Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoPr/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200984
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715200984.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: Bc. U. T., nar. X. XX.
XXXX, bytom X., M. V. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Mario Buksa, s.r.o., so sídlom Martin, Červenej
armády 1 proti odporcovi: Stredná odborná škola obchodu a služieb, Martin, Stavbárska 11, IČO: 00 158
551, zastúpenému Mgr. Patrikom Pálffym, bytom U., K. XXXXX/XX, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Martin, č.k. 10Cpr/1/2015-62 zo dňa 25. 6. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru s

navrhovateľom dané listom odporcu zo dňa 3. 12. 2014 a doručeným navrhovateľovi dňa 3. 12. 2014 je
neplatné. O zvyšku uplatneného nároku súd rozhodne konečným rozsudkom.
Prvostupňový súd tak čiastočným rozsudkom rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru
s poukazom na ust. § 68, resp. § 79 ods. 1 Zákonníka práce. O ostatných uplatnených nárokoch
rozhodne súd konečným rozsudkom. V odôvodnení čiastočného rozsudku prvostupňový súd uviedol,
že navrhovateľ u odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31. 8. 2006, menenou dňa 30.
6. 2007. Odporca ukončil s navrhovateľom pracovný pomer formou okamžitého skončenia pracovného

pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, čo odôvodnil tým, že 18. 12. 2013 Okresný súd
Martin vydal trestný rozkaz, ktorým navrhovateľa uznal za vinného a právoplatne ho odsúdil. O tejto
skutočnosti sa mal odporca dozvedieť dňa 20. 11. 2014, pričom pracovný pomer ukončil dňa 3. 12.
2014. Navrhovateľ oznámil odporcovi, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá
na ďalšom zamestnávaní a žiadal, aby mu zamestnávateľ umožnil pokračovať v plnení pracovných
povinností. Navrhovateľ uviedol, že skutočne trestným rozkazom Okresného súdu Martin bol uznaný
za vinného zo spáchania trestného činu, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 1 000,- eur,

alternatívne uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Peňažný trest zaplatil
12. 2. 2014, pričom o všetkom informoval vtedajšieho riaditeľa Strednej odbornej školy obchodu a
služieb Mgr. Ladislava Bíra. Navrhovateľ tiež poukazoval na to, že v čase, keď mu bolo dané okamžité
skončenie pracovného pomeru, jeho odsúdenie za trestný čin bolo zahladené a hľadí sa naňho akoby
nebol odsúdený. Nebolo preto možné aplikovať ako dôvod skončenia pracovného pomeru to, že bol
právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že bývalý riaditeľ
školy Mgr. Ladislav Bíro pred súdom ako svedok potvrdil, že bol informovaný o odsúdení navrhovateľa

na peňažný trest a neskôr sa informoval ako konanie dopadlo, pričom bol informovaný, že peňažný trest
navrhovateľ zaplatil. Celú záležitosť tým považoval za skončenú a pri ukončení jeho funkcie dňom 1. 7.
2014, keď nastupovala riaditeľka Ing. Guráňová, ju o tomto neinformoval, pretože záležitosť považoval
za ukončenú, informoval ju len o prebiehajúcich nie právoplatne skončených súdnych konaniach.Zamestnávateľ pred súdom tvrdil, že o právoplatnom odsúdení sa riaditeľka Ing. Guráňová dozvedela
až z oznámenia Okresného súdu Martin, ktorý na jej žiadosť jej doručil dňa 21. 11. 2014 anonymizované
rozhodnutie. Prvostupňový súd konštatoval, že zamestnávateľ nedodržal lehotu dvoch mesiacov odo

dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel, navyše na navrhovateľa sa
v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru hľadelo ako keby nikdy nebol odsúdený,
nakoľko jeho právoplatné odsúdenie bolo zahladené.

Protirozsudku,vzákonomstanovenejlehote,prostredníctvomzástupcupodalodvolanieodporca.Podľa

neho rozhodnutie prvostupňového súdu má vadu, keď došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci. Prvostupňový súd sa viac sústredil na dokazovanie, či v čase okamžitého skončenia pracovného
pomeru bolo navrhovateľovo právoplatné odsúdenie zahladené. To však nič nemení na skutočnosti, že
navrhovateľ bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a teda že odporca mal podľa § 68 ods.
1 písm. a/ Zákonníka práce právo skončiť s ním pracovný pomer, a to až do objektívnej jednoročnej
lehoty. Čo sa týka subjektívnej dvojmesačnej lehoty navrhovateľ nepreukázal, že oboznámil bývalého

štatutárneho zástupcu Mgr. Bíra o svojom právoplatnom odsúdení. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril navrhovateľ. Žiadal rozsudok
prvostupňového súdu potvrdiť, pričom dôvody rozhodnutia súdu považoval za správne, najmä

skutočnosť, že v čase, keď odporca ukončil pracovný pomer s navrhovateľom, jeho odsúdenie za trestný
čin už bolo zahladené a podľa § 93 ods. 1 Trestného zákona sa na neho hľadelo akoby nebol odsúdený.
Čo sa týka neunesenia dôkazného bremena ohľadom začatia plynutia subjektívnej dvojmesačnej lehoty
na okamžité skončenie pracovného pomeru, z výsluchu svedka Mgr. Bíra jednoznačne vyplynulo, že
bol oboznámený o právoplatnom odsúdení navrhovateľa, avšak do zániku jeho funkcie riaditeľa, t.j.

najneskôr k 30. 6. 2014 neskončil pracovný pomer s navrhovateľom.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a po prejednaní odvolania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, napadnutého
rozsudku, ako aj zo spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, tak ako
ho zistil súd prvého stupňa. V konaní ostalo sporné, či okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle
ust.§68ods.1písm.a/Zákonníkaprácebolovykonanéplatnekudňu3.12.2014,jednakztohodôvodu,

že existovala hmotnoprávna podmienka, a to odsúdenie navrhovateľa za úmyselný trestný čin, resp. či
v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ skončil pracovný pomer v lehote 2 mesiacov odo
dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr do jedného roka odo dňa, keď tento
dôvod vznikol. Tu sa odvolací súd stotožnil so závermi prvostupňového súdu, ktorý konštatoval, že o
dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru sa dozvedel vtedajší riaditeľ Mgr. Bíro v priebehu

mesiaca február 2014 a v lehote 2 mesiacov právo na okamžité skončenie pracovného pomeru nevyužil.
Táto skutočnosť jednoznačne vyplynula z jeho výpovedí pred súdom, kde uviedol, že bol oboznámený
s odsúdením navrhovateľa za úmyselný trestný čin na peňažný trest, tento bol zaplatený, a tým bola
pre neho celá záležitosť vybavená.
Odvolací súd tak dospel k záveru, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti

potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel
k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré v
zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.
Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a

citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 157 O.s.p. zdôvodnil.
Pokiaľ teda v odvolaní odporca uviedol, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, odvolací
súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je vecne správne a správne bolo aj právne posúdenie
veci, ako aj odkaz na jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce.

V tomto smere odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, a preto rozsudok prvostupňového súdu vo
veci samej ako vecne správny potvrdil. V tomto prípade má odvolací súd za to, že existoval dôvod pre
okamžité skončenie pracovného pomeru, a to, že bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný
trestný čin, avšak tak ako to uviedol aj prvostupňový súd, nebola dodržaná lehota dvoch mesiacov naskončenie pracovného pomeru, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa o dôvode zamestnávateľ dozvedel.
Vtedajší štatutárny zástupca - riaditeľ školy pred súdom výslovne uviedol, že o celej záležitosti bol
informovaný, ako aj o tom, že bol navrhovateľom zaplatený peňažný trest, ktorý mu bol uložený trestným

rozkazom Okresného súdu Martin. Celú záležitosť tak považoval za uzatvorenú bez toho, aby využil
právo skončiť pracovný pomer s navrhovateľom okamžite. Na tomto nič nemenila ani skutočnosť, že vo
funkcii riaditeľa skončil a od 1. 7. 2014 sa riaditeľkou školy stala Ing. Guráňová. To, že sa o odsúdení
oficiálne dozvedela až dňa 21. 11. 2014 zaslaním rozhodnutia na jej žiadosť Okresným súdom Martin,
nič nemení na začatí plynutia dvojmesačnej lehoty, od kedy sa zamestnávateľ o dôvode na skončenie

pracovného pomeru dozvedel. Pokiaľ teda prvostupňový súd z tohto dôvodu určil, že pracovný pomer
s navrhovateľom odporca ukončil neplatne, rozhodol správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§
224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.