Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313226908
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313226908.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti U.: C.,
nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov: matka - E. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpená JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Alžbetínske nám. 2,
Dunajská Streda a otec - C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpený JUDr. Evou Skačániovou,
advokátkou, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o zníženie výživného, o odvolaní otca mal.
detí proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29. apríla 2015, č.k. 16P/246/2013-221, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh otca, ktorým sa tento domáhal
zníženia výživného na maloleté deti. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 163 ods. 1 O.s.p., ako aj § 62 ods. 1 až 5,

§ 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že na strane otca nastali zmeny v pomeroch od poslednej úpravy výživného tým, že otec
bol evidovaný na úrade práce bez hmotného zabezpečenia, hľadal si prácu na Slovensku, ale prehlásil
že nemá záujem o zamestnanie na Slovenku. Zároveň potvrdením o zárobku preukázal, že si našiel
v cudzine zamestnanie a v januári 2015 dosiahol zárobok vo výške 953 eur, je teda schopný platiť
výživné, ktoré bolo určené naposledy pre 3 rokmi a nie sú dôvody na zníženie výživného. Tá skutočnosť,
že otec bol odsúdený trestným rozkazom pre neplnenie vyživovacej povinnosti, len svedčí o tom, že

konanie otca bolo účelové. Taktiež súd pri rozhodovaní mal za preukázané, že otec zapríčinil zhoršenie
životnej situácie rodiny najmä tým, že neplatil úver na dom. Aby mala matka s deťmi kde bývať, bola
donútená sa zamestnať v cudzine a jednorazovo vyplatiť sumu 3.000 eur, aby veriteľská spoločnosť
bola ochotná uzavrieť splátkový kalendár a zabezpečiť deťom dôstojné bývanie. Výkon rozhodnutia,
ktorý sa vedie voči otcovi, nie je dôvodom na zníženie výživného, pretože otec si to sám zavinil tým, že
neplnil bezdôvodne vyživovaciu povinnosť buď celkom, alebo sčasti dlh na výživnom, pretože v prvom
rade je otec povinný zabezpečiť výživu deťom a až následne môže uspokojovať svoje potreby. Súd je

toho názoru, že navrhovateľ sa tým, že len formálne hľadal zamestnanie na území SR, sa dobrovoľne
vzdal výhodnejšieho zamestnania. Súd poukázal na tú skutočnosť, že to bola matka, ktorá v konaní
preukázalazvýšenévýdavkynadetivzhľadomnaichvek,alematkazvýšenievýživnéhonežiadala,preto
súd o zvýšení výživného nerozhodoval. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru,že je potrebné ponechať v platnosti výživné tak, ako bolo určené posledným rozsudkom súdu, keďže
rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov
ako povinných, alebo na strane maloletého dieťaťa ako oprávneného, teda nie je možné prihliadať na

akúkoľvek zmenu, teda aj takú, ktorá nemá podstatný vplyv na osobné a majetkové pomery rodičov,
prípadne maloletého dieťaťa. Je potrebné uviesť, že síce od posledného rozhodnutia o výživnom sa
príjem otca znížil, avšak k poklesu jeho príjmu nedošlo z dôvodu jeho vlastného konania, pretože inú
prácu na Slovensku nehľadal len veľmi formálne, pričom uprednostňoval prácu v zahraničí, ktorú sa mu
podarilo nakoniec získať. Súd v danom prípade posúdil návrh otca ako nedôvodný, keďže mal za to, že

nebola preukázaná základná podmienka na zmenu rozhodnutia o výživnom, konkrétne, že by došlo na
strane otca k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, preto návrh
otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a/
O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že výživné bude znížené na minimálny rozsah vo výške 30% zo sumy
životného minima, a to od podania jeho návrhu na zníženie výživného. Uviedol, že matka v konaní
pred súdom neuviedla, že keďže je zamestnaná v Rakúsku, poberá ešte aj prídavky na deti vo výške

500 eur mesačne. On podal návrh na zníženie výživného dňa 15.10.2013, pričom žiadal, aby mu súd
výživné znížil od podania návrhu. Aj keď súd na jednej strane vzal do úvahy príjmy matky za pol roka
roku 2013 a všetky jej príjmy za rok 2014, nezaoberal sa už vôbec rokom 2015, hoci rozsudok bol
vyhlásený 29.04.2015. Na druhej strane sa vôbec nezaoberal jeho príjmami v roku 2013, teda aspoň
tak adekvátne, ako to urobil u matky, teda za druhý polrok tohto roku a taktiež sa vôbec nezaoberal

jeho príjmami za rok 2014, ako aj príjmami, resp. zárobkom, ktorý dosiahol vo februári, marci a v apríli
2015, hoci tieto doklady súdu predložil. Považoval za nepochybné, že pri určení výživného v roku 2012
sa vychádzalo z jeho priemerného zárobku vo výške 600 eur. Táto situácia sa zmenila, keďže stratil
zamestnanie v Rakúsku z dôvodu, že jeho posledný zamestnávateľ, u ktorého pracoval ako domovník,
mu nevyplatil mzdu, v dôsledku čoho s ním viedol i súdny spor. Zamestnal sa v Rakúsku v meste A.

E. L. v hoteli ako domovník, pričom v tom čase bol aj prihlásený na pobyt v uvedenom meste. Podľa
výkazov mzdy a potvrdenia daňového úradu za obdobie od 01.01.2014 do 15.03.2014 dosiahol v tomto
období zdaniteľný príjem vo výške 3.748,51 eur. Keďže v tomto období dosiahol slušný príjem, tak matke
výživné na maloleté deti zaplatil tak, že 20.01.2014 jej poslal 600 eur, vo februári 2014 200 eur a v marci
2014 600 eur. Keďže ukončil túto prácu, vrátil sa na Slovensko a od 28.03.2014 býva v nájomnom byte

v Y. z dôvodu, že matka maloletých detí ho do spoločného rodinného domu v M. nepustí. Od 09.04.2014
do 16.06.2014 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal pomoc v hmotnej núdzi. Zamestnal
sa od 17.06.2014 v Rakúsku a pracoval tam až do 31.07.2014, pričom dostal mesačnú mzdu 156,57
eur, pretože pracoval len na čiastočný úväzok. Následne bol opätovne od 11.08.2014 evidovaný na
úrade práce a od 11.11.2014 sa zamestnal v Tirolsku, ale len do 21.11.2014, pretože tu bol prijatý len na

zastupovanie chýbajúceho pracovníka. Za túto prácu mu zamestnávateľ zaplatil 434,73 eur. Potom sa
zamestnal od 20.12.2014 ako domovník - technik v Rakúsku, kde pracoval do konca roku 2014, tiež len
krátkodobo zamestnaný na výpomoc a bola mu vyplatená mzda vo výške 438,23 eur. Od 07.01.2015 do
09.01.2015 vrátane bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z evidencie bol vyradený hneď
po tom, čo si našiel prácu v Rakúsku, kde pracoval ako domovník jeden mesiac, tiež len na výpomoc

a dosiahol príjem vo výške 953,33 eur. 18.02.2015 sa zamestnal ako poľnohospodársky robotník v
Rakúsku za dohodnutú mesačnú mzdu 333,64 eur. Od 28.03.2014 býva v Y., kde obýva nájomný byt,
za čo platí nájomné 195 eur, plus preddavky na služby vo výške 20 eur, na plyn 30 eur, za dodávku
elektriny 20 eur a spolu náklady na bývanie u neho predstavujú 265 eur mesačne. Podľa jeho názoru
je nepochybné, že u neho došlo k závažnej zmene pomerov, pretože v kritických rokoch nemal trvalé

zamestnanie, primeranú prácu si nenašiel ani na Slovensku, hoci sa o ňu cestou úradu práce uchádzal.
Bol nútený v Rakúsku sa zamestnať čo i len príležitostne brigádnicky na krátke časové úseky, a to
za takých pracovných podmienok, respektíve u takých zamestnávateľov, ktorí mu poskytovali stravu a
ubytovanie bezodplatne. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nesprávne
celú vec skutkovo ustálil, lebo to, čo uviedol prvostupňový súd o dôvodoch napadnutého rozsudku ako

zistený skutkový stav, neobstojí a napokon rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.K odvolaniu otca maloletých detí sa písomne vyjadrila matka detí, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z
dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru,

že odvolanie otca detí nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16P/246/2013 je zníženie výživného
otca na maloletého C., nar. XX.XX.XXXX a maloletého V. nar. XX.XX.XXXX.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne

právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre
určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov

v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom
môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo
objektívne,napríkladvývojomživotnýchnákladov.Vzmyslevalorizačnejklauzulyobsiahnutejv§78ods.
3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu
výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané

širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,

existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na

jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný
štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné

prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvoduvýhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo
pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na
základe čoho dospel k správnemu záveru, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňuje
zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými
námietkami rodičov dieťaťa a vzhľadom na to, že otec ani v odvolaní neuviedol žiadne podstatné

skutočnosti,naktorébybolopotrebnéprihliadnuť,odvolacísúdpoukazujenaodôvodnenienapadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa 219 ods. 1
O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1
písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo
začať i bez návrhu.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.