Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200411
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316200411.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 101,73 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,15 % ročne zo sumy 21,02 eur od 11.07.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 18.01.2016 na tunajšom súd žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia

sumy 101,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 11.07.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. K.
a v zmysle predmetnej zmluvy vypožičal mu SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. Ďalej uviedol, že sa predmetnou žalobou domáha aj nároku na náhradu
škodyvočižalovanému,ktorámuvzniklazaodpredanétel.zariadenieHuaweiE3251tovovýške 80,71
eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného

zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že
získalatelekomunikačnézaradeniezacenuzvýhodnenúoproticenetrhovejtak,žesapodpisomdodatku
zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že telek. zariadenie je mu predávané za cenu
uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou
a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu

zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Pri výpočte spôsobenej škody zohľadnil
počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany žalovaného. Výška spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil, je pri
akciovej cene telekomunikačného zariadenia vo výške 1,- euro, predajnej cene 150,- eur, v sume 149,-
eur, pričom si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 80,71 eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil
ani cenu poskytnutých služieb v sume 80,52 eur vyfakturovaných v období 2014/04-2014/04. Žalobca

pokusom o pokonávku zo dňa 26.06.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé
mesiaceasumuzamobilnézariadenieavyzvalhonaichúhraduvdodatočnejlehote.Žalovanýnapokus
o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky v sume 39,50 eur a v sume 20 eur. Suma 59,50eurbolazapočítanánaúhraduhovorného,pretosijužalobcavkonaníužneuplatňuje.Ďalejuviedol,žesi
uplatňuje nárok na úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 11.07.2014. Na základe toho žiada,

aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 21,02 eur aj nárok na zaplatenie sumy
80,71 eur, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V
prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať
uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponechal na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po
využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Žalovaný so žalobou súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jeho prílohami, Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom s prílohou k

tejto zmluve, pokusom o pokonávku zo dňa 26.06.2014, opisom faktúr č. 5239897424, č. 5247427843,
č. 5243650004, č. 524355900, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. K. zo dňa 02.04.2013 uzavretej medzi účastníkmi tohto
konania (ďalej len ,,Zmluva“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe

- nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Mobilný internet Premium.

Podľačlánku1bod1.2DodatkukZmluve,predmetomtohtododatkujedohodastránopredajizariadenia
typ Huawei E3251 z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu (po uplatnení
zľavy z jej spotrebiteľskej ceny) s DPH (ďalej len „kúpna cena“) 1,- euro.

Podľa článku 1 bod 2.1 Dodatku k Zmluve, účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu MT vo výške
uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj poplatok uvedený v čl. 1 bode 1.5. Účastník je povinný zaplatiť kúpnu
cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní
od vystavenia faktúry. Ak sa zmluvné strany nedohodli na splácaní kúpnej ceny inak.

V zmysle článku 2 bod 2.3 Dodatku k Zmluve účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa
uzavretia Dodatku, zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa Zmluvy v znení tohto dodatku ako
účastník Služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude
bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký

úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti.

Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku k Zmluve, účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón
mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny

len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty
v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy
zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla
škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

V zmysle článku 2 bod 2.7 Dodatku k Zmluve, podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré
pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové telekomunikačné
zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku koncovému
telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky

potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade s týmto
dodatkom a podmienkami.

Podľa článku 4 bod 4.6 Dodatku Zmluve, tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytovaní verejných služieb boli Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „Všeobecné podmienky“ ).ZoVšeobecnýchpodmienokatozčlánku17bodu17.4vyplýva,žezmluvaaVšeobecnépodmienky,ako
aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania,
ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanovenia zákona o

elektronických komunikáciách a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných
právnych predpisov.

Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok, okrem povinností upravených v týchto všeobecných
podmienkachjeúčastníkpovinný používaťslužbuibavsúladespríslušnouzmluvoualebojejdodatkom,

zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka,
ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením
článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 5239897424 zo dňa 17.02.2014
sumu 41,02 eur s dátumom splatnosti dňa 03.03.2014, faktúrou č. 5247427843 zo dňa 21.04.2014

sumu 34,50 eur s dátumom splatnosti dňa 05.05.2014, faktúrou č. 5243650004 zo dňa 17.03.2014 sumu
23,99 eur s dátumom splatnosti dňa 31.03.2014, faktúrou č. 5243559000 zo dňa 17.03.2014 sumu 5,-
eur s dátumom splatnosti dňa 31.03.2014

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 26.06.2014 vyplýva, že žalobca

upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby za mesiace február 2014, marec 2014 a apríl 2014 v sume 80,52
eur a zároveň, že je povinný z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z predmetného
dodatku k zmluve o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 149,- eur.
Pohľadávku ho vyzval uhradiť s tým, že ak nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

najneskôr v posledný deň lehoty uvedenej v tomto liste, a to dňa 10.07.2014, bude ju vymáhať súdnou
cestou. Žalovaný po zaslaní pokusu o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou a to sumou 59,50 eur,
ktorú žalobca zarátal na dlžné hovorné.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o poskytovaní verejných služieb,

na základe ktorej mu boli poskytované služby zo strany žalobcu. Určité faktúry za poskytnuté služby
zaplatil, avšak nie všetky. Je si vedomý dlhu, ktorý uplatnil žalobca podanou žalobou. Túto sumu
je ochotný uhradiť, avšak v súčasnej dobe mu majetkové pomery nedovoľujú zaplatiť dlžnú sumu
jednorazovou úhradou, preto požiadal o zaplatenie dlžnej sumy formou mesačných splátok po 10,- eur.
Jeho mesačný príjem v súčasnosti je vo výške 300,- eur, avšak jeho výdavky presahujú jeho príjem,

pôžička 170,- eur, elektrina 33,- eur, lieky 33,- eur, nájomné 80,- eur. Ďalej uviedol, že trovy konania
si neuplatňuje.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je v časti uplatneného hovorného
dôvodná.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového

spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanému poskytované dohodnuté služby, no
cenu služieb, tak ako mu bola vyčíslená v jednotlivých vyššie uvedených faktúrach, neuhradil. Žalobca

si svoje povinnosti z predmetnej zmluvy plnil riadne a včas. Súd preto dospel k záveru, že jeho nárok na
zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 21,02 eur je opodstatnený a v tejto časti žalobe vyhovel.

Žalovaný tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom v
pokuse o pokonávku, teda do 10.07.2014, dostala sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, teda dňom

11.07.2014, do omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.
Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 11.07.2014, bola 0,15 % ročne. Výška úrokov z omeškania k
uvedenému dňu teda bola 5,15 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania
v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s

nariadenímvlády č.87/1995Z.z.vovýške5,15 %ročneod11.07.2014dozaplateniazosumy21,02eur.

Súd zároveň návrhu žalovaného o zaplatenie dlžnej sumy formou mesačných splátok po 10,- eur
nevyhovel, nakoľko žalovaného zaviazal na úhradu sumy 21,02 eur, čo nepredstavuje likvidačnú sumu,
ktorú by žalovaný nebol schopný uhradiť aj jednorazovou platbou.

Vo zvyšku žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 80,71 eur
titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného koncového
telekomunikačného zariadenia a tzv. akciovou cenou.Z vymedzenia nároku žalobcom na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb tak ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu

porušenia povinnosti žalovaným zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (existencia
protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom

a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak
na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o

zodpovednosť charakteru ex contractu).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncového telekomunikačného

zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú predmetné zariadenia žalovaný odkúpil.

Z vyššie citovaných ustanovení, tak ako boli dojednané v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb ako aj Všeobecných podmienkach, účastníci konania v dodatku k zmluve uzavreli aj dohodu
o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku a za v ňom

uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo odporkyni ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V
tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v jeho ustanoveniach
boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenie upravené aj v ďalších
ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných podmienkach tak ako sú už vyššie
citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod
1.2 a v čl. 2.7 povinnosť navrhovateľa ako podniku predať odporkyni ako účastníkovi telekomunikačné
zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu

a odovzdať mu ho.

Žalobca teda umožnil žalovanému na základe Dodatku k Zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia
za ním určené zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilnýchoperátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom

protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Je
neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného
vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalovaný
obdŕžal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k

protiprávnemu zmenšeniu jeho majetku nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti
nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 80,71 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 21,02 eur
s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu, t.j. ohľadom sumy 80,71 eur s príslušenstvom
zamietol. V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný, čo predstavuje 79,34

%. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca, čo predstavuje 20,66 %. V konaní bol
úspešnejší žalovaný a preto mu vznikol nárok na náhradu pomernej časti jeho trov konania v rozsahu
58,68 %. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadny nárok nevyplýva,
súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.