Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/533/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606211787
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7606211787.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2 - pôvodne zriaďovateľ Krajského riaditeľstva policajného
zboru v Košiciach, Košice, Kuzmányho 8, IČO: 00 151 866, proti povinnému B. L., P.. XX.XX.XXXX, Y.
H. P. J., G.. Q. XXXX/XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, Exekútorský úrad
so sídlom vo Vranove Nad Topľou, Hronského 1811, pod sp. zn. EX 9140/06, o vymoženie 33,19 Eur

(1.000,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému, Exekútorský úrad Vranov
nad Topľou, Hronského 1811, trovy exekúcie vo výške 70,76 Eur a u k l a d á povinnému, aby tieto
trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na
mieste evid. č. N. zo dňa 29.2.2004 vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru Spišská Nová

Ves, vydal dňa 19.10.2006 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 013382* pre súdneho
exekútora JUDr. Štefana Šviderského, Exekútorský úrad so sídlom vo Vranove nad Topľou, na
vymoženie uloženej povinnosti - istiny 33,19 Eur (1.000,- Sk), trov právneho zastúpenia v exekúcii 30,64
Eur (923,- Sk) a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený súdnym exekútorom podnet na

zastavenie exekúcie. V ňom súdny exekútor navrhol, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“). Dôvodom neprípustnosti exekúcie je uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 88
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) účinnom do 31.8.2008,
podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia

lehoty určenej na ich zaplatenie. Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil trovy
exekúcie vo výške 103,01 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom ich vyúčtovanie
bolo súčasťou podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.

Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom
súdu dňa 5.10.2015 oprávnený vyjadril súhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenie

exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Zároveň navrhol, aby na úhradu
trov konania súdneho exekútora súd zaviazal povinného.Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom

do 30.11.2006, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 216/2008 Z. z., t. j. v znení
účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o
náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie.
Súd po právnom posúdení dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej doby,
teda k zániku práva oprávneného, avšak vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa nestotožnil s právnou
kvalifikáciou zastavenia exekúcie, ktorú vo svojom podnete uviedol súdny exekútor, keďže má za to,

že sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku,
a to z dôvodu, že v prípade rozhodnutí správnych orgánov (ktorými bezpochyby sú aj individuálne
právne akty aplikácie práva vydané v priestupkovom alebo tzv. blokovom konaní - poznámka súdu) je
právnym následkom prekludovania práva neúčinnosť takýchto rozhodnutí. Z exekučného titulu - bloku
na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. N. zo dňa 29.2.2004 mal súd preukázané, že povinnému bolo

uložené zaplatiť pokutu 33,19 Eur (1.000,- Sk) do 15 dní odo dňa právoplatnosti bloku na pokutu, t. j.
do 15 dní odo dňa 29.2.2004, keďže blok na pokutu je právoplatný dňom podpisu páchateľa priestupku,
teda dňom 29.2.2004. Povinný mal uhradiť pokutu najneskôr dňa 14.3.2004. Prvýkrát mohol oprávnený
právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 14.3.2004. Z uvedeného vyplýva, že
k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 14.3.2007 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda

pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z § 88 zákona
o priestupkoch vypustení.

Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj

keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva
a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum),
preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V
rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia,
ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané
do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon

rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade dospel súd
k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle dovtedajšieho
§ 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už dňom 14.3.2007, prijatím
novely v roku 2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo.

Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa
súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne.
Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť
ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo
procesnoprávnych(§7ods.2aods.3zákonaopriestupkoch-ukladaniesankciíaochrannýchopatrení).

Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno
riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 30.11.2006,

za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 348/2011 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.1.2012,
za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je
možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada,
podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok v platnom znení pozná tri
výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a

to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa
exekúciazastavízdôvodu, žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcieatreťouvýnimkou
je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203
ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností -
zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému

nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie včas (viac ako 5 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné zavinenie
oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej doby, určenej na jeho vykonanie
neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho
exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania konania, teda aj prípadné vykonanie exekučného

titulu do uplynutia prekluzívnej doby v priebehu konania nemohol ovplyvniť.

O trovách exekúcie súdneho exekútora teda súd rozhodol v súlade s §§ 200 ods. 2 a 197 ods. 1
Exekučného poriadku a §§ 14, 15, 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“) tak, že súd priznal exekútorovi trovy

exekúcie vo výške 70,76 Eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3
(troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm.
a) vyhlášky s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky, t. j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu

v sume 6,64 Eur. Odmena za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu (1 hod. a 6,64 Eur),
za vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie (30 min.), vypracovanie vrátenia poverenia (10 min.)
a vypracovanie vyúčtovania exekučného konania (15 min.). Ďalej odmena súdneho exekútora v zmysle
§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 16,60 Eur (1 úkon a 3,32 Eur)
spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia

o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného (2x - REGOB, osobná návšteva) a zisťovanie majetku
povinného.Vrámcitrovexekúciesúdpriznalsúdnemuexekútorovináhraduhotovýchvýdavkovvzmysle
§ 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 2,36 Eur (poštovné 1 x 0,96 Eur + 1 x 1,40 Eur) za poštové
služby. V rámci hotových výdavkov súdneho exekútora súd priznal aj sumu 30,71 Eur ako cestovnénáhrady za pracovnú cestu vykonanú dňa 5.2.2007 (Vranov nad Topľou - Spišská Nová Ves - Vranov
nad Topľou) vyúčtovanú podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov. Súd zároveň priznal aj náhradu za stratu času podľa § 23 ods. 1 vyhlášky v sume 2,66 Eur.

Priznané cestovné náhrady a náhrada za stratu času predstavujú polovicu skutočných náhrad z dôvodu,
že pracovná cesta bola vykonaná v dvoch exekučných veciach, teda súdny exekútor žiadal priznať len
polovicu náhrad. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu
58,97 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s
§ 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 11,79 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty,

teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 70,76 Eur vrátane DPH.

Súd poznamenáva, že vzhľadom na znenie § 196 Exekučného poriadku platného a účinného v čase
rozhodovania súdu, teda od 1.1.2012 a vzhľadom na nedostatok inej právnej úpravy (prechodných a
záverečných ustanovení v zákone č. 348/2011 Z. z.), patrí súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty
aj z hotových výdavkov bez ohľadu na to, kedy sa začalo exekučné konanie, a to napriek skutočnosti, že

navýšenie náhrad určených podľa Exekučného poriadku o sumu DPH v prípade pokiaľ je súdny exekútor
registrovaným platcom DPH bolo do Exekučného poriadku zakotvené novelou vykonanou zákonom č.
348/2011 Z. z., t. j. s účinnosťou od 1.1.2012.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony

prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho zaevidovanie (50 minút), keďže považuje tento úkon za
administratívne veľmi jednoduchý, pričom odmena zaň je už zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25
cit. vyhlášky. Ďalej súd nezapočítal do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie čas za úkony:
vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, keďže súd
mal za to, že dané úkony boli vyúčtované duplicitne, pričom súd priznal za uvedené úkony súdnemu

exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Súd krátil minutáž úkonov vypracovanie
podnetu na zastavenie exekúcie z 50 min. na 30 min. a vypracovanie vyúčtovania exekučného konania
z 30 min. na 15 min., keďže mal za to, že tieto úkony, aj vzhľadom na ich rozsah, v žiadnom prípade
nemohli trvať 50, resp. 30 minút ako uvádza súdny exekútor. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi
náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 0,83 Eur za žiadosť o udelenie

poverenia, keďže súd nemal z exekútorského spisu sp. zn. EX 9140/06 preukázané doručovanie
písomnosti prostredníctvom subjektu oprávneného poskytovať poštové a doručovateľské služby, pri
ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na poštovnom za poštové služby. Rovnako
nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške
1,40 Eur za vrátenie poverenia a 1,40 Eur za vyúčtovanie exekúcie, keďže súdu je z jeho činnosti známe,

že súdni exekútori zasielajú poverenia a vyúčtovania v skončených exekučných konaniach hromadne,
teda účelnosť týchto hotových výdavkov je sporná. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu
hotových výdavkov v sume 3,32 Eur označené ako hotové výdavky, keďže súd nemal preukázané
(napr. dokladom o úhrade, príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky boli súdnym exekútorom nevyhnutne
vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v tomto

exekučnom konaní. Súd poznamenáva, že je vecou súdneho exekútora, aby do exekútorského spisu
doložil také doklady, ktoré budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy, ktoré mu v priebehu
exekúcie vznikli pri jej výkone. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu
DPH na uvedenú odmenu a hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v
spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného
poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre
prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie

proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.