho zážitku
s odporcom reagovala bezprostredne obsahovo ucelenou a nerozpornou výpoveďou. Napriek
tomu okresný súd nepovažoval obsah svedeckej výpovede dcéry navrhovateľky za zodpovedajúci

skutočnosti. Okresný súd totiž považoval za vylúčené, aby navrhovateľka ako matka dieťaťa, voči
ktorému sa mal odporca uvedeným spôsobom správať a priamo mu tak ubližovať, zotrvávala s
vedomosťou týchto skutočností naďalej a dlhodobo vo vzťahu s odporcom. Zhoršovanie správania sa
odporcu voči dcére navrhovateľky bolo pritom tvrdené už od roku 2005 (narodenie spoločného syna) a
k opusteniu spoločnej domácnosti došlo až v roku 2010. Z navrhovateľkiných dôvodov pre vrátenie daru

kvalifikoval okresný súd za hrubo porušujúce dobré mravy iba tvrdené správanie odporcu voči dcére
navrhovateľky. Keďže okresný súd toto správanie odporcu nemal preukázané, pre uvedené dôvody
návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka. z dôvodu, že okresný súd nesprávne

vyhodnotil vykonané dôkazy, čo malo za následok aj nesprávne posúdenie veci. V odvolaní
navrhovateľka poukázala na svoje tvrdenia o zhoršovaní sa správania odporcu voči dcére navrhovateľky
pri narodení spoločného syna v roku 2005, no neprijateľné správanie, hrubo porušujúce dobré mravy,
začalo v období sťahovania sa do novostavby v roku 2008/2009. Navrhovateľka uviedla, že sa snažila
veci riešiť, ale vzhľadom na právo odporcu k nehnuteľnostiam jej nezostávalo nič iné, ako strpieť

správanie odporcu a nevyvolať jeho väčšiu agresiu. Až po odsťahovaní odporcu v roku 2010 mohla v
uvedenej veci konať. Navrhovateľka poukázala na to, že odporca poprel incident s dcérou v kúpeľni s
tým, že dvere v kúpeľni neboli nikdy poškodené. Navrhovateľka k tejto otázke navrhla vypočuť svedka,
ktorý po uvedenom incidente pomáhal odporcovi odstrániť poškodené dvere, ktorému návrhu okresný
súdnevyhovel.Navrhovateľkapoukázalanato,žeokresnýsúdpripreukázanísprávaniasaodporcuvoči

dcére navrhovateľky by takéto správanie považoval za hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle § 630
Občianskeho zákonníka. Podľa názoru navrhovateľky skutočnosť, že s odporcom zotrvala vo vzťahu,
nemôže mať žiadny vplyv na túto skutočnosť a zotrvala na svojich tvrdeniach o správaní sa odporcu, čo
potvrdila jej dcéra a V. M.. Navrhovateľka ďalej namietala, že v deň pojednávania (17.09.2012) odporcapredložil do spisu písomné vyjadrenie zo dňa 16.09.2012, s ktorým vyjadrením navrhovateľka nemala
možnosť podrobnejšie sa oboznámiť a písomne sa k nemu vyjadriť, čo považuje za odňatie možnosti
konať pred súdom. Preto navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie návrhu.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca prostredníctvom právneho zástupcu. Podľa
názoru odporcu odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané len to, že dcéra navrhovateľky ho nemá rada a okresný súd sa správne vyporiadal s
výpoveďou dcéry navrhovateľky. Odporca uviedol, že s navrhovateľkou a jej dcérou mal len bežné

konflikty, nikdy dcéru navrhovateľky fyzicky nenapadol, ani jej nenadával, mal ju rád a riadne sa o ňu
staral. Navrhovateľka sa nikdy nesťažovala, že by ju a dcéru psychicky napádal, jej tvrdenia považuje
za účelové. Voči navrhovateľke a jej rodine sa odporca správal vždy slušne a nikdy nekonal tak, aby
hrubo porušil dobré mravy. Preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal mu
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,58 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné
podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania veci v rozsahu a z dôvodov odvolania v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací

súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

Ako vyplýva z podaného odvolania, navrhovateľka primárne vytýkala okresnému súdu, že nevyhovel jej
návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka, ktorý by mal vypovedať o odstránení poškodených
dverí v súvislosti s incidentom odporcu s dcérou navrhovateľky, ktoré poškodenie dverí odporca popieral.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p.,
z ktorého ustanovenia okrem iného vyplýva aj povinnosť súdu uviesť v odôvodnení rozsudku, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Odvolací súd vzhľadom na obsah napadnutého rozsudku musí
konštatovať, že v odôvodnení rozsudku nie je ani zmienky o návrhoch účastníkov na doplnenie

dokazovania, ktoré návrhy vyplývajú zo zápisnice o pojednávaní dňa 17.09.2012 a ktoré dôkazy
okresný súd podľa obsahu zápisnice o pojednávaní nevykonal. Keďže navrhovateľka navrhovala
doplniť dokazovanie výsluchom svedka za účelom preukázania pravdivosti jej tvrdenia, tvrdenia dcéry
a vyvrátenia pravdivosti tvrdenia odporcu, okresný súd nevyhovením tomuto návrhu na doplnenie
dokazovania a nevysvetlením v odôvodnení rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., prečo tomuto návrhu

na doplnenie dokazovania nevyhovel, podľa názoru odvolacieho súdu odňal navrhovateľke možnosť
konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

Odvolací súd sa stotožnil aj s navrhovateľkou namietaným hodnotením vykonaných dôkazov okresným
súdom.

Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Z hľadiska prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu v súvislosti s posudzovaním postupu okresného
súdu pri hodnotení dôkazov odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon neustanovuje
nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa
logickým úsudkom. Súdy v občianskom súdnom konaní musia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. vo svojom

rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi
skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno teda preskúmať, či postup súdu pri vytváraní
vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd odôvodnil nedôveryhodnosť výpovede

dcéry navrhovateľky len tým, že považoval za vylúčené, aby navrhovateľka ako matka dieťaťa, voči
ktorému sa mal odporca uvedeným spôsobom správať a priamo mu tak ubližovať, zotrvávala s
vedomosťou týchto skutočností naďalej a dlhodobo vo vzťahu s odporcom. Podľa názoru odvolacieho
súdu takéto odôvodnenie nie je v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., nakoľko pravdivosť výpovedesvedka nie je možné vylúčiť v súlade s pravidlami logiky len na základe správania sa inej osoby, ktoré
je naviac nezávislé od vôle svedka, o výpoveď ktorého ide. V tejto súvislosti pozornosti odvolacieho
súdu neušlo, že okresný súd navrhovateľku ani nevypočul k tomu, čo ju viedlo k zotrvávaniu vo

vzťahu s odporcom napriek jej tvrdeniam o správaní sa odporcu a bez výsluchu navrhovateľky v
naznačenom smere vyvodil vlastné závery. Takýto postup okresného súdu považuje odvolací súd za
rozporný s požiadavkou, aby súd odôvodnil svoje vnútorné presvedčenie objektívnymi skutočnosťami,
naviac vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu za situácie, keď v spoločnosti dlhodobo rezonujú
pretrvávajúce problémy latencie tzv. „domáceho násilia“ aj vo zväzkoch, ktoré sa navonok javia okoliu

ako usporiadané. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel aj k záveru, že okresný súd nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p..

S poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok
a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu okresného doplniť dokazovanie v naznačenom smere pri plnom
zachovaní procesných práv účastníkov a znovu rozhodnúť vo veci zákonným spôsobom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .