Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 7, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Er/888/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206211365
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anikó Soóky
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2206211365.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávnených: 1) D. J., R..: XX.XX.XXXX, D. N. XXX/
XX, XXX XX V., 2) S. J., R..: XX.XX.XXXX, D. N. XXX/XX, XXX XX V., 3) W. J., R..: XX.XX.XXXX, D. N.
XXX/XX, XXX XX V., zast. matkou: X. H., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXX/XX, XXX XX V., proti povinnému:
S. J., R.. XX.XX.XXXX, U.. XX.XX.XXXX, R. D. N. XXX/XX, XXX XX V., vedenej u súdneho exekútora:
Mgr. Katarína Szabóová, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Á. Vámbéryho 5249/13B, 929 01 Dunajská

Streda, pod spis. značkou EX 122/06, o vymoženie 2.748,45 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnení doručili dňa 25.08.2006 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa

domáhali vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 6NC 430/02, zo dňa 03.06.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 24.07.2002.

Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa
19.10.2006 pod č. k. 7Er/888/2006-6 poverenie č. 5201 010642 * na vymoženie predmetnej pohľadávky

v prospech oprávneného.

Dňa 23.09.2014 podal na tunajší súd súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol,
že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom dedičské konanie po ňom bolo právoplatne zastavené
pre nemajetnosť. K svojmu podaniu pripojil aj uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
13D/750/2009, zo dňa 29.03.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2010 čo do zastavenia

konania, z ktorého vyplýva, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie po ňom bolo
v zmysle ustanovenia § 175 h ods. 1 O.s.p. právoplatne zastavené, t. j. z dôvodu nemajetnosti.

Podľa ustanovenia § 103 ods.1 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné
konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne
účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa ustanovenia § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať

práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a
povinnosti vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu súd môže zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Vzhľadom na to, že povinný zomrel pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, stratil svoju
spôsobilosť byť účastníkom konania skôr ako sa konanie začalo, čo predstavuje taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto súd v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. a
ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku konanie proti povinnému zastavil.

Súdny exekútor vo svojom návrhu navrhol, aby v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd zaviazal
súd k úhrade trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd.; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť
trovy exekúcie oprávnenému, resp. súdu, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov predpokladaných
v § 203 Exekučného poriadku. V danej exekučnej veci zastavenie exekučného konania procesne
nezavinil oprávnený a dôvodom na zastavenie exekučného konania nebol ani nedostatok majetku

povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je
podstatné, že bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata
jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného) v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza
do úvahy len v prípade, že povinný právne existuje, avšak súdny exekútor počas trvania exekučného

konania zistil jeho nemajetnosť.

Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, exekučné konanie sa začalo
dňa 25.08.2006 a súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie až dňa 23.09.2014, teda 8 rokov
po začatí exekúcie a 13 rokov po úmrtí povinného.

Ďalej súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV ÚS 27/08-12 zo
dňa 24.01.2008, v zmysle ktorého samotná skutočnosť, že nastane stav, keď nebudú uspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko,
ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným

postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku z 23.11.1983), v ktorom bolo zdôraznené, že
riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na
druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Podaním odvolania sa zrušuje tento výrok uznesenia a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).