Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/696/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212391
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412212391.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Klaudie Koskovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa E. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. Y., Ul. L. R. X, proti odporcovi Stavebnému bytovému družstvu, so sídlom Žiar nad Hronom,
Pod Donátom 3, zastúpeného JUDr. Janou Šalkovou, advokátkou so sídlom v Žarnovici, Bystrická
1029/101, o návrhu navrhovateľa na vykonanie opravy elektroinštalácie a zľavu z predpisu nájomného,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 08. 01. 2013, č. k.
7C/35/2012 - 77, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy dovolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpeniavovýške139,82€do3dníododňaprávoplatnostitohtorozsudkuprávnejzástupkyniodporcu
JUDr. Jane Šálkovej, advokátke so sídlom v Žarnovici, Bystrická 1029/101 na číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX; IBAN: R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že návrh na opravu elektroinštalácie a návrh na

poskytnutie zľavy z nájomného titulom vadnej elektroinštalácie zamietol. Navrhovateľa zaviazal nahradiť
odporcovi trovy právneho zastúpenia 362,12 eur a 200,- eur ako trovy spočívajúce v
zaplatenej zálohe na znalecké dokazovanie do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet
právnej zástupkyne odporcu. Zároveň rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania, ktoré v
konaní platil vo výške 181,- eur.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že okresný súd uznesením zo dňa 28. 08. 2012, č. k. 7C/77/2009 -

487 rozhodol o vylúčení jedného z nárokov navrhovateľa na samostatné konanie a to ten, ktorým sa
navrhovateľ domáha uloženia povinnosti voči odporcovi vykonať opravu elektroinštalácie v byte, v
ktorom je nájomca, a to tak, že v miestnostiach označených ako izba č. 1 - kuchyňa, izba č. 3 - spálňa
a izba č. 4 - detská izba, uvedie do funkčného stavu prívod elektrickej energie do osvetľovacích telies a
v miestnostiach č. 1 - kuchyňa a č. 3 - detská izba aj do zásuviek, pričom v týchto dvoch miestnostiach
spolu tri kusy vadných zásuviek odporca nahradí novými.

Týmto uznesením prvostupňový súd vylúčil na samostatné konanie aj nárok navrhovateľa, ktorým sa
domáhal uloženia odporcovi povinnosti poskytnutia mu 20% - nej zľavy z nájomného za byt, titulom
zhoršených podmienok užívania bytu v dôsledku vadnej elektroinštalácie bytu, a to od 01. 04. 2010 do
odstránenia týchto vád.Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľovi bol na základe
rozhodnutia zo dňa 13. 07. 1994 pridelený odporcom družstevný byt č. XX v bloku A8 v L. Y., ktorý

pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva do užívania dňom 13. 07. 1994. Navrhovateľ tvrdil, že
elektroinštalácia v jeho byte je vadná, preto žiadal vykonať jej opravu a výmenu vadných zásuviek.

Odporca uplatnený nárok navrhovateľa nepovažoval za dôvodný a žiadal ho zamietnuť s poukazom
a ust. čl. 27 ods. 5 Stanov SBD, podľa ktorého družstvo je povinné zabezpečiť členovi - nájomcovi

družstevného bytu plný a nerušený výkon jeho práv spojených s užívaním bytu. Je povinné
najmä mu odovzdať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, ktorý umožňuje realizovať plnenia
poskytované s užívaním bytu podľa ods. 11 tohto článku, avšak len v prípade, ak byt nenadobudol
prevodom členských práv a povinností alebo výmenou bytu. K prevodu členských práv a povinností
došlo práve na základe dohody medzi prevodcom U. B. a navrhovateľom. Preto s poukazom na čl. 27
ods. 5 Stanov tvrdí, že nemal povinnosť odovzdať navrhovateľovi byt v stave spôsobilom na riadne

užívanie.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd uzavrel, že medzi účastníkmi konania existuje
nájomný vzťah, pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Mal preukázané, že s
požiadavkou o opravu elektroinštalácie sa vo vyššie uvedenom rozsahu navrhovateľ obrátil na odporcu,

ktorý napriek prísľubu toto nesplnil. Odporca sa bránil s poukazom na to, že táto oprava mala byť
vykonaná na náklady navrhovateľa, pokiaľ sa jedná o bežné opravy a údržbu.

Prvostupňový súd za účelom zistenia stavu elektroinštalácie nariadil znalecké dokazovanie, z obsahu
ktorého mal za preukázané, že elektroinštalácia ústiaca do osvetľovacích telies je bezvadná. Pokiaľ ide

o svetelný okruh, znalec konštatoval, že tento bolo možné plne užívať aj pred časom vykonania ohliadky,
pričom nebolo možné využívať len svietidlo v kuchyni. Tento nedostatok bol znalcom odstránený. Pokiaľ
ide o zásuvkový okruh, znalec konštatoval, že je vadná zásuvka v kuchyni pri okne. V zásuvkách v
kuchyni nameral nižšie hodnoty napätia, ako bolo napätie privádzané do bytu navrhovateľa, pretože sú
tam značné prechodové odpory, zásuvky sú zbytočne neúčelovo tepelne namáhané, konce vodičov v

nich sú zaoxidované. Zásuvkový okruh, ako taký však považoval za funkčný. Zároveň odporučil vykonať
kompletnú revíziu oboch obvodov spočívajúcu v dôkladnom vyčistení všetkých spojovacích bodov a
podoťahovaní všetkých skrutiek vo všetkých spájacích, resp. rozpojovacích bodoch.

Prvostupňový súd dospel na základe takto vykonaného dokazovania k záveru, že svetelný ako aj

zásuvkový obvod v byte navrhovateľa je plne funkčný. Taktiež mal za preukázané zo znaleckého
dokazovania, že odporca si plní svoju povinnosť revízií, ako aj údržby prívodných silových elektrických
káblov.

Na zistený skutkový stav aplikoval § 664, § 668 ods. 1, § 673, § 674 a § 675 Občianskeho zákonníka.

Uviedol, že povinnosťou prenajímateľa je v stave spôsobilom na riadne užívanie udržiavať počas celej
doby predmet nájmu nájomného vzťahu. A to aj napriek tomu, že nájomný vzťah vznikol s poukazom na
čl. 27 ods. 5 Stanov SBD. Ak vzniknú vady na predmete nájmu, ktoré nebude môcť užívateľ odstrániť
v rámci tzv. drobných opráv, túto povinnosť má odporca ako prenajímateľ.

Dokazovaním mal však za preukázané, že elektroinštalácia je plne funkčná, vyžaduje si však menšie
opravy, a to výmenu zásuviek, vyčistenie, preskrutkovanie a pravidelnú údržbu. Spôsob a rozsah
nutných opráv, zásahu do elektroinštalácie patrí do kategórie tzv. drobných opráv, ktoré zaťažujú
nájomcu, teda navrhovateľa v súlade s čl. 27 bod 6 Stanov bytového družstva, pričom všetky drobné
opravy súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s údržbou hradí nájomca.

Drobné opravy upravuje § 5 vyhl. č. 87/1995 Z. z.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že v Stavebnom bytovom družstve podľa Stanov drobné
opravy má vykonávať sám užívateľ. Zistené vady znaleckým dokazovaním spadajú do kategórie tzv.

drobných opráv, ktorých vykonanie zaťažuje užívateľa bytu, teda navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil,
že ako laik nemôže vykonávať pravidelnú údržbu elektroinštalácie, súd uviedol, že nie je potrebné, aby
osoba užívateľa sama vykonávala túto údržbu, avšak v prípade, že ide o drobné opravy, je to vždy na
jeho ťarchu, to znamená, že môže na pravidelnú údržbu prizvať osobu z príslušného odboru. Keďžeelektroinštalácia nie je vadná, súd zamietol návrh aj v časti, ktorou sa domáhal priznania zľavy na
nájomnom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keďže odporca mal
v konaní plný úspech.

Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ. V obsiahlom odvolaní vyhotovenom na 23
stranách namietal všetky závery prvostupňového súdu, rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec
vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu spočíva vo vadách, a to v tom, že mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, konanie má vady, ktoré
majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Namietal, že výroky súdu neobsahujú, o elektroinštaláciu čoho, či ktorú sa jedná, či
elektroinštaláciu bytu, či o elektroinštaláciu nebytových priestorov, či iného zariadenia, kde sa táto
elektroinštaláciavobjekteaobcimánachádzaťapodobne.Druhývýrokneuvádza, oposkytnutie
k zľavy z nájomného za čo má ísť, či zľavy z nájomného za byt, či zľavy z nájomného
za nebytové priestory, či zľavy nájomného za iné zariadenie, ani titulom ktorej vadnej elektroinštalácie,

ani o elektroinštaláciu čoho, či ktorú sa jedná.

Ďalšou zásadnou formálnou vecnou vadou je to, že odôvodnenie neobsahuje žiadne jeho právne a
vecné argumentácie a námietky v konaní. Preto rozhodnutie je nepreskúmateľné.

Namietal, že súd nesprávne konal a vydal rozsudok na podklade vadného a neurčitého žalobného
návrhu. Poukázal na to, že súd uznesením zo dňa 28. 08. 2012 , č. k. 7C/77/2009 žalobný návrh vylúčil
na samostatné konanie a nevedomky prehliadol, že ide o vadný a neurčitý návrh, čo
ani on vtedy nepostrehol. E a F uvádza ako detskú izbu ako izbu č. 4 a vzápätí ako izbu č.
3. Tiež v tejto vete namiesto izba č. 4 - detská izba má byť správne uvedené izba č. 2 - obývacia izba

a namiesto č. 3 - detská izba má byť správne uvedené č. 3 - spálňa. Z pohľadu tam uvádzaných závad
na elektroinštalácii bytu to má zásadný význam pri dokazovaní.

Taktiež súd nepostupoval správne, ak za takéhoto stavu veci jeho špecifikáciu žaloby zo dňa 05. 12.
2012 posudzoval ako návrh na zmenu žaloby a ako taký ju zamietol uznesením dňa 18. 12. 2012 na

pojednávaní, pretože táto jeho špecifikácia žaloby z pohľadu zákona nie je návrhom na zmenu žaloby,
ale opravou podania. Namietal, že mu bol odňatá možnosť konať pred súdom, pretože mu nebolo
umožnené súdnou cestou uplatniť oprávnené nároky, aj keď o to žiadal.

K posúdeniu vecnej stránky namietal, že čl. 28 ods. 5 Stanov SBD (neskôr čl. 26 ods. 5 Stanov SBD)

upravujú odlišné právne situácie. Druhá veta, ktorá upravuje výlučne situáciu a práva a povinnosti
správcu a nájomcu bytu, keď nájomca nadobúda byt do nájmu prevodom členských práv priamo od
predošlého nájomcu a nie ako voľný byt od správcu, nezbavuje správcu povinností, ktoré mu ukladá
prvá veta čl. 28 ods. 5 Stanov SBD. To sú zároveň aj povinnosti podľa § 685 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože správca je povinný zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s

užívaním bytu, aj včasným odstránením závad brániacich riadnemu užívaniu bytu.

Vspojitostisčl.12ods.1písm.d)StanovSBD(neskôrčl.12písm.d/StanovSBD)odporcaopäťvykladá
zavádzajúco, keď povinnosti člena družstva na vlastné náklady zabezpečovať údržbu a opravu bytu
s výnimkou opráv uvedených vo vnútro družstevnom predpise, zo zámerom zbaviť sa zodpovednosti,

rafinovane kamuflovaním textu tohto ustanovenia stanov pri prednese ne pojednávaní.

Poukázal na § 687 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 28 ods. 6 Stanov SBD, kde nájomca hradí drobné
opravy a náklady na údržbu bytu, avšak ich nezabezpečuje a nevykonáva. Zvlášť, ak sa jedná
o elektroinštaláciu bytu, ktorú povinnosť predpisy striktne ukladajú prevádzkovateľovi, teda správcovi.

Namietal, že sa nedomáha nároku takým spôsobom, ako ich konštatuje na strane 3 rozsudku
okresný súd, ale domáha opravy vadnej elektroinštalácie bytu tak, aby táto v rozsahu
jej prvotného zhotovenia bola bez závad a plne funkčná. Tvrdenie odporcu, že opravu elektroinštalácienevykonal z dôvodu, že táto mala byť vykonaná na jeho náklady, je zavádzajúca, pretože odporca ako
správca je povinný túto vykonať podľa § 687 Občianskeho zákonníka v spojitosti s čl. 12 ods. 1 písm.
d) Stanov a čl. 28 ods. 5 a 6 Stanov SBD. Otázka úhrady za vykonané opravy je iná vec. Tú rieši

správca vyúčtovaním jemu opráv v rozsahu drobných opráv podľa vnútro družstevných predpisov a
§ 5 Nariadenia vlády č. 87/1995. Namieta, že nie je správny záver o tom, že na svetelnom okruhu
ako aj zásuvkovom okruhu nie sú vady, pretože elektroinštalácia predmetného bytu pozostáva zo
svetelných okruhov a zásuvkových okruhov. Z posudku naopak výslovne vyplýva, že
elektroinštalácia v byte navrhovateľa nie je v bezchybnom stave a neumožňuje mu riadne užívanie bytu

v súvislosti s predmetnou elektroinštaláciou. Taktiež nie sú svetelné okruhy funkčné, od neho
nemožno požadovať zásah do elektroinštalácie, nie je osobne schopný toto odborne opraviť a naviac,
niet ani pôvodných komponentov na vstavaných svietidlách. To sú výlučne povinnosti správcu, ktorý má
hmotné a personálne kapacity a je povinný takéto opravy vykonať podľa § 687 Občianskeho
zákonníka.

Pokiaľ súd uviedol, že znalec konštatuje, že výslovne vadná je zásuvka v kuchyni pri okne, namietal,
že znalec to nikde tak nevyjadril. Naopak, v hodnotiacej časti II.2.2 uvádza, že je potrebné realizovať
na zásuvkách v kuchyni pri okne a v spálni tiež pri okne výmenu. Taktiež nie je v poriadku ani zásuvka
pri okne, pod kuchynskou linkou. Uviedol, že zásuvky horia MUDr. P. nie preto, že by boli samé vadné,
ale preto, že sú vady v sieti elektroinštalácie bytu. Posudok v hodnotiacej časti výslovne uvádza, že pri

znaleckom úkone elektroinštalácia v byte nebola vo vyhovujúcom technickom stave ako celok, a že je
potrebné vykonať kompletnú revíziu celej elektroinštalácie bytu.

Odôvodnenie rozsudku nesprávne vykladá pojem revízie elektroinštalácie, keď ju nesprávne stotožňuje
s pojmom údržba elektroinštalácie. Revízia elektroinštalácie je činnosť, pri ktorej autorizovaný revízny

technik prehliadkou, meraním a skúšaním za pomoci prístrojov zistí stav elektroinštalácie, pričom
súčasťou revízie je vypracovanie revíznej správy, pričom vyčistenie spojovacích bodov, podoťahovanie
skrutiek je údržba elektroinštalácie.

Taktiež namietal, že predpisy nepoznajú pojem bežná údržba elektroinštalácie bytu, ani ho nespájajú

s osobou užívateľa bytu a ani s osobou správcu. Naopak, ukladajú povinnosť správcovi vykonávať
pravidelnú preventívnu údržbu elektroinštalácie bytu na podklade poriadku preventívnej údržby bytu a
domu, ktorý zahŕňa podmienky, lehoty a spôsob takej činnosti.

Pokiaľ sa v rozsudku konštatuje, že odporca si plní povinnosť revízií, ako aj údržby prívodných silových

elektrických káblov, o čom predložil správu 24/EZ/2011 o odbornej prehliadke a odbornej skúške
vyhradeného technického zariadenia elektrického v spoločných priestoroch domu, ulica L. R., L. Y.
zo dňa 13. 08. 2011, odporca zavádzajúco argumentuje a súd túto argumentáciu prijíma za správnu,
že odporca nemá povinnosť vykonať revízie a pravidelné revízie elektroinštalácie bytu, keď odporca
nesprávnevykladáustanoveniepríslušnej normySTN331500avyhláškyč.508/2009Z.z.Odporcamal

01.07.2004povinnosťvykonávaťpravidelnérevízieelektroinštaláciebytu vpravidelných,
najneskoršie 5 ročných lehotách a na podklade zistených závad, povinnosť ich odstraňovať.

Namietal odôvodnenie rozsudku na strane 5 až na strane 6, že jeho ako nájomcu predmetného bytu
podľa § 687 Občianskeho zákonníka v spojitosti s čl. 28 ods. 5 a 6 Stanov a podľa vnútro

družstevných predpisov zaťažuje výlučne úhrada za údržby a drobné opravy bytu vykonané v rozsahu
uvedenom vo vnútro družstevných predpisoch a v § 5 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a prílohy k
tomuto zariadeniu, pričom odporcu ako správcu zaťažuje povinnosť vykonávať údržbu a drobné opravy
bytu za takú náhradu. Tak isto názor, že si má prizvať osobu s príslušného odboru, pretože on na tieto
účely vydržiava a platí správcu a jeho odborný personál, ktorý je výlučne len na údržbu bytového fondu

určený a len takú povinnosť plní. Tvrdil, že údržbu a drobné opravy bytu v rozsahu upravenom § 5
Nariadenia vlády je povinný vykonávať žalovaný, ako správca.

Pokiaľ v byte vykonal provizórne napájanie svetelného obvodu do kuchyne, obývacej izby a spálne, svoj
postup vysvetlil tým, že komunikácia s odporcom zlyhávala, postupoval skutočne nutne a dobromyseľne,

keď mu prestali svietiť svetlá a vytvoril provizórne okruhy z miest, kde svetlá svietili.

Namietal, že došlo k úplne nesprávnemu ustáleniu skutkového stavu veci aplikáciou nesprávnych
ustanovení Občianskeho zákonníka a ustanovení stanov SBD, resp. neaplikovaním vnútro družstevnýchpredpisov. Opakovane uviedol, že je povinný uhradiť údržbu a drobné opravy vykonané v rozsahu podľa
vnútorných predpisov odporcu a podľa § 5 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a prílohy k tomuto
nariadeniu, pričom odporca ako správca má povinnosť takú údržbu a drobné opravy vykonať podľa §

687 v spojitosti s čl. 12 ods. 1 písm. d) Stanov SBD a z čl. 28 ods. 5 a 6 Stanov SBD.

Tak isto podľa § 698 Občianskeho zákonníka má právo na primeranú zľavu z nájomného,
dokiaľ prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo dome závadu, ktorá podstatne
alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie.

Namietal, že súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď neuložil
odporcovi povinnosť predložiť ku konaniu doklady, ktoré žiadal, a to technickú dokumentáciu
elektroinštaláciepredmetnéhobytu,revíznejsprávy,elektroinštaláciebytu,poriadokpreventívnej údržby
elektroinštalácie predmetného bytu a domu.

Uviedol však, že jediným relevantným dôkazným prostriedkom je znalecký posudok zo dňa 12. 07. 2012.
Z posudku vyplynulo, že nepôjde len o vykonanie drobných opráv podľa úpravy vo vnútro družstevných
predpisoch a § 5 Nariadenia vlády, ale predmetná elektroinštalácia bude vyžadovať väčšie opravy a tie
je tiež povinný vykonať a znášať odporca.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. S rozsudkom okresného súdu sa stotožnil.
Navrhovateľvosvojomodvolaníuvádzaskutočnosti,sktorýmisaprvostupňovýsúdvysporiadalvkonaní
vedenom pôvodne pod sp. zn. 7C/77/2009 a neskôr pod sp. zn. 7C/35/2012, rozsudok považuje za
vecne správny, zákonný a skutkový stav dostatočne preukázaný.

Pokiaľ navrhovateľ namieta formálnu vadu rozsudku vo výrokovej časti, ktorý považuje za neurčitý,
poukázal na to, že za účelom prehľadnosti konania vylúčil túto vec na samostatné konanie. Z toho
dôvodu je zrejmé, v akej veci súd rozhodol, o ktorých segmentoch a je zrejmé, že výroková časť je
presná, určitá a konkrétna. Pokiaľ na strane 3 odvolania navrhovateľ uvádza, že okresný
súd nevyhodnotil dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil, či označil v zmysle § 120 Občianskeho súdneho

poriadku platí, že súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Podľa ich názoru okresný súd
vykonal všetky dôkazy, ktoré boli v konaní potrebné na zistenie skutkového stavu. Podľa § 132 O. s. p.
dôkazy súd vyhodnotil podľa svojej úvahy.

Pokiaľ na strane 4 odvolania navrhovateľ uvádza, že jeho nesprávne označenie izieb v

návrhu zo dňa 01. 10. 2010 je vadou, ktorá robí konanie a rozhodnutie prvostupňového súdu vadným
a nesprávnym, táto skutočnosť nemala vplyv na rozhodnutie okresného súdu, ako aj dokazovanie,
nakoľko, ako je uvedené aj v odôvodnení rozsudku na strane 4, znalec vyhodnotil aj elektroinštaláciu v
spálni,pričomuvádza,žesvetelnýokruhvspálnibolplnefunkčnývrátanevypínačaanameranáhodnota
napätia v miestne možného pripojenia stropného svietidla bola 235 V. Znalecký posudok obsahoval

hodnotenie elektroinštalácie celého bytu.

Zmätočnosť v podaných návrhoch spôsobil sám navrhovateľ nielen nesprávnym označením izieb vo
vyššie uvedenom podaní, ale aj svojimi neustálymi podaniami, teda zmenami návrhu. Táto zmätočnosť
v podaniach však nemala za následok, že by návrh ako celok, o ktorom súd konal, bol vadný

alebo neurčitý. Podanie navrhovateľa označené ako špecifikácia žaloby zo dňa 05. 12. 2012 nebola
považovaná za opravu nesprávnosti, ale za zmenu návrhu, ktorú okresný súd nepripustil vzhľadom na
doteraz vykonané dokazovanie.

K vyjadreniam navrhovateľa ohľadom povinnosti odporcu odstrániť závady uviedol, že na základe

vykonaného dokazovania okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý jednoznačne
zhodnotil elektroinštaláciu ústiacu do osvetľovacích telies za bezvadnú. K zásuvkovému obvodu
elektroinštaláciesaznalecvyjadriltak,ževäčšinazásuviekjefunkčnáavadyspôsobenénanefunkčných
zásuvkách boli spôsobené zanedbaním pravidelnej bežnej údržby užívateľmi.

Knamietaniuznalcompoužitéhopojmu„bežnáúdržba“uviedol,žeznalecmalnamysličinnosťvrozsahu
drobných opráv, ktoré je povinný uhrádzať nájomca, pretože označil užívateľov za osoby, ktoré túto
činnosť nazvanú ako bežná údržba zanedbali. Zároveň poukázal na znenie § 687 ods. 2 a Nariadenie
vlády č. 87/1995. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že navrhovateľ žiadnu z činností uvedenýchv prílohe B) nevykonával, ani nezabezpečil, namiesto toho vykonal podľa znalca absurdné provizórne
opatrenie, inštaláciu provizórnej elektroinštalácie, ktoré neboli potrebné. Zdôraznil znenie § 687 ods. 3
Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje úpravu práv a povinností nájomcu - člena družstva, pokiaľ ide

o vykonanie drobných opráv v byte a pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s bežnou údržbou
bytu v stanovách. Všetky stanovy odporcu platné od 13. 05. 20121 v čl. 28 bod 6 uvádzajú, že všetky
drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s údržbou hradí nájomca.
Súčasné Stanovy odporcu platné od 14. 05. 2012 upravujú povinnosť vykonávať drobné opravy v čl.
26 bod 6.

Pokiaľ sa navrhovateľ vyjadril, že je laik, ktorý na základe ním uvádzanej technickej normy nemôže
vykonávať údržbu svojpomocne, uviedol, že navrhovateľ nie je povinný údržbu a drobné opravy
vykonávať sám, môže poveriť touto činnosťou inú osobu, a to prípadne aj za odplatu, ktorú znáša
navrhovateľ. Nestotožňuje sa s tvrdením navrhovateľa na strane 7 odvolania, že nájomca hradí drobné
opravy v byte, a teda ich nezabezpečuje a nevykonáva. Podľa § 692 ods. 2 Občianskeho

zákonníka platí, že ak sa nájomca nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a bežnú údržbu
bytu, má prenajímateľ právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení nájomcu na svoje náklady sám
a požadovať od neho náhradu.

Z tohto ustanovenia prenajímateľovi vzniká právo, teda nie povinnosť vykonávať drobné opravy v byte

za predpokladu, že tak neurobí nájomca.

K tvrdeniu navrhovateľa dodal, že na úhradu nákladov za opravy sa v minulosti tvoril fond opráv bytu a
fond opráv domu. Z fondu opráv domu sa uhrádzali opravy spoločných častí a zariadení domu a z fondu
opráv bytu sa uhrádzali opravy v byte. Pokiaľ bol zostatok na fonde opráv bytu dostatočný, uhrádzali sa

aj drobné opravy, ktoré majú byť podľa § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka hradené nájomcom.

Od roku 1994, kedy došlo k odpredaju značného počtu bytov, sa na základe rozhodnutia členov družstva
na zhromaždení delegátov tvoril iba fond opráv domu (aj u nájomcov) a do fondu opráv bytu
nebol stanovený voči nájomcovi žiadny predpis. Jeho tvorba bola len na základe prerozdelenia zisku

v rokoch napr. 1998 a 2000. V roku 2008 predstavenstvo uložilo riaditeľovi povinnosť vysporiadať fond
opráv bytu a zostatok bol vo výške 36,58 eur preúčtovaný u navrhovateľa na nájomné. Od roku 2009
sa tvorí fond opráv bytu len položkou fond opráv - úver za účelom splácania úveru na výmenu okien v
bytoch. Väčšina nájomcov bytov prostredníctvom svojich zástupcov žiadala, aby fond opráv bytu nebol
tvorený, nakoľko aj vlastníci bytov si všetky opravy hradia sami, a teda ani nájomcovia nechcú platiť

do spoločného fondu, ale radšej si chcú vykonávať opravy sami na svoje náklady. Vzhľadom na to, že
navrhovateľ ako jediný zo 672 nájomcov požaduje vykonanie opráv, na najbližšej schôdzi zhromaždenia
delegátov zaradia do tvorbu fondu opráv bytov.

Pokiaľnavrhovateľnamietal,žeodporcasineplnísvojepovinnostiakosprávca,tietosiplní,očomsvedčí

aj dobrý stav všetkých segmentov v spoločných priestoroch. Navrhovateľ sa nesprávne domnieva, že
povinnosti správcu domu sú totožné s povinnosťami prenajímateľa bytu. Povinnosť správcu domu je
vykonávať správu spoločných priestorov v dome a nie v jednotlivých bytoch. Na tento účel slúži
fond prevádzky, údržby a opráv domu. Preto, ak navrhovateľ žiadal odporcu o bezplatné odstránenie
závad v byte navrhovateľa, ktoré možno radiť pod bežnú údržbu a drobné opravy, tieto nebolo možné

vykonať, pretože nejde o bezplatné služby, resp. služby hradené z fondu prevádzky, údržby a
opráv domu. Odporca preto nemal dôvod uskutočňovať údržbu a drobné opravy v byte navrhovateľa,
nakoľko išlo o povinnosti navrhovateľa.

Krajský súd, ako súd odvolací, vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29. 01. 2014, sp. zn.: 15 Co/51/2013,

ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal dovolanie navrhovateľ. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo
dňa 14. októbra 2015, sp. zn.: 8 Cdo 346/2014 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.
januára 2014, sp. zn.: 15 Co 51/2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K námietke, že navrhovateľovi nebolo umožnené vyjadriť sa k vyjadreniu odporcu (na čísle listu 240
až 244 spisu) k jeho odvolaniu, ktoré podľa jeho názoru uvádzalo aj nové skutočnosti uviedol, že k
tejto problematike najvyšší súd v minulosti zaujal právne závery vo viacerých rozhodnutiach vydanýchdo 13. januára 2015, napríklad sp. zn.: 3 Cdo 24/2011, 3 Cdo 258/2012. Poukázal na to, že z
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu predložiť druhému účastníkovi
konania spätne na zaujatie stanoviska vyjadrenie druhého účastníka konania k opravnému prostriedku.

Súd nie je povinný donekonečna udržiavať stav konfrontácie medzi podaniami účastníkov konania, je iba
najehoposúdení,kdejerozumnáhranicatakútokonfrontáciuukončiť(III.ÚS144/2012, III.
ÚS 507/2012, IV. ÚS 19 /2012). Odňatie možnosti pred súdom konať nezakladá sama skutočnosť,
že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho odvolaniu. Iný pohľad na
realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať

neustály, nikdy sa nekončiaci proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého
účastníka konania; takýto pohľad by mohol mať až znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho
materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu.

Následne uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci V.
proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť

sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. Dospel k záveru, že aj keď vyjadrenie k
odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana
už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce
vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť
sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Najvyšší súd vychádzajúc z

uvedeného zohľadnil, že vyjadrenie odporcu bolo formulované ako právna a skutková argumentácia
a navrhovateľovi mala byť preto daná možnosť oboznámiť sa s týmto vyjadrením. Táto možnosť
navrhovateľovi nebola vytvorená, preto jeho námietka je odôvodnená.

Ostatné námietky uvádzané v dovolaní najvyšší súd neakceptoval a odvolaciemu súdu v tomto smere

nič nevytkol ani neprikázal. Odvolací súd preto ďalej konal na základe vysloveného právneho názoru
najvyššieho súdu vysloveného v jeho rozhodnutí.

Odvolací súd kópiu vyjadrenia č. l. 240 a doplnenie z č. l. 248 zaslal právnemu zástupcovi navrhovateľa
JUDr. Petrovi Krchnákovi, ktorý ich prevzal dňa 30. 11. 2015. Zároveň ho súd vyzval na oznámenie, či

bude ďalej v konaní zastupovať navrhovateľa. JUDr. Peter Krchnák mailom zo dňa 08.
decembra 2015 odvolaciemu súdu oznámil, že splnomocnenie od navrhovateľa mal len na konanie pred
dovolacím súdom a navrhovateľa už nezastupuje.

Podaním zo dňa 02. 12. 2015 navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti voči členom senátu, ktorí v danej

veci rozhodovali. Najvyšší súd v uznesení zo dňa 16. 12. 2015, sp. zn.: 5 Nc 11/2015 sudcov
Krajského súdu Banskej Bystrici JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava
Galla nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod
spisovou značkou 15 Co/696/2015.

Následne navrhovateľ podaním zo dňa 01. 02. 2016 podal ďalšie vyjadrenie k ďalšiemu
konaniu vo veci. Uviedol v ňom, že trvá na doterajších návrhoch, námietkach argumentáciách podaných
vo veci. Žiadal zrušiť či zmeniť rozsudok prvostupňového súdu a zaviazať odporcu odstrániť
závady elektroinštalácie bytu, ktorý obýva na vrátane vydania revíznej správy revíznym technikom už
opravenej elektroinštalácie bytu, priznať ku zľavu na nájomnom za byt a taktiež náhradu trov konania.

Poukázal na to, že odporca má zákonnú povinnosť udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie
v súlade zo skolaudovaným stavom. Odporca má povinnosť vykonávať aj údržbu a drobné opravy bytu
v rozsahu upravenom vo vnútro družstevných predpisoch SMERNICA pre organizačné, technické a
finančné zabezpečenie údržby bytového fondu a spoločných priestorov.

V ustanovení stanov SBD platných k 08. 01. 2013, teda v deň rozhodnutia súdu 1. stupňa vo
veci (stanovy SBD platného do roku 2006, r. 2009 a r. 2012, ktoré posledné tu uvedené stanovy pôvodný
rozsudok odvolacieho súdu vo svojich úvahách a záveroch opomína), ktoré tak v článku 12 písm. d) ako
aj článku 26 ods. 6 výslovne uvádzajú, že člen družstva, resp. nájomca bytu hradí všetky opravy v byte
súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s údržbou bytu v zmysle § 5 nariadenia vlády SR číslo

87/1995 Z. z., resp. v článku 26 ods. 6 nájomca bytu a radi všetky drobné opravy bytu.

Až stanovy SBD zmenené dňa 17. 05. 2013 a účinné od 20. 05. 2013, teda už po rozhodnutí súdu prvého
stupňa vo veci dňa 08. 01. 2013, jemu ako členovi družstva v článku 12 písm. d) ukladajú povinnosťhradiť všetky opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a údržbou bytu v zmysle § 5 nariadenia
vlády SR číslo 87/1995 Z. z., a v článku 26 ods. 6 mu ako nájomcovi bytu už ukladajú povinnosť nie
hradiť, ale zabezpečovať všetky drobné opravy v byte na svoje náklady.

SMERNICA výslovne uvádza, že údržba je zameraná na prevenciu a pravidelné prehliadky s
odstraňovaním v drobných závad v bytoch a spoločných priestoroch domu. Teda údržba zahŕňa aj
prevenciu, pravidelné prehliadky a drobné opravy elektroinštalácie predmetného bytu, ktorý obýva, a
že je povinný ju vykonávať odporca svojím strediskom údržby v Banskej Štiavnici a on ako nájomca

bytu má povinnosť mu také opravy nahradiť. Údržbu formou prevencie, pravidelnými prehliadkami aj
vykonávaním drobných opráv v byte, ktorý obýva, bol ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa vo
veci povinný vykonávať odporca ako vlastník, správca a prenajímateľ bytu. Pre rozhodnutie súdu je
rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.) ku dňu 08. 01. 2013.

Uviedol, že zmena stanov SBD platná od 20. 05. 2013 je v zásade rozporná. Zatiaľ čo článok 12 písm. d)

stanov ukladá členovi družstva hradiť všetky opravy v byte súvisiace s jeho užívaním,
a aj výslovne tie v zmysle nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z., teda drobné opravy bytu, článok 26
ods. 6 stanov ukladá nájomcovi bytu rovnako opravy v zmysle nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z.,
teda drobné opravy bytu, nie hradiť, ale zabezpečovať na svoje náklady. Z dôvodu rozporov v stanovách
a prípadných nejasností treba zobrať do úvahy zákonné zásady o ochrane spotrebiteľa a treba vykladať

obsah zmluvného vzťahu navrhovateľa s odporcom spôsobom, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V
danom prípade tak, že odporcu aj po dni 20. 05. 2013 a aj tohto času zaťažuje povinnosť vykonávať
za úhradu v byte obývaného navrhovateľom údržbu formou prevencie, pravidelnými prehliadkami a
vykonávaním drobných opráv v byte. Nájomca bytu je spotrebiteľ a prenajímateľ
bytu dodávateľ.

Opierajúc svoj názor o znalecký posudok číslo 5/2012 zo dňa 12. 07. 2012 trvá na názore, že
ide o systémové vady elektroinštalácie bytu, pričom vady na odberných miestach elektroinštalácie
(zásuvky,objímky)súlendôsledkomnajmäzvýšenéhonapätiaaznačnýchprechodovýchodporovvtých
miestach, a nadmerného tepelného namáhania odberných miest elektriny, čo posudok výslovne uvádza.

Ide preto o vady elektroinštalácie bytu najzávažnejšej povahy, ktoré nie sú riziká a nebezpečenstvá.
Nejde len o drobné závady a teda aj drobné opravy elektroinštalácie predmetného bytu. Len samotná
oprava či výmena vadných komponentov odberných miest elektroinštalácie nenaplní účel odstránenia
jej závad a jej riadnu a bezpečnú prevádzku.

Namietal opakovane, že prvostupňový súd postupoval nesprávne, ak ním navrhovaný žalobný petit
označený ako špecifikácia žaloby zo dňa 05. 12. 2012 ako zmenu žalobného petitu nepripustil. Svoj
postup súd nijako neodôvodnil. Z tohto dôvodu žiadal, aby odvolací súd zobral do úvahy tu určujúce
hľadisko úpravy žalobného petitu, ktoré doteraz v rámci konania súdu prvého stupňa bolo zrejme
opomenuté. Ak rozhodnutie súdu závisí od odborného posúdenia predmetu konania, navrhovateľ má

právo upraviť žalobný návrh primerane odborným zisteniam. Až odborné posúdenie vec odborne
objasní. Žiadal len opravu elektroinštalácie bytu a nič viac, teda žiada o opravu, nie výmenou
elektroinštalácie bytu.

Záverom uviedol, že pre prípad, že odporca dodá ku konaniu písomné vyjadrenie na jeho vyjadrenie,

žiadal odvolací súd nariadiť vo veci samej pojednávanie, tam definitívne stanoviská účastníkov konania
konfrontovať a tak právnu vec ustáliť a o nej rozhodnúť. To aby nedochádzalo k neustálemu
procesupísomnéhovyjadrovaniasajednéhoúčastníkakonaniakvyjadreniudruhéhoúčastníkakonania,
a aby mali obidvaja účastníci konania rovnaké možnosti práva uplatniť.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k rovnakému záveru, že prvostupňový súd vo veci rozhodol

správne. Odvolací súd sa stotožňuje so zisteným skutkovým stavom, na ktorý vo svojej podstate správne
aplikoval príslušné právne normy, pričom však odvolací súd potrebuje doplniť vzhľadom na argumenty
navrhovateľa niektoré skutočnosti, a to aj vo vzťahu k ďalšej právnej argumentácii obidvoch účastníkovv konaní a na zvýraznenie správnosti rozhodnutia vo veci, zvlášť vo vzťahu k ust. § 687 Občianskeho
zákonníka, na ktorý obidvaja účastníci vo svojich podaniach poukazujú, teda sú s ním oboznámení.

Rozhodnutie prvostupňového súdu nemá žiadne podstatné formálne vady, ani pokiaľ ide o vyhotovenie
rozhodnutia z hľadiska argumentačného a splnenia si povinností vyplývajúcich pre prvostupňový súd
podľa § 157 Občianskeho súdneho poriadku.

Z obsahu spisu je nepochybné, že prvostupňový súd svojím uznesením zo dňa 28. 08. 2012, č. k.

7C/77/2009 - 487 vylúčil na samostatné konanie nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal vykonania
opravy elektroinštalácie v byte, ako aj nárok, ktorým sa domáhal zľavy z nájomného za byt.
Toto rozhodnutie odôvodnil súd tým, že navrhovateľ sa domáhal viacerých nárokov, pri ktorých musí pre
každý jednotlivý nárok vykonať iné dokazovanie, v každom prípade ide o znalecké dokazovanie, avšak
znalcom z iného odboru, pričom nároky sú tak koncipované, že je možné ich posúdiť aj samostatne. Z
hľadiska hospodárnosti konania preto uplatnený nárok vylúčil na samostatné konanie.

Dané uznesenie sa stalo právoplatným, je zrozumiteľné a je nepochybné, čoho sa navrhovateľ domáha.
Týmto smerom súd zameral aj dokazovanie a zaoberal sa relevantnými skutočnosťami rozhodujúcimi
pre posúdenie nároku navrhovateľa, teda skúmal všetky predpoklady, ktoré sú rozhodujúce pre
posúdenie veci. Z rozsudku okresného súdu nepochybne vyplýva, aké nároky zamietol, ktorého bytu

sa týkali, pretože dané skutočnosti vyplývajú jednak z označenia trvalého pobytu navrhovateľa, teda
bytu, ku ktorému nárokov sa domáha, ako aj z vykonaného dokazovania a návrhu na začatie konania.
Výrok rozsudku je dostatočne určitý a nespochybniteľný. Výrok rozsudku musí byť stručný, nemôže
obsahovať obšírne formulácie, ktoré by robili rozhodnutie súdu neprehľadným.

Odvolací súd zdôrazňuje, že návrh, teda špecifikáciu nároku uplatňuje účastník konania, teda
navrhovateľ je ten, ktorý vyjadruje, akého nároku sa domáha a o čom má súd konať. Určujúcim faktorom
je sám navrhovateľ, ktorý súdu predkladá svoju požiadavku, ktorú súd nemôže modifikovať. Vo svojom
odvolaní navrhovateľ nenamieta, že by súd konal o inej veci, ako o tej, ktorej sa svojím návrhom
navrhovateľ domáhal. Prvostupňový súd na strane 2 svojho odôvodnenia konštatuje, že navrhovateľovi

bol na základe rozhodnutia pridelený zo strany odporcu družstevný byt č. X v bloku A8 v L. Y.,
pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva do osobného užívania, a vo vzťahu ku ktorému
navrhovateľ tvrdí, že elektroinštalácia je vadná.

Pokiaľ ide o námietku, že súd nevenoval pozornosť tvrdeniam navrhovateľa, resp. že tieto skutočnosti

neuviedol do rozhodnutia, s námietkou sa odvolací súd nestotožňuje, pretože v odôvodnení rozhodnutia
na strane 2 súd uviedol, že argumenty navrhovateľa sú stručne obsiahnuté v rozhodnutí pokiaľ ide
o námietky vo vzťahu k elektroinštalácii s tvrdením, že odporca si svoje povinnosti neplní. Tvrdenia
navrhovateľa vyplývajú aj zo strany 3 rozsudku okresného súdu. Odôvodnenie rozsudku reaguje na
všetky tvrdenia navrhovateľa, ktoré opätovne uvádza aj vo svojom odvolaní. Pokiaľ navrhovateľ namieta,

že prvostupňový súd jeho zásadné právne a vecné argumentácie a námietky neprerokoval, ani sa nimi
nezaoberal, nie je pravdivé, pretože prvostupňový súd sa s nimi vyporiadal a vyhodnotil ich. Navrhovateľ
obšírne argumentuje, pre rozhodnutie však nie je rozhodujúce posúdenie skutočností, ktoré nemajú
žiadnu relevantnosť k podstate veci, ktorou v zjednodušenej forme je vyriešenie otázky, či ide o
vykonanie drobných opráv v byte, pokiaľ ide o namietané vady navrhovateľom, kto tieto má vykonať a

kto ich má hradiť, resp. ako majú byť vykonané. Obšírna argumentácia navrhovateľa smeruje k danej
podstate sporu, pričom navrhovateľ si nesprávne vykladá svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Stanov
bytového družstva a Občianskeho zákonníka. To, že súd neakceptoval tieto
obsiahle námietky, neznamená, že by sa s nimi nezaoberal alebo by ich nevyhodnotil, práve naopak,
celé odôvodnenie prvostupňového súdu reaguje na námietky navrhovateľa a ním uplatnený nárok.

Pokiaľ namieta navrhovateľ, že súd vydal rozsudok na podklade vadného a neurčitého žalobného
návrhu, námietka nie je dôvodná, pretože, ako vyššie odvolací súd konštatuje, súd je viazaný návrhom
navrhovateľa a nie je oprávnený meniť ním uplatnený nárok. Z obsahu spisu, ako aj z rozhodnutia
je zrejmé, že obsah uplatneného nároku nebol sporný a súd sa ním zaoberal, nič na tom nemení

ani skutočnosť, že by navrhovateľ urobil chybu v označení izieb, pretože ide o subjektívne označenie
tej ktorej izby z hľadiska jej účelu a užívania, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia veci, pretože zo
znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že zisťoval elektroinštaláciu v celom byte, riadne ju nafotil,
popísal.Pokiaľ namieta, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, námietka nie je dôvodná, pretože súd o
jeho návrhu konal, vykonal riadne dokazovanie, nariadil znalecké dokazovanie, ktoré bolo rozhodujúce

pre posúdenie daného nároku a vo veci rozhodol. To, že súd neakceptoval názory navrhovateľa, neriadil
sa nimi, resp. ich nevykladal tak, ako navrhovateľ, neznamená, že mu bolo právo na súdnu ochranu
odňaté.

Pokiaľ ide o posúdenie vecnej stránky, odvolací súd uvádza, že názor navrhovateľa, podľa ktorého hradí

drobné úpravy a náklady na údržbu bytu, avšak ich nezabezpečuje a nevykonáva,
nie je správny. V tomto smere argumenty uvedené vo vyjadrení odporcu k odvolaniu sú správne a v
súlade so zákonnou úpravou. Z hľadiska posúdenia nároku navrhovateľa z hľadiska právnej úpravy je
dôležité ust. § 685 Občianskeho zákonníka a nasl., ktoré upravujú osobitné ustanovenia o nájme bytu. Aj
keď prvostupňový súd citované ustanovenie, resp. ustanovenie § 687 Občianskeho zákonníka necitoval
vo svojom rozhodnutí, z obsahu odôvodnenia je zrejmé, že z neho vychádzal a svoje odôvodnenie na

ňom založil vo vzťahu k vnútro družstevným predpisom, teda stanovám, ktoré upravujú vykonávanie
drobných opráv v byte.

Ust. § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje, že prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi
byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon

práv spojených s užívaním bytu. Podľa ods. § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomná zmluva
neurčuje inak, drobné úpravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou
uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytu
upravuje osobitný predpis. Tretí odsek upravuje, že práva a povinnosti nájomcu - člena družstva, pokiaľ
ide o vykonávanie drobných opráv v byte a pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s bežnou

údržbou bytu, upravujú stanovy družstva.

Citované ustanovenie upravuje povinnosť prenajímateľa, teda odporcu odovzdať nájomcovi byt v stave
spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť mu plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním
bytu. Druhý odsek však bližšie upravuje skutočnosť, že drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním

uhrádza nájomca, pričom pojem drobných opráv je upravený v Nariadení vlády č. 87/1995 Z. z. v §§ 5
až 9. Odsek tri umožňuje v stanovách družstva bližšie upraviť práva a povinnosti nájomcu, pokiaľ ide o
vykonávanie drobných opráv v byte a pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s bežnou údržbou bytu.
Navrhovateľ na túto skutočnosť vo svojom odvolaní poukazuje, namieta však nesprávny výklad daného
ustanovenia, ako aj príslušných článkov stanov. Je totiž toho názoru, že nájomca hradí drobné opravy

a náklady na údržbu, avšak ich nezabezpečuje ani nevykonáva. Tento názor nie je správny.

Podľa § 687 Občianskeho zákonníka z odseku 1 pre prenajímateľa vyplýva okrem iného povinnosť
odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie. Pod riadnym užívaním je treba rozumieť
možnosť nerušene užívať byt, ako vec bez vady, a to spôsobom určeným v zmluve. V prípade, ak

nájomca prevzal byt s vadami, nemá sám povinnosť opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a ani
znášať náklady spojené s bežnou údržbou, ktoré inak uhrádza nájomca podľa § 687 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Táto skutočnosť vyplýva z § 7 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., podľa ktorého
nájomcaneuhrádzanákladynadrobnéopravyaobvykléudržiavacienáklady,akichpotrebavzniklapred
uzavretím nájomnej zmluvy alebo, ak vznikli ako dôsledok opráv, ktoré je povinný znášať prenajímateľ.

Z odseku 2 vyplýva pre nájomcu povinnosť uhrádzať drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním
a uhrádzať náklady spojené s bežnou údržbou. Čo sa považuje za drobné opravy, určujú ustanovenia
nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z.. Čo sa považuje za náklady spojené s bežnou údržbou bytu,
ustanovuje § 6 nariadenia iba príkladom. V zásade ide o náklady za práce, ktoré sa obvykle vykonávajú
pri dlhšom užívaní. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, toto ustanovenie neukladá nájomcovi vykonať opravu

alebo bežnú údržbu, ale mu iba ukladá povinnosť znášať náklady na drobné opravy a náklady spojené
s bežnou údržbou.

V prípade, že ide o nájom družstevného bytu, práva a povinnosti súvisiace s
vykonávaním drobných opráv a bežnej údržby upravujú stanovy družstva. Odvolací súd zdôrazňuje,

že je potrebné odlišovať povinnosti nájomcov od povinnosti nájomcu - člena družstva, pretože tu sú
povinnosti člena družstva - nájomcu upravené inak, špeciálne, čomu zrejme navrhovateľ nevenoval
dostatočnú pozornosť. Citované ustanovenie jednoznačne upravuje, že pokiaľ ide o nájomcu - členadružstva, vykonávanie drobných opráv v byte a pokiaľ ide o náhradu nákladov spojených
s bežnou údržbou bytu, upravujú stanovy družstva.

Odvolací súd len na doplnenie poukazuje na ustanovenie § 692 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak sa nájomca nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a bežnú údržbu
bytu, má prenajímateľ právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení nájomcu na svoje náklady sám
a požadovať od neho náhradu.

Podľa odseku 1 tohto ustanovenia je nájomca povinný oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi
potrebu tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ, a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za
škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.

Ustanovenie § 692 ods. 1 Občianskeho zákonníka ukladá nájomcovi oznamovaciu povinnosť vo vzťahu
k potrebe vykonať opravy v byte, ktoré má znášať prenajímateľ. Túto povinnosť však nájomca nemá, ak

ide o potrebu vykonania drobnej opravy, ktoré náklady znáša podľa vykonávacieho predpisu nájomca.
Zákon v ustanovení § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že drobné opravy v byte a
náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca, ktorý má podľa ustanovenia § 692 ods. 2
Občianskeho zákonníka povinnosť postarať sa o včasné vykonanie drobných opráv a o bežnú údržbu
bytu. Ak sa nájomca nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a bežnú údržbu bytu, môže tak

po predchádzajúcom upozornení nájomcu urobiť prenajímateľ sám. Citované ustanovenie jednoznačne
upravuje povinnosť nájomcu postarať sa o včasné vykonanie drobných opráv a bežnú údržbu
bytu, nielen povinnosť znášať náklady na drobné opravy a náklady spojené s bežnou údržbou.

Rovnaká filozofia vyplývajú z § 687 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Stanovy bytového družstva z roku 2006 v čl. 12 upravujú povinnosti člena družstva, kde pod ods. 1
písm. d) je upravené, že člen družstva je povinný na vlastné náklady zabezpečovať údržbu a opravy
bytu s výnimkou opráv uvedených vo vnútro družstevnom predpise. Z citovaného článku vyplýva, že
povinnosťou člena družstva je nielen opravy bytu vykonávať na vlastné náklady, ale ich aj zabezpečiť,

z citovaného ustanovenia nevplýva, že povinnosť zabezpečiť údržbu má v tomto rozsahu niekto iný.

To, či tieto opravy môže zabezpečovať správca, je otázkou ďalších dohôd v rámci nájomcov, resp.
vlastníkovdružstevnýchbytovasprávydomu.Zčl.28ods.5nepochybnevyplýva,žedružstvojepovinné
zabezpečiť nájomcovi družstevného bytu plný a nerušený výkon jeho práv spojených s užívaním bytu,

ktoré ustanovenie korešponduje ust. § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak ho dopĺňa, že tieto
povinnosti nemá v prípade, ak byt nadobudol v súvislosti s prevodom členských práv a povinností, čo
bolo preukázané v rozhodovanom prípade. To znamená, že ak navrhovateľ nadobudol byt
prevodom členských práv, povinnosťou odporcu nie je odovzdať mu byt v stave spôsobilom na riadne
užívanie, pretože za danú skutočnosť zodpovedá prevádzateľ členských práv.

Odsek 6 však upravuje, že všetky drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a
náklady spojené s údržbou hradí nájomca. Citovaný odsek upravuje len to, čo a kto hradí náklady, teda
je ním nájomca.

Pokiaľ však ide o ods. 9, z neho nesporne vyplýva, že pokiaľ sa nájomca družstevného bytu
nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a obvyklej údržby bytu, družstvo má právo urobiť tak po
predchádzajúcom upozornení nájomcu na jeho náklad samo. Je nepochybné, že
Stanovy kopírujú právnu úpravu § 692 ods. 2 OZ.

Spojenie citovaného článku 28 z článkom 12 nepochybne možno vykladať len tak, že zabezpečovať
údržbu a opravy bytu, pokiaľ ide o rozsah drobných opráv v byte súvisiacich s užívaním,
musí samotný nájomca. Len v prípade, že sa o to nepostará, môže družstvo na náklad nájomcu tieto
opravy vykonať. Teda z čl. 28 ods. 9 nevyplýva povinnosť družstva vykonávať drobné opravy a obvyklú
údržbu bytu v dome. Daný záver je logický z toho dôvodu, že byt je už v užívaní nájomcu, ktorý je

povinný sa oň riadne starať a nie je žiadny dôvod pre to, aby prípadné poškodenia bytu, jeho riadnu
údržbu, mal povinnosť vykonávať prenajímateľ, v danom prípade družstvo. Z toho vyplýva aj prípadné
oprávnenie družstva rozhodnúť o tom, či drobné opravy vykoná alebo nie, či vyzve nájomcu na ich
odstránenie alebo nie, a to predovšetkým vo vzťahu k ostatným užívateľom obytného domu, pretožepokiaľ by nedostatočná údržba bytu spôsobovala problémy v užívacom práve ostatných vlastníkov
bytov, prípadne nájomcov, o odstránenie tohto závadného stavu sa musí družstvo postarať. Pokiaľ vady
nespôsobujú problémy s užívaním bytom ostatným vlastníkom, či nájomcom, takúto

povinnosť nemá.

Rovnaká právna úprava vyplýva aj zo stanov bytového družstva z roku 2009, kde v čl. 12 ods. 1
písm. d) vyplýva, že člen družstva je povinný na vlastné náklady zabezpečovať údržbu a opravy bytu, s
výnimkou opráv uvedených vo vnútro družstevnom predpise. Povinnosťou člena družstva je teda jednak

zabezpečiťúdržbu,tedasapostaraťsámoopravy,ataktiežichvykonaťnavlastnénáklady.Zcitovaného
článku nevyplýva, že by zabezpečovať údržbu mal v tomto rozsahu odporca - družstvo. Z čl. 28 ods.
6 vyplýva, že všetky drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s údržbou
hradí nájomca. V zmysle ods. 9 pokiaľ sa nájomca nepostará o včasné vykonanie
drobných opráv a obvyklej údržby bytu, družstvo má právo urobiť tak po predchádzajúcom upozornení
nájomcu na jeho náklad samo. Z ods. 10 vyplýva aj to, že nájomca družstevného bytu je povinný bez

zbytočného odkladu oznámiť družstvu tých opráv v byte, ktoré má vykonať a uhradiť družstvo a umožniť
ich vykonanie. Citovaný odsek zodpovedá ust. § 692 Občianskeho zákonníka. Daný odsek upravuje
postup pri opravách v byte, ktoré nemožno podradiť pod kategóriu upravenú v ust. § 687 ods. 2 resp.
vyššie citovaný ods. 9, teda, ak nejde o vykonanie drobných opráv a obvyklú údržbu.

Pokiaľ navrhovateľ v poslednom svojom vyjadrení poukázal na nové stanovy z roku 2013 účinné od
20. mája 2013, odvolací súd konštatuje že nedošlo k zmene právnej úpravy oproti vyššie citovaným
článkom stanov, ktoré platili pred rokom 2013. Aj v týchto stanovách článok 26 ods. 5 upravuje povinnosť
družstva zabezpečiť nájomcovi družstevného bytu plný a nerušený výkon jeho práv spojených s
nájmom bytu. Družstvo je povinné najmä odovzdať mu byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, ktorý

umožňuje realizovať plnenia poskytované s užívaním bytu. V prípade, že byt je nadobudnutý v súvislosti
s prevodom členských práv a povinností družstvo nezodpovedá za jeho stav v čase prevodu členských
práv a povinností.

Podľa článku 26 ods. 6 všetky drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a činnosti

spojené s bežnou údržbou zabezpečuje nájomca družstevného bytu na svoje náklady. Podrobnosti v
súvislosti s drobnými opravami a bežnou údržbou bytu podrobne upravujú ustanovenia nariadenia vlády
číslo 87/1995 Z. z..

Podľa článku 26 ods. 7 na zabezpečenie opráv bytu, ktoré nie sú drobnými opravami podľa odseku

6 tohto článku, ktoré má vykonávať družstvo - prenajímateľ, je nájomca družstevného bytu povinný
poukazovať mesačne príspevok do Fondu opráv bytu.

Podľa článku 26 ods. 10 ak sa nájomca družstevného bytu nepostará o včasné vykonanie drobných
opráv a bežnej údržby bytu, družstvo má právo urobiť tak po predchádzajúcom upozornení nájomcu na

jeho náklad samo.

K námietke navrhovateľa, že odvolací súd pri rozhodovaní nevychádzal zo stanov platných od 20.
mája 2013 odvolací súd dodáva, že o nových stanovách nemal vedomosť, pretože žiaden z účastníkov
konania tieto nepredložil. Ako je vyššie uvedené, ani nové stanovy nijakým podstatným spôsobom

neupravili inak sporné právne otázky ohľadom zabezpečenia a vykonania drobných opráv v byte.

Je teda nepochybné, že v zmysle § 687 ods. 3 Občianskeho zákonníka práva a povinnosti
navrhovateľa a odporcu sú upravené stanovami družstva priamo, pokiaľ ide o vykonávanie
drobných opráv a úhradu nákladov s tým spojených, to znamená, že právna úprava rozlišuje pojem

vykonanie úpravy, ako aj náhradu týchto nákladov. Z Nariadenia vlády SR č. 87/1995, z § 5 ods. 1,
2 nepochybne vyplýva, že ide o ustanovenie, ktoré upravuje drobné opravy v byte súvisiace s jeho
užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou bytu vo vzťahu k § 687 ods. 2. Odsek 1 upravuje, že
drobnými opravami v byte súvisiacimi s jeho užívaním sú okrem iného výmeny drobných súčiastok
jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré sú uvedené v prílohe Nariadenia.

V prílohe Nariadenia č. 1, sú upravené drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním, kde pod
písm. b) sú upravené elektrické zariadenia, a to pod bodom 1, je oprava, výmena vypínačov všetkých
druhov poistiek a ističov všetkých druhov, zásuviek, tlačidiel, objímok, zvončekového a signalizačnéhozariadenia, vrátane tlačidla pri vchode, transformátora zvončeka i miestnej batérie, ak patrí k bytu. Podľa
bodu 2, sem patrí aj oprava osvetľovacích telies, prípadne výmena ich jednotlivých súčastí.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že všetky namietané vady spadajú pod
kategóriu drobných opráv. Tieto dané opravy má povinnosť zabezpečiť nájomca - navrhovateľ na svoje
náklady.

Zo znaleckého posudku vyplynuli jednotlivé odpovede na určujúce otázky v danej veci. Znalec

konštatuje, že elektroinštalácia v byte navrhovateľa nie je v bezchybnom stave a neumožňuje
navrhovateľovi riadne užívanie bytu v súvislosti s predmetnou elektroinštaláciou. Tento záver však bez
kontextu celého znaleckého posudku neznamená, že sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu
navrhovateľa. Zo znaleckého posudku totiž vyplýva, že elektroinštalácia nie je v bezchybnom stave
z toho dôvodu, že navrhovateľ nevykonáva drobné opravy súvisiace s jej užívaním. Konštatuje, že
elektroinštalácia má dve samostatné časti, dva okruhy a to svetelný a zásuvkový okruh. Nie je

dôvodná námietka navrhovateľa, že ide o viacej okruhov. Znalec konštatuje, že svetelný okruh staticky
namontovaný ako súčasť bytu a aj všetky svietidlá v prípade ich nainštalovania do celého bytu bolo
možné plne využívať a po odstránení jednoduchej vady v kuchyni je možné ho využívať v celom rozsahu.
Zásuvky nebolo možné plne využívať.

Odvolací súd poukazuje na citované Nariadenie vlády, že pokiaľ zásuvky nemožno plne využívať, ich
oprava alebo výmena patrí do kategórie drobných opráv. Znalec konštatoval, že statický montovaný
svetelný okruh pôvodný v byte je funkčný. To, že znalec odporučil vykonať revíziu a vyčistenie
spojovacích bodov a podoťahovanie skrutiek, čo platí aj pre zásuvkový okruh, patrí do bežnej údržby,
ktorú zabezpečuje nájomca. Sem patrí aj výmena zásuvky v kuchyni pri okne a zásuvky v spálni tiež

pri okne. Pokiaľ znalec konštatoval, stav elektroinštalácie vo vzťahu k nameraným nižším hodnotám
napätia, poukázal na prechodové odpory, ktoré zásuvky zbytočne neúčelovo tepelne namáhajú, konce
vodičov sú zaoxidované a takýto stav zásuviek znalec jednoznačne neodporúča ďalej ponechať a
je potrebné vykonať to, čo uvádza v bode II.2.2, z čoho vyplýva, že je potrebné vykonať revíziu
svetelných okruhov, aj keď sa javia ako plne funkčné, vykonať jej údržbu, opravu, či čiastočnú výmenu,

ktorú ďalej konkretizuje tak, že výmenu treba realizovať na zásuvkách v kuchyni pri okne a zásuvku
v spálni tiež pri okne, a vyčistiť všetky elektrické krabice a všetky miesta, kde sú nainštalované
elektrotechnické prvky, vrátane povysávania týchto miest od nečistôt a pavučín. Zo záverov znalca
vyplýva, že pokiaľ by nájomca vykonával bežnú údržbu elektroinštalácie, stav elektroinštalácie by bol
rozhodne v užívaniaschopnom stave. Zistené vady spočívajú v nevykonávaní

drobných opráv v súlade s prílohou Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. Znalec nezistil žiadne také
vady, ktoré by pod túto kategóriu nespadali, resp. ktoré by spôsobovali nemožnosť užívania bytu a tieto
opravy by bol povinný odstraňovať odporca. Pod všetky navrhované opatrenia znalcom možno podradiť
drobné opravy upravené Nariadením vlády, a to opravu zásuviek, čo objímok. Sem možno zaradiť aj
podoťahovanie skrutiek v zásuvkách, vyčistenie, odstránenie oxidácie, čo má vplyv na technický stav

elektroinštalácie.

Je správny záver prvostupňového súdu, že na zistenie a odstránenie závad si môže navrhovateľ prizvať
odborníka a z ničoho nevyplýva povinnosť, aby tieto práce vykonával sám. Zo stanov bytového družstva
vyplýva len povinnosť zabezpečiť odstránenie týchto vád. Pokiaľ poukazuje v odvolaní na vady zásuviek,

ako bolo vyššie konštatované, zásuvka spadá pod pojem drobných opráv a navrhovateľ vadné zásuvky
musí vymeniť za nové.

Nie je možné akceptovať ani námietku, že zásuvky horia nie preto, že by boli samé vadné, ale pre vady
v sieti elektroinštalácie bytu. Sieť elektroinštalácie bytu nie je vadná, čo vyplýva zo znaleckého posudku

a horenie zásuviek je spojené s práve nedostatočnej údržby (prach, nedotiahnuté skrutky).

Prvostupňový súd mal dostatočne preukázané, že odporca vykonáva revízie elektroinštalácie v zmysle
právnych noriem. Ani z normy STN S 59 009 nevyplýva, že povinnosťou odporcu by bolo vykonávať
pravidelné revízie elektroinštalácie v byte. Z danej normy vyplýva skutočnosť, že nájomca alebo majiteľ

sú zodpovední za zabezpečenie pravidelných prehliadok a skúšok.

Pokiaľ navrhovateľ namieta, že predpisy nepoznajú pojem bežná údržba elektroinštalácie bytu, ani ho
nespájajú s osobou užívateľa bytu, ani s osobou správcu, odvolací súd uvádza, že námietka je účelová,pretože ustanovenie § 687 ako aj Nariadenie vlády jednoznačne upravuje pojem drobných opráv a
nákladov spojených s bežnou údržbou bytu, pričom pod bežnú údržbu bytu možno zahrnúť opravy
zariadenia aj vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok, ktoré sú citované v prílohe nariadenia, kde

ako bolo vyššie uvedené, sú uvedené aj oprava, výmena vypínačov všetkých druhov, ako aj zásuviek.
Zistené vady znalcom spadajú pod túto kategóriu, a ide nepochybne o bežnú údržbu bytu tak, ako to
vyplýva z nadpisu § 5 Nariadenia vlády č. 87/1995.

Jednoducho povedané, z ničoho nevyplýva povinnosť pre odporcu, aby navrhovateľovi do bytu natiahol

úplne nové vedenie - statické a vymenil svietidlá ako aj zásuvky.

Rozvody znalec neoznačil ako vadné, keďže ich označil ako plne funkčné, problémové boli konečné
zariadenia, ktorých údržbu zabezpečuje nájomca. Ak teda navrhovateľ na strane 16 odvolania opätovne
namieta, že údržbu a drobné opravy predmetného bytu je povinný vykonávať odporca ako správca,
jeho tvrdenie nie je pravdivé vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Pokiaľ namieta, že súd nesprávne

aplikoval vnútro družstevné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia Občianskeho zákonníka, odvolací súd
sa s námietkou nestotožňuje, pretože na základe riadne vykonaného dokazovania, ktoré bolo relevantné
vo vzťahu k prejednávanej a uplatnenému nároku, prvostupňový súd vo veci správne
rozhodol.

Pokiaľ namieta, že zo znaleckého posudku nevyplynulo vykonanie len drobných opráv, ale že
elektroinštalácia vyžaduje väčšie opravy, nebolo preukázané, ako je vyššie konštatované, že by statické
okruhy neboli funkčné. Pokiaľ by navrhovateľ požadoval „naťahanie nových rozvodov, prípadne
medených drôtov“ jeho práva, ktoré uplatňuje k odporcovi sú nad rámec jeho postavenia
ako nájomcu daného bytu.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v
celom rozsahu.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142

ods. 1 O.s.p., ako aj § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p.

Keďže vo veci bol v celom rozsahu úspešný odporca, patrí mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov
konania. Odporca nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 151 ods.
1 O.s.p., preto mu súd tieto nepriznal.

Právna zástupkyňa odporcu však navrhla priznať trovy dovolacieho konania za 2 úkony právnej pomoci
po 61,87 € (§ 10 ods. 1 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z.), a to prevzatie právneho zastúpenia, príprava vo
veci dovolania a písomné vyjadrenie k dovolaniu, k tomu režijný paušál 2 x po 8,04 €, spolu 16,08 €,
trovy právneho zastúpenia celkom 139,82 €.

Trovy právneho zastúpenia odporcovi patria za 2 úkony právnej pomoci, a to prevzatie právneho
zastúpenia v dovolacom konaní ako aj podanie písomného vyjadrenia v odvolaní zo dňa 25. 08. 2014.
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu podľa
písm. a) cit. vyhláške, pretože nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. V roku 2014

podľa § 11 ods. 1 jedna trinástina výpočtového základu predstavovala 61,85 €, potom odmena za 2
úkony právnej pomoci je 123,70 €; k tomu režijný paušál 2 x 8,04 € je 16,08 €, spolu odmena predstavuje
139,78 €.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.