Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/40/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112010740
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112010740.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Čecha a prísediacich Róberta
Čížika a Verony Bebkovej dňa 24. júla 2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G. G., Q.. XX.X.XXXX T. X., W. U. R., I.. K.Á. Č.. XXA,

j e v i n n ý

- zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorý

spáchal tak,

ž e

- dňa 10.12.2011 asi o 02.30 hod. v R. na ulici R. X. Č.. XX, v objekte reštaurácie „. nerešpektoval výzvu
člena pohotovostnej motorizovanej jednotky X.H.Y. N.Ľ. R. R., v zložení Q.. H. J., R.. H. Ľ. G. X.. J.. J.
H.G.Q., aby preukázal svoju totožnosť a podal vysvetlenie, pričom päsťou pravej ruky udrel R.. H. Ľ. do
oblasti ľavej strany tváre - líca a následne udrel päsťou pravej ruky Q.. H. J.Z.Q. do oblasti tváre - časti
pod ľavým okom, pričom týmto konaním spôsobil R.. H. Ľ. zranenie a to: pomliaždenie a podvrtnutie

ľavého spánkovo - sánkového kĺbu, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou
v trvaní od 10.12.2011 do 8.2.2012. Q.. H. J. spôsobil zranenie a to: pomliaždenie s odreninou ľavej
podočnicovej oblasti, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia v trvaní od 10.12.2011 do 14.12.2011.
Práceneschopnosť trvala od 12.12.2011 do 14.12.2011.

t e d a

- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a činom spôsobil ublíženie na
zdraví

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 323 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona za nezistenia poľahčujúcich ani
priťažujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona a § 37 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní
3 (troch) rokov.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona z dôvodov uvedených § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého
trestu podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zákona obžalovanému prikazuje v skúšobnej dobe pokračovať v
bakalárskom štúdiu T. Š. U. J.Ž. T. X..

Podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku obžalovaného menom G. G., Q.. XX.X.XXXX T. X., W. U. R., I.. K.
Č.. XXA. o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora v R. pre skutok kvalifikovaný ako
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 14.8.2010 asi o 03.00 hod. v R. na ulici J. pred barom „. bezdôvodne fyzicky napadol R. R.
tým spôsobom, že ho dvakrát päsťou ruky udrel do oblasti pravej časti tváre, v dôsledku čoho tento
spadol na zem a následne ho dvakrát kopol do pravej časti tváre, pričom týmto konaním mu boli
spôsobené zranenia a to: pomliaždenie a krvnú podliatinu v oblasti pravej očnice, tržnozmliaždená
rana na chrbte nosa, zlomenina nosových kostí bez posunu s krvácaním z nosa, zlomenina spodiny a

vnútornej steny očnice vpravo, bez posunu úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia spojenú
s práceneschopnosťou v trvaní 28 - 30 dní

pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného menom R. R., Q.. X.X.XXXX T. R., W. U. R., N. XX s
uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor K. R. R. podal na G. G. obžalobu pre skutky v bode 1./ kvalifikované ako zločin ublíženia na
zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona k § 155 ods. 1 Tr. zákona a v bode 2./ ako zločin

útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorých sa mal
dopustiť tak, že

1./ dňa 14.8.2010 asi o 03.00 hod. v R. na ulici J. pred barom „. bezdôvodne fyzicky napadol R. R.
tým spôsobom, že ho dvakrát päsťou ruky udrel do oblasti pravej časti tváre, v dôsledku čoho tento

spadol na zem a následne ho dvakrát kopol do pravej časti tváre, pričom týmto konaním mu boli
spôsobené zranenia a to: pomliaždenie a krvnú podliatinu v oblasti pravej očnice, tržnozmliaždená
rana na chrbte nosa, zlomenina nosových kostí bez posunu s krvácaním z nosa, zlomenina spodiny a
vnútornej steny očnice vpravo, bez posunu úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia spojenú
s práceneschopnosťou v trvaní 28 - 30 dní

2./ dňa 10.12.2011 asi o 2.30 hod. v R. na ulici R. X. Č.. XX, v objekte reštaurácie „. nerešpektoval
výzvu člena pohotovostnej motorizovanej jednotky X. N. R. R., v zložení Q.. H. J., R.. H. Ľ. G. X.. J..
J. H., aby preukázal svoju totožnosť a podal vysvetlenie, pričom päsťou pravej ruky udrel R.. H. Ľ. do
oblasti ľavej strany tváre - líca a následne udrel päsťou pravej ruky Q.. H. J.Z.Q. do oblasti tváre - časti

pod ľavým okom, pričom týmto konaním spôsobil R.. H. Ľ. zranenie a to: pomliaždenie a podvrtnutie
ľavého spánkovo - sánkového kĺbu, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou
v trvaní od 10.12.2011 do 8.2.2012. Q.. H. J. spôsobil zranenie a to: pomliaždenie s odreninou ľavej
podočnicovej oblasti, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia v trvaní od 10.12.2011 do 14.12.2011.
Práceneschopnosť trvala od 12.12.2011 do 14.12.2011

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného G. G., poškodených H. J., H. Ľ., R. R., svedkov J.
H., Y. R. U., Y.K.J. X., D. G., W. A., M. G.Z., J. Š.P.A.X., J. F., H. J., W. R., H. W., D. Š., D. S., výsluchmi
znalcov J.. J. X. G. J.. R. T.G.Q., prečítaním výpovedi svedkov P. J., J. E., S. Y., G.Q.Q. J., Ľ. A.X., J. X.,
M. G., H. G.Z.Q., J. Š., J. F., G. H., H. J., W. R., H. W., D. N., R. U. G. T. T., prehraním záznamu na CDnosiči, prečítaním znaleckých posudkov z odboru psychológie a z odboru psychiatrie ako aj v ďalšom
texte uvedeným listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil nasledovné:

K skutku 1./ obžaloby

Obžalovaný G. G. v prípravnom konaní uviedol, že sa dňa 14.08.2010 nachádzal okolo polnoci pred
barom H., ktorý sa nachádza na Y. Z.. T. R.. Keď vyšiel vonku a zapálil si cigaretu, zaregistroval konflikt,

ktorý sa strhol v jeho blízkosti, pričom do tohto sa žiadnym spôsobom nezapájal. Bez toho, aby niekoho
provokoval, preniesla sa bitka k nemu a z ničoho nič ho napadli asi 3 osoby mužského pohlavia. Nevedel
o koho ide, avšak ich útoku sa bránil tým spôsobom, že udieral do osôb pred sebou päsťami, resp. ich
odstrkával, napriek tomu však jeho obrana bola málo efektívna, pretože ho zhodili na zem a bili ho aj
na zemi takým spôsobom, že kopali a bili päsťami. Na to prišiel jeho brat D. G. a zodvihol ho zo zeme.
Všetko sa to zbehlo veľmi rýchlo, nevšimol si, kto ho napádal a preto túto skutočnosť ani nehlásil na

polícii. Ak niekoho kopol tak len nechtiac a neúmyselne a určite keď aj niekoho kopal, chcel ho iba
trafiť do nohy. Obžalovaný ďalej k tomuto skutku uviedol, že po tomto skutku sa začalo povrávať, že na
miesto činu prišli policajti a sanitka odviezla nejakého R. R.. Cez facebook zistil o koho ide a navrhol mu
stretnutie, pretože sa hovorilo, že práve on mal spôsobiť R. nejaké poranenia. Preto sa pri stretnutí s R.
tomuto ospravedlnil a dohodli si finančnú satisfakciu 200,- Eur, ale keď mu potom prišla predvolanka na

políciu, rozhodol sa, že zatiaľ mu nič vyplácať nebude. On sám pri tomto incidente utrpel poranenia a
bol mu daný na krk tzv. golier a odporúčané, aby sa veľmi nenamáhal. Prehlásil, že ak zranenia, ktoré
ma R. R. spôsobil iba on, tak toto ľutuje a nahradí škodu. K obuvi, ktorú mal v ten večer obutú uviedol,
že išlo o športovú obuv, tzv. botasky, pričom v ten večer požil asi dve 10 stupňové pivá. K svetelným
pomerom uviedol, že tieto boli dosť slabé, nakoľko svietilo pouličné osvetlenie, ktoré je za stromami a

vonku presvitalo len slabé žiarovkové svetlo z baru.

Poškodený R. R. vypovedal, že v žalovaný večer bol v bare U. spoločne so svojimi známymi, medzi
ktorými bol J. E. G. P. J.. Uviedol, že vyšiel pred bar, kde bol nejaký konflikt. Išiel ku svojmu kamarátovi,
pričom niekto ho udrel, on spadol na zem a tam dostal dva kopance na tvár, z toho jeden na pravé oko,

to si potom chránil rukou, druhý kopanec dostal práve do tejto ruky. Keď sa potom pootočil, tak druhým
okom, ktoré mal nezranené videl, že ho kopol obžalovaný G.. Potom si už pamätá len na to, že prišla
sanitka a bol ošetrený. Toto utrpené zranenie ho obmedzovalo tým spôsobom, že nevidel dobre na pravé
oko a asi 2-3 týždne videl dvojmo. V nemocnici bol jeden týždeň a asi 2 týždne v domácom liečení.
Trvalénásledkypotomtozranenínemá.Svedoknepopieral,ževuvedenývečervypilalkoholickénápoje,

pričom pil pivo a určite sa dal aj poldeci. Čo sa týka oblečenia útočníka, tak toto dobre nevnímal, ale ak
si spomína, tak mal biele botasky. K osobe útočníka uviedol, že tento mal holú hlavu, teda bol nakrátko
ostrihaný a v oboch ušiach mal tzv. tunely, čo sú veľké kovové náušnice s dierou vo vnútri. Všetci tam
na neho kričali, že ide o G. G., pričom vedel, že je to spolužiak jeho bývalej priateľky P. J.. Svedok
ďalej uviedol, že pred týmto incidentom sa s obžalovaným nikdy nestretol, až po ňom. Obžalovaný mu

volal na jeho telefón a navrhol mu, že sa mu chce ospravedlniť a ponúknuť mu odškodné s tým, aby on
stiahol obvinenie. Po vzájomnej dohode sa stretli na Y. Z.. na zastávke asi týždeň po inkriminovanom
skutku, kde bol aj s nejakým iným chlapcom, ktorého nepozná. Následne si sadli do auta, v ktorom
sedel s kamarátom a potom spoločne odišli preč. Obžalovaný sa mu ospravedlňoval a ponúkal mu 250,-
Eur. Potom ešte išli pred večierku, kde sa rozprávali. On však od neho peniaze neprijal, pretože to čo

urobil sa nedá ospravedlniť. K incidentu uviedol, že pred barom U. bolo v čase, keď vyšiel vonku asi
10 ľudí, pričom títo sa medzi sebou hádali. K svetelným pomerom uviedol, že osvetlenie bolo dobré,
pretože svetlo vychádzalo aj z druhého podniku, ktorý je presklený a teda svetlo išlo aj cez tú vitrínu
tohto podniku. V prípravnom konaní však poškodený uviedol, že sa dopočul, že obžalovaný mal mať
na nohách obuté nejaké biele botasky, ale sám to presne nevie. Tento rozpor na hlavnom pojednávaní

nevedel odstrániť, nakoľko uviedol len toľko, že si už nepamätá, či mu to niekto zavolal, alebo to sám
videl. Rovnako nevedel vysvetliť, prečo v prípravnom konaní vypovedal, že dostal dva údery do tváre
od obžalovaného a na hlavnom pojednávaní uvádzal už iba kopance do tváre, pričom na vysvetlenie
uviedol, že tak si to pamätal vtedy a dnes si pamätá najmä tie dva kopance do tváre. Konfrontácia
vykonaná na hlavnom pojednávaní medzi obžalovaným a poškodeným nepriniesla výsledok, nakoľko

zotrvali na svojich vyjadreniach uvedených v predchádzajúcich výpovediach.

Svedok D. G., brat obžalovaného vypovedal, že dňa 14.8.2010 okolo 22.00 hod. večer prišiel do baru U.
na ul. J. na koncert. Po asi jeden hodine vyšiel z baru a videl partiu mladých ľudí, ktorí do seba strkali.Postavil sa k terase a pozeral sa na to, a videl, že z tej partie sa niekto následne začal biť. Vtedy si
všimol, že po blízku je aj jeho brat G., ktorý však do tejto bitky nezasahoval. Potom ho traja vedľa jeho
brata stojaci chlapci napadli tak, že ho jeden z nich udrel do tváre, po ktorých úderoch spadol na zem.

Toto videl zo vzdialenosti asi 20 metrov, aj keď osvetlenie na mieste činu bolo slabé, pretože verejné
osvetlenie bolo ďaleko, až na ceste a na mieste činu bolo len slabé osvetlenie, malé svetlo nad vchodom.
Po chvíli pribehol k bratovi, zdvihol ho a povedal, aby išli domov. Potom si sadli na múrik pri obytných
blokoch, pričom zistil, že brat stratil kľúče, preto sa on pre ne vrátil. Brat mal drobné zranenia na tvári,
ale na ošetrenie v ten deň nešiel. Svedok uviedol, že chlapca menom R. R. nepozná.

Svedkyňa P. J. v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 13.8.2010 bola v bare U. T. R., kde bol aj J.
E. G. R. R.. Obaja menovaní po chvíli odišli preč, pričom asi po 10 - tich minútach potom prišiel za ňou
A. E., ktorý povedal, aby išli k baru H., kde má na zemi ležať R. R., ktorý vraj dostal bitku. Svedkyňa
uviedla, že keď prišla na miesto, tak videla R. R. ležať na zemi, pričom mal skrvavenú a opuchnutú tvár.
J. E., ktorého tam zbadala sa opýtala, kto R. zbil, na čo jej tento ukázal na G. G., ktorého poznala zo

M.X. Š. Q. I.. Č.. G. T. R.. Išla za G. a opýtala sa ho, prečo zbil R., na čo jej on odpovedal, aby to nechala
tak. Potom spoločne s bratom aj s ďalšími chlapcami G. odišiel preč.

Svedok J. E. vypovedal v prípravnom konaní, že dňa 13.8.2010 bol v bare U. na ul. J. T. R., pričom
asi okolo polnoci sa vybral vonku na cigaretu. Keď vyšiel vonku, videl, že sa niečo deje pri bare H.,

ktorý je na rohu, lebo tam bolo veľa ľudí v počte cca 20-30. Títo ľudia stáli v skupinkách a navzájom sa
napádali tým spôsobom že sa hádali a následne dochádzalo aj k fyzickým útokom. Svedok ďalej uviedol,
že 14.8.2010 mal narodeniny a preto v ten večer vypil veľa alkoholu a nepamätá si presne, kto koho
bil. Pamätá si len útržkovite, že sa bili všetci a napádali navzájom, avšak to, kto udrel, resp. zbil R. R.
uviesť nevie. Čo sa týka osoby obžalovaného G. G., pamätá si, že tento pred barom H. ležal po bitke

na zemi a všimol si ho vzhľadom na jeho postavu, ale či on zbil R. R., to uviesť nevedel. Neskôr keď sa
stretol s R. R. a rozprávali sa o tejto bitke, povedal mu R., že pri bare U. dostal z ničoho nič bitku a pýtal
sa ho, či si na to pamätá, nakoľko R. si z toho veľmi veľa nepamätal.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaným znalcom J.. J. X.K.T. vyplýva, že poškodený R.

R. utrpel pomliaždenie a krvnú podliatinu v oblasti pravej očnice, tržnozmliaždenú ranu na chrbte nosa,
zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa, zlomeninu spodiny a vnútornej
steny očnice vpravo, bez posunu úlomkov. Z medicínskeho hľadiska šlo v prípade pomliaždenia a
krvnej podliatiny v oblasti pravej očnice o poranenie ľahké, s dobou liečenia 5 - 6 dní. V prípade
tržnozmliaždenej rany na chrbte nosa o poranenie ľahké, s dobou liečenia 5 - 6 dní a v prípade

zlomeniny nosových kostí bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa o poranenie stredne ťažké, s
dobou liečenia 14 - 18 dní. Uvedené poranenia boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej
kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti strednou až veľkou silou a prudkosťou. S najväčšou
pravdepodobnosťou sa tak mohlo stať pri najmenej jednom údere do oblasti tváre zatvorenou dlaňou
(päsťou), s následným pádom poškodeného na zem, kde mohlo dôjsť ku kopnutiam nohou druhej osoby

do oblasti tváre. Podľa znalca zranenia poškodeného mohli vzniknúť spôsobom opísaným poškodeným.
Zranenia poškodeného si vyžiadali celkovú dobu liečenia v trvaní 28 - 31 dní, z čoho 9 dní bol poškodený
práceneschopný.

Na základe takto vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 14.8.2010 asi o 03.00 hod. v

R. na ulici J.P. pred barom „. bol bezdôvodne fyzicky napadnutý R. R.. Súd však nemal dostatok
dôkazov pre to, aby mohol s istotou konštatovať, že zranenia poškodeného boli spôsobené konaním
obžalovaného G.. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný G. G. sa zapojil
do konfliktu pred barom H.. Uvedenú skutočnosť nepopiera ani samotný obžalovaný, poškodený a
svedkovia D. G., P.S. J. Č. J. E.. Z dokazovania však tiež vyplýva, že do celého incidentu boli

zapojené aj ďalšie doposiaľ nestotožnené osoby, ktorých možný podiel na zraneniach poškodeného
sa nepodarilo ani preukázať ani vyvrátiť. Odhliadnuc od skutočnosti, že výpovede obžalovaného a
svedka D. G. mohli byť vedené tendenčne, v snahe vykresliť čo najlepšie konanie obžalovaného,
ani výpovede svedkov P. J. či J. E. nevniesli do objasňovania skutku toľko svetla, aby mohlo byť
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností konštatované, že zranenia poškodeného spôsobil svojim

úmyselným konaním obžalovaný. Práve naopak, svedkyňa P. J. samotnú bitku priamo nevidela a o
možnom útočníkovi na poškodeného R. sa dozvedela len od svedka J. E., ktorý taktiež vo výpovedi
uviedol, že v dôsledku konzumácie alkoholu si toho už veľa nepamätá, kto koho napádal, nakoľko
pred barom stálo viacero ľudí v skupinkách, ktorí sa navzájom medzi sebou napádali, strkali do seba.Len samotné konanie obžalovaného po skutku kedy vyhľadal poškodeného, aby sa mu ospravedlnil
a ponúkol mu finančné odškodnenie, nemožno samostatne, bez prihliadnutia na ostatné okolnosti
prípaduhodnotiťakopriznaniekspôsobenýmzraneniapoškodeného.Podľanázorusúdusavykonaným

dokazovaním nepodarilo odstrániť pochybnosti a nejasnosti ohľadne zodpovednosti za vzniknuté
zranenia poškodeného. Nebola dokázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a zraneniami
poškodeného, keďže tieto mohli vzniknúť aj pričinením iných osôb zapojených do konfliktu. Odsúdenie
a potrestanie výlučne obžalovaného, pri takom rozsahu pochybností o jeho zodpovednosti za následok,
aké mal súd, by bolo v rozpore s princípom trestného konania „in dubio pro reo“ a tým aj k zneužitiu

zásady spravodlivosti v honbe za potrestaním najpravdepodobnejšieho vinníka.

K skutku 2./ obžaloby

Obžalovaný G. G. v prípravnom konaní pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie v rámci

rozhodovania o návrhu prokurátora na vzatie do väzby priznal spáchanie tohto skutku, keď uviedol, že
je pravdou, že udrel policajtov, pričom svoje konanie ospravedlňoval vplyvom alkoholických nápojov a
zároveň prejavil ľútosť nad tým, čo sa stalo a uviedol, že to vážne nechcel spraviť. Zároveň prejavil
ochotu sa všetkým ospravedlniť. Zároveň k tomuto skutku vypovedal, že v ten deň sa zúčastnil na
stužkovej, ktorú mali spoločne so spolužiakmi zo Y. Y. T. R. v reštaurácii J.. Poprel, že by mal s kýmkoľvek

na stužkovej konflikt, uviedol len, že rozbil počas večera dva poháre, čo sa stalo pri jeho páde zo
stoličky. Keď prišla policajná hliadka, sedel v šatni, pretože bol unavený z alkoholu, ale aj celkovo. Práve
vychádzal zo šatne, kde predtým sedel, keď tam prichádzala policajná hliadka, ktorá ho vyzvala, aby
sa vrátil späť do miestnosti kvôli legitimácii. Povedal si, že nebude robiť problémy, dvihol ruky a vrátil
sa späť do miestnosti. Ako vošiel do miestnosti, za ním vošla policajná hliadka, zavrela za sebou dvere

a vyzvala ho, aby sa legitimoval. On im na to povedal, že občiansky preukaz nemá pri sebe, ale že
im môže nadiktovať svoje osobné údaje. Na to mu policajti povedali, že musí pri sebe nosiť občiansky
preukaz, na čo im povedal, že nemusí. Policajti ho chceli predviesť na policajnú stanicu a chceli ho
zatknúť, čo sa mu však zdalo zbytočné a ponižujúce a preto to odmietal, resp. sa bránil proti zatknutiu.
Potom ho policajti začali biť, voči čomu sa tiež bránil. Ako ho bili, došlo k tomu, že mohol aj do policajta

strknúť, ale vždy len pri tom, ako sa bránil ich bitiu. Počas bitia spadol na zem na brucho, pričom sa
snažili policajti zobrať mu pravú ruku, na ktorú mu dali aj putá a pretože sa ňou bránil, stúpili mu na
ňu, alebo dupli. V tom okamihu pocítil v tejto pravej ruke silnú bolesť, povolil ruku a policajti mu ruky
spútali. Keď bol spútaný, policajti ho začali biť, dupať po hlave, po celom tele, kopať a biť päsťami. Celé
toto trvalo vyše hodiny, teda od príchodu policajnej hliadky až do momentu, keď ho odviezla sanitka do

nemocnice. Uviedol, že si to presne nepamätá, lebo mal vypité a bola to stresová situácia. Poprel, že
by skutok prebehol tak, ako mu to bolo kladené za vinu. K policajnému obušku, ktorý mu bol zaistený
pri zatknutí uviedol, že išlo o predmet, ktorý bol použitý jeho spolužiakom v scénke v rámci programu
na stužkovej a išlo o pamiatku po starom otcovi.

Svedok - poškodený H. J., príslušník policajnej hliadky, zaradený v R. X. R. R. vypovedal, že 10.12.2011
bol spoločne s kolegami H. Ľ. G. J. H. vyslaný operačným dôstojníkom do reštaurácie J., kde mal jeden
z hostí napádať tam prítomné osoby a robiť neprístojnosti. Keď prišli do J., čakal ich prevádzkar, ktorý im
ukázal miestnosť, v ktorej sa mala táto osoba nachádzať. Keď prichádzali k miestnosti, obžalovaný už
stál pred touto miestnosťou a preto ho vyzvali, aby sa vrátil do miestnosti, pretože chceli zistiť, čo sa deje.

Obžalovaný vchádzal do miestnosti so zdvihnutými rukami a keď vošiel dnu, postavil sa so zdvihnutými
rukami chrbtom k stene, oni traja vošli dovnútra a keď kolega H. Ľ. zatváral dvere, obžalovaný ho
nečakane udrel päsťou do ľavej časti tváre a to do líca. Vtedy k nemu pristúpil on, na čo udrel obžalovaný
aj jeho do ľavej časti tváre pod oko. Následne za pomoci donucovacích prostriedkov sa im podarilo ho
spacifikovať. Pretože po priložení pút zistili, že má zranenie na oblasti čela, privolali lekársku pomoc,

následne zavolali ďalšiu policajnú hliadku, pretože kolega H.Á. Ľ. sa sťažoval, že nemôže hýbať ústami a
preto išli spoločne on s Ľ. na ošetrenie. K dôvodu, pre ktorý išli s obžalovaným dovnútra uviedol, že išlo o
dôvod takticko - bezpečnostný, teda aby počas zákroku podozrivý nemohol napádať tam prítomné osoby
a cieľom bolo eliminovať páchateľa od ostatných osôb, keďže hostia sa voľne pohybovali v priestore
pred touto miestnosťou. K svojej osobe svedok - poškodený uviedol, že členom policajného zboru je

19 rokov, z čoho 14 rokov je zaradený v pohotovostnej motorizovanej jednotke. Pri tomto napadnutí zo
strany obžalovaného utrpel úderom do tváre tzv. monokel, práceneschopný bol 2 dni, pretože nemohol
s monoklom chodiť do výkonu služby.Poškodený H. Ľ. vypovedal, že dňa 9.12.2011 nastúpil do hliadkovej služby spoločne s H. J. G. J. H.,
pričom on bol vodičom, veliteľom hliadky bol H. J.. V čase okolo 02.30 hod. dňa 10.12.2011 ich operačný
dôstojník vyslal ako pomoc hliadke z K. R. R. - H., pričom do vysielačky im bolo uvedené, že v reštaurácii

J.G.D. T. R. má byť stužková slávnosť, kde má vystrájať nejaký chlapec. Po príchode na miesto zistili,
že prišli ako prví, hliadka z K. R. R. - H. tam ešte nebola. Prevádzkar im povedal, že ten mladík mal
napádať personál a rozbíjať zariadenie reštaurácie a zároveň im ukázal miestnosť, v ktorej tento mladík
mal sedieť. Dvere do tejto miestnosti boli otvorené. Z označenej miestnosti práve vychádzal im neznámy
muž, ktorého študenti označili, že ide o chlapca, ktorý má rozbíjať zariadenie a napádať personál. Keď

k nemu pristúpili, dal si ruky nad hlavu a to tak, že ich mal vedľa hlavy, dlaňami hore. Oni mu na to
žiadnu výzvu nedávali. Keďže bol na chodbe hluk a veľa študentov, tak z taktického hľadiska vyzvali
tohto mladíka, aby šiel s nimi do miestnosti, z ktorej predtým vyšiel. On túto ich výzvu rešpektoval a
vošiel do miestnosti. Ako prvý išiel obžalovaný, za ním vošiel J., potom H. a nakoniec sám svedok. Keď
vchádzal do miestnosti, tak mal tento mladík stále ruky hore pri hlave a správal sa kľudne. Keď vošli
do miestnosti, bol na chodbe hluk, študenti sa pozerali cez dvere a tlačili sa dovnútra, preto on osobne

dvere zavrel. Po zavretí dverí sa otáčal k tomuto mladíkovi, kde ten ho bez akýchkoľvek upozornení
udrel pravou päsťou do ľavej časti líca. V reakcii na to hneď začal používal hmaty a chvaty, ako aj údery
sebaobrany, pričom kolega J. začal taktiež voči tomuto mladíkovi používať donucovacie prostriedky,
pričom počas zápasu hneď na začiatku dostal aj J. od tohto mladíka päsťou pod ľavé okolo. Oni dvaja s
J. proti tomuto mladíkovi zakročovali, ďalší člen hliadky, J. H., im pomáhal až pri používaní a zakladaní

pák. Keď sa im s námahou podarilo nasadiť mu putá, pretože tento sa aktívne bránil, všimli si, že má nad
pravým okom krvavé zranenie a krv bola aj na podlahe, preto prostredníctvom operačného strediska
žiadal o vyslanie rýchlej zdravotnej pomoci. K zraneniu, ktoré utrpel uviedol, že bezprostredne po údere
nemohol ani zavrieť ústa a povolilo to až po vykonaní zákroku. Keď bol ošetrený na pohotovosti, lekár
mu oznámil, že má tzv. vyskočenú sánku s tým, že minimálna doba liečenia po tomto zranení sú 3

týždne. Lekár mu predpísal lieky od bolesti a odkázal ho k jeho lekárke na vypísanie práceneschopnosti
a asi po dvoch týždňoch ho po kontrole poslala na stomatochirurgiu, pretože bolesti pretrvávali. Tam po
vyšetrení ho stomatochirurg poslal na rehabilitáciu, na ktorej bol asi 7 krát, pričom práceneschopnosť
ukončil 9.1.2012. Jeho obmedzenie počas liečby spočívalo v tom, že počas celej PN prijímal stravu len
cez slamku, zároveň mal problém rozprávať. V čase výsluchu na súde už nepociťoval žiadne následky

tohto poranenia, pričom nárok na náhradu škodu si uplatnil u zamestnávateľa a bol mu v uplatnenom
rozsahu priznaný. Z tohto dôvodu si škodu v trestnom konaní neuplatňoval.

Svedok J. H. vypovedal, že pracuje na Y. K. Š. R. M. T. X. ako odborný učiteľ služobnej a telesnej
prípravy. Dňa 9.12.2011 bol velený v rámci odbornej stáže do hliadky v meste R. spoločne s H. Ľ. G. H.

J.Z.Q., pričom veliteľom hliadky bol H. J.. Potvrdil, že po polnoci boli vyslaní na vykonanie zákroku do
reštaurácie J. T. R., kde malo dochádzať k ničeniu majetku a napádaniu osôb. Po príchode na miesto im
ukázal prevádzkar, ktorý túto skutočnosť aj nahlásil, kde sedí osoba, ktorá mala vykonávať výtržnosť.
Keď prichádzali k miestnosti, tak sa dvere otvorili a z miesta vyšiel muž, o ktorom študenti povedali, že
je to ten, ktorý vykonával tú výtržnosť. Tento bol vyzvaný, aby predložil doklad totožnosti a nakoľko bolo

na chodbe veľa ľudí a nezúčastnených osôb a bol tam veľký hluk, vyzvali osobu, aby sa vrátil naspäť
do miestnosti. Tento muž na výzvu reagoval, zdvihol ruky nad hlavu a postupoval do miestnosti, pričom
na zdvihnutie rúk ho nikto nevyzval. Tento muž vošiel do miestnosti ako prvý, za ním vstúpil J., potom
svedok a následne Ľ.. Z dôvodu veľkého hluku Ľ. zavrel dvere a keď zaujal miesto, bol napadnutý týmto
mužom pravým hákom do oblasti hlavy. Tento muž Ľ. udrel bez akéhokoľvek varovania alebo zámienky.

Na to Ľ. zareagoval a skočil po ňom, zatlačil tohto muža do kúta, kde sa nachádzala stolička. Potom
reagoval J. a taktiež skočil po tomto mužovi, od ktorého dostal úder do oblasti tváre. Potom sa J. G. Ľ.
podarilo tohto muža zvaliť na zem a vtedy zasiahol aj on a pomáhal priložiť tomuto mužovi putá. Keďže
následne zistili, že muž je poranený, zavolali rýchlu zdravotnú pomoc a ďalšie policajné posily.

Svedok R. U., policajt R. X. R. R. popísal, ako bol operačným strediskom inkriminovaného dňa vyslaný
do reštaurácie J. na vykonanie služobného zákroku. Keď došli na miesto, už tam bola tam jedna z ich
hliadok, ktorú tvorili H. J., H. Ľ.Š. a tretí člen bol policajt zo Y. K. R. Š. T. X.Š.. Keď prišli, tak policajti už
boli v šatni a v tom čase podozrivý už bol spútaný na zemi a na prvý pohľad bol zranený, krvácal z hlavy.
Keď sa Ľ. opýtal, čo sa vlastne stalo, nemohol rozprávať, lebo mal opuchnuté na líci a tak sa spýtal H.

J.. On povedal, že ten chlapec napadol hliadku a H. Ľ. udrel päsťou do tváre a preto nemôže hovoriť
a jemu že udrel päsťou pod oko, pričom svedok potvrdil, že pod okom mal svedok Ľ. monokel. Svedok
potvrdil, že od ich príchodu do príchodu rýchlej zdravotnej pomoci prešlo cca 5 minút.Svedok Y. X., vrchný čašník Y. K. Š. R. X. T. R., ktorej patrí reštaurácia J. vypovedal, že pracoval ako
vrchný čašník v reštaurácii J. dňa 9.12.2011 na stužkovej, ktorú tam mala Y. K. Š. Y.O.X.. Niekedy
po polnoci v jednom salóniku videl, ako jeden zo študentov, ktorý bol pod vplyvom alkoholu vyšiel na

stoličku, z ktorej následne spadol. Preto išiel za jeho spolužiakmi, aby s ním spravili poriadok, pričom
nešlo len o to, že spadol zo stoličky, ale už predtým sa na tohto študenta boli sťažovať viacerí rodičia,
ktorí žiadali, aby s ním niekto niečo urobil, lebo kazí zábavu na stužkovej. Preto nakoniec na opakované
žiadosti zo strany niektorých jeho spolužiakov zavolal políciu. Keď prišla hliadka, policajti boli študentmi
nasmerovaní do šatne, kde sa mal nachádzať tento problémový chlapec. Keď išli policajti smerom k

šatni, on z nej práve vychádzal. Stihol len otvoriť dvere a videl, ako sa vracia späť do šatne a policajti
idú za ním. Svedok potvrdil, že počas stužkovej videl pád obžalovaného, ktorý stál na stoličke a chytil
sa drevenej konštrukcie nad jeho hlavou, ktorá sa zakývala a preto spadol zo stoličky na zem. Svedok
potvrdil, že vtedy si spôsobil poranenie na čele, ktoré mu krvácalo.

Svedkyňa W. A., policajtka K. R. R. - H. vypovedala, že 9.12.2011 bola velená ako veliteľka hliadky

spoločne s Ľ. A., ktorý bol zaradený ako vodič. Na druhý deň v čase o 03.19 hod. ich operačné stredisko
vyslalo na zákrok do reštaurácie J. T. R., s tým, že tam majú problém s jednou osobou. Z vysielačky
počula, že na miesto bola vyslaná ešte aj hliadka R.. Keď prišli do reštaurácie J., tak tam už bola
hliadka R.. Vo vestibule bolo veľké množstvo ľudí. Následne vošla do miestnosti, ktorá sa využívala
ako šatňa a videla na zemi spútanú osobu zo zakrvavenou tvárou. Jeden z členov hliadky, ktorí sa tam

nachádzali, mal červené pod okom a druhý člen hliadky si držal tvár v oblasti sánky. Celkovo tam boli
traja policajti, z ktorých jeden im povedal, že došlo k útoku na verejného činiteľa a žiadali ju, aby zavolala
operačné stredisko. Nakoniec tento policajt volal operačné stredisko sám, predtým však ešte privolal
rýchlu zdravotnú pomoc. Ona z miestnosti odišla, pretože informovala o situácii stálu službu.

Svedkyňa M. G., matka obžalovaného vypovedala, že v žalovaný deň bola spoločne s manželom na
stužkovej, kde videla, že jej syn G. pil alkohol, po ktorom bol veselý, ale bolo vidieť, že už je pod jeho
značným vplyvom. Videla to podľa toho, že sa správal bujaro, tancoval intenzívne. Oni s manželom odišli
zo stužkovej okolo polnoci. Keď sa od vyšetrovateľa na druhý deň dozvedela, že syn mal napadnúť
policajtov, išla do reštaurácie J., aby uhradila škodu, ak nejakú syn spôsobil. Vtedy sa od jednej zo

študentiek odbornej školy dozvedela, že škodu im nespôsobil, resp. rozbil jeden pohár, čo je bežné.
Požiadala rýchlu zdravotnú pomoc o oznámenie, kedy mali výjazd na ošetrenie jej syna, pretože začala
pochybovať o oficiálnej verzii policajtov o tom, že ich syn napadol, RZP jej oznámila, že mali to hlásené
o 03.30 hod. a o 03.33 hod. dorazili na miesto, pričom policajti predtým uvádzali, že zasahovali o 02.30
hod. a až neskôr si policajtka A. „zázračne“ spomenula, že tam prišli o 03.30 hod. Preto podala sťažnosť

na inšpekciu J. T. Y..

Svedok H. J., v čase skutku spolužiak obžalovaného vypovedal, že obžalovaný prišiel na nácvik
stužkovej už okolo obeda a už v tom čase mal vypité - bol „v nálade“. Svedok potvrdil, že videl
obžalovaného, ako sa postavil na stoličku a tancoval na nej, potom z nej spadol a vtedy si rozťal kožu na

čele, alebo resp. na obočí, pričom z rany mu tiekla krv, aj keď nie veľa. K skutku samotnému sa svedok
nevedel vyjadriť, pretože odišiel domov ešte pred príchodom policajtov.

Svedok Z.. J. F., policajt K. R. R.- uviedol, že bol vyslaný dôstojníkom operačného strediska v R. do
reštaurácie J. spoločne s kolegom R. U.. Keď vošli do šatne, videli, že v miestnosti stojí H. Ľ., H. J. G. J.

H.. Na zemi pri radiátore sedel obžalovaný. Ruky mal spútané za chrbtom a tvár mal zakrvavenú. Svedok
potvrdil, že Ľ. mal opuchnuté líce a keď sa ho pýtali, čo sa stalo, tak ani veľmi nemohol rozprávať, J.
mal pod okom modrinu. Súbežne na to prišla ešte jedna hliadka z K. R. R. - H. alebo prišli až po nich,
istý si nebol. Po chvíli po nich prišla aj rýchla zdravotná pomoc, ošetrili zraneného obžalovaného a on
išiel s ním a ošetrovateľom v sanitke ako sprievod.

Svedok W. R., v čase skutku spolužiak obžalovaného G. vypovedal, že na stužkovej obžalovaný pil
v značnej miere alkoholické nápoje, v dôsledku čoho nebol schopný sa plnohodnotne zúčastňovať
programu, ktorý mali nacvičený. Svedok potvrdil, že obžalovaný spadol zo stoličky, alebo zo stola,
pričom si poranil čelo, na ktorom mal trochu krvi. Svedok uviedol, že on sám tiež požil väčšie množstvo

alkoholických nápojov a pamätá si len to, že prišla policajná hliadka, ktorá vošla do šatne. Keď si neskôr
z tejto šatne chcel zobrať bundu, videl na zemi sediaceho G., ktorý hovoril hliadke, aby ho už nebili,
pričom oni v tom čase už len stáli okolo neho.Svedok J. Š., spolužiak obžalovaného vypovedal, že obžalovaný bol na stužkovej dosť opitý, trochu
vykrikoval, ale žiadne agresívne veci nerobil. O polnoci bol už obžalovaný opitý do tej miery, že sa tackal
a musel stáť pri ňom spolužiak, aby mu pomohol vstať po prečítaní svojej časti v rámci ich programu.

Keďže mal obžalovaný dosť vypité, tak ho on a tiež niektorí ďalší spolužiaci chodili pozerať, či niečo
nevystrája. Keď prišla polícia, videl ich, ako vošli do miestnosti, ktorá slúžila ako šatňa. Svedok uviedol,
že videl, ako dvaja policajti pútajú G., ktorý ležal na zemi tak, že mal hlavu položenú na zem a kľačal.
Jeden policajt na ňom kľačal a druhý po pútal. Pri dverách stál ďalší policajt. Bola to žena - policajtka.
G. len pútali, nikto zo zakročujúcich policajtov ho vtedy nebil, len ho pútali. Ako otvoril dvere, tak mu

policajti povedali, aby odišiel. V tom čase nevidel G. do tváre a nevidel ani žeby na zemi bola nejaká krv.
Po asi 5 - tich až 10 - tich minútach si išiel do šatne zobrať svoj kabát, vtedy videl, že obžalovaný sedí
pri radiátore spútaný a skrvavený. Policajti stáli pred ním a žiaden zákrok voči nemu už nevykonávali.

Svedok H. W. sa zúčastnil na stužkovej ako otec H. W. J... Obžalovaného si všimol len preto, lebo počas
stužkovej už mal dosť vypité, oveľa viac, ako ostatní študenti. Okolo pol tretej hodiny nad ránom sa vracal

z toalety a vtedy videl svojho syna v hlúčiku chlapcov, ktorí mu povedali, že G. majú policajti v šatni. Preto
zaklopal na dvere a vošiel dnu a zatvoril za sebou dvere. Vtedy videl, že sú tam štyria až piati policajti,
z toho bola jedna žena. V tom čase, keď vstúpil dovnútra videl aj chlapca, ktorý kľačal na kolenách a
ruky mal spútané za chrbtom, bol otočený tvárou k nemu a na jeho tvári videl veľa krvi a krv bola aj na
podlahe pod ním. Policajti, ktorí tam stáli, už žiadny zákrok voči tomuto chlapcovi nevykonávali, ale keď

sa jeden z nich pohol, tak ten chlapec povedal „už ma nebite, už ma nebite“. Keď sa opýtal policajtov, čo
s tým chlapcom robia, povedal mu, že ich napadol. On si však na policajtoch žiadne zranenie nevšimol.
O skutku ďalej nič viac nevie, pretože potom odišli aj s manželkou preč.

Svedok D. Š., spolužiak obžalovaného vypovedal, že po začatí programu stužkovej obžalovaný pil,

pričom už predtým mal dosť veľa vypité. Bolo vidieť, že jeho správanie vadí nielen jeho rodičom, ale aj
iným rodičom a aj oni ako spolužiaci sa neho hnevali, lebo neustále vykrikoval. Svedok videl ako sa
obžalovaný oháňal fľaškou bez toho, aby na niekoho útočil. Svedok potvrdil, že videl, ako obžalovaný
keď sedel vo vestibule na skrinke, tak do nej niekoľkokrát kopol. Prečo to robil nevie, ale vyzeral, že bol
nervózny. Keď to po nejakom čase opakoval, tak prevádzkar zavolal políciu. K samotnému zákroku sa

vyjadriť nevedel, pretože ho nevidel.

Svedok S. Š. k spáchaniu skutku sa bližšie nevedel vyjadriť, nakoľko videl len to, ako prišli policajti, ktorí
vošli za obžalovaným do miestnosti a následne videl po otvorení dverí do miestnosti G. spútaného na
zemi zo zakrvavenou tvárou. Rovnako vypovedala aj svedkyňa G. J.Í..

Svedok J. X. vypovedal, že na stužkovej Y. Y. dňa 9.12.2012 prišiel spoločne s obžalovaným G. G., ktorý
bol bez partnerky. Ešte pred začatím stužkovej spoločne s obžalovaným a ešte jedným spolužiakom
vypili pollitrovú fľašu vodky. Následne po začatí stužkovej pili opäť vodku. G. bol počas programu
normálny a po programe tancoval na stole a vyzliekal si košeľu, neskôr okolo 02.00 hod. ráno spolužiaci

G. žiadali, aby odišiel domov, že je dosť opitý a kazí im zábavu. Zábavu im kazil tým spôsobom, že
tancoval s partnerkami spolužiakom, ktorí sa preto na neho hnevali. Skutok samotný nevidel, vyjadriť
sa k nemu nevie.

Svedok H. G., otec obžalovaného vypovedal, že spoločne s manželkou bol na stužkovej dňa 9.12.2011.

Na stužkovej videl, že G. bol na jeho vkus už dosť podnapitý, bol však len veselý, stále sa usmieval a
tancoval. Svedok vypovedal, že si nevšimol žiadne synovo správanie, ktoré by odôvodňovalo privolanie
policajnej hliadky.

Svedkyňa Z.. G. H., triedna učiteľka X.D. W. Y. Y. T. R. vypovedala, že sa zúčastnila na stužkovej

slávnosti, ktorú organizovala jej trieda dňa 9.12.2011. Potvrdila, že obžalovaný G. G. s ňou tancoval,
pričom videla, že má vypité, nakoľko to bolo z neho cítiť a taktiež jeho pohyby boli nekoordinované.
Svedkyňa uviedla, že nevidela obžalovaného robiť akékoľvek neprístojnosti.

Svedok D. N. vypovedal, že sa zúčastnil inkriminovanej stužkovej, pričom potvrdil, že obžalovaný pil už

aj pred obedom, aj poobede a v čase začiatku stužkovej bol už obžalovaný opitý, aj keď nie veľmi, ale v
tzv. nálade. Svedok potvrdil, že počas rozhovoru pred programom G. niečo vysvetľoval a pri gestikulácii
rukami zvalil fľašu s alkoholom, ktorá oliala svedka aj jeho partnerku. Svedok však potvrdil, že G. to
neurobil naschvál. K skutku samotnému sa svedok vyjadriť nevedel.Svedkyňa T. T. vypovedala, že bola na stužkovej spoločne s jej priateľom D. N.. Potvrdil, že G. mal dosť
vypité, avšak nebol žiadnym spôsobom nepríjemný, ani nikoho neotravoval. Svedkyňa vypovedala, že

obžalovaný na ňu nechtiac vylial fľašu alkoholu a hneď na to ju volal tancovať a ona vtedy naňho kvôli
tomu aj trochu kričala.

Svedok Ľ. A., policajt z K. R. R. - H. sa k skutku samotnému vyjadriť nevedel.

Za účelom objasnenia odborných okolností vzniku poranení poškodených H. J.Z.Q., H. Ľ. a
obžalovaného G. G., bol do konania pribratí znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie traumatológia a
plastická chirurgia J.. R. T.. Z vypracovaných znaleckých posudkov súd zistil, že poškodený H.Á. J.
počas útoku utrpel pomliaždenie s odreninou ľavej podočnicovej oblasti, ktoré je z lekárskeho hľadiska
možné hodnotiť ako ľahké poranenie. Vzniklo priamym pôsobením tupého až tupohranného predmetu
na ľavú podočnicovú oblasť násilím slabej až strednej intenzity. Týmto predmetom mohla byť päsť resp.

úder päsťou. Priemerná doba liečenia tohto poranenia je 3 - 5 dní.

Poškodený H. Ľ. utrpel z lekárskeho hľadiska taktiež ľahké zranenia, a to pomliaždenie ľavého spánkovo
- sánkového kĺbu a podvrtnutie ľavého spánkovo-sánkového kĺbu. Tieto zranenia vznikli priamym
pôsobením tupého až tupohranného predmetu na stranu tváre, skôr kĺbu, násilím strednej silnej

intenzity. Uvedeným predmetom mohla byť päsť resp. úder päsťou. Priemerná doba liečenia podvrtnutia
spánkovo-sánkového kĺbu je 10-14 dní.

Znalec v svojich posudkoch zároveň vylúčil, aby poranenia poškodených vznikli spôsobom popísaným
obvineným a teda, že k nim došlo pri bránení sa zásahu policajtov a možnom strknutí do policajta.

Popísané poranenia vznikli výlučne aktívnym pôsobením násilia na príslušnú časť tváre poškodených.

V prípade zranení obžalovaného G. G. sa podľa znaleckého posudku jednalo o tržnú ranu pravého
obočia s krvnou podliatinou, drobnú tržne-zmliaždenú ranku ľavej podočnicovej oblasti, ľahké
pomliaždenie nosa, ľahké pomliaždenie ľavej strany sánky, drobné natrhnutie sliznice ústnej predsiene

vľavo, zlomeninu rezákov 11 a 31, ľahké pomliaždenie prednej brušnej steny - okolopupkovej krajiny
vľavo a podžalúdkovej krajiny vpravo, zlomeninu člnkovej kosti pravej ruky, ľahké pomliaždenie palca
pravej nohy, ľahké pomliaždenie lýtkovej krajiny oboch predkolení s odreninami. Z lekárskeho hľadiska
bolo poranenie zlomeniny člnkovej kosti ruky vyhodnotené ako stredne ťažké, ostatné zranenia ako
ľahké, ktoré si vyžiadali krátkodobú liečbu a obžalovaného minimálne obmedzili v bežnom spôsobe

života. Podľa znalca poranenia vznikli priamym pôsobením tupého až tupohranného predmetu na
poranené oblasti násilím slabej až strednej silnej intenzity. Týmto predmetom by v konkrétnom prípade
mohli byť údery rukou, resp. päsťou, údery o stoličku, pád na ruku, úder päsťou obžalovaného do hliadky
polície, v prípade lýtok je možné pripustiť aj kopnutie. Všetky poranenia mohli vzniknúť v dôsledku
použitia donucovacích prostriedkov - hmatov, chmatov, kopov a úderov sebaobrany. Najdlhšiu dobu

liečenia si vyžadovala zlomenina člnkovej kosti a to v rozmedzí 6 - 8 týždňov. Školská dochádzka
obžalovaného sadrovým znehybnením zápästia a ostatnou liečbou mohla byť narušená max. na tri
týždne. Znalec vo svojom posudku vylúčil mechanizmus vzniku poranení podľa tvrdenia obžalovaného,
teda že ho „policajti bili päsťami a kopali do celého tela“... „následne mu začali dupať po hlave a celom
tele, kopať a biť päsťami“... ako celkom nezmyselné. Takéto konanie by na obžalovanom zanechalo

ďaleko väčšie následky v zmysle rozsiahlych krvných podliatín pri pomliaždeninách, kopanie do tváre by
mohlo spôsobiť aj zlomeniny tvárových kostí, dupanie po hrudníku zlomeninu rebier a v každom prípade
by zanechali výrazné vonkajšie známky poranení v podobe rozsiahlych odrenín, krvných podliatín,
tržných rán, odtlačkov topánok a pod., najmä ak uvážime, že skutok sa stal v zime, kedy majú policajti
obutú obuv s tvrdou podrážkou. Žiadne takéto poranenia však lekárskymi vyšetreniami zistené neboli.

Z fotokópie operačného denníka operačného odboru X. R. T. R. vyplýva, že dňa 10.12.2011 o 03.17
hod. oznamoval pán X. z telefónneho čísla XX XXX XX z reštaurácie J., že počas stužkovej slávnosti
jeden zo žiakov robí výtržnosti. Následne o 03.18 hod. bolo vykonané opatrenie - vyslanie hliadok R.
XXX G. R. XXX, v poznámke operačného denníka je uvedené, že v tejto súvislosti bol zaznamenaný

útok na verejného činiteľa, hliadka bola zranená, bol zabezpečený výjazd K. R..

Zo správy operačného strediska M. M. Y. Y. vyplýva, že hovor, resp. žiadosť o vyslanie sanitky N. X. N. J.
bolprijatýdňa10.12.2011o03:29:09hod.,pričomhovorbolnalinku155aoznamovateľombolpríslušníkpolicajného zboru. O 03:30:42 hod. operátor záchrannej zdravotnej služby vysiela na miesto udalosti
ambulanciu a o 03:40:00 hod. je ambulancia na mieste pri pacientovi na adrese R. X.Á.N., N. J., R..

Zo zvukového záznamu telefonického hovoru policajta H. J. s operačným strediskom policajného zboru v
inkriminovanývečervyplýva,žetentonahlásiloperačnémudôstojníkovi,žedošlozostranykontrolovanej
osoby k napadnutiu členov hliadky, ktorého priebeh popísal rovnako, ako pri neskoršej svedeckej
výpovedi.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k bezpečnému záveru, že tento skutok sa stal
a že ho spáchal obžalovaný G. G.. Z jeho spáchania je bez akýchkoľvek pochybností usvedčovaný
výpoveďami poškodených H. J. G. H. Ľ., ako i svedka J. H.. Všetci traja policajti zhodne popísali spôsob,
akým obžalovaný napadol najskôr policajta Ľ. a následne policajta J.. Obhajoba obžalovaného, že
ide o dohodnuté výpovede oboch poškodených a tretieho policajta, aby sa zbavili zodpovednosti za
neprimeraný zásah proti jeho osobe je vyvracaný viacerými skutočnosťami. Prvou takou skutočnosťou

je, že na vzájomnú dohodu a skoordinovanie výpovedí policajti nemali dostatok času. Na miesto činu
boli vyslaní o 03.18 hod., doraziť na miesto tak mohli o cca 03.20 hod. Minúta až dve mohli prejsť od
vstupu hliadky do objektu J., kontaktovania ohlasovateľa a vstupu do miestnosti s obžalovaným. RZP
bola policajtom žiadaná o 03.29 hod. Podľa názoru súdu je málo reálne, aby za dobu cca 7 minút, ktorú
strávili v miestnosti s obžalovaným, počas ktorej došlo k ich napadnutiu zo strany obžalovaného a tiež k

následnému prácnemu prekonávaniu odporu obžalovaného, mali policajti dostatok času a priestoru na
vymyslenie si fiktívneho útoku na ich osoby zo strany obžalovaného. Ihneď po spútaní totiž kontaktuje
policajt J. operačné stredisko a popisuje útok, pričom zo záznamu hovoru je zrejmé, že komunikuje
aj s ešte tam sa nachádzajúcim obžalovaným (pýta sa ho na meno a bydlisko). O 03.40 hod. už bola
na mieste sanitka RZP. Druhou skutočnosťou, ktorá nenasvedčuje verzii obžalovaného je nesúrodosť

zasahujúcej hliadky, resp. jej „nezohratosť“. Inými slovami hliadka nebola v obvyklom zložení. Teda
nebola zložená z policajtov, ktorí sú dlhodobo kolegami, pri výkone služby sa spoliehajú jeden na
druhého, čím môže u nich vzniknúť blízky kolegiálny alebo až priateľský vzťah, ktorý by mohol ovplyvniť
ich výpovede v úmysle chrániť kolegu, resp. aj seba. Je pravdou, že policajti J. G. Ľ. sú už niekoľko
rokov v PMJ a že teda ide o takýchto policajtov. V ich hliadke však bol v tom čase zaradený i „cudzí

prvok“, policajt H., ktorý pracuje v X. a bol v tom čase na tzv. stáži. V ich hliadke bol doslovne pár hodín,
keď došlo ku skutku. Tento svedok pritom popísal konanie obžalovaného úplne rovnako, ako obaja
poškodení. Poslednou skutočnosťou, pre ktorú súd neuveril obrane obžalovaného, boli lekárske správy
a znalecké posudky, ktoré bez pochybností svedčia o reálnosti vzniku poranení spôsobom popísaným
poškodenými. Krvácavé poranenie, ktoré obžalovaný utrpel na čele, mohlo byť spôsobené policajtmi

pri prekonávaní ním kladeného odporu. Nemožno ale ani vylúčiť, že išlo len o obnovenie rovnakého
poranenia, ktoré utrpel pri páde zo stoličky niekoľko hodín predtým. K tvrdeniam svedkov, ktorí po vstupe
do šatne počuli ako obžalovaný pri pohybe policajta prosil, aby ho už viac nebili súd uvádza, že táto
skutočnosť nie je v rozpore s ustálenými skutkovými zisteniami. Použitie hmatov, chvatov, úderov a
kopov policajtmi za situácie, kedy sa spútavaná osoba aktívne bráni, určite táto osoba nepociťuje ako

niečo príjemné, k čomu by sa rada v spomienkach vracala. Práve naopak. Je preto logické, že takáto
osoba reaguje aj po priložení pút ľakavo na každý ďalší pohyb policajtov a ťažko od nej očakávať žiadosti
typu „prosím, už proti mne nepoužívajte donucovacie prostriedky“ a pod. Prirodzenou reakciou je práve
prosba, aby ho už nebili, keďže práve takto vnímala použitie sily voči jeho osobe.

Na základe uvedeného preto súd upravil výrok o čas spáchania skutku v súlade s vykonaným
dokazovaním a konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Po objektívnej stránke naplnil obžalovaný zákonné znaky
skutkovej podstaty uvedeného zločinu tým, že fyzicky napadol dvoch členov policajnej hliadky, ktorí
sú v zmysle ust. 128 ods. 1 Tr. zákona verejnými činiteľmi. Zároveň jednému z policajtov spôsobil

zranenie majúce charakter ublíženia na zdraví v zmysle ust. § 123 ods. 2 Tr. zákona. Oboch policajtov
pritom napadol preto, lebo ho vyzvali na preukázanie totožnosti, teda pre výkon ich činnosti verejných
činiteľov. Zákrok policajtov bol zákonný, keďže tento nevykonávali svojvoľne, ale na základe pokynu
operačného dôstojníka. Zo strany operačného dôstojníka išlo o zákonnú reakciu na telefonickú žiadosť
čašníka reštaurácie J., ktorý zase reagoval na viaceré žiadosti zo strany spolužiakov a rodičov. Po

subjektívnej stránke vyhodnotil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysel § 15 písm. a) Tr.
zákona. Pre tento záver svedčia dva priame údery päsťou, vedené obžalovaným na oblasť tváre dvoch
uniformovaných policajtov. Žiaden z policajtov ho pritom k takémuto konaniu verbálne ani non verbálne
nevyprovokoval.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania či-nu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť nápravy.

Zároveň mal súd na zreteli, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Tr. zákona ani priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Tr. zákona
súd u obžalovaného nezistil.

Podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, je možné páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia

slobody v trvaní tri až osem rokov.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného G. G. dospel k záveru, že vzhľadom
na jeho doterajší život, relatívne mladý vek v čase spáchania skutku a skutočnosť, že na rozhodovacie
a ovládacie schopnosti obžalovaného malo rozhodujúci vplyv pôsobenie alkoholu, nie je ešte potrebné

uložiť trest, ktorý by bol spojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Súd je toho názoru, že preventívny
účel trestu a ponaučenie do budúcna je možné dosiahnuť aj uložením podmienečného trestu odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby, za súčasného uloženia probačného dohľadu
nad správaním obžalovaného. Súd preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu v trvaní troch rokov s dohľadom.

Súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 Tr. zákona, pokračovať v štúdiu
na vysokej škole. Počas určenej skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život a splniť
uloženú povinnosť, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí nato, aby sa do budúcna vyvaroval
protiprávnemu konaniu. V opačnom prípade súd, i počas plynutia skúšobnej doby, nariadi výkon takto
odloženého trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.