Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/61/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208744
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815208744.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K. M., zomrel dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Z. cesta XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 724,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. novembra 2015, č. k. 9Er/1892/2015
-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava
dňa 18.03.2015 domáha vykonania exekúcie voči povinnému pre vymoženie istiny vo výške 724,96 Eur
s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 07160/09 zo dňa 30.06.2009, ktorý
podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 10.08.2009 a vykonateľnosť dňa 13.08.2009.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil súdu dňa 6.5.2015. Z
predloženého exekučného titulu - vyššie špecifikovaného rozhodcovského rozsudku a z pripojenej
zmluvy o úvere súd zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 31.10.2008 bola medzi oprávneným a povinným
uzavretá Zmluva o úvere č. 3461571, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 14.000,00
Sk za poplatok vo výške 7.600 Sk, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom v celkovej výške
21.600,00 Sk v 6 mesačných splátkach po 3.600,00 Sk počnúc dňom 18.11.2008. Súčasťou zmluvy
sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len "VP"). V článku 17. VP zmluvy o úvere uzavreli
zmluvné strany rozhodcovskú doložku, na základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel
Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu ,
ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského

súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti,
že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy o úvere, uplatnil
si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky
podľa článku 17. VP zmluvy o úvere, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský
rozsudok. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď
vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania
aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských zmlúv je na strane
žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa
uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním
žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany
pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou
rozväzovacej podmienky stanovenej v článku 17. (posledná veta), súd posúdil ako nekalú povahu
dojednania o možnosti riešenia sporov. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť
potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej
rozhodcovskej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím
na vyššie uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom
na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa predovšetkým nesprávne právne posúdenie
veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mal
za to, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v
konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Mal za to, že v
rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné
rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské
konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu
musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov
konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému, alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom
ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej zastával názor, že súd prvého stupňa pri posudzovaní
predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený
s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Konajúci súd však tieto skutočnosti
dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe
uvedeného oprávnený zastával názor, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní
vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Pri doručovaní napadnutého rozhodnutia povinnému, súd prvého stupňa zistil, že povinný dňa
06.10.2015 zomrel.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a exekučné konanie zastaviť podľa § 103,
§ 104 ods. 1 a § 107 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 251 ods. 4 O.s.p . z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom spísaným
do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom
Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava dňa 18.03.2015 domáha vykonania exekúcie voči
povinnému pre vymoženie istiny vo výške 724,96 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., sp.zn. SR 07160/09 zo dňa 30.06.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť
dňa 10.08.2009 a vykonateľnosť dňa 13.08.2009.

Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že povinný po začatí exekučného konania dňa
06.10.2015 zomrel a dedičské konanie po nebohom bolo uznesením Okresného súdu Prievidza č. k.
11D/145/2015 - 11 zo dňa 03.12.2015 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa v zmysle § 175h ods. 1
O.s.p., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2015.
Preskúmavaným uznesením zo dňa 10.11.2015 súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že predložený
rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho
smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
usúdiť, že už nežije.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
V posudzovanej veci povinný v priebehu exekučného konania (konkrétne v štádiu po podaní návrhu na
vykonanie exekúcie a pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) zomrel.
Táto skutočnosť má z procesného hľadiska za následok stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom
exekučného konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je potrebné považovať za
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Pri jej strate je namieste postup podľa ustanovenia §
107 O.s.p. za predpokladu, že účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania po začatí konania
skôr, než sa konanie právoplatne skončilo.

Vzhľadom na to, že povinný zomrel po začatí predmetného exekučného konania, odvolací súd skúmal,
či je dôvodné konanie zastaviť, alebo ho prerušiť, alebo či v ňom je možné a dôvodné pokračovať.

Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného v zásade nezanikajú (§ 37 ods.
3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú
subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do
výšky nadobudnutého dedičstva. V posudzovanom prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal
a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na to, že dedičské konanie po nebohom
povinnom bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť, neprichádza do úvahy procesné nástupníctvo
podľa § 107 ods. 3 O.s.p., resp. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, teda súd nemá na strane povinnej
osoby ďalej s kým v konaní pokračovať. Táto skutočnosť je neodstrániteľnou vadou konania, na ktorú
musí súd prihliadať kedykoľvek v priebehu konania. Je zároveň nepochybné, že v čase rozhodovania
súdu prvého stupňa o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd
konal s účastníkom, ktorý už nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom
konania je pritom nevyhnutnou podmienkou konania, na ktorej existenciu musí súd prihliadať z úradnej
povinnosti. Konanie pred súdom prvého stupňa tak bolo postihnuté vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm.
b/ O.s.p.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
zrušil a exekučné konanie s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia zastavil. Pre úplnosť
odvolací súd uvádza, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v danom štádiu
exekučného konania neprichádzala do úvahy, nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie nebolo ešte
súdnemu exekútorovi udelené a teda samotná nútená exekúcia exekučného titulu ešte v predmetnom
prípade nezačala.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .