Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114240586
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114240586.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a
členovsenátuJUDr.GabrielyVeselovejaJUDr.DagmarCabadajovej,vprávnejvecinavrhovateľa:Bc.Y.
T.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.XXXX/X,A.,právnezastúpenýAdvokátskoukanceláriouJUDr.Ing.Martin
Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, proti odporkyni: A. T., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXXX/X, A., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom D.

Dlabača č. 35, Žilina, za účasti mal. detí: M. T., nar. XX.XX.XXXX a Y. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, o rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 15P/327/2014-76 zo dňa 4. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti m e n í tak, že určuje výživné
otca na maloleté deti T. a to mal. M. sumou 350,- eur mesačne a na mal. Y. sumou 300,- eur mesačne,
ktoré výživné je otec povinný platiť s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 15.-teho

dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 15/327/2014-76 zo dňa 4. decembra 2015 rozviedol manželstvo

účastníkov.MaloletédetiT.atomal.M.,nar.XX.XX.XXXXamal.Y.,nar.XX.XX.XXXXnačasporozvode
do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloleté deti v bežných veciach zastupovať a spravovať ich
majetok. Súd určil výživné otca na mal. M. sumou 270,- eur mesačne a na mal. Y. sumou 230,- eur
mesačne, ktoré výživné zaviazal otca platiť s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky mal. detí. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o výške výživného podala matka maloletých detí v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedla, že prvostupňový súd pri určení výšky vyživovacej
povinnosti otca sa nedržal dôsledne v rozsudku citovaných zákonných ustanovení, v zmysle ktorých
obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ďalej v odôvodnení

odvolania uviedla, že pred vyhlásením rozsudku kolízny opatrovník bez akéhokoľvek zdôvodnenia
predložil súdu návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej M. vo výške 270,- eur mesačne a
k maloletému Y. vo výške 230,- eur mesačne. Kolízny opatrovník sa nekontaktoval s matkou maloletých,pred pojednávaním si nevyžiadal žiadne informácie, nenavštívil domácnosť matky maloletých, v ktorej
žijú aj obe deti účastníkov konania a ona nevie, z akých dôvodov súd takýto návrh kolízneho opatrovníka
bez akýchkoľvek výhrad akceptoval. Takýto návrh akceptoval aj otec maloletých detí a ešte pred

doručením písomne vyhotoveného rozsudku začal plniť svoju vyživovaciu povinnosť navrhnutú kolíznym
opatrovníkom. Skutočnosť, že prvostupňovým súdom určená vyživovacia povinnosť otca nedosahuje
jeho schopnosti a možnosti, svedčí aj mailová správa zo dňa 19.3.2015, ktorú poslal matke maloletých
detí a ako predmet označil „posledný slušný návrh dohody“. V tejto správe uviedol: predkladám Ti
posledný slušný návrh na kľudné vysporiadanie výživné na deti po 300,- eur mesačne. Keďže matka

maloletých v záujme detí nesúhlasila s návrhom, otec deti pokračoval v hrozbách, že ju zadĺži aj bez jej
vedomia a tiež tým, že má spísaný závet, ktorý keď sa mu niečo stane, bude pre matku maloletých a detí
likvidačný. O tom, že jeho hrozby sa snažil naplniť, svedčí aj špecifikácia jeho príjmov a výdavkov zo
dňa 13.5.2015. Hoci jeden z dvoch bytov, ktorého sú vlastníkmi rodičia maloletých a do ktorého sa mienil
otec maloletých nasťahovať po opustení spoločnej domácnosti, bol pripravený na užívanie nájomníkom,
vynaložil veľké finančné náklady na nové zariadenie bytu. Odmietol návrh matky maloletých, aby

duplicitné vybavenie ich pôvodnej spoločnej domácnosti (kuchynské vybavenie) použil na vybavenie
svojej novej domácnosti. Zníženie svojich schopnosti na plnenie primeraného výživného preukazoval v
tomto písomnom podaní aj kúpou elektronických hier, horolezeckej výstroje, značkových náramkových
hodín, dvoch párov snežníc a pod. Hoci nepopiera, že otec maloletých rovnako ako deti účastníkov
konania je športovo založený, otec sa nikdy nepraktizoval ani v rámci amatérskych športových aktivít

a už vôbec nie profesionálne, čím by sa dal zdôvodniť výdavok vo výške 767,98 eur. Po vyhlásení
rozsudku Okresným súdom Žilina otec maloletých prestal dochádzať do bytu č. 70, nachádzajúceho sa
v spoločnom vchode s bytom, ktorý užíva s deťmi. Jeho novozakúpené motorové vozidlo pred domom
neparkuje ani v nočných hodinách a nik z domácnosti sa s otcom maloletých nestretol. Otec sa nepokúsil
o kontakt so svojimi deťmi, aby tak vyvinul aspoň snahu o elimináciu dôsledkov svojho neavizovaného

odchodu zo spoločnej domácnosti. Maloleté deti boli prítomné, keď bez vysvetlenia v priebehu dvoch
hodín ich otec, ktorý mali do toho času dobrý vzťah, opustil spoločnú domácnosť. Od októbra 2014 krátky
čas býval v byte č. 70 so svojou priateľkou a jej dieťaťom a je len prirodzené, že za takejto situácie
náhodné stretnutie na schodišti nemohlo vyvolať normalizáciu vzťahov medzi otcom a deťmi. Ani po
odchode priateľky zo spoločného bytu otec maloletých nevyvinul žiadnu aktivitu o zblíženie sa so synom

a dcérou. Otec maloletých plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 500,- eur mesačne na obe maloleté deti.
Neposkytol im okrem výživného žiadne vecné ani finančné plnenie. Žiaden dar neposkytol pri príležitosti
Vianoc a ignoroval narodeniny mal. M.. Súd mal jednoznačne preukázaný priemerný čistý príjem otca
maloletých v čase rozhodovania vo výške 2.342,- eur. Rovnako mal preukázanú čistú mesačnú mzdu
v rovnakom období u matky maloletých vo výške 461,- eur. Preto matka maloletých namieta stanovenú

výšku výživného a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku o výživnom
zmenil tak že otca zaviaže platiť na mal. M. sumu 450,- eur, z toho bežné výživné vo výške 350,- eur k
rukám matky maloletej a výživné na tvorbu úspor vo výške 100,- eur na sporiaci účet založený matkou
maloletej a na mal. Y. výživné vo výške 400,- eur, z toho bežné výživné vo výške 300,- eur k rukám matky
maloletého a výživné na tvorbu úspor vo výške 100,- eur na sporiaci účet založený matkou maloletého.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý uviedol, že rozsudok okresného
súdu považuje za vecne správny, navrhuje ho preto potvrdiť, keď v písomnom vyjadrení k odvolaniu
zdôraznil, že viackrát navrhoval realizovať vysporiadanie výživného, starostlivosť o deti a majetku
dohodou. Keďže všetky tieto veci spoločne súvisia, vždy to bol on, ktorý navrhoval uzavretie nejakej

rozumnej a slušnej dohody. Čo sa týka hrozieb o nejakom zadĺžení a závete, ktorý bude likvidačný pre
matku a deti, ide o čistý výmysel matky, keďže také niečo nie je možné v súvislosti s právnym poriadkom
SR. Otec matku o všetkých krokoch a o svojich výdavkoch okrem spísania závetu informoval. Závet
spísal z dôvodu rizika pri vysokohorských túrach. Nie je ani pravdivé tvrdenie, že by sa o deti nezaujímal.
Opätovne sa snažil kontaktovať deti cez e-mail, SMS, facebook, nezabudol nikdy na žiadny sviatok,

Vianoce, Nový rok, narodeniny, meniny, Mikuláša. Jeho snaha bola vo väčšine prípadov bez odozvy,
dokonca jeden mikulášsky balíček mu jedno z detí nechalo pred dverami. Syn Y. sa snažil otca vydierať
a zobchodovať podarovanie najnovšieho mobilného telefónu I-phone v cene 700,- Eur za vzájomné
stretávanie sa. Ešte v roku 2014 otec osobne doručil darček na dcérine narodeniny a v roku 2015 synovi
na 10. narodeniny a zrealizoval oslavu vrátane darčekov. So synom Y. sa v roku 2014 a začiatkom

roku 2015 nepravidelne stretávali, vtedy keď mal syn čas, pretože bol každý víkend vyťažený výletmi
s matkou mimo Žiliny. Na výchovu ma pravdepodobne veľmi zlý vplyv aj spolužitie matky s priateľom,
ktorý býva veľmi často v ich domácnosti vrátane prespávania už viac ako rok. Nie je prihlásený ani
na OSBD Žilina a matka mala s domovníkom rozpor z dôvodu počtu evidovaných ľudí bývajúcich vdomácnosti. Zrejme tento muž v byte odporkyne nebýva zadarmo a určite prispieva, alebo sa podieľa
na výdavkoch za domácnosť či stravu. Otec má záujem o usporiadanie vzťahov s deťmi cez ustanovenú
kolíznu opatrovníčku, ktorá odporučila riešenie cez psychológa. Podľa neho súd správne poukázal na

skutočnosť, že deti sú už v takom veku, že nie je potrebná osobná starostlivosť o nich, najmä čo sa
týka dcéry, ktorá už bude za chvíľu plnoletá. Z uvedeného dôvodu si musí vyživovaciu povinnosť plniť
rovnako aj matka, a to aj finančne a nie len výkonom osobnej starostlivosti.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho

súdu bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu stanovenom v § 212
ods. 2 písm. a) O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v časti výroku o výške výživného podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil. V odvolaním

nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Predmetom preskúmavania odvolacieho súdu bola len časť výroku prvostupňového súdu, a to výrok,
ktorým súd určil výživné na maloleté deti T., a to na maloletú M. sumou 270,- Eur mesačne a na
maloletého Y. sumou 230,- Eur mesačne, ktoré výživné zaviazal otca k povinnosti platiť s účinnosťou od

právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4
citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd

neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Aj keď okresný súd správne vymedzil právny základ rozhodnutia v súdenej veci - ustanoveniami § 62
ods. 1, 2,4,5 a § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, krajský súd sa čiastočne odchýlil (pri nezmenenom
skutkovom stave) od záverov okresného súdu pri určení výšky výživného pre obidve maloleté deti.

Podľa názoru odvolacieho súdu maloletá M., ktorá ako uvádza súd prvého stupňa je študentkou 1.
ročníkaGymnáziaVeľkáOkružná vŽiline,sčímakokonštatujesúdprvéhostupňasúvisiapredovšetkým
výdavky na zakúpenie školských pomôcok, a to pracovný zošit a učebnica na anglický jazyk 29,-
Eur, učebnica nemeckého jazyka 20,- Eur, ISAC karta 20,- Eur, kultúrne akcie 20,- Eur, príspevok
do rady rodičov 40,- Eur, školský výlet 50,- Eur, skladanie sa na stužkovú 80,- Eur, keď sú ďalej u

maloletej výdavky na stravu, cestovné, oblečenie, hygienické potreby a mimoškolské aktivity a pod. a
na maloletého Y., ktorý je žiakom 5. ročníka základnej školy, kde sú bežné výdavky ako strava v školskej
jedálni 25,- Eur, školské pomôcky a náklady na školské aktivity 10,- Eur a ďalšie výdavky predstavuje
strava v domácnosti, oblečenie, hygienické potreby, mimoškolské aktivity, pri čistom mesačnom príjme
otca maloletých detí, ktorý je vo výške v období 12/2013 až 12/2014 2.009,- Eur mesačne a za obdobie

01/2015 až 08/2015 čistá mzda v priemere 2.342,- Eur mesačne, a pri čistej mzde matky, ktorá je podľa
potvrdenia zamestnávateľa za obdobie 01/2014 až 12/2014 vo výške 464,- Eur mesačne a za obdobie
01/2015 až 08/2015 vo výške 461,- Eur mesačne, je dôvodné zaviazať otca povinnosťou platiť výživné
na maloletú M. vo výške 350,- Eur mesačne a na maloletého Y. sumou 300,- Eur mesačne, počnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.

Odvolací sú konštatuje, že rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí je zákonným kritériom
určovania výšky výživného, ktoré plne korešponduje s oprávnením detí (tiež stanoveným zákonom v
ust. § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine) podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Pod podstatou
rovnakej životnej úrovne, poznamenáva odvolací súd, sa rozumie, že na všetkých členov rodiny sa

pozerá rovnako a ich postavenie v rámci užívania rodinných zdrojov má byť buď rovnaké alebo obdobné.
Uvedené neznamená, že deti majú disponovať rovnakým množstvom finančných prostriedkov ako
ich rodičia, pretože k právam a povinnostiam rodiča patrí aj rozhodovať o tom, s akým množstvomfinančnýchprostriedkovmajúdetihospodáriťvurčitomveku.Jehoúčelomjenaučiťdieťavážiťsipeniaze
a hospodáriť s nimi, pričom toto predstavuje časť výchovy rodiča, ktorej ho štát nesmie zbaviť.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku. Odvolaním nenapadnuté výroky zo strany odvolateľa zostávajú nedotknuté.

Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa krajský súd rozhodoval v zmysle ust. § 224 ods.
2 O.s.p. o trovách celého konania. Súdená vec v celom jej priebehu je však konaním, ktoré môže začať

i bez návrhu ( § 81 ods. 1 O.s.p.), preto v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) čiastočne v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.