Rozsudok – Majetok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 2T/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313010024
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Fitt

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1313010024.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Fitta a prísediacich

Mgr. Michala Balacenka a JUDr. Emiliána Pavlíka, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. Š., pre
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa
21.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. Š., rod. Š., nar. XX. E. XXXX, bytom T. X, A. U., okres Y., t. č. ÚVTOS Leopoldov

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 19.03.2012 v čase cca o 21.15 hod. pri tom ako stál vo výklenku z bočnej strany obchodného domu
Kaufland, ktorý sa nachádza v Bratislave na Trnavskej cesta č. 41 oslovil maloletého poškodeného A.
A., nar. XX.XX.XXXX s otázkou koľko je hodín, na čo mu maloletý odvetil, že nevie, po čom k nemu
obvinený pristúpil, následne kopol ho do pravého kolena, následkom čoho poškodený spadol na zem
a pri tom, ako maloletý poškodený sedel na zemi, k nemu obvinený spredu pristúpil a z ľavého vrecka
teplákov, ktoré mal maloletý poškodený na sebe oblečené mu vybral mobilný telefón zn. Nokia C 3,

šedo-modrej farby, EMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, s ktorým ušiel na neznáme miesto, čím mu spôsobil
škodu vo výške 104 €

t e d a

- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osoby
č í m s p á c h a l

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a § 37 písm. m), písm.
h) Tr. zákona, § 38 ods. 7 Tr. zákona a § 41 ods. 2 Tr. zákona a § 42 ods. 1 Tr. zákona k úhrnnému a
zároveň súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu pre výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona sa zrušuje výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T 6/2013 zo dňa 20.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Bratislava, sp. zn. 4To 37/2014 zo dňa 10.06.2014 z titulu uloženia súhrnného trestu ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona sa obžalovanému ukladá aj ochranné protialkoholické liečenia
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom poškodenej E. Š., obžalovaného A. Š.,
E. Š.V., T. H., V. L., výsluchom svedka maloletého E. E. - M., prečítaním znaleckých posudkov z odboru

zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie
dospelých a v neposlednom rade aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v
spisovom materiály i celým spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a pripojenými spisovými
materiálmi.

Po otvorení hlavného pojednávania predseda senátu zistil, že obžalovaný a prokurátor nemali záujem
o uzavretie dohody o vine a treste.

Poškodená E. Š. vo vzťahu ku škode uviedla, že žiadnu škodu uplatniť voči obžalovanému nechce,
nakoľko mobilný telefón jej bol vrátený.

Obžalovaný A. Š. na hlavnom pojednávaní, po tom čo predseda senátu mu umožnil učiniť vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr.
poriadku a prehlásil, že sa cíti nevinný zo žalovaného skutku.

Obžalovaný ku skutku prehlásil, že daný skutok nespáchal, pričom uviedol, že dňa 19.03.2012 o 21.15
hod. sa nachádzal v zberni železa na Karpatskej ulici. Čo sa týka mobilného telefónu značky Nokia C3,
šedo-modrej farby s IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX obžalovaný uviedol, že takýto telefón mal, kúpil ho na
burze na Interi od jedného bezdomovca za 10 €.

Na dotaz zo strany súdu, aby obžalovaný uviedol odkiaľ má vedomosť, že kúpil mobilný telefón práve od
bezdomovca, či túto osobu pozná, obžalovaný uviedol, že túto osobu nepozná, chvíľu sa s touto osobou
bavil. On mu povedal, že je bezdomovec, bol to nejaký východniar.

Svedkyňa E. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o priebehu skutku sa dozvedela od svojho

maloletého syna s tým, že ho poslala do Kauflandu niečo nakúpiť, pričom bolo už pomerne neskoro.
Cestou sa niekde zašuchtal, bolo už skoro 22.00 hodín večer, pričom keď mu volala na mobilný telefón,
tento bol vypnutý. Keď následne jej syn došiel domov, plakal a tvrdil, že nejaký chlap mu pri Kauflande
zobral mobilný telefón, pričom sa jednalo o staršieho muža, ktorý k nemu pristúpil, kopol ho do kolena a
keď sa zviezol na zem, pristúpil k nemu a zobral mu mobilný telefón. Následne potom išla skutok oznámiť

na políciu, ale vie, že to nebolo hneď v ten deň, nakoľko bolo už neskoro, možno to bolo nasledujúci
deň, resp. ďalší deň po skutku. Predmetný mobilný telefón dostal jej syn od otca v júli rok pred skutkom,
jednalo sa o šedo-modrý telefón v kombinácii s čiernou, jednalo sa o značku Nokia C3, pričom doma
majú ešte aj krabicu od predmetného mobilného telefónu. Viditeľné zranenie jej syn nemal, sťažoval sa
na to, že ho bolí koleno a keď prišiel domov tak bolo vidieť, že sa trasie od rozrušenia.

Svedok T. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje v pneuservise Sklenica, ktorý sa nachádza
na Pionierskej ulici, pričom vedúci pán Sklenica ubytoval jedného bezdomovca nad servisom, ktorý tam
býval aj s rodinou. Za týmto bezdomovcom tam potom chodili aj iní a keď bol v práci prišli za ním traja
bezdomovci, z ktorých jeden bol aj obžalovaný, od ktorého na základe jeho ponuky kúpil mobilný telefón

Nokia C3 za 15 €, ktorý potom dal svojej priateľke V.Í. L.. Od ďalšieho bezdomovca sa potom dozvedel,že muž - bezdomovec od ktorého kúpil mobil sa volá A. Š., pričom je to práve obžalovaný. Po tom čo
dal telefón priateľke, táto mala na predmetný telefón hovor od polície, že mobilný telefón pochádza z
trestnej činnosti, čo mu aj priateľka oznámila, ale on o tomto nemal žiadne tušenie. Následne išiel zháňať

bezdomovcov, z ktorých zohnal iba dvoch, ale obžalovaný už medzi nimi nebol. Vtedy mu jeden z tých
bezdomovcov povedal, že telefón kupoval od A. Š.A., ktorý býva niekde na Trnávke.

Svedkyňa V. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že mobilný telefón Nokia C3, modrej farby dostala
od svojho priateľa T. H., ktorý jej kúpil od inej osoby, pretože ona v tom čase mala svoj telefón rozbitý.

Telefón používala jeden alebo dva dni, pričom do telefónu si dala svoju sim - kartu a po dvoch dňoch
mala telefonát od polície, pričom sa jej policajti dotazovali či vie o tom, že telefón, ktorý používa je
kradnutý. Ona uviedla, že o tom vedomosť nemá a povedala, že je ochotná telefón polícii vydať, čo aj
spravila s tým, že policajti si pre telefón prišli. Keď tieto skutočnosti oznámila svojmu priateľovi T. H.
tento taktiež povedal, že o tom, že telefón pochádza z trestnej činnosti nevie a samozrejme jej povedal,
že aby policajtom povedala pravdu a že im má telefón vydať.

Vzhľadom ku skutočnosti, že v predmetnej trestnej veci rozhodol Okresný súd Bratislava III v Bratislave
rozsudkom sp. zn. 2T 6/2013 zo dňa 20.11.2013, pričom tento rozsudok vo vzťahu k prejednávanému
skutku a to zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona bol Krajským súdom Bratislava
na základe rozsudku pod sp. zn. 4To 37/2014 zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom zároveň týmto rozsudkom Krajský súd Bratislava
sám rozhodol a to tak, že obžalovaného odsúdil na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 a pol roka vo
vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 46T 134/2011 zo dňa 22.01.2013 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, pod sp. zn. 3To 70/2013 zo dňa 22.10.2013 a zároveň uložil
obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou s poukazom na § 73 ods. 2

písm. c) a § 74 ods. 1 Tr. zákona.

Krajský súd v Bratislave vyššie citovaným rozsudkom, pod sp. zn. 4To 37/2014 zo dňa 10.06.2014 teda
vrátil prvostupňovému súdu na prejednanie a rozhodnutie a to v potrebnom rozsahu iba vo vzťahu ku
skutku, ktorý sa mal odohrať dňa 19.03.2012 o 21.15 hod., ktorý bol obžalobou kvalifikovaný ako zločin

lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona, pričom z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva,
že krajský súd prikázal prvostupňovému súdu, aby vypočul maloletého poškodeného - svedka E. E. -
M. s tým, že aj keď sa jedná o násilný trestný čin nie je ustanovenie § 135 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku
ustanovením podľa ktorého by vždy mala byť procesným postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku
prečítanávýpoveďmaloletéhoakoosobymladšejako15rokovapodľanázoruodvolaciehosúduvýsluch

poškodeného - svedka sa aj s prihliadnutím na znalecký posudok nedá vyvodiť, že by opätovný výsluch
takejto osoby nepriaznivo ovplyvnil jej duševný a mravný vývoj a navyše poškodený - svedok E. E. - M.
už vzhľadom na svoj vek dovŕšil viac ako 14 rok veku a navyše tento dôkaz je dôkazom rozhodujúcim
pre posúdenie predmetného skutku.

Súd prvého stupňa teda na základe názoru odvolacieho súdu sa striktne riadil jeho pokynom, vypočul
pred súdom svedka maloletého E. E. - M., čím aj doplnil dokazovanie v predmetnej trestnej veci, ktoré
už bolo vykonané v hlavných pojednávaniach pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Bratislava III
v Bratislave, pod sp. zn. 2T 6/2013 zo dňa 20.11.2013

Svedok maloletý E. E. - M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pred tromi rokmi, pričom bližší dátum
si už nespomína vychádzal z obchodného domu Kaufland na Trnavskej ulici, pričom ako sa nachádzal
vo výklenku, ktorý je pred týmto obchodným domom, pristúpil k nemu páchateľ, ktorý bol bezprostredne
v jeho blízkosti a opýtal sa ho, či vie koľko je hodín. Už nevie či mu odpovedal na otázku koľko je hodín,
avšak mal u seba mobil na čo páchateľ pristúpil bezprostredne do jeho blízkosti, kopol ho do nohy,

pričom spadol. Pri páde mu z vrecka vypadol mobilný telefón, čo keď obvinený uvidel tento zodvihol a z
miesta ušiel. Na otázku zo strany intervenujúceho prokurátora na hlavnom pojednávaní či vie opoznať
osobu, ktorú popisuje vo svojej výpovedi ako osobu, ktorá mala skutok spáchať, a či tou osobou je
prítomný obžalovaný, svedok uviedol, že obžalovaného jednoznačne opoznáva ako osobu, ktorá skutok
spáchala. Na doplňujúce dotazy, aby svedok uviedol, kde mal mobilný telefón, svedok uviedol, že tento

mal u seba v hornom vačku nohavíc, avšak na ktorej strane, to si už nepamätá. Obžalovaný ho kopol do
oblasti kolena, strednou silou, ale vzhľadom k jeho dispozícii pre neho to bola sila vysoká. Ihneď potom
ako ho kopol okamžite padol na zem. Žiadna iná komunikácia zo strany obžalovaného neprebehla, iba
to, že sa ho pýtal, že koľko je hodín. Práceneschopný na základe útoku nebol, ani nemal problémy.Súd procesným postupom za výslovného súhlasu OP BA III i obžalovaného prečítal znalecké posudky
vypracované znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie Y.. T. a Y.. Š., ktorý bol

vypracovaný k vyšetreniu duševného stavu obžalovaného ako aj znalecký posudok znalkyne z odboru
psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých Y.. I. M. k vyšetreniu maloletého poškodeného.

Zo záverov znaleckého posudku Y.. Ľ. T. Z.. E. Y.. Y. Š. vyplynulo, že u obžalovaného ide o abnorme
štruktúrovanú osobnosť so sklonom k asociálnej aktivite na báze ľahko oslabeného intelektu o abuzus

alkoholu s prejavmi závislosti, pričom obžalovaný pod vplyvom alkoholu sa stáva zvýšene podnikavým,
dráždivým aj agresívnym, ale v čase spáchania skutku bol schopný rozoznať protiprávnosť svojho
konania a mohol svoje konanie aj ovládať. V čase spáchania skutku sa nachádzal v stave jednoduchého
alkoholického opojenia, ktoré iba do istej miery znižuje rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, ale do
takéhoto stavu sa obžalovaný dostal konzumom alkoholu sám. Obžalovaný netrpí takým stupňom
duševnej poruchy, pre ktorú by nebol schopný chápať a vnímať zmysel trestného konania, pričom však u

obžalovanéhoznalcimajúzato,žejepotrebaodporúčaťochrannéprotialkoholickéliečenieambulantnou
formou.

Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Y.. I. M., súdnej znalkyne z odboru psychológie, ktorý
bol vypracovaný na poškodeného maloletého E. E. - M. vyplynulo, že maloletý je primerane mentálne

vyspelý.Máneverbálneschopnostivyššiehopriemeruaajzodpovedajúcepamäťovéschopnosti,pričom
sa u neho nepreukázali žiadne sklony ku konfabulovaniu alebo nadmernej fantázii, je schopný vnímať
aj zapamätať si prežité udalosti a tieto aj reprodukovať.

Okrem takto vykonaného dokazovania súd vo veci vykonal aj oboznamovanie sa s listinnými dôkazmi

zadokumentovanými v spisovom materiály, z ktorých ako dôležité pre rozhodnutie a posúdenie vo veci
vyhodnotil najmä rekognície, úradné záznamy, uznesenie o zaistení a prevzatí veci, uznesenie o vrátení
veci, fotodokumentáciu, dychové skúšky, a k osobe obžalovaného správy z miesta bydliska, lustrácie
k osobe obžalovaného, aktualizovaný odpis z registra trestov obžalovaného a v neposlednom rade aj
pripojený spisový materiál Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 46T 134/2011.

Zo zápisnice o rekognícii, ktorá bola vykonaná s opoznávajúcou osobou T. H. vyplynulo, že tento na
základe predložených fotoalbumov v oboch prípadoch jednoznačne so 100 % istotou opoznal práve
obžalovaného ako osobu, ktorá mu predala mobilný telefón značky Nokia C3 patriaci maloletému E.
E. - M..

Taktiež bola vykonaná aj rekognícia osoby, kde opoznávajúcou osobou bol svedok poškodený maloletý
E. E. - M., pričom z tejto vyplynulo, že v oboch pokusoch jednoznačne opoznal osobu, ktorá ho dňa
19.03.2012 napadla pred OD Kaufland v Bratislave na Trnavskej ulici, pričom mu z vrecka nohavíc
odcudzil mobilný telefón značky Nokia C3, pričom osobu, ktorú opoznal je práve obžalovaný A. Š..

Vo vzťahu k obžalovanému súd na základe listinných dôkazov zadokumentovaných v spisovom
materiály zistil, že obžalovaný bol doposiaľ jedenásťkrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom
OkresnéhosúduBratislavaIII,zodňa25.09.2014podsp.zn.2T92/2014,ktorýnadobudolprávoplatnosť
dňa 15.10.2014, pre prečin podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kde súd upustil od uloženia súhrnného trestu,

vzhľadomnaodsúdenieOkresnýmsúdomvMalackách,podsp.zn.2T159/2009.RozsudkomKrajského
súdu Bratislava v Bratislave pod sp. zn. 4To 37/2014 zo dňa 10.06.2014, právoplatným dňa 10.06.2014,
bol obžalovaný odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona k súhrnnému trestu odňatia
slobody vo výmere 6 a pol roka, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Vzhľadom ku skutočnosti, že týmto rozsudkom bol uložený trest súhrnný vo vzťahu k

rozsudku Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 46T 134/2011 zo dňa 22.01.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 3To 70/2013 zo dňa 22.10.2013
je zrejmé, že skutok pre ktorý sa momentálne vedie trestné stíhanie voči obžalovanému bol spáchaný
skôr ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok Krajským súdom v Bratislave, pod sp. zn. 4To 37/2014 zo
dňa 10.06.2014, a teda vo vzťahu k tomuto rozsudku prichádza do úvahy uloženia súhrnného trestu tak

ako má na mysli ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zákona.

Na základe takto vykonaného dokazovania vyhodnotením dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrnne
tak ako má na mysli ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku na základe starostlivého uváženia všetkýchokolností prípadu súd dospel k záveru, že vina obžalovaného A. Š. zo žalovaného skutku je jednoznačne
preukázaná.

Obžalovaný A. Š. síce popiera spáchanie skutku. Tvrdí, že v čase skutku sa nachádzal v zberných
surovinách. Obrana obžalovaného je však jednoznačne vyvrátená výpoveďou samotného maloletého
poškodeného E. E. - M., ktorý jednoznačne popísal na hlavnom pojednávaní priebeh skutku a opoznal
obžalovaného ako páchateľa skutku. V daných súvislostiach je nutné poukázať aj na usvedčujúce
výpovede svedkov E. Š., ďalej výpoveď svedka T. H., do istej miery aj výpoveďou svedkyne V. L. a taktiež

aj listinnými dôkazmi a vykonanými rekogníciami v rámci prípravného konania.

Obžalovaný tým, že ako trestno-právne zodpovedný subjekt svojím úmyselným konaním v zmysle § 15
písm. a) Tr. zákona proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a takýto čin spáchal na
chránenej osobe naplnil všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.
zákona po objektívnej, ale i subjektívnej stránke.

Pri úvahe o druhu a výške trestu pre obžalovaného súd samozrejme sa zaoberal aj existenciou
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak ako má na mysli ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona, pričom
dospel k záveru, že u obžalovaného sú dané priťažujúce okolnosti tak ako má na mysli ustanovenie § 37
písm. m), písm. h) Tr. zákona, pričom však zároveň je zrejmé, že skutok, pre ktorý je momentálne vedie

trestné stíhanie spáchal obžalovaný skôr ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok Krajským súdom
Bratislava, pod sp. zn. 4To 37/2014 zo dňa 10.06.2014 a teda do úvahy prichádzalo pri uložení trestu,
uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zákona, ale zároveň aj úhrnného trestu podľa § 41
ods. 2 Tr. zákona.

Vzhľadom ku skutočnosti, že súd ukladal obžalovanému súhrnný trest vo vzťahu k rozsudku Krajského
súdu Bratislava, sp. zn. 4To 37/2014, kde bol odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona
a iné, sa trestná sadzba u obžalovaného v rámci použitia asperačnej zásady prejavila v rozpätí trestnej
sadzby, ktorá sa zo základnej sadzby z najprísnejšie trestného skutku a to zločinu lúpeže podľa § 188
ods. 2 Tr. zákona zo sadzby 7 - 12 rokov zvýšila na sadzbu 7 - 16 rokov, pričom súd v takto upravenej

sadzbe t. j. 7 - 16 rokov uložil obžalovanému trest súhrnný a zároveň úhrnný na hranici 11 rokov, pričom
súd má za to, že takýto trest uložený ešte v spodnej polovici takto vypočítanej trestnej sadzby, avšak
vzhľadom na okolnosti predmetnej veci bude trestnom spravodlivým a adekvátnym a zároveň splní svoj
účel trestu tak ako má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona a zabezpečí ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale aj vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Pre výkon uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu pre výkon trestu v zmysle ustanovenia
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona a to do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný bol v posledných 10 rokov vo výkone trestu odňatia slobody.

Vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovanému bol ukladaný trest súhrnný vo vzťahu k rozsudku Krajského
súdu Bratislava, sp. zn. 4To 37/2014 podľa zásad uvedených v § 42 ods. 2 Tr. zákona, vzhľadom na to,
že rozsudkom ku ktorému sa ukladal trest súhrnný bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou, súd toto liečenie obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, uložil toto

ochranné liečenie aj týmto rozsudkom, keďže sa jednalo o trest súhrnný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd
v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava III.