Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 3C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813207737
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6813207737.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. S.,
M. V., U.. V., C.. XX.XX.XXXX, C. D. S. Y. I. XXXX/X, XXX XX U., toho času na neznámom mieste, zast.
opatrovníkom B. Š., O. D. L. O. U., o zaplatenie 271,48 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 271,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
11,72 Eur a vo výške 9 % ročne zo sumy 271,48 Eur od 04.04.2012 do zaplatenia, všetko do 15 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 91,02 Eur pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia vo výške 74,52 Eur a z ostatných trov konania vo výške 16,50 Eur k rukám
právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou došlou na tunajší súd dňa 23.10.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie nevrátenej čiastky úveru vo výške 271,48 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,07
Eur a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 271,48 Eur od 04.04.2012 do zaplatenia. Nárok odôvodnil
tým, že právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829
90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „VÚB, a.s.“) a žalovaný uzavreli dňa 09.03.2007 zmluvu č.
2242315354, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu. Na
základe tejto zmluvy VÚB, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Pokiaľ ide o poskytnutý úver
zmluva podľa žalobcu spĺňa všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507

Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym
obchodom. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2011 postúpila VÚB, a.s. pohľadávku
voči žalovanému na žalobcu. Ku dňu postúpenia činila pohľadávka žalobcu sumu 564,14 Eur, ktorá
pozostávala z istiny 471,48 Eur a úroku z omeškania 92,66 Eur. Po postúpení pohľadávky žalovaný
uhradil dňa 01.02.2012, 08.02.2012, 29.02.2012 a 03.04.2012 po 50,- Eur, t.j. spolu 200,- Eur. Žalobca

si v tomto konaní uplatňuje zostávajúcu istinu 271,48 Eur (471,48 - 200 Eur), úrok z omeškania vo výške
12,07 Eur (9,25 % ročne zo sumy 471,48 Eur od 09.12.2011 do 01.02.2012 vo výške 6,57 Eur, zo sumy
421,48 Eur od 02.02.2012 do 08.02.2012 vo výške 0,75 Eur, zo sumy 371,48 Eur od 09.02.2012 do29.02.2012 vo výške 1,98 Eur, zo sumy 321,48 Eur od 01.03.2012 do 03.04.2012 vo výške 2,77 Eur) a
9,25 % zákonný ročný úrok z omeškania zo sumy 271,48 Eur od 04.04.2012 do zaplatenia.

Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu v zmysle ust. § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) ustanovil opatrovníka.

Opatrovník žalovaného sa k žalobe nevyjadril.

Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a
ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie a oznámil vyvesením na úradnej tabuli
súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 156 ods. 3 OSP.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP oboznámením sa s
obsahom spisu, a to žalobou, zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta

Start konto zo dňa 01.12.2006, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa
09.03.2007, oznámením o nastavení kontokorentného úveru na č. l. 5 spisu, Všeobecnými obchodnými
podmienkami VÚB, a.s., na depozitné produkty (ďalej len „VOP“), zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 08.12.2011 a jej prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.01.2012 a pokusom o
zmier zo dňa 27.09.2013.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 01.12.2006 uzatvorili VÚB, a.s. a žalovaný zmluvu o bežnom účte. Na jej základe v spojení so
žiadosťou žalovaného o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa 09.03.2007 VÚB, a.s.

poskytla žalovanému úver vo forme povoleného prečerpania k bežnému účtu. Žalovaný sa zaviazal
poskytnutý úver vrátiť, platiť úroky a poplatky. Nakoľko si túto povinnosť neplnil riadne a včas, došlo k
mimoriadnej splatnosti úveru dňa 15.11.2010. Dňa 08.12.2011 postúpila zmluvou VÚB, a.s. pohľadávku
s príslušenstvom zo zmluvy o bežnom účte na žalobcu a dňa 04.01.2012 oznámila postúpenie
žalovanému. Pohľadávka žalobcu vo forme nevrátenej istiny úveru ku dňu postúpenia pohľadávky činila

sumu 564,14 Eur, v ktorej boli zahrnuté samotné čerpané prostriedky úveru a kapitalizovaný debetný
úrok vo výške 16,90 % ročne z úveru spolu vo 471,48 Eur a úrok z omeškania vo výške 92,66 Eur.
Žalovaný po postúpení pohľadávky zaplatil dňa 01.02.2012, 08.02.2012, 29.02.2012 a 03.04.2012 po
50,- Eur, t.j. spolu 200,- Eur. Zvyšok istiny pohľadávky vo výške 271,48 Eur nezaplatil.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil
nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len
„ObZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy

o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

V zmysle časti 4, bodu 4.10.5. VOP v prípade, že klient povolené prečerpanie využíva, tak sa práva a

povinnosti primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a týmito
podmienkami.

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisovv znení účinnom do 30.06.2006 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) zákon sa ďalej nevzťahuje na úver
formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.

Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi
dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na
základe platne uzatvorenej zmluvy o bežnom účte a vo forme povoleného prečerpania zmluvy o úvere

v zmysle § 710 ObZ bol žalovaný povinný vrátiť poskytnutý úver (istinu). V zmysle § 497 ObZ a časti
5 bod 5.1.7. VOP bol žalovaný povinný platiť z nepovoleného debetného zostatku (istiny) aj debetný
úrok určený sadzobníkom VÚB , a.s. platným od 01.03.2007 vo výške 16,90 % ročne. Tento úrok sa
následne pripočítal k istine (kapitalizoval) v zmysle časti 5 bodu 5.1.8. VOP. K postúpeniu pohľadávky s
príslušenstvom zo zmluvy o úvere došlo v súlade s ust. § 524 a nasl. OZ. Žalovaný doteraz nezaplatil

žalobcovi časť úveru a debetných úrokov z neho vo výške 271,48 Eur. Súd ho preto zaviazal na úhradu
tejto sumy.

Podľa § 768k ods. 2 ObchZ práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa § 768k ods. 3 ObchZ ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné
ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b),
ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej
obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred

1. februárom 2013.

Podľa § 365 ObchZ v znení účinnom do 31.01.2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania

veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania

podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 úroky z omeškania

sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného
záväzku.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.Pretože zmluva o bežnom účte bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 01.12.2006 a povolené
prečerpanie bolo zriadené dňa 09.03.2007 a k omeškaniu žalovaného s plnením úveru došlo dňa

16.11.2010 (t.j. dňom nasledujúcim po mimoriadnej splatnosti) súd použil ustanovenia Občianskeho
zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného v čase začiatku omeškania
s plnením jednotlivých súm, t.j. účinného od 01.01.2009 do 31.01.2013 (v zmysle prechodného
ustanovenia § 10c cit. nariadenia vlády). Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením kapitalizovanej
istiny úveru, pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas, a to najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí

lehoty splatnosti. Uplatnenie úroku z omeškania žalobcom vo výške 9,25 % ročne nie je v súlade s
vyššie citovanou právnou úpravou § 517 OZ a § 3 ods. 1 cit. nariadenia vlády, nakoľko základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky činila k prvému dňu omeškania s plnením istiny úveru len 1 %. Preto
súd priznal žalobcovi len úrok z omeškania vo výške 9 % ročne a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania
vo výške 0,25 % ročne žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pre určenie výšky percentuálnej sadzby úroku
z omeškania totiž nie je dôležitý deň nasledujúci po postúpení pohľadávky, ale prvý deň omeškania s

plnením peňažného dlhu, t.j. deň nasledujúci po jeho splatnosti.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 3 OSP aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O náhrade trov konania na návrh žalobcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, nakoľko žalobca mal
neúspech vo veci v pomerne nepatrnej časti. Ku dňu vyhlásenia rozsudku činí totiž celková priznaná
suma pohľadávky s príslušenstvom 378,92 Eur z celkovo požadovanej sumy 381,93 Eur, čo predstavuje
pomer 99,21 % úspechu žalobcu ku 0,79 % úspechu žalovaného. Úspešnému žalobcovi súd priznal
náhradu trov konania vo výške 91,02 Eur pozostávajúcu z ostatných trov konania spočívajúcich v

zaplatenom súdnom poplatku zo žaloby vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení vo výške 74,52 Eur (odmena za 2 úkony
právnej služby v roku 2014 - 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2.
písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) po 23,24 Eur + 2 x režijný paušál po 7,81 Eur, t.j. 62,10

Eur + 20 % DPH).

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za písomné podanie - pokus o zmier z
nasledovných dôvodov:
Trovami súdneho konania sú trovy, ktoré vzniknú priamo v súdnom konaní alebo majú priamu,

bezprostrednú súvislosť so súdnym konaním z dôvodu nevyhnutnosti ich vynaloženia pre súdne konanie
(napr. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom). Nakoľko zákon pre podanie
žaloby nevyžaduje predžalobnú výzvu na zaplatenie pohľadávky, resp. predžalobný pokus o mimosúdny
zmier, trovy právneho zastúpenia spojené s takýmto úkonom právnej služby nemožno považovať za
trovy majúce priamy súvis so súdnym konaním. Takéto trovy, ak sú účelné, možno považovať za náklady

spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, ktoré však v zmysle § 121 ods. 3 OZ sú príslušenstvom
pohľadávky, nie trovami konania. V rámci príslušenstva pohľadávky ich však žalobca nežiadal.

Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu žalobcu súd uložil žalovanému v
súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom
znení).