Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoPr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112220527
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112220527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky W., zastúpenej V. proti
odporcovi F., o zaplatenie 3.445,51 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. januára 2014, č.k. 14Cpr/12/2012-58, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je p o v i n

n ý zaplatiť navrhovateľke 1.848,04 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2012
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 206,50 Eur za
zaplatený súdny poplatok z návrhu a vo výške 804,07 Eur za trovy právneho zastúpenia advokátom,
do troch dní, k rukám V.. O. M..

Vo zvyšnej časti sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1.597,47 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.597,47 Eur od 01.04.2012 do zaplatenia, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku, v zostávajúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa proti
odporcovi domáhala náhrady mzdy za mesiac január vo výške 1.848,04 Eur a za mesiac február 2012

vo výške 1.597,47 Eur, ktoré jej neboli vyplatené. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že
navrhovateľka s odporcom uzavreli pracovnú zmluvu (v písomnej podobe sa nezachovala), na základe
ktorej navrhovateľka pracovala pre odporcu ako lekárka RTG za dohodnutú mzdu 75.000,- Sk brutto
so splatnosťou pozadu za mesačné obdobie. Dňa 31.07.2012 došlo ku skončeniu
pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca podľa ust. § 67 Zákonníka práce. Navrhovateľka
tvrdila, že odporca jej dlhuje na neuhradenej mzde za január 2012 sumu 1.848,04 Eur
a za február 2012 sumu 1.597,47 Eur. Predložila okresnému súdu jednu výplatnú pásku za 2/2012, z

ktorej vyplýva, že jej mala byť vyplatená mzda v sume 1.597,47 Eur. Žiadne ďalšie doklady, ktoré by
potvrdzovali jej nárok na mzdu za 1/2012 v sume 1.848,04 Eur, neboli súdu predložené. Bez chýbajúcej
presnej evidencie dochádzky a počtu skutočne odpracovaných hodín, potvrdených zamestnávateľom,
sa navrhovateľka dostala do dôkaznej núdze a svoj nárok na zaplatenie mzdy za 1/2012 v
žalovanej výške nepreukázala. Preto okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenie preukázaného dlhu
v sume 1.597,47 Eur titulom neuhradenej mzdy za 2/2012. Pracovná zmluva súdu nebola predložená

a nebolo preukázané, kedy bol u odporcu výplatný termín, preto okresný súd mal za to, že mzda bola
splatná pozadu, za mesačné obdobie, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca. Mzda za 2/2012 bola splatná pozadu do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, tedaza 2/2012 dňa 31.03.2012. Odporca mzdu navrhovateľke do 31.03.2012 nezaplatil a od 01.04.2012 bol
odporca s plnením dlhu v omeškaní a bol povinný popri plnení 1.597,47 Eur zaplatiť
navrhovateľke aj úrok z omeškania od 01.04.2012 do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania

súd stanovil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v
znení neskorších predpisov, pričom výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Ku 01.04.2012 bola základná úroková sadzba ECB 1 %, čiže výška úroku z
omeškania predstavuje 9 % ročne (1 % + 8 percentuálnych bodov). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil

§ 118 ods. 1, § 129 ods. 1 Zákonníka práce, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., o náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka odvolanie do výroku, ktorým
bol jej návrh zamietnutý a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v

napadnutej časti tak, že jej návrhu na zaplatenie mzdy za mesiac január 2012 vyhovie a zaviaže odporcu
k zaplateniu trov konania. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), písm. c), písm. f), písm.
a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Uviedla, že z vykonaného dokazovania bolo nepochybne
preukázané, že u odporcu ako jeho zamestnanec pracovala počas mesiacov január, február 2012, že jej
mesačná mzda bola stanovená na sumu 2.489,54 Eur brutto, a že jej mzda za mesiac január a február

2012 vyplatená nebola. Napriek tomu, že skutkový aj právny stav v danej veci bol jednoznačný, súd
prvého stupňa jej návrh zamietol v časti o zaplatenie 1.848,04 Eur z dôvodu, že nepredložila výplatnú
pásku za mesiac január 2012 a ani presnú evidenciu dochádzky a počet skutočne odpracovaných hodín
potvrdených zamestnávateľom. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy všetky skutočnosti,
ktoré boli z jej strany v tejto veci jednoznačne preukázané, a to existenciu pracovného

vzťahu, výšku dohodnutej mzdy a nevyplatenie mzdy za dva mesiace. Naopak, postavil sa celkom
bezdôvodne na stranu zamestnávateľa, ktorý v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybnil jej
tvrdenia. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom, že nemal k dispozícii výplatnú pásku a
potvrdenúevidenciudochádzkyododporcu,ktorébypotvrdzovalijejnároky.Uvedenýzáversúduprvého
stupňa nepovažovala za správny, nakoľko dôkazná povinnosť je na zamestnávateľovi a v prípade prijatia

argumentácie súdu prvého stupňa by zamestnávateľ v pracovno-právnom vzťahu nemusel žiadnym
spôsobomplniťsvojepovinnosti,pokiaľbynepreukázalvýplatnúpáskuadochádzkuzamestnanca.Ďalej
uviedla, že v priebehu súdneho konania požadovala v prípade, že súd nemá za dostatočne preukázaný
skutkový stav veci, aby vyžiadal dôkazy od zodpovedných osôb - zdravotnej poisťovne a Sociálnej
poisťovne o skutočnostiach, že bola evidovaná u príslušného zamestnávateľa a ako tento platil odvody,

prípadne kedy bola práceneschopná, čo súd ignoroval a jej návrh v časti zamietol. Napriek tomu, že
odporca jej nárok nespochybnil, súd prvého stupňa jej nárok zamietol v časti jej nároku na zaplatenie
mzdy za mesiac január 2012, napriek tomu, že odporca jej nárok ani svojím tvrdením, ani predloženým
dôkazom nespochybnil. Vytýkala súdu prvého stupňa nesprávne rozhodnutie o trovách konania.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 220 O.s.p.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1.597,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.597,47 Eur od 01.04.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
tomto výroku krajský súd rozsudok okresného súdu nepreskúmaval (nedotýkal sa ho), nakoľko v tomto

výroku rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

V danej veci sa navrhovateľka domáhala od odporcu, ktorý bol jej zamestnávateľom, zaplatenia mzdy
za mesiace január 2012 a február 2012 spolu vo výške 3.445,51 Eur s príslušenstvom.

Súd prvého stupňa považoval za nesporné, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola uzavretá
pracovnázmluva,nazákladektorejnavrhovateľkapreodporcupracovalaakolekárkaRTGzadohodnutú
mzdu 75.000,- Sk brutto (2.489,54 Eur). Ku skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 31.07.2012
výpoveďou zo strany navrhovateľky podľa § 67 Zákonníka práce.Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky na zaplatenie mzdy za február 2012 vo výške 1.597,47
Eur s príslušenstvom vyhovel, keď tento nárok navrhovateľky mal preukázaný z výplatnej pásky, ktorú

navrhovateľka predložila. Nárok navrhovateľky na zaplatenie mzdy za január 2012 zamietol
z dôvodu, že nepreukázala svoj nárok na zaplatenie sumy 1.848,04 Eur v žalovanej
výške, keď nepredložila listinné dôkazy, preukazujúce jej nárok - presnú evidenciu dochádzky a počet
skutočne odpracovaných hodín, neuniesla tak dôkazné bremeno.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považuje za nesporné, že pracovný pomer navrhovateľky
s odporcom trval s účinnosťou od 01.05.2008 do 31.07.2012. Toto skutkové zistenie nebolo účastníkmi
spochybnené. Je preto zrejmé, že i v mesiaci január 2012 bola navrhovateľka zamestnankyňou odporcu
a patrí jej mzda vo výške stanovenej odporcom. Z platobného výmeru, vydaného odporcom dňa
30.04.2008, vyplýva, že základný plat navrhovateľky predstavoval sumu 75.000,- Sk mesačne (2.489,54
Eur) a bol splatný mesiac pozadu.

Súd prvého stupňa správne poukázal na znenie ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého je
zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že v mesiaci január 2012 pre odporcu vykonávala prácu v súlade s

pracovnouzmluvou,odporcajejtvrdeniažiadnymspôsobomnespochybnil,pričombolabezakýchkoľvek
pochybností preukázaná výška jej základného mesačného platu (mzdy), stanovená odporcom, nebolo
potom dôvodné zamietnuť jej nárok na zaplatenie mzdy za mesiac január 2012 len preto,
že navrhovateľka nepredložila doklad, ktorý by potvrdzoval výšku jej nároku (výplatná páska, evidencia
dochádzky a počtu skutočne odpracovaných hodín). Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa,

je toho názoru, že navrhovateľka listinný dôkaz o preukázaní svojho nároku na zaplatenie mzdy za
mesiac január 2012 súdu predložila, a to Platobný výmer zo dňa 30.04.2008 vydaný odporcom, z ktorého
výška jej mesačnej mzdy nepochybne vyplýva. Správne navrhovateľka v podanom odvolaní uviedla, že
v pracovnoprávnych sporoch je dôkazné bremeno prenášané na zamestnávateľa z dôvodu slabšieho
postavenia zamestnanca v súdnom spore so zamestnávateľmi. Odporca existenciu pracovného pomeru

navrhovateľky s ním, dĺžku jeho trvania, vykonávanie práce navrhovateľkou v mesiaci január 2012, ani
výšku jej mesačnej mzdy nespochybnil.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil vo výroku, ktorým bol návrh
navrhovateľky v zostávajúcej časti zamietnutý tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke

1.848,04 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2012 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, t. j. mzdu za mesiac január 2012, splatnú najneskôr do 29.02.2012 (§
129 ods. l Zákonníka práce).

Otrováchkonaniarozhodolpodľa§224ods.2,§142ods.1a§151ods.1,ods.8O.s.p.anavrhovateľke

priznal plnú náhradu trov konania, spočívajúcich v jednak zaplatenom súdnom poplatku vo výške 206,50
Eur a v trovách právneho zastúpenia zástupcu navrhovateľky za 4 úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s navrhovateľkou, účasť na pojednávaní dňa 14.10.2013,
účasť na pojednávaní dňa 29.01.2014, podanie odvolania) 3 x 131,13 Eur, spolu 393,39 Eur, 1 x 76,38
Eur (z hodnoty predmetu odvolacieho konania) podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. l písm. a), písm. d), písm.

c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., režijný paušál 2 x 7,81 Eur, 1 x 8,04 Eur, spolu 22,24 Eur podľa § 16
ods. 3 vyhlášky, náhrada cestovných výdavkov podľa § 15 písm. a) vyhlášky za účasť na
pojednávaní dňa 14.10.2013 na Okresnom súde Trenčín a dňa 29.01.2014 na Okresnom súdu Trenčín
- 2 x trasa K. - G. a späť, t. j. 4 x 71,6 km, spolu 286,4 km motorovým vozidlom (Škoda OCTAVIA 1Z) pri
spotrebe 5 litrov/100 km, cene nafty 1,390 Eur/ l (dňa 14.10.2013) a cene nafty 1,358 Eur /l (dňa

29.01.2014), náhrada za amortizáciu 0,183 Eur/km, spolu 72,41 Eur, náhrada za stratu času
za účasť na pojednávaní dňa 14.10.2013 a dňa 29.01.2014, 4 x 13,01 Eur (v roku 2013) spolu 52,04 Eur,
4 x 13,40 Eur (v roku 2014) , spolu 53,60 Eur podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, 20 % DPH z odmeny a náhrad
vo výške 134,01 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu
804,07 Eur. Zástupcovi navrhovateľky nebola priznaná odmena za ním uplatnený úkon právnej služby

vrátane režijného paušálu a DPH - vypracovanie vyjadrenia zo dňa 15.08.2013, ktorý úkon obsahoval
zhrnutie veci, zaslanie dokumentov, ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, vyúčtovanie trov konania.
Odvolací súd uvedený úkon nepovažoval za úkon právnej služby v zmysle § 13a vyhlášky č. 655/2004
Z. z., za ktorý by zástupcovi navrhovateľky patrila odmena.Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .