Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Co/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212461
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov

JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
13C/119/2012-57 zo dňa 30.09.2014, takto

r o z h o d o l :

I/ Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II/ Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, ktorým sa
domáhal voči odporcovi vyčíslenej náhrady škody vo výške 175 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške
110,64 Eur podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) spôsobenej navrhovateľovi ako
oprávnenému v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, a to nerozhodnutím o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote.

Okresný súd vykonal dokazovanie exekučným spisom 1Er/1392/2006 a zistil, že dňom 01.06.2006 sa
pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom (sp.zn. EX 377/2006) začalo exekučné konanie na
návrh oprávneného a exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 11.09.2006 na
základe podanej žiadosti doručenej súdu dňa 20.06.2006. Oprávnený podal na exekučnom súde dňa
22.09.2010 návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, keď žiadal aby exekúciu
vykonal exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Exekučný súd návrhu na zmenu exekútora vyhovel uznesením

zo dňa 13.12.2010. Prvostupňový súd konštatoval, že 30 dňová lehota uvedená v ustanovení § 44
ods. 7 Exekučného poriadku (v znení platnom od 01.09.2005 do 30.11.2006) je lehotou procesnou a
vyjadruje ideálnu predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby sa takýto úkon mohol urobiť.
Lehota má poriadkový charakter, keďže Exekučný poriadok neustanovuje sankciu za jej nedodržanie.
Naviac, pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o
zmene exekútora, to znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote o zmene exekútora by nemalo
dôjsť k vzniku žiadnej škody. Pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky,

na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity podania. Konštatoval, že na to, aby bolo
možné navrhovateľovi priznať náhradu škody a nemajetkovú ujmu podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z.z.,
museli by byť kumulatívne splnené tri základné podmienky a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy
vyjadriteľnejvpeniazoch),2/nesprávnyúradnýpostuporgánuštátua3/príčinnásúvislosťmedziškodoua nesprávnym úradným postupom. Keďže v konaní navrhovateľ nepreukázal, že by v exekučnej veci,
na základe ktorej návrh podal, boli kumulatívne splnené tri základné podmienky pre zodpovednosť štátu
a tým splnenie predpokladu pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, návrh ako nedôvodný v

celom rozsahu zamietol. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia§ 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/,
§ 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia

napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli
splnené zákonné podmienky. Trval na osobnej účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré
bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd nemohol rozhodnúť vo veci samej,
pretože v čase rozhodnutia nebolo ešte právoplatne rozhodnuté o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie
konania. Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k

tvrdeniam odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím
došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých
pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie
v jeho neprítomnosti a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia
dôvodu určil sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie

v zákonnej lehote. Tvrdil, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku
na náhradu škody, preto mal súd prinajmenšom rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. Napadnutý
rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou a vytýkal súdu, že nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa so
znaleckým posudkom č. 1/2014 o výške vzniknutej škody. Namietol, že súd v rozhodnutí nevysvetlil,

prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Súd sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v
zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne

udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na
tejto chybe postavil svoje rozhodnutie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Navrhovateľ sa vo veci samej domáhal majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003

Z.z. z dôvodu, že okresný súd v horeuvedenej exekučnej veci nerozhodol v lehote 30 dní (podľa § 44
ods. 7 Exekučného poriadku platného od 01.09.2005 do 30.11.2006) o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora od doručenia návrhu.

Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd vec správne právne posúdil, na súdený prípad

správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., pričom po vykonaní dokazovania
oboznámením sa s predmetným exekučným spisom dospel k záveru, že nedošlo k namietanému
nesprávnemu úradnému postupu a zo strany navrhovateľa bol návrh o náhradu škody podaný
bezdôvodne. V konaní bolo preukázané, že súd pri rozhodovaní o zmene exekútora žiadnu lehotu
neporušil. V súlade s Ústavným súdom SR odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na množstvo

exekučných konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj
relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie úkonu súdu (napr. uznesenie Ústavného súdu
SR sp.zn. IV.ÚS 606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp.zn. II.US 245/2013 zo dňa 25.04.2013, I.ÚS
41/02, I.ÚS 70/02).Predmetné exekučné konanie začalo 01.06.2006. Návrh oprávneného na zmenu exekútora bol podaný
na exekučnom súde dňa 22.09.2010 a rozhodnuté o ňom dňa 13.12.2010.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, že pôvodný
súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene exekútora pôvodnému exekútorovi, a teda nemôže
dôjsť k vzniku žiadnej škody. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostali

zachované, čo vylučuje vznik škody na strane oprávneného. Pôvodný exekútor až do právoplatného
rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora by mal a v podstate aj musel v exekúcii pokračovať.

Navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom okresného súdu. Priamo
v návrhu vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol
nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil. Okresný

súd doručil návrh navrhovateľa odporcovi na vyjadrenie, obidvom účastníkom konania doručil písomné
poučenie účastníka konania, okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Vyjadrenie odporcu k návrhu
riadne doručil navrhovateľovi.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa, ako aj predchádzajúce

konanie, spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými aj právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Záver okresného súdu o
nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu
za správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu

v predmetnom exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľa viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami
navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej

odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010). Dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012).

O navrhovateľom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nadriadený súd,

keď Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 14NcC/598/2012 zo dňa 17.10.2012 nevylúčil
zákonnú sudkyňu JUDr. Martinu Koreňovú z prejednávania a rozhodovania tejto veci, pričom vylúčil
iba sudcu JUDr. Zoltána Borosa konajúceho v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu a vzniku škody. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v
odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a
porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, tiež nie je dôvodná. Navrhovateľ sám svojou neúčasťou na
pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, zmaril svoju možnosť vlastným zavinením dôsledne

uplatňovať svoje práva a chrániť svoje záujmy, pričom Občiansky súdny poriadok (§ 101 ods. 2 O.s.p.)
umožňuje v rámci princípu arbitrárneho poriadku uskutočniť konanie tak, aby bolo vydané meritórne
rozhodnutie i bez súčinnosti účastníkov. Z hľadiska okolností uvedeného konkrétneho prípadu nedošlo
k porušeniu práva účastníkov na spravodlivý proces bez toho, aby bola zároveň narušená plynulosťpriebehu súdneho konania. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutých dôkazov
navrhovateľom, a to spisom exekučného súdu, kde navrhovateľ bol účastníkom tohto exekučného
konania. Je teda zrejmé, že súd rozhodol na základe skutočností tvrdených navrhovateľom a na základe

skutkového stavu zisteného vykonaním dokazovania, ktoré navrhol navrhovateľ. Navrhovateľ a jeho
právny zástupca boli včas na súdne pojednávanie predvolaní, ktorého sa nezúčastnili nie z objektívnych
ospravedlniteľných dôvodov, ale preto, že v dôsledku subjektívneho názoru nepovažovali svoju účasť
na pojednávaní za potrebnú, predpokladajúc, že ústavnej sťažnosti bude vyhovené, hoci vedeli, že v
mnohých skutkovo obdobných veciach Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie o nich.

Navrhovateľ žiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci a že podal ústavnú sťažnosť v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej
Bystricionámietkezaujatostisudcovokresnéhosúduvznesenejnavrhovateľom.Nesúhlasnavrhovateľa
s rozhodnutím nadriadeného súdu o námietke nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania,

pretože navrhovateľovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený
sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.). Odvolací súd v zhode s
okresným súdom dospel k záveru, že k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani
postupom okresného súdu, ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej pred právoplatným
rozhodnutím o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania.

Navrhovateľ v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa podľa
neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v tomto smere
však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko navrhovateľ
v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti odporcu za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu), v súlade
so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať
nepriznanou uplatnenou škodou a nemajetkovou ujmou, ani jej výškou v zmysle znaleckého posudku.
Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade nespôsobuje navrhovateľom tvrdenú nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku. Navyše v predmetnej veci okresný súd správne konštatoval, že nemohlo

dôjsť ani k vzniku škody, keďže pôvodný exekútor mal povinnosť vykonávať úkony exekútora až do
rozhodnutia súdu o zmene exekútorov.

Neobstoja ani námietky, že súd nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako

aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase, keď súd zistil,
že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote. Prvostupňový súd dostatočne vo svojom rozhodnutí
odôvodnil, že rozhodnutie bolo vydané v zákonnej lehote, preto nebol dôvod konštatovať porušenie
práva navrhovateľa, pretože by dospel k zjavne nelogickým záverom. Súd nezistil, že o návrhu nebolo

rozhodnutévzákonnomstanovenejlehote,pretotoaninemoholkonštatovať.Rozhodnutiejekoherentné
a nie je vnútorne rozporné, ako to tvrdí navrhovateľ.

Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky navrhovateľa za
dôvodné a preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu

ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1
O. s. p. v spojení s § 151 O. s. p., keď odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko návrh na náhradu trov odvolacieho konania nepodal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.