Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/392/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232925
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112232925.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika a v jej mene konajúce Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 06. 05. 2015 č. k.
5C/614/2012-105 a uzneseniu zo dňa 10. 06. 2015 č. k. 5C/614/2012-130 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Nitra v označených exekučných konaniach. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom vo veci vedenej pod sp.
zn. 5C/614/2012 domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy
v sume 165,96 eura z dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania vedeného na Okresnom súde
Nitra proti povinnému Vladimírovi Slovákovi, v ktorom navrhol zmenu exekútora, pričom exekučný súd
napriektomu,ževecnevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovalasitakúspoluprácu
súčastníkmikonania,ktorábymohlamaťpodstatnývplyvnačaspotrebnýkjejposúdeniuarozhodnutiu,

rozhodol o návrhu na zmenu exekútora až po uplynutí zákonom stanovenej doby, čo charakterizoval
ako nesprávny úradný postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Nakoľko
navrhovateľ sa aj v ďalších konaniach domáhal voči odporcovi rovnakého nároku, keď v každom konaní
bola jeho výška iná, z dôvodu hospodárnosti podľa § 112 ods. 1 OSP spojil na spoločné konanie veci
vedené pod sp.zn. 5C/614/2012, 5C/631/2012, 5C/632/2012, 5C/637/2012, 5C/638/2012, 5C/643/2012,
5C/644/2012 a 5C/645/2012 s tým, že ďalej konanie bude vedené pod sp.zn. 5C/614/2012. Z hľadiska
skutkového stavu mal za preukázané, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod

sp. zn. 12Er/25/2004 bol dňa 06. 10. 2010 exekučnému súdu doručený návrh na zmenu súdneho
exekútora vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému Y. R.. Po vyjadrení sa pôvodného
súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára k návrhu na zmenu exekútora rozhodol vo veci vyšší súdny
úradník uznesením zo dňa 17. 01. 2011 č. k. 12Er/25/2004-23, právoplatným dňa 15. 04. 2011 tak,že návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého. V konaní pod sp. zn. 5C/631/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu
vo výške 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 995,76 eura za nesprávny úradný postup

Okresného súdu Nitra v exekučnej veci sp. zn. 9Er/563/2005, podľa ktorého bol dňa 14. 10. 2009
exekučnému súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora vo veci oprávneného Pohotovosť,
s.r.o. proti povinnému K. Po vyjadrení sa pôvodného súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku k návrhu
na zmenu exekútora rozhodol vo veci vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 14. 04. 2011 č. k.
9Er/563/2005-19, právoplatným dňa 05. 08. 2013 tak, že návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel

a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Obdobne v konaní pod sp. zn.
5C/632/2012 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 885,12 eura v súvislosti s exekučným konaním Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 9Er/223/2006,
kde bol dňa 22. 11. 2010 exekučnému súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora vo veci
oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému O. H.. Po vyjadrení sa pôvodného súdneho exekútora
JUDr. Ľubomíra Pekára k návrhu na zmenu exekútora rozhodol vo veci vyšší súdny úradník uznesením

zo dňa 04. 04. 2012 č. k. 9Er/223/2006-19 tak, že návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V konaní pod sp. zn. 5C/637/2012 navrhovateľ
žiadal priznať mu majetkovú škodu vo výške 175 eura a nemajetkovú ujmu vo výške 165,96 eura za
nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/39/2003,
pričom z uvedeného spisu je zrejmé, že dňa 22. 11. 2010 bol exekučnému súdu doručený návrh na

zmenu súdneho exekútora vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti povinnej H. O.. Po vyjadrení sa
pôvodného súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára k návrhu na zmenu exekútora rozhodol vo veci
vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 23. 02. 2011 č. k. 9Er/39/2003-12, právoplatným dňa 20. 05. 2011
tak, že návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého. Aj v konaní pod sp. zn. 5C/638/2012 sa navrhovateľ domáhal majetkovej škody

vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 276,60 eura za nesprávny úradný postup Okresného
súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 18Er/208/2003, z ktorého vyplýva, že dňa 22.
11. 2010 bol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora vo veci oprávneného
Pohotovosť,s.r.o.protipovinnémuE.H..PovyjadrenísapôvodnéhosúdnehoexekútoraJUDr.Ľubomíra
Pekára k návrhu na zmenu exekútora rozhodol vo veci vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 20.

04. 2011 č. k. 18Er/208/2003-12, právoplatným dňa 26. 10. 2012 tak, že návrhu na zmenu súdneho
exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. V konaní
vedenom pod sp. zn. 5C/643/2012 navrhovateľ žiadal priznať mu majetkovú škodu vo výške 175 eur
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 276,60 eura, pričom zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn.
10Er/311/2006 vyplýva, že dňa 22. 11. 2010 bol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu súdneho

exekútora vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému G. L.. Po vyjadrení sa pôvodného
súdneho exekútora E.. Ľubomíra Pekára k návrhu na zmenu exekútora rozhodol vo veci vyšší súdny
úradník uznesením zo dňa 26. 04. 2011 č. k. 10Er/311/2006-19, právoplatným dňa 11. 01. 2012 tak, že
návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V
konaní pod sp. zn. 5C/644/2012 navrhovateľ žiadal priznať mu majetkovú škodu vo výške 175 eur a

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 774,48 eura v súvislosti s konaním exekučného súdu vedeného
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12Er/23/2005 a podľa obsahu tohto spisu bol dňa 25. 05. 2009
exekučnému súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora vo veci oprávneného Pohotovosť,
s.r.o. proti povinnému E. P.. Po vyjadrení sa pôvodnej súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Baňarovej k
návrhu na zmenu exekútora rozhodol vo veci vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 19. 06. 2010

č. k. 12Er/23/2005-18, právoplatným dňa 03. 09. 2010 tak, že návrhu na zmenu súdneho exekútora
vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Aj v poslednom
konaní vedenom pod sp. zn. 5C/645/2012 sa navrhovateľ domáhal majetkovej škody vo výške 175
eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 eura v súvislosti s postupom Okresného súdu Nitra
ako exekučného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 23Er/696/2006, v ktorom bol dňa 30. 08. 2010

exekučnému súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora vo veci oprávneného Pohotovosť,
s.r.o. proti povinnému E. J.. Po vyjadrení sa pôvodnej súdnej exekútorky Mgr. Silvie Šabíkovej k návrhu
na zmenu exekútora rozhodol vo veci vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 07. 12. 2010 č. k.
23Er/696/2006-19, právoplatným dňa 24. 03. 2011 tak, že návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel
a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Opierajúc sa o ust. § 3 ods.

1 písm. d/, ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1-2, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ust. § 44 ods. 6 zák. č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení účinnom do 31. 08. 2005 (ďalej len "Exekučný poriadok") a § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
účinnom do 31. 05. 2010 (ďalej len "Exekučný poriadok") dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný, a preto ho v jednotlivých konaniach spojených na spoločné konanie zamietol. Konštatoval, že

samotnému uplatneniu nároku malo predchádzať jeho predbežné prerokovanie s príslušným orgánom,
t.j. s odporcom, pričom je nesporné, že navrhovateľ dňa 23. 04. 2012 mu doručil žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a po uplynutí 6 mesiacov bola splnená zákonná podmienka pre
podanie návrhu na súd, i keď k uplynutiu tejto lehoty došlo až po začatí súdneho konania. Na námietku
premlčania vznesenú odporcom proti nároku na náhradu škody vzniknutému pred dňom 23. 04. 2009

neprihliadol poukazujúc na to, že rozhodnutia exekučných súdov o návrhoch na zmenu exekútora boli
doručené právnemu zástupcovi oprávneného po dátume 23. 04. 2009, odkedy neuplynula zákonná 3-
ročná lehota do podania návrhu na súd. Aplikujúc ust. §44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31. 08. 2005 uviedol, že vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn. 5C/614/2012 (exekučné konanie
vedené pod sp. zn. 12Er/25/2004 začalo dňa 28. 01. 2004), 5C/637/2012 (exekučné konanie vedené
pod sp. zn. 9Er/39/2003 začalo dňa 23. 01. 2003), 5C/638/2012 (exekučné konanie vedené pod

sp. zn. 18Er/208/2003 začalo dňa 14. 05. 2003), 5C/644/2012 (exekučné konanie vedené pod sp. zn.
12Er/23/2005 začalo dňa 03. 02. 2005), exekučné konania boli začaté pred 01. septembrom 2005 a v
zmysle vyššie uvedených hľadísk sa na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora nevzťahovala zákonná
30-dňová lehota. Skutočnosť, že v konaniach sp. zn. 9Er/563/2005, 9Er/223/2006, 10Er/311/2006,
12Er/23/2005 a 23Er/696/2006 Okresný súd Nitra nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v lehote 30

dní, nie je možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup zo strany súdu vzhľadom na zaťaženosť súdu a
postup oprávneného podávajúceho hromadné návrhy na zmenu exekútora za JUDr. Rudolfa Krutého v
jednotlivých exekučných konaniach i napriek tomu, že oprávnený mal vedomosť o okolnosti vylučujúcej
tohto exekútora z vykonávania exekúcie. Oprávnený tak úmyselne vyvolal situáciu, v ktorej súd nemohol
o týchto návrhoch na zmenu exekútora rozhodnúť v zákonnej lehote, pričom jeho zámerom bolo využiť

túto okolnosť pre uplatnenie si náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Mal za to, že navrhovateľ
vediac o okolnosti vylučujúcej súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcii, v
ktorých vystupoval na strane oprávneného, nemal tieto návrhy vôbec podávať a súdny exekútor mal
uvedenú skutočnosť, ktorá ho vylučovala z vykonávania exekúcii, v ktorých ako oprávnený vystupovala
spoločnosť Pohotovosť s.r.o., bezodkladne oznámiť súdu, pričom ani jeden z nich zámerne túto svoju

povinnosť nerešpektoval a súdny exekútor tak učinil až po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 13. 04. 2011 sp. zn. III. ÚS 322/2010. Dospel preto k záveru, že vo veciach spojených
na spoločné konanie pod sp. zn. 5C/614/2012 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu nevydaním
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, pričom zo strany navrhovateľa nebolo doložené žiadne iné
rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní tak, ako je to ustanovené už v § 9 ods. 2 zák.

č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2013. Uzavrel preto, že základ nároku uplatňovaného
navrhovateľom nebol preukázaný, preto sa ďalej nezaoberal výškou škody a nemajetkovej ujmy, ani jej
primeranosťou a návrh v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust.
§ 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože
mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli a odporca si ani žiadne trovy neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu účastníkovi

konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a teda po tom, čo
už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, hoci pri svojom rozhodovaní bol viazaný ust.
§ 9 ods. 1 v znení zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z.. Svojim

rozhodnutím de iure a de facto tak aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Poukázal
tiež na to, že súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty, i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces

neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená
rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Ďalej argumentoval, že súdu neprísluší
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať
platné právo a naviac jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale
dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, nárast
ekonomickej trestnej činnosti atď. Rovnako tak Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj

právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej
kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti
súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom v súvislosti s
výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Taktiež

uviedol, že ako dôkaz o vzniku škody predložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým
ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorým bolo jednoznačne preukázané, že nesprávny
úradný postup mal na neho negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku a to v
posudku určenej výške. Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že nepreukázal,
že by jeho postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda, nevykonal dostatočné dokazovanie
oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom a jeho prílohami, ktoré predstavujú podrobný

prehľad o ním vynaložených nákladoch. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že znalecký posudok dal
vypracovať ešte 01. 03. 2013, s ohľadom na jeho zložitosť a dôkladnosť vypracovanie posudku trvalo
viac ako rok, ktorú skutočnosť nevedel ovplyvniť. Maltiež za to, že ide o zložitú odbornú otázku, ktorú súd
nemôže vyriešiť sám prostredníctvom vykonávaných dôkazov. V konaní tak preukázal splnenie všetkých
zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody, a preto bolo potrebné rozhodnúť v súlade so

žalobným petitom. Poznamenal tiež, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu jeho návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej
otázke a to porušenia jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej
sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol prvostupňový súd povinný pred samotným rozhodnutím
vo veci o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením

rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania sú návrhy navrhovateľa, ktorými sa voči odporcovi domáha zaplatenia
náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Nitra ako exekučného súdu (ďalej len "exekučný súd"). Návrhom vedeným pôvodne na súde prvého
stupňapodsp.zn.5C/614/2012sanavrhovateľdomáhanáhradyškodyvovýške175euranemajetkovej
ujmy vo výške 165,96 eura, vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 5C/631/2012 náhrady škody vo výške
175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 995,76 eura, vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 5C/632/2012

náhrady škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 885,12 eura, vo veci pôvodne vedenej
pod sp. zn. 5C/637/2012 náhrady škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 eura,
návrhom pôvodne vedeným pod sp.zn. 5C/638/2012 náhrady škody vo výške 175 eur a nemajetkovej
ujmy vo výške 276,60 eura, vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 5C/644/2012 náhrady škody vo
výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 774,48 eura a vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn.

5C/645/2012 náhrady škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 eura. Nesprávny
úradný postup navrhovateľ vzhliadol vo všetkých exekučných konaniach v nevydaní rozhodnutia o jeho
návrhu ako oprávneného na zmenu exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva. Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 07. 03. 2013 č. k.

5C/614/2012-22 boli označené súdne konania spojené na spoločné konanie s tým, že toto sa bude viesť
ďalej pod sp. zn. 5C/614/2012.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len "zák. č. 514/2003 Z. z."), ktorý na danú vec dopadá,

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3 zák.

č. 514/2003 Z.z.).

Úvodom je potrebné poznamenať, že v nadväznosti na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny
základných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.), je zák. č. 514/2003 Z.z. osobitným zákonom, ktorý
upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát

zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky
zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda
bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov
v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou
podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama

príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený
a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na
zavinenie. Z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, zákon rozlišuje základné dva okruhy
zodpovednosti za škodu a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a §

6) a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je samostatne
upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej
slobody (§ 7), a tiež za rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8). I keď zákon
explicitne nedefinuje pojem "nesprávny úradný postup", vo všeobecnosti za takýto možno považovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti

súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003/Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a
právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a
vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody

vo vzťahu príčiny a následku.

Vo svetle týchto záverov bolo potrebné i v súdenej veci posudzovať existenciu predpokladov
zodpovednosti odporcu za škodu a nemajetkovú ujmu uplatňovanú navrhovateľom v tomto konaní.Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn.
5C/614/2012, bolo exekučné konanie vedené exekučným súdom pod sp. zn. 12Er/25/2004, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom

predložená súdu dňa 05. 02. 2014 a to na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému Y. R.,
o vymoženie 541,72 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska zápisnica, poverenie na
vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 10. 02. 2004. Dňa 06. 10. 2010 oprávnený podal návrh na zmenu
súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd dňa 12. 10. 2010 vyzval súdneho exekútora
na predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 10. 01. 2011 súdny exekútor predložil súdu

exekučný spis spolu s vyčíslením trov exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 17. 01.
2011 č. k. 12Er/25/2004-23 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním
predmetnej exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a rozhodol o náhrade trov
exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 5C/631/2012, obsah exekučného spisu sp. zn. 9Er/563/2005

dokladuje, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému K. S., o vymoženie 836,49 eura s
príslušenstvom, bola doručená exekučnému súdu dňa 22. 12. 2005, exekučným titulom bola notárska
zápisnica, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 23. 01. 2006. Dňa 14. 10. 2009 oprávnený
podal návrh na zmenu súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd dňa 04. 11. 2009

vyzval súdneho exekútora na predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 23. 12. 2009 súdny
exekútor predložil súdu originál exekučného spisu spolu s vyčíslením trov exekúcie. Následne exekučný
súd uznesením zo dňa 14. 04. 2011 č. k. 9Er/563/2005-19 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu
súdnehoexekútoraavykonanímpredmetnejexekúciepoverilsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého
a rozhodol o náhrade trov exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 5C/632/2012 bolo exekučné konanie vedené exekučným súdom
pod sp. zn. 9Er/223/2006, súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár predložil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16. 03. 2006, a to na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o.,
proti povinnému O. H., o vymoženie 1.234,81 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska

zápisnica, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 12. 05. 2006. Dňa 18. 11. 2010 oprávnený
podal návrh na zmenu súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd dňa 26. 11. 2010 vyzval
súdneho exekútora na predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 21. 02. 2011 súdny exekútor
predložil súdu originál exekučného spisu spolu s vyčíslením trov exekúcie. Následne exekučný súd
uznesením zo dňa 04. 04. 2012 č. k. 9Er/223/2006-19 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre

31. 05. 2013 č. k. 15CoE/126/2013-48 návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a exekúciu zastavil a rozhodol o náhrade trov exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 5C/637/2012, podľa obsahu exekučného spisu sp. zn. 9Er/39/2003
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom

Pekárom doručená súdu prvého stupňa dňa 30. 01. 2003 pre oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti
povinnej H. O., o vymoženie 617,07 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým bol
platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Nitra dňa 24. 09. 2002 č. k. 2Rob/1236/02. Poverenie na
vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 04. 02. 2003. Dňa 18. 11. 2010 oprávnený podal návrh na zmenu
súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd dňa 26. 11. 2010 vyzval súdneho exekútora

na predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 08. 02. 2011súdny exekútor predložil súdu
originál exekučného spisu spolu s vyčíslením trov exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo
dňa 23. 02. 2011 č. k. 9Er/39/2003-12 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a
vykonanímpredmetnejexekúciepoverilsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhoarozhodolonáhrade
trov exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 5C/638/2012 obsah exekučného spisu exekučného súdu sp.
zn. 18Er/208/2003 bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie exekučnému súdu doručená dňa 27. 05. 2003 na návrh oprávneného Pohotovosť,
s.r.o., proti povinnému E. H., o vymoženie 617,07 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu,

a to platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Nitra dňa 30. 10. 2002 sp. zn. 2Rob/1421/02,
poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 30. 05. 2003. Dňa 18. 11. 2010 oprávnený podal
návrh na zmenu súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd dňa 26. 11. 2010 vyzval súdneho
exekútora na predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 15. 04. 2011 súdny exekútor predložilsúdu originál exekučného spisu spolu s vyčíslením trov exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo
dňa 20. 04. 2011 č. k. 18Er/208/2003-12 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a
vykonanímpredmetnejexekúciepoverilsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhoarozhodolonáhrade

trov exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 5C/643/2012 podľa obsahu exekučného spisu exekučného
súdu 10Er/311/2006 bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie exekučnému súdu doručená dňa 03. 04. 2006 na návrh oprávneného Pohotovosť,

s.r.o., proti povinnému G. L. o vymoženie 585,54 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu,
ktorým bola notárska zápisnica, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 30. 06. 2006. Dňa
22. 11. 2010 bol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu exekútora zo strany oprávneného a v
nadväznosti na to exekučný súd dňa 25. 11. 2010 vyzval súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu
oprávneného, na predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Následne exekučný súd uznesením
zo dňa č. k.10Er/311/2006-19 zo dňa 26. 04. 2011 návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a rozhodol o náhrade trov exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 5C/644/2012 z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu
Nitra sp. zn. 12Er/23/2005 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podala
súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová dňa 16. 02. 2005 na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o.,

proti povinnému E. P., na vymoženie 153,36 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu -
notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou dňa 16. 10. 2004 pod č. N 3289/2004,
NZ76048/2004,exekučnýsúddňa10.03.2005vydalpovereniepresúdnuexekútorku.Dňa25.05.2009
oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd dňa 08. 07.
2009vyzvalsúdnuexekútorkunavyčíslenietrovexekúcie.Dňa10.11.2009súdnaexekútorkapredložila

súdu špecifikáciu trov exekúcie a dňa 04. 02. 2010 originál exekučného spisu. Následne exekučný
súd uznesením zo dňa 19. 07. 2010 č. k. 12Er/23/2005-18 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu
súdnehoexekútoraavykonanímpredmetnejexekúciepoverilsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého
a rozhodol o náhrade trov exekúcie. Exekučný súd uznesením zo dňa 24. 08. 2012 č. k. 12Er/23/2005-35
vyhlásilexekúciuzaneprípustnúaexekúciuzastavil.Protitomutouzneseniupodalodvolanieoprávnený.

Krajskú súd v Nitre uznesením zo dňa 19. 07. 2013 č. k. 8CoE/81/2013-55 napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 5C/645/2012 obsah exekučného spisu exekučného súdu sp. zn.
23Er/696/2006 preukazuje, že žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Silvie Šabíkovej o udelenie poverenia

na na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 05. 10. 2006 na návrh oprávneného
Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému E. J., o vymoženie 593,51 eura s príslušenstvom na základe
exekučného titulu a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s., Bratislava zo dňa 21. 06. 2006 sp. zn. SR 2208/06, exekučný súd dňa 23. 10. 2006 vydal poverenie
pre súdnu exekútorku. Dňa 27. 08. 2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. V

nadväznosti na to exekučný súd dňa 06. 09. 2010 vyzval súdnu exekútorku na predloženie exekučného
spisu a vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 22. 11. 2010 súdna exekútorka predložila súdu špecifikáciu trov
exekúcie a originál exekučného spisu. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 07. 12. 2010 č. k.
23Er/696/2006-19 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním predmetnej
exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a rozhodol o náhrade trov exekúcie.

Exekučný súd uznesením zo dňa 27. 07. 2011 č. k. 23Er/696/2006-33 zastavil exekúciu a rozhodol
o náhrade trov exekúcie súdnej exekútorky, ako i o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého.

Nakoľko navrhovateľ vo vyššie popísaných postupoch exekučného súdu vzhliadol znaky nesprávneho

úradného postupu z dôvodu, že k rozhodnutiu exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora došlo po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, s takým časovým oneskorením, ktoré
je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť
ako prieťahy v konaní, bolo potrebné z týchto hľadísk sa vecou zaoberať jednotlivo v každom z
navrhovateľom označených exekučných konaní.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, ak oprávnený požiada súd
o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhuoprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol s účinnosťou od 01. 09. 2005
zmenený i Exekučný poriadok, okrem iného i jeho ust. § 44, v ktorom sa doterajšie odseky 4 až 6 označili
ako odseky 5 až 7 a § 44 ods. 7 znel: „Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o

zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora“. V prechodných a
záverečných ustanoveniach účinných od 01. 09. 2005 zákon v ust. § 238 ods. 1 zakotvoval, že konania
začaté pred 01. 09. 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. 08. 2005, ak odsek 2 neustanovuje
inak. Podľa ods. 2 § 238 ust. § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134
ods. 2, § 136 ods. 3 a 4 a § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 01. 09. 2005. Znamenalo
to potom, že na rozhodnutie o zmene exekútora v exekučných konaniach začatých pred 01. 09. 2005,

sa nevzťahovala zákonná 30-dňová lehota. Za situácie, že zákonodarca v danom prípade nestanovoval
lehotu na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, nemohlo tak dôjsť
zo strany exekučného súdu k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Vychádzajúc z týchto záverov s ohľadom na skutočnosť, že vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn.

5C/614/2012 (exekučné konanie vedené pod sp. zn. 12Er/25/2004 začalo dňa 28. 01. 2004), sp. zn.
5C/637/2012 (exekučné konanie vedené pod sp. zn. 9Er/39/2003 začalo dňa 23. 01. 2003), sp. zn.
5C/638/2012 (exekučné konanie vedené pod sp. zn. 18Er/208/2003 začalo dňa 14. 05. 2003) a sp. zn.
5C/644/2012 (exekučné konanie vedené pod sp. zn. 12Er/23/2005 začalo dňa 03. 02. 2005) exekučné
konania boli začaté pred 1. septembrom 2005, súd prvého stupňa správne uzavrel aplikujúc ust. § 44

ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, že na rozhodnutie o zmene súdneho
exekútora sa nevzťahovala zákonná 30-dňová lehota. Za situácie, že zákonodarca v danom prípade
nestanovoval lehotu na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu exekútora,
nemohlo tak dôjsť v označených exekučných konaniach zo strany exekučného súdu k porušeniu
povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote a teda z tohto dôvodu ani k nesprávnemu

úradnému postupu.

Odlišná situácia je pokiaľ ide o exekučné konania začaté po 01. 09. 2005, na ktoré podľa zhora
uvedeného výkladu už dopadala zákonná 30 dňová lehota na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora, ako to bolo v prípade konaní pod sp. zn. 5C/631/2012, 5C/632/2012,

5C/643/2012 a 5C/645/2012. Niet tak pochýb, že na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora sa pre exekučný súd vzťahovala 30-dňová lehota od doručenia návrhu, ktorá s ohľadom
na zhora uvedené skutkové zistenia v predmetných exekučných konaniach dodržaná nebola, ako to
správne konštatoval i prvostupňový súd.

Samotné zistenie, že k rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora exekučným súdom došlo po
uplynutí zákonnej lehoty, však ešte samo o sebe nezakladá zodpovednosť štátu podľa zák. č.
514/2003 Z. z. Podľa zhora podaného výkladu odvolacieho súdu, musia byť totiž splnené i ďalšie
dva predpoklady, a to: vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a priama príčinná súvislosť medzi
konaním exekučného súdu a samotnou škodou, resp. nemajetkovou ujmou, na preukázanie ktorých

predpokladov zaťažuje dôkazné bremeno práve navrhovateľa. V danom prípade si navrhovateľ svoju
dôkaznú povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie týchto zákonných predpokladov. Ním predkladané
tvrdenia o vzniku škody vo výške 175 eur, predstavujúce náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím exekučného súdu o tomto návrhu,

odvolací súd považuje za zavádzajúce. Vychádzajúc z elementárnej logiky veci totiž navrhovateľ ako
právnická osoba, ktorej náplňou činnosti, ako je všeobecne známe, je práve vymáhanie pohľadávok,
nesporne na zabezpečenie svojej bezporuchovej činnosti musí viesť databázu vymáhaných pohľadávok
prostredníctvom informačného systému až do ich vymoženia, prípadne zániku iným spôsobom a
to aj v dobe, keď už exekútor je poverený vykonaním exekúcie. Pracovné výkony zamestnancov

v súvislosti so správou týchto pohľadávok, administratívnymi prácami, udržiavaním informačného
systému, atď. tak nepredstavujú zmenšenie majetku navrhovateľa v čase nerozhodnutia súdu o návrhu
na zmenu exekútora. Podstatným v tomto smere ale je to, že exekučný súd na základe žiadosti vždy
poveril vykonaním exekúcie pôvodného súdneho exekútora, ktorý mal povinnosť vykonávať úkonysmerujúce k vymoženiu pohľadávky navrhovateľa ako oprávneného v danom exekučnom konaní v
súlade s Exekučným poriadkom, totožne ako i oprávneným navrhovaný iný exekútor. Navrhovateľom
avizované náklady na úkony predstavujúce škodu by mu preto vznikli bez ohľadu na to, ktorý exekútor

exekúciu vykonával. Za danej situácie niet tak príčinnej súvislosti medzi konaním exekučného súdu a
navrhovateľom tvrdenou škodou. Rovnako tak i vznikom nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa z
ním predkladaných dôvodov, ktoré naviac bez ponúknutia dôkazu o tom sú len v rovine teoretických
úvah. Nerozhodnutím o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohol navrhovateľovi ako účastníkovi
exekučného konania takto vzniknúť stav právnej neistoty a škoda, ktorú si uplatňuje. Odvolací súd

tiež dodáva, že pokiaľ navrhovateľ v exekučných konaniach uvedených pod sp. zn. 9Er/223/2006,
10Er/311/2006 a 23Er/696/2006 nedisponoval spôsobilými exekučnými titulmi, nemohol sa v rámci
exekúcie vôbec domôcť nárokov od povinných vyplývajúcich mu z exekučných titulov (viď uznesenie
exekučného súdu zo dňa 04. 04. 2012 č. k. 9Er/223/2006-19 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Nitre 31. 05. 2013 č. k. 15CoE/126/2013-48, zo dňa 26.04.2011 č. k. 10Er/311/2006-19 a zo dňa
27. 07. 2011 č. k. 23Er/696/2006-33, ktorými boli exekúcie vyhlásené za neprípustné a zastavené), a

preto s takýmto exekučným konaním sa ani nemôže spájať vznik akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy
oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie. Premieta sa tu tak zásada, podľa ktorej „na
nepráve nemožno stavať právo“.

Odvolací súd zastáva tiež názor, že v sporom dotknutých exekučných konaniach neboli preukázané

navrhovateľom avizované zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z
hľadiska platnej právnej úpravy § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v čase vzniku zodpovednostného
vzťahu. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahovavjehoprítomnosti,abysamoholvyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazom.Právokaždého
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety
Dohovoru. V tomto smere rozsiahla rozhodovacia prax ústavného súdu ustálila, že pri rozhodovaní, či vo
veci došlo k prieťahom v konaní, sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o
ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval. Hodnotiac

postup exekučného súdu v jednotlivých sporom dotknutých exekučných konaniach z hľadiska týchto
kritérií, ako i vyššie popísaného postupu je významné, že následne po podaní návrhov oprávneného
na zmenu súdneho exekútora v každej veci bol súdny exekútor exekučným súdom vyzvaný, aby
sa k návrhu na zmenu exekútora vyjadril a tiež, i k otázke uplatnenia trov exekúcie a zaslal súdu
exekučný spis na posúdenie vyčíslených trov. Až po zistení stanoviska pôvodného exekútora tak

exekučný súd mohol posudzovať samotný návrh oprávneného na zmenu exekútora ako aj vyčíslené
trovy pôvodného exekútora, o ktorých tiež vždy rozhodoval. V postupe exekučného súdu s ohľadom
na okolnosti konkrétnej exekučnej veci preto nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy. Tento záver je
súladný i s konštantnou judikatúrou Ústavného súdu SR, podľa ktorej pri posúdení, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky sa síce prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale
ich nedodržanie sa automaticky nepovažuje za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ je autonómny a
nemožno ho vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48
ods. 2 Ústavy SR (porovnaj II. ÚS 64/97, I. ÚS 63/00, I. ÚS 16/02).

Záverom odvolací súd konštatuje, že hoci navrhovateľ ani nekonkretizoval svoj odvolací dôvod a postup
prvostupňového súdu v konaní, ktorým malo dôjsť k odňatiu mu možnosti konať pred súdom, odvolací

súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, takúto vadu konania podľa § 221 ods. 1
písm. f/ OSP nezistil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie podmienok

zodpovednosti odporcu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z.

Predmetom tohto odvolacieho konania je i uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 10. 06. 2015 č. k.
5C/614/2012-130, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote 15 dní od jeho doručenia zaplatiťsúdny poplatok za odvolanie vo výške 160 eur s tým, že súdny poplatok je vyrubený podľa položky č.
7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Aj toto uznesenie včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil. Napadnuté uznesenie označil za nepreskúmateľné pre úplnú absenciu
dôvodov jeho vydania. V tejto súvislosti poukázal na to, že prvostupňový súd len uviedol, že súdny
poplatok je vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorá však určuje len poplatok za žalobu na náhradu

škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom a nie i spoplatnenie ďalších úkonov vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie
a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. V tejto súvislosti poukázal i na
dôvodovú správu k hlavnému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 145/1995 Z.z. o správnych
poplatkochatojejčl.II.bod3,podľaktoréhožalobysabudúspoplatňovaťpodľapoložkyč.1Sadzobníka
súdnych poplatkov, ako i odôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu časti poslancov, ktorým

došlo k zavedeniu spoplatnenia žaloby paušálnym poplatkom 20 eur. Argumentoval, že v danom prípade
podal proti rozsudku odvolanie a nie žalobu, a preto nemohol byť vyzvaný na zaplatenie súdneho
poplatku za jeho podanie, keďže súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich
súdnemu poplatku. Argumentačne svoje závery podoprel i rozsudkom NS SR z 29. 03. 2007 sp.zn. 4Cdo
39/2007. Tvrdil, že v rozpore so zák. č. 71/1992 Zb. mu bola uložená poplatková povinnosť, i keď ju

nemal, keďže nie je jasne a jednoznačne stanovená týmto zákonom poplatková povinnosť za podanie
odvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo
nesprávnymúradnýmpostupom,pričompoužitieanalógielegisvprípadochvyrubeniasúdnehopoplatku
vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy je vylúčené. Takéto konanie zo strany súdu označil za zásah do jeho
základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12
ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na
základe zákona. Naviac podľa ust. § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo
za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i
keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade konanie začalo pred 01. 10. 2012, a preto v

súvislosti s podaným odvolaním je potrebné aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012, dokedy bolo
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch od
poplatku vecne oslobodené.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len „Zákon o súdnych poplatkoch“) súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a/ Zákona
o súdnych poplatkoch).

Podľa § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom

zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (§ 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch).

Podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu Zákona o súdnych poplatkoch bod I. poplatky
vyberané v občianskom súdnom konaní, položka 7 písm. a/ zo žaloby na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je súdny
poplatok 20 eur.

Podľa poznámky 6 k položke 1 prílohy I. Sadzobníka súdnych poplatkov, ak je predmetom konania viac
nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne; to neplatí, ak ide o viac nárokov na peňažné plnenie

a sú vyjadrené jednou sumou. Ak je predmetom poplatkového úkonu predbežné opatrenie s viacerými
výrokmi, poplatok podľa položky 1 písm. c/ sa platí iba raz.

Odvolací súd poukazuje na to, že do účinnosti novely Zákona o súdnych poplatkoch vykonanej zák.
č. 621/2005 Z. z. boli podľa § 4 ods. 1 písm. c/ súdne konania vo veciach náhrady škody spôsobenej
rozhodnutímorgánuštátualebojehonesprávnymúradnýmpostupomoslobodenéodpoplatku.Uvedená

novela však od 01. 01. 2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo dôvodová správa odôvodnila reakciou
na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z.
Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom vo výške 3.000,-Sk. Ďalšou novelou Zákona o súdnych poplatkoch vykonanou zák.

č. 273/2007 Z. z. účinného od 01. 07. 2007 bolo ust. § 4 ods. 1 doplnené o písm. k/, ktorým bolo
opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku zároveň
s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena v tomto smere bola
uskutočnená zák. č. 286/2012 Z. z., ktorým sa zmenil Zákon o súdnych poplatkoch s účinnosťou od

01. 10. 2012 a ktorým bolo z ust. § 4 ods. 1 vypustené písm. k/ a v Sadzobníku súdnych poplatkoch
za položku 7 bola vložená položka 7a v znení, podľa ktorého zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba
poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne
neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. na súdoch. Znamená to potom,

že po 01. 10. 2012 konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti,
a preto navrhovateľovi v súvislosti s podaním takéhoto návrhu, ktorý je v zmysle § 2 ods. 1 písm.
a/ Zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom, vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych
poplatkoch poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4

Zákona o súdnych poplatkoch stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým
obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ vzniká podaním odvolania a dovolania. V tomto
smere navrhovateľom predkladané úvahy, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom a nie i ďalšie úkony vo veci samej, akým je i odvolanie, odvolací súd nezdieľa. V tejto súvislosti

poznamenáva, že tieto nielenže sú rozporné s vyššie citovanou zákonnou úpravou, ale je ich potrebné
hodnotiť ako tendenčné a účelové, keď zákonodarca nad akúkoľvek pochybnosť v Zákone o súdnych
poplatkoch za poplatníka v odvolacom konaní označuje odvolateľa a ani poznámka k položke 7a v
Sadzobníku súdnych poplatkov jeho poplatkovú povinnosť nevylučuje, resp. neurčuje iný režim (ako
napr. poznámka k položke 13, spoločná poznámka k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16, poznámka k položke

9, atď.). I keď tvrdenie navrhovateľa o vylúčení analógie v poplatkových veciach je súladné s ustálenou
judikatúrou a odvolací súd ho ani nespochybňuje, uložením poplatkovej povinnosti za odvolanie voči
rozhodnutiu vo veci samej v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nedochádza tak k svojvoľnému rozširovaniu
okruhu úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti a ani k použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho

poplatku. Neobstojí ani poukaz navrhovateľa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 39/2007
riešiaci právnu otázku, ktorá na daný prípad nedopadá.

Za situácie, že v prejednávanej veci ide o konanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom začaté na návrh

navrhovateľa v každej jednotlivej veci v čase účinnosti zák. č. 286/2012 Z. z. a odvolanie proti
zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ dňa 01. 06. 2015, teda tiež už v čase
jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti navrhovateľa ako odvolateľa i z
hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01. 10. 2012 a to § 18ca Zákona o súdnychpoplatkoch. Pri výklade tohto ustanovenia nemôže byť sporu o tom, že zmyslom tam uvedenej úpravy
je vyňať niektoré úkony alebo konania z režimu spoplatňovania založeného zák. č. 286/2012 Z. z. Pre
danú vec je preto určujúcim hľadiskom zaradenie úkonu, ktorý sa má spoplatniť pod niektorú z častí

tejto zákonnej definície. Pri snahe o zodpovedanie tejto otázky si treba uvedomiť, že právna úprava
súdnych poplatkov pracuje s legislatívnou skratkou „poplatkový úkon“, pod ktorú zahŕňa jednotlivé úkony
alebo konania súdov vykonávané na návrh a tiež úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry.
Pretože odvolanie je úkonom účastníka konania, je vylúčené, aby mohlo byť úkonom orgánu štátnej
správy súdov alebo prokuratúry a rovnako tak nie je ani návrhom na vykonanie určitého úkonu súdom.

Z charakteru odvolania vyplýva, že je návrhom na začatie osobitného konania a to konania odvolacieho.
V súvislosti s poplatkovou povinnosťou navrhovateľa za odvolanie je takto potom rozhodujúce, či
odvolacie konanie bolo začaté do 30. 09. 2012. Preukázateľne v tomto prípade odvolacie konanie
začalo podaním odvolania navrhovateľom dňa 01. 06. 2015 a teda navrhovateľovi v súvislosti s podaním
odvolania vznikla poplatková povinnosť. Preto správne súd prvého stupňa napadnutým uznesením
vyrubil navrhovateľovi za podané odvolanie súdny poplatok aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú

v čase vzniku poplatkovej povinnosti a rovnako tak správne stanovil i výšku súdneho poplatku v sume
160 eur v súlade s položkou 7 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Reagujúc na námietku navrhovateľa uvádzanú v jeho odvolaní o nepreskúmateľnosti napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa, odvolací súd len dodáva, že i keď súčasťou základného práva účastníka

súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.
1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako i čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
je i riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, tomuto právu zodpovedá i odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (porovnaj IV. ÚS 115/03).
Podstatou súdneho rozhodnutia je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv a nie
prepiaty formalizmus pri vyhotovení súdneho rozhodnutia. Hodnotiac preskúmavané uznesenie súdu
prvého stupňa v spojení s jeho opravným uznesením vo svetle týchto záverov odvolací súd považuje
tvrdenie navrhovateľa o jeho nepreskúmateľnosti za nedôvodné. Predmetné rozhodnutie totiž obsahuje

zákonompožadovanénáležitostipodľa§169ods.1OSPatooznačeniesúdu,ktorýhovydal,účastníkov
konania a veci, výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ako i deň a miesto vydania uznesenia. Z jeho
odôvodnenia (bez ohľadu na to, že nie je obsiahnuté v oddelenej časti s výslovným uvedením nadpisu
Odôvodnenie) tiež nad akúkoľvek pochybnosť plynie, že súdny poplatok bol navrhovateľovi vyrubený
za odvolanie, v akej výške a podľa akého ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch (položka č. 7a

sadzobníka).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.