Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/627/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215752
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712215752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej

Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/198/2012-185 zo dňa 23. 04. 2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu vo veci samej a žalovanej

náhradu trov konania nepriznal; konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 16. 04.
2015 (do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre
porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd) zastavil a súčasne zamietol návrh
žalobcu na prerušenie konania zo dňa 16. 04. 2015 (do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010).

V odôvodnení rozsudku k výroku o zastavení konania o návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa
16. 04. 2015 (do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti
pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd) okresný súd uviedol, že žalobca
už v predmetnom konaní súdu doručil dňa 03. 10. 2013 rovnaký návrh, ktorý okresný súd zamietol
uznesením č. k. 13C/198/2012-96 dňa 08. 10. 2013. Predmetné uznesenie okresného súdu potvrdil
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/995/2013-122 zo dňa 30. 04. 2014. Vzhľadom
na totožnosť podaní žalobcu doručených súdu dňa 03. 10. 2013 a 16. 04. 2015 okresný súd usúdil,

že sa jedná o prekážku veci rozsúdenej, a preto s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) konanie o tomto návrhu na prerušenie konania
zastavil. Návrh na prerušenie konania zo dňa 16. 04. 2015 (do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie o prejudiciálnych otázkach žalovanej v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp.
zn. 7C/6/2010) okresný súd ako nedôvodný zamietol s odôvodnením, že sa v uvedenom konaní nerieši
žiadna otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní vo veci samej a vo veci samej

ani nevyvstala potreba aplikácie unijného práva.
Vo veci samej sa žalobca domáhal vyčíslenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy
spôsobenej okresným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom,t.j. zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po uplynutí zákonnej lehoty vo veciach pôvodne vedených na okresnom súde pod sp.
zn. 13C/198/2012, 13C/199/2012, 13C/200/2012, 13C/201/2012, 13C/202/2012, 13C/203/2012,

13C/204/2012, 13C/205/2012, 13C/206/2012, 13C/207/2012 a 13C/208/2012, ktoré okresný súd
uznesením č. k. 13C/198/2012-15 zo dňa 14. 12. 2012 spojil na spoločné konanie ďalej vedené pod
spoločnou spisovou značkou 13C/198/2012. Okresný súd vykonal dokazovanie exekučnými spismi
týkajúcimi sa jednotlivých spojených konaní a zistil, že (1) konanie pred spojením vedené pod sp. zn.
13C/198/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 27Er/967/2010, v ktorom žalobca, ako oprávnený

subjekt, podal dňa 20. 07. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému D.
J., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 21606/09 zo dňa 21. 01. 2010, kde žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 09.
09. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 27Er/967/2010-14 zo dňa 03. 01. 2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 02. 2011; (2) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 13C/199/2012

sa týka exekučného konania sp. zn. 26Er/412/2010, v ktorom žalobca, ako oprávnený subjekt, podal
dňa 18. 03. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému E. T., a
to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 18908/09 zo dňa 19. 11. 2009, kde žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 28.

04. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 26Er/412/2010-19 zo dňa 05. 01. 2011, ktoré
bolo rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/109/2011-32 zo dňa 31. 03. 2011
zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie; (3) konanie pred spojením vedené
pod sp. zn. 13C/200/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 22Er/747/2011, v ktorom žalobca, ako
oprávnený subjekt, podal dňa 28. 06. 2011 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti

povinnému E. R., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 02747/11 zo dňa 29. 04. 2011, kde
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 18. 08. 2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 22Er/747/2011-10 zo dňa
19. 08. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 03. 2012; (4) konanie pred spojením vedené

pod sp. zn. 13C/201/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 27Er/264/2011, v ktorom žalobca, ako
oprávnený subjekt, podal dňa 02. 03. 2011 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému A. G., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 11781/10 zo dňa 09. 12. 2010, kde
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu

doručená dňa 21. 03. 2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 27Er/264/2011-10 zo dňa
20. 05. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 09. 2010; (5) konanie pred spojením vedené
pod sp. zn. 13C/202/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 20Er/273/2011, v ktorom žalobca, ako
oprávnený subjekt, podal dňa 05. 04. 2011 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému E. J., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 14332/10 zo dňa 28. 01. 2011, kde
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 02. 05. 2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 20Er/273/2011-11 zo dňa
19. 05. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 08. 2011; (6) konanie pred spojením vedené
pod sp. zn. 13C/203/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 24Er/718/2010, v ktorom žalobca, ako

oprávnený subjekt, podal dňa 21. 07. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému D. T., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 23533/09 zo dňa 02. 02. 2010, kde
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 09. 09. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 24Er/718/2010-9 zo dňa

22. 10. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 12. 2010; (7) konanie pred spojením vedené
pod sp. zn. 13C/204/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 24Er/702/2011, v ktorom žalobca, ako
oprávnený subjekt, podal dňa 31. 05. 2011 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému E. G., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súduzriadenéhoSlovenskourozhodcovskou,a.s.,sp.zn.SR14333/10zodňa31.03.2011,kdežiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
dňa 05. 08. 2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 24Er/702/2011-10 zo dňa 02. 11. 2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 03. 2012; (8) konanie pred spojením vedené pod sp. zn.
13C/205/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 27Er/1049/2010, v ktorom žalobca, ako oprávnenýsubjekt, podal dňa 10. 08. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému I.
G., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 05199/10 zo dňa 29. 06. 2010, kde žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 07.
10. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 27Er/1049/2010-13 zo dňa 19. 05.
2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 08. 2011; (9) konanie pred spojením vedené pod sp. zn.
13C/206/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 26Er/573/2010, v ktorom žalobca, ako oprávnený
subjekt, podal dňa 28. 04. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému I.

J., a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 23585/09 zo dňa 04. 02. 2010, kde žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 28. 05.
2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením č. k. 26Er/573/2010-27 zo dňa 16. 05. 2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 07. 2011; (10) konanie pred spojením vedené pod sp. zn.
13C/207/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 24Er/777/2009, v ktorom žalobca, ako oprávnený

subjekt, podal dňa 05. 10. 2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
Marian Válovčan, a to na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súduzriadenéhoSlovenskourozhodcovskou,a.s.,sp.zn.SR05115/09zodňa08.07.2009,kdežiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
dňa 02. 11. 2009; exekučný súd exekučné konanie zastavil uznesením č. k. 24Er/777/2009-14 zo

dňa 26. 01. 2010, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/55/2010-26
zo dňa 30. 04. 2010 zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie; následne
okresný súd vo veci opätovne rozhodol uznesením č. k. 24Er/777/2009-30 zo dňa 08. 11. 2010,
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol; uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 04.
2011; (11) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 13C/208/2012 sa týka exekučného konania

sp. zn. 22Er/943/2010, v ktorom žalobca, ako oprávnený subjekt, podal dňa 22. 07. 2010 u súdneho
exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Peter Kahabka, a to na základe právoplatného
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s.,
sp. zn. SR 22808/09 zo dňa 20. 01. 2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 23. 09. 2010 a exekučný súd ju zamietol

uznesením č. k. 22Er/943/2010-12 zo dňa 06. 07. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 03.
2012. Obdobie od doručenia žiadosti do rozhodnutia o nej bolo potrebné na preskúmanie formálnej a
materiálnej vykonateľnosti žalobcom predloženého exekučného titulu z hľadiska ustanovení na ochranu
spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania exekučnými spismi dospel okresný súd k záveru,
že v rámci uvedeného postupu exekučného súdu nedošlo k prieťahom v konaní a exekučný súd

bol oprávnený skúmať, či predložený exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) nie je v rozpore so
zákonom. Okresný súd uzavrel, že nemal preukázaný tvrdený nesprávny úradný postup exekučného
súdu ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu a svoje rozhodnutie oprel
o ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O. s. p.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvodyapredložilsúdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi.Súdpretonemoholpostupovaťpodľaust.

§ 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ďalej poukázal na to, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie bolo potrebné z konania vylúčiť, aj s ohľadom na prax
iných súdov. Za týchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pri rozpore
s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho
súdu pre ľudské práva v Štrassburgu neobstojí, žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho

práva na nestranný súd, ktorého výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie
je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval
vylúčený sudca. Konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o návrhu žalobcu na
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie.

Žalobca podal proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase
podania odvolania o zamietnutí návrhu vo veci samej nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho
rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázkenestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne maria jeho
možnosť konať pred súdom. Žalobca taktiež uviedol, že trval na osobnej účasti právneho zástupcu na
pojednávaní, nemal sa možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Za takejto procesnej situácie došlo k
degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu
jeho možnosti konať pred súdom. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť
rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana
konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom

a prednesom vyjadriť, a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.
Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám.
Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote
a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany
exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá

uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.
1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobami voči žalovanej domáhal vyčíslenej

náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným
súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty; žalobca navrhol
vykonať dokazovanie len konkrétnymi exekučnými spismi okresného súdu. Uznesením č.
k. 13C/198/2012-15 zo dňa 14. 12. 2012 spojil okresný súd konania vedené pod sp.

zn. 13C/198/2012, 13C/199/2012, 13C/200/2012, 13C/201/2012, 13C/202/2012, 13C/203/2012,
13C/204/2012, 13C/205/2012, 13C/206/2012, 13C/207/2012 a 13C/208/2012 na spoločné konanie,
ktoré ďalej viedol pod spoločnou spisovou značkou 13C/198/2012. Priamo v žalobách vzniesol žalobca
námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak,
že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil (zákonného sudcu

nevylúčil ani v jednej zo spojených vecí). Okresný súd doručil žalobu žalobcu žalovanej na vyjadrenie.
Obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania okrem iného aj podľa §
120 ods. 4 O. s. p.; vyjadrenie žalovanej k žalobám riadne doručil právnemu zástupcovi žalobcu
prostredníctvom pošty Na prejednanie veci samej nariadil okresný súd pojednávanie (03. 10. 2013),
na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovanej; pred týmto

pojednávaním doručil žalobca okresnému súdu návrh na prerušenie konania zo dňa 26. 09. 2013
do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho sťažnosti proti konkrétnemu rozhodnutiu
nadriadeného súdu (rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24NcC/501/2012 z 15.
10. 2012) o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci; okresný súd návrh
žalobcu na prerušenie konania právoplatne zamietol osobitným uznesením č. k. 13C/198/2012-96

zo dňa 08. 10. 2013, ktoré odvolací súd potvrdil uznesením č. k. 14Co/995/2013-122 zo dňa 30.
04. 2014. Napriek tomu žalobca opätovne pred ďalším termínom pojednávania (dňa 23. 04. 2015)
doručil súdu jednak návrh na zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania z tých istých
dôvodov, že podal sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky proti rozhodnutiu Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 24NcC/501/2012 a jednak návrh na prerušenie konania do rozhodnutia

Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti v konaní vedenom pred Okresným súdom
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010; okresný súd uznesením vyhláseným do zápisnice nariadil pojednávanie
v neprítomnosti účastníkov konania; po oboznámení sa s podaniami žalobcu zo dňa 16. 04. 2015
okresný súd konanie o totožnom návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 16. 04. 2015 zastavil

a zároveň návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 16. 04. 2015 (do rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
7C/6/2010) ako nedôvodný zamietol; následne vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi,vyhlásil dokazovanie za skončené a verejne vyhlásil napadnutý rozsudok. K spisu okresného súdu sú
pripojené v napadnutom rozsudku uvedené konkrétne exekučné spisy ohľadne exekučných konaní, v
ktorých mala byť žalobcovi podľa žaloby nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená

tvrdená škoda.
Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného

súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že
okresnýsúdnazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,naktoréaplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu
zasprávny,pretožežalobcanepreukázaltvrdenýnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduvsporných

exekučných konaniach. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný
(§ 212 ods. 1 O. s. p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní
a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska,
či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).
Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.

Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím
nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11. 03. 2013 alebo sp. zn.

3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011 zo dňa 27. 04. 2012). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
(v jednotlivých spojených veciach) riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil (ani v jednej zo spojených vecí); zo spisu okresného súdu
súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom riadne doručené (v každej zo

spojených vecí) Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.
Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti a
vykonaním dokazovania exekučnými spismi v jeho neprítomnosti, odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi žalobcu riadne prostredníctvom pošty a

včas s poskytnutím 5-dňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Žalobca žiadal o zrušenie
pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci, iný dôvod na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke zaujatosti sudcov okresného súdu
vznesenej žalobcom nadriadený súd (v každej zo spojených vecí) riadne rozhodol (konkrétne v konaní
sp. zn. 13C/198/2012 uznesením sp. zn. 24NcC/44/2012 zo dňa 15. 10. 2012 tak, že z prejednávania

a rozhodovania tejto veci žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil; v konaní sp. zn.
13C/199/2012 uznesením sp. zn. 24NcC/500/2012 zo dňa 15. 10. 2012 tak, že z prejednávania a
rozhodovania tejto veci vylúčil len sudcu JUDr. Petra Banského, ostatných sudcov Okresného súdu
Zvolen z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil; v konaní sp. zn. 13C/200/2012 uznesením
sp. zn. 3NcC/151/2012 zo dňa 15. 10. 2012 tak, že z prejednávania a rozhodovania tejto veci

žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil; v konaní sp. zn. 13C/201/2012 uznesením
sp. zn. 23NcC/101/2012 zo dňa 10. 10. 2012 tak, že z prejednávania a rozhodovania tejto veci
žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil; v konaní sp. zn. 13C/202/2012 uznesením
sp. zn. 23NcC/104/2012 zo dňa 16. 10. 2012 tak, že z prejednávania a rozhodovania tejto veci
žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil; v konaní sp. zn. 13C/203/2012 uznesením

sp. zn. 15NcC/394/2012 zo dňa 15. 10. 2012 tak, že z prejednávania a rozhodovania tejto veci
žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil; v konaní sp. zn. 13C/204/2012 uznesením
sp. zn. 24NcC/122/2012 zo dňa 12. 10. 2012 tak, že z prejednávania a rozhodovania tejto veci
žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil; v konaní sp. zn. 13C/205/2012 uznesením sp.zn. 24NcC/44/2012 zo dňa 15. 10. 2012 tak, z prejednávania a rozhodovania tejto veci
žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil; v konaní sp. zn. 13C/206/2012 uznesením sp.
zn. 24NcC/44/2012 zo dňa 15. 10. 2012 tak, že z prejednávania a rozhodovania tejto veci žiadneho

zo sudcov Okresného súdu Zvolen nevylúčil; v konaní sp. zn. 13C/207/2012 uznesením sp. zn.
2NcC/59/2012 zo dňa 15. 10. 2012 tak, že vylúčil len sudcu JUDr. Petra Banského a sudkyňu JUDr.
Klaudiu Koskovú, ostatných sudcov Okresného súdu Zvolen z prejednávania a rozhodovania tejto
veci nevylúčil; v konaní sp. zn. 13C/208/2012 uznesením sp. zn. 24NcC/44/2012 zo dňa 15. 10.
2012 tak, z prejednávania a rozhodovania tejto veci žiadneho zo sudcov Okresného súdu Zvolen

nevylúčil); nesúhlas žalobcu s rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie
pojednávania, pretože žalobcovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval
vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.). Na vykonanie
pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu (resp. jeho právneho zástupcu) boli
podľa odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Postupom okresného
súdu v súlade so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Navyše zo

spisu okresného súdu vyplýva, že žalobcovi bolo riadne doručené aj vyjadrenie žalovanej k žalobám. K
odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal
dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, toto však pozostávalo len s oboznámením sa s
exekučnými spismi, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v žalobe s tým, že žalobca
bol účastníkom uvedených exekučných konaní, a teda obsah exekučných spisov z hľadiska tvrdených

skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia
exekučného súdu o tejto žiadosti, resp. do rozhodnutia o zastavení exekúcie mu bol nepochybne
známy, pretože z exekučných spisov vyplýva, že všetky rozhodnutia boli žalobcovi riadne doručené. Iné
dokazovanie okresný súd nevykonal. Okresný súd osobitným uznesením riadne rozhodol aj o prvom
návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 26. 09. 2013, ktoré v čase rozhodovania

okresného súdu vo veci samej bolo už právoplatné. K tvrdenému odňatiu možnosti žalobcu konať pred
súdom nemohlo dôjsť ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci
samej po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zamietnutí prvého návrhu žalobcu zo dňa 26. 09.
2013 na prerušenie konania (do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o
ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd) a rozhodnutím

okresného súdu o druhom totožnom návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 16. 04. 2015, ktorého
výsledkom bolo len rozhodnutie o zastavení konania o návrhu na prerušenie konania (do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na
zákonného sudcu a na nestranný súd) pre prekážku veci rozhodnutej podľa § 159 ods. 3 O. s. p.
Žalobca v odvolaní tiež namietal, že konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci samej, neprichádzalo v

čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.
Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania,
ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. Procesná teória hovorí o tzv. obligatórnom
a fakultatívnom prerušení konania. § 109 ods. 2 O. s. p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania,

to znamená, také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Pod uvedený
prípad spadá aj rozhodovanie o návrhu na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.
s. p. Zo strany žalobcu bol na prvostupňový súd podaný návrh na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) O. s. p. do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach,
ktoré navrhla položiť žalovaná Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti

v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, zodpovedanie ktorých má
podľa názoru žalobcu zásadný význam aj pre konanie v prejednávanej veci; uznesenie Okresného
súdu Prešov č. k. 7C/6/2010-269 zo dňa 07. 10. 2013, ktorým podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s.
p. prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach bolo
podľa zistenia odvolacieho súdu zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. 12. 2014;

následne Okresný súd Prešov uznesením č. k. 7C/6/2010-316 zo dňa 12. 03. 2015 opätovne prerušil
konanie a predložil vec Súdnemu dvoru Európskej únie na zodpovedanie prejudiciálnych otázok v znení:
(1) či ide o závažné porušenie práva Európskej únie, ak sa vymôže v exekúcii vedenej na základe
rozhodcovského rozsudku plnenie z neprijateľnej podmienky v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie; (2) či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva

pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho
poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci, môže v
tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon
rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia; (3) vprípade, ak áno, ši je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu,
ktoré opisuje navrhovateľka, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu nečinnosť
navrhovateľky a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených

právom členského štátu; (4) ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho
práva, je navrhovateľkou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát; možno
škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením; (5)
či má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody; konanie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 začalo na návrh fyzickej osoby

proti Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25 (žalobca v prejednávanej
veci) o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ide teda o skutkovo a právne odlišnú vec, než
je prejednávaná vec začatá na základe žaloby žalobcu; názor okresného súdu, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia žiadne otázky, ktoré by mohli mať význam
pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, je preto správny.

K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom preto nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý
napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o
zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 16. 04. 2015 (do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná Slovenská republika, v
mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp.

zn. 7C/6/2010). Týmto postupom okresného súdu nebol žalobca vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho
procesného oprávnenia a je plne odôvodnený hospodárnosťou konania; navyše vyhláseným uznesením
(aj keď bol výrok obsahom rozsudku nestráca charakter uznesenia) o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania zo dňa 16. 04. 2015 bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O. s. p.), a preto mohol
pokračovať v konaní.

Žalobca v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote. Odvolací súd v
plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v
tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu došlo po
uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Súdna prax sa ustálila na závere, že lehota pätnásť dní od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí

rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napríklad uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012
zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25.04.2013 alebo sp. zn. II.ÚS/112/2013 zo dňa
13.02.2013). Preto v prípade, že okresný súd (rovnako ako odvolací súd) z pripojených exekučných
spisov zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci sp. zn.

27Er/967/2010 (povinný D. J.) bola exekučnému súdu doručená dňa 09. 09. 2010 a exekučný súd ju
zamietol uznesením z 03. 01. 2011; vo veci sp. zn. 26Er/412/2010 (povinný E. T.) bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 28. 04. 2010 a okresný súd ju zamietol
uznesením zo dňa 05. 01. 2011; vo veci sp. zn. 22Er/747/2011 (povinná E. R.) bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 18. 08. 2011 a okresný súd ju zamietol

uznesením zo dňa 19. 08. 2011; vo veci sp. zn. 27Er/264/2011 (povinná A. G.) bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 21. 03. 2011 a okresný súd ju zamietol
uznesením zo dňa 20. 05. 2011; vo veci sp. zn. 20Er/273/2011 (povinná E. J.) bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 02. 05. 2011 a okresný súd ju zamietol
uznesením zo dňa 19. 05. 2011; vo veci sp. zn. 24Er/718/2010 (povinný D. T.) bola žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 09. 09. 2010 a okresný súd
ju zamietol uznesením zo dňa 22. 10. 2010; vo veci sp. zn. 24Er/702/2011 (povinný E. G.) bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 05. 08. 2011 a okresný súd
ju zamietol uznesením zo dňa 02. 11. 2011; vo veci sp. zn. 27Er/1049/2010 (povinná I. G.) bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 07. 10. 2010 a okresný súd

ju zamietol uznesením zo dňa 19. 05. 2011; vo veci sp. zn. 26Er/573/2010 (povinná I. J.) bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 28. 05. 2010 a okresný súd
ju zamietol uznesením zo dňa 16. 05. 2011; vo veci sp. zn. 24Er/777/2009 (povinný E. R.) bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 02. 11. 2009 a okresný súdju zamietol uznesením zo dňa 08. 11. 2010; vo veci sp. zn. 22Er/943/2010 (povinný H. P.) bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 23. 09. 2010 a okresný súd ju
zamietol uznesením zo dňa 06. 07. 2011; uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny

úradný postup (prieťahy v konaní) a je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej
vykonateľnosti predložených exekučných titulov. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na množstvo
exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne
dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo

dňa 25.04.2013).
Nakoniec žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa
podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v tomto
smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko žalobca
v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovanej
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),

v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje žalobcom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne

správny a odôvodnený plným úspechom žalovanej v konaní, ktorá však žiadne trovy konania nežiadala
nahradiť.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná

bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej voči plne neúspešnému žalobcovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však žalovaná neurobila žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani jej žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.