Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115201353
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115201353.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: D. podnik U., a.s., so sídlom v U., ul. K. 1, IČO: 00
492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 9 - C1,
proti odporcovi: G. F., bytom K. T. XX, W., t.č na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Mgr. T. R.,
vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 70,70 eur, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. novembra 2015, č.k. 17C/40/2015-22, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
70,70 eur a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 28,41 eur,
ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 11,91 eur a zo zaplateného súdneho poplatku
v sume 16,50 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa preskúmaním veci

zistil, že odporca cestoval dňa 09.05.2014 o 09.26 hod. na linke mestskej hromadnej dopravy č. 98 v
Bratislave. Pri kontrole cestovných lístkov v úseku zastávok Technopol a Ovsišťská sa na výzvu revízora
nepreukázal platným cestovným lístkom ani iným platným cestovným dokladom. Odporca odmietol
zaplatiť úhradu cestovného v sume 0,70 eur a postih v sume 70 eur. Súd prvého stupňa poukázal na
znenia ustanovení § 760, § 772 Občianskeho zákonníka a § 14 ods.1 písm. d/, ods. 2, § 17 ods. 1,
2, 3 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov. Vec právne posúdil tak,

že medzi navrhovateľom a odporcom tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku mestskej
hromadnej dopravy a cestoval v ňom, bola konkludentným spôsobom, t.j. nevýslovne, uzatvorená
zmluva o preprave osôb podľa § 760 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že odporca cestoval
v mestskej autobusovej doprave bez platného cestovného lístka, bol povinný podľa § 14 ods.1 písm. d/,
ods.2 a § 17 ods.1, ods.2 zákona o cestnej doprave zaplatiť bežné cestovné v sume 0,70 eur a sankčnú
úhraduvovýškenajviacstonásobkucestovného,tedanajviacvsume70eur,podľazverejnenejtarify.Do

dňa podania návrhu na súd odporca sankčnú úhradu navrhovateľovi nezaplatil. Vzhľadom k uvedenému
súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
70,70 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a ustanovenia § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci
plný úspech súd priznal čiastočnú náhradu účelne vynaložených trov konania tak, aby boli primerané
výške uplatnenej pohľadávky. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny

poplatok vo výške 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia za dva účelné úkony právnej služby
a to príprava a prevzatie veci zo dňa 30.07.2014 a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej -
návrh na začatie konania zo dňa 15.01.2015. Za každý z týchto úkonov priznal súd právnemu zástupcovi
navrhovateľa podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
odmenu vo výške 16,60 eur. Ku každému z týchto úkonov mu priznal taktiež podľa § 16 ods.3 vyhlášky

aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo
výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Súdnavrhovateľovi nepriznal odmenu za uplatnený úkon právnej služby, a to pokus o zmier, nakoľko tento
podľa názoru súdu nebol účelný. Uviedol, že vykonaný pokus o zmier nemá charakter právnej služby,
nakoľko išlo iba o výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, nie o právnu službu, obsahom ktorej by bolo potrebné

právne posúdenie prípadu. Právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a
preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhradu výdavkov podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %. Celkovú
výšku trov právneho zastúpenia tak súd prvého stupňa vyčíslil sume 59,56 eur. Súd na rozhodovanie
o trovách konania aplikoval aj ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. vzhľadom k tomu, že v konaní ide o
drobný spor a znížil tak priznanú náhradu trov konania na sumu zodpovedajúcu zaplatenému súdnemu

poplatku a účelným trovám právneho zastúpenia, ktoré zodpovedajú ich 20 percentám, teda náhradu
trov právneho zastúpenia priznal vo výške 11,91 eur. Celková náhrada trov konania navrhovateľa tak
predstavuje sumu 28,41 eur. Súd dodal, že ak by neznížil náhradu trov konania navrhovateľa, tieto trovy
by mierne prevyšovali výšku samotnej pohľadávky. Súd pri tomto rozhodnutí vzal do úvahy skutočnosť,
známu mu z jeho rozhodovacej činnosti, a to že navrhovateľ si hromadne uplatňuje svoje právo, ktorého
sa v tomto konaní domáha prostredníctvom právneho zástupcu, pričom návrhy na začatie konania sú

takmer identické. Navrhovateľ je opakovane navrhovateľom v skutkovo veľmi podobných konaniach. Ide
o pomerne vysoký počet týchto konaní vedených na Okresnom súde Trenčín. Návrh na začatie konania
je v týchto konaniach obdobný. Líšia sa len v osobe odporcu a okolnostiach porušenia právnej povinnosti
odporcu. Z veľkej časti je odôvodnenie návrhu navyše úplne totožné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
súd prvého stupňa v záujme dodržania zásady uvedenej v § 2 základných ustanovení O.s.p., ktorej

vyjadrením je aj § 150 ods. 2 O.s.p., znížil trovy konania navrhovateľa, na nahradenie ktorých odporcu
zaviazal vo výroku tohto rozsudku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že odporcovi bude uložená povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 16,60 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 89,96 eur (za 3 úkony á 16,60 eur spolu s DPH a 3 x režijným paušálom á
6,95 eur). Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,03 eur. Súdu prvého
stupňa vytýkal, že pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne použil ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.
z dôvodu, že zákon nedefinuje pojem neprimerané, obsiahnutý v tomto ustanovení, a ani súdna a

aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti. Zmysle dôvodovej správy k zákonu môže súd
pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané.
V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je samotná
výška pohľadávky. Domnieval sa, že pojem niekoľkonásobne vyššia suma je potrebné chápať ako
minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako je výška samotnej istiny, čomu tak v predmetnej veci nie

je. Uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne výšku istiny a okrem súdneho poplatku
predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna
sadzba, preto navrhovateľ namietal nesprávnu aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p. súdom prvého stupňa
na danú vec. Dodal, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho
zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním návrhu na začatie konania, príprave návrhu na

začatie konania a podaní návrhu na príslušnom súde sú náročným a zložitým procesom, vyžadujúcim
primeranú časovú náročnosť. Rozsah zníženia trov v danom prípade považoval za odporujúci dobrým
mravom.

Krajský súd preskúmal rozsudok, v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania, v zmysle ust. §

212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo
výroku o trovách konania vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od tohto

okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať, alebo znížiť. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch
nepriznať, alebo znížiť trovy konania. Aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je zákonom viazaná len na

splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou je skutočnosť, že
trovy konania, ktorých náhradu si účastník konania uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá
je predmetom konania.V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa vo výške 70,70 eur. Súd prvého stupňa
návrhu navrhovateľa vo veci samej vyhovel v celom rozsahu a odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 70,70
eur. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, keď jeho návrhu vo

veci samej bolo v celom rozsahu vyhovené.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že aj keď boli v danom prípade naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., súd prvého
stupňa správne použil pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého môže súd trovy konania v drobných sporoch znížiť alebo nepriznať, ak sú neprimerané voči

uplatnenej pohľadávke. Citované ustanovenie pripúšťa rozhodnúť podľa úvahy súdu a odvolací súd sa
stotožňujesnavrhovateľom,žeriadneodôvodnenérozhodnutiemusívýchodiskátejtoúvahyobsahovať.
V napadnutom rozhodnutí sú uvedené východiská videné v skutočnosti, že pri právnom zastúpení
navrhovateľa sa nejednalo o zložité úkony právnej služby, ale o opakujúce sa úkony so zmenou spravidla
iba v osobe odporcu a výšky požadovaného plnenia. Tieto východiská zodpovedajú skutočnému stavu
veci a nemožno sa stotožniť s námietkami navrhovateľa v odvolaní. Neprimeranosť trov k uplatnenej

pohľadávke je tak potrebné vnímať nielen prostým porovnaním ich výšky, ale tiež hodnotením náročnosti
poskytnutej právnej služby. Tiež nemožno prisvedčiť navrhovateľovi, že zníženie náhrady trov podľa
ust. § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy pri výške trov najmenej dvojnásobnej oproti uplatnenej
pohľadávke, i keď by sa to z dôvodovej správy mohlo skutočne podávať. Samotný zákonný text totiž
umožňuje trovy nielen znížiť, ale dokonca i nepriznať, teda znížiť pod výšku uplatnenej pohľadávky. Aj

trovy nižšie ako uplatnená pohľadávka tak umožňuje vyhodnotiť ako neprimerané a aplikovať na ich
náhradu ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa použil predmetné ustanovenie v situácii, na ktorú
dopadá a pri svojej úvahe o znížení náhrady trov sa riadil správnymi východiskami, ktoré vo svojom
rozhodnutí aj uviedol. Záver súdu prvého stupňa o priznanej výške náhrady nevybočuje z medzí úvahy,
ktorú možno v týchto prípadoch akceptovať.

Vzhľadom na uvedené neboli odvolacie námietky navrhovateľa naplnené, rozhodnutie súdu prvého
stupňa bolo v napadnutej časti vecne správne a odvolací súd ho preto potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .