Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/447/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219846
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4212219846.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Evou Szárazovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: XX XXX XXX proti odporcovi: Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 175,- eur z titulu

majetkovej škody a sumy vo výške 885,12 eur z titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti,
v zmysle ktorých ako oprávnený mal navrhnúť zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom,
pričom exekúcia bola vedená pod spisovou značkou EX 1112/2003. Súdny exekútor podľa procesnej
úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku mal
predložiť návrh navrhovateľa (oprávneného) na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne
a vecne príslušnému exekučnému súdu - Okresnému súdu Komárno (ďalej aj „ exekučný súd “) spolu

so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne podaním doručeným súdu dňa
22.11.2010 žiadal navrhovateľ ako oprávnený o zmenu exekútora, o ktorej mal súd rozhodnúť v lehote
30 dní, avšak tento rozhodol až uznesením zo dňa 3.4.2012. Exekučný súd tento návrh prijal na
ďalšie konanie, čím malo dôjsť k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a
rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. Navrhovateľ poukázal
na ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005 a tiež § 44 ods. 8
Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomod1.12.2006.Poukázal,ževexekúciivedenejpodľaoznačených

procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora
do 30 dní od doručenia takéhoto návrhu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nemala
vykazovaťprvkynadmernejprávnejzložitostianemalavyžadovaťtakúspoluprácusúčastníkmikonania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie dňa 28.4.2003, a to poverením. O
zmene exekútora rozhodol uznesením zo dňa 3.4.2012 - po uplynutí zákonom stanovenej lehoty -
omeškanie viac ako 502 dní, pričom nemala existovať okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu

postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v
ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania mal nachádzať, čo je základnýmúčelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Poškodený sa mal dozvedieť o všetkých
okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení uznesenia o
zmene exekútora. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje

náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:
- majetková škoda v celkovej výške 175,- eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených z jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutí o ňom. Navrhovateľ
vynaložil v tomto období: na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca

pomocou informačného systému sumu 70,- € ; na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40,- €; na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu , na
publikačné výdaje spojené z vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu , na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 50,-
€.

- nemajetková ujma v peniazoch predstavuje sumu 885,12 eur, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti na zmenu exekútora v zákonnom stanovenej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy
SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením vzhľadom na

ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý má byť dôsledkom nesústredenej činnosti súdu
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času mali byť reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež malo dôjsť k
vyvolaniu rizík - zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencia

povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu za údajné
konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia mala ovplyvniť
ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobiť neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré
mohol prijať. V ďalšom navrhovateľ poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti
požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu 885,12 eur.
Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac z omeškania z
činností exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu
teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac.

Odporca vo vyjadrení k návrhu doručenému tunajšiemu súdu dňa 22.7.2014 poukázal na zmätočnosť
podania navrhovateľa, keď v návrhu nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú
relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej
veci, dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím

dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej odporca
poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si
uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol,
aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu, v druhom rade má za to, že všeobecný súd

v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. V podmienke uplatnenia nároku na súde poukázal na
to, že dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom na to, že dňa 27.9.2012 bol okresnému súdu doručený
návrh vo veci, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Ide

o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo navrhovateľovi po
doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadostí,
napriek tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí
a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovaní
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.

514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ďalej odporca uviedol,
že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné
rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonnýmrozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu
musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu odkázal odporca
na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné

vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca takéto dôkazy
nepredložil. Poukázal na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/
A3/RM/kb D(2010) 1360. Ďalej odporca poukázal na skutočnosť, že v niektorých jednotlivých prípadoch
mohol súd rozhodnúť o zmene exekútora po uplynutí 30-dňovej lehoty, ak pôvodný exekútor neposkytol

exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd nemohol objektívne dodržať
zákonnú 30-dňovú lehotu tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora
a súčasne postúpil novému exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Uviedol, že v
prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhoch oprávneného na zmenu exekútora, nič
mu nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bolo podanie sťažnosti predsedovi súdu proti
porušovaniu práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a

nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Ak žalobca tento spôsob nápravy nevyužil, zanedbal svoju
preventívnu povinnosť podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, keďže si nepočínal
tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. Ďalej odporca poukázal na judikatúru ústavného súdu SR
sp.zn. I.ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Zároveň poukázal na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku,

z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času
rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho
exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť
kvznikumateriálnejškody,pôvodnýexekútormoholamalpokračovaťvovymáhanípohľadávky,naktorú
mal poverenie. V otázke existencie prieťahov v konaní poukázal odporca tiež na § 9 ods. 2 z.č. 514/2003

Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 a konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť
na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie
vydané v disciplinárnom konaní právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či
ÚstavnéhosúduSR,ktorýmibybolokonštatovanéporušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ako

vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom, navrhovateľ sa v niektorých prípadoch o
škode musel dozvedieť v období pred dňom 23.4.2009, teda v prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť
škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní uznesenia o zmene exekútora po
uplynutí 30 dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od 1. dňa po uplynutí zákonnej
lehoty na vydanie uznesenia a uplynula po troch rokoch od tohto dňa. Vzhľadom na uvedené odporca

vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 30 dňovej
lehoty na vydanie uznesenia o zmene exekútora pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli
odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175,- eur, poukázal odporca na ustanovenie § 17 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ vyčíslil výšku škody na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných
výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na

dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol navrhovateľ správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie
a správu informačného systému a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje,
poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku má odporca za to, že
navrhovateľ doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú

škodu alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel navrhovateľ produkovať dôkazy
preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za navrhovateľom
všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 885,12 eur, odporca vo svojom vyjadrení poukázal na
skutočnosť, že nemajetková ujma u právnických osôb a fyzických osôb je odlišná a jej požadovaná

výška nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. V ďalšom poukázal odporca na
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených
záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a teda nemožno dospieť k záveruo potrebe priznať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by
inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím na charakteristiku
podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ

si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi
vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Taktiež odporca
poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou
škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je
iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a

bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom
okresného súdu.

Na pojednávanie konané dňa 27.1.2015 sa účastníci konania a právny zástupca navrhovateľa
nedostavili. Navrhovateľ mal predvolanie riadne vykázané dňom 19.1.2015, pričom svoju neúčasť
ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 23.1.2015, v ktorom svoju neúčasť ospravedlňoval

hospodárnosťoukonaniaažiadaloprejednanievecibezajbezúčastižalobcuajehoprávnehozástupcu.
Odporca mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 19.1.2015, svoju neprítomnosť ospravedlnil
prípisom zo dňa 23.1.2015, z dôvodu hospodárnosti a zároveň súhlasil, aby súd pojednával v jeho
neprítomnosti. Súd podľa § 101 odsek 2 O.s.p pojednával v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením oznámenia európskej komisie , výpisom obchodného registra
navrhovateľa, spisom 9Er 147/2003 OS Komárno, žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhom na zmenu exekútora, Notárskou zápisnicou N 302/2003, spisom Ministerstva
spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu návrhu, Stanoviskom navrhovateľa zo dňa 24.1.2015 k
vyjadreniu odporcu a ostatnými k spisu pripojenými dokladmi a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 8.4.2003 bola začatá exekúcia na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného právnym
zástupcom oprávneného, doručením návrhu súdnemu exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi, P.
Pázmáňa 51/19, 927 01 Šaľa (ďalej aj exekútor), keď oprávneným je POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, povinným Gabriel Petrók, exekučným titulom je Notárska zápisnica N 302/2003 spísaná

pred notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom dňa 10.2.2003 a predmetom exekúcie bolo vymoženie 39.380,-
Sk príslušenstvom. Dňa 23.4.2003 bola exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie, plnomocenstvo
udelené oprávneným pre Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, ako aj vyššie citovaná Notárska zápisnica N
302/2003, zmluva o úvere. Súd poverením zo dňa 28.4.2003 poveril exekútora vykonaním exekúcie.

Dňa 22.11.2010 elektronickým podaním bol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu exekútora zo
dňa 18.11.2010, ku ktorému sa pôvodný exekútor vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.2.2011 a o
ktorom návrhu rozhodol exekučný súd uznesením č. 9Er/147/2003-15 zo dňa 3.4.2012, ktoré uznesenie
bolo následne doručené aj právnemu zástupcovi oprávneného dňa 20.4.2012.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení od 1.1.2009 do 31.12.2010 ( ďalej aj „ citovaného
zákona “ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v
mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone

verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.Podľa § 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, podľa tohto zákona

možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom,

je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému; ide o občianskoprávnu
zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o zodpovednosť objektívnu bez
zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti
je jednak nesprávny úradný postup súdu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne splnenie všetkých troch základných
predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého predpokladu, a to nesprávneho úradného postupu,
nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ak čo i len jeden z predpokladov
nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu nie je v konaní zistený a preukázaný, nedochádza k

vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a súd preto aj s prioritou na hospodárnosť
konania ďalšie predpoklady neskúma.

Citovaný zákon neobsahuje pojem nesprávneho úradného postupu, ktorým je porušenie pravidiel

predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup,
ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu
zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú
a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym

úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie
rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát
podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v
príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda nesprávny
úradný postup bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V § 19 ods. 1 veta prvá citovaného
zákona je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel. Citovaný
zákon však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným

postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje Občiansky zákonník. Podľa § 106 ods. 1, 2, OZ právo
na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví. Citovaný zákon nič nemení na všeobecnej podstate premlčania, ktorá účastníkovi, v neprospech

ktorého bola vznesená dôvodná námietka premlčania, prináša nepriaznivý dôsledok v podobe zániku
nároku. Ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej citovaného zákona neuvádza ako predpoklad počiatku
plynutia premlčacej doby vedomosť poškodeného o tom, kto sa škodu zodpovedá, prípadne ktorý orgán
štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ustanovenie § 106 ods. 1 OZ ) a to z toho dôvodu, že subjektomzodpovedným podľa citovaného zákona je vždy štát. U nárokov zodpovednosti za nesprávny úradný
postup sa uplatňuje iba jediná a to subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 19 ods.
1 veta prvá citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody

dozvedel, teda kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej
rozsah. Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody sa vyžaduje aj pri nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa § 15 a nasledujúci citovaného zákona.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Navrhovateľ požaduje od odporcu
náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 885,12
eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nemal vydať uznesenie
o zmene súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu
exekútora oprávneným. Súd konštatuje, že o návrhu na zmenu exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenej 30 dňovej lehote, ktorá uplynula dňom 22.12.2010. Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty

sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd
poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v
zákonomustanovenýchlehotách(nálezÚstavnéhosúduSRz7.mája2013,sp.zn.IV.ÚS471/2012-75).
Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce

prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48ods.
2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej
veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku
ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v
zákonom ustanovených lehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol,

že pojem „zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem v „primeranej
lehote" obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať
len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného
štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že exekučným titulom v
exekúcii bola notárska zápisnica a s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného

poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať. Lehota 30 dní na preskúmanie návrhu na zmenu exekútora v § 44 ods. 7 Exekučného
poriadku platného od 1.9.2005, resp. v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006 je
extrémne krátka na to, aby exekučný súd návrh na zmenu exekútora v spojitosti s priloženými listinami
nachádzajúcimi sa v spise náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov

vedenia exekúcie a získal všetky potrebné podklady pre rozhodnutie o zmene exekútora vrátane
vyjadrenia pôvodného exekútora a predloženia vyčíslenia trov exekúcie potrebného pre rozhodnutie
súdu. Pokiaľ oprávnený označí za exekučný titul Notársku zápisnicu, je exekučný súd počas celého
exekučného konania oprávnený a zároveň povinný skúmať, či táto spĺňa náležitosti podľa § 47 zákona č.
323/1992 Zb. (Notárskeho poriadku) v súvislosti s § 41 zákona č. 233/1995 Z.z (Exekučného poriadku)

(s poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. Cdo 143/2011 z 18. 12. 2012 a uznesenie Ústavného
súdu SR z 12.5.2011 č.k. IV. ÚS 181/2011-16) a § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Je
oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť a vykonateľnosť notárskej zápisnice
a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor notárskej zápisnice so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. neprípustnosť exekúcie. Takýmto postupom

exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp.
zn. 6Cdo1/2012 z 21. 03. 2012). Z vyššie uvedených dôvodov súd uvádza, že postup exekučného
súdu vzhľadom na osobitný charakter exekučného konania, nie je možné považovať za nesprávny
úradný postup. Z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z
vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR uvedenej v predchádzajúcej časti odôvodnenia

vyplývaoprávnenieexekučnémusúduskúmať,činotárskazápisnica popriinýchnáležitostiachobsahuje
súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou, pri ktorej si exekučný súd vyhodnocuje jej prípadnú
neplatnosť. Napokon exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 3.4.2012 o zamietnutí návrhu na zmenu
exekútora, vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil z dôvodu, že
po preskúmaní exekučného titulu bolo zistené, že predmetná Notárska zápisnica nebola podpísaná

oprávnenou osobou . Súčasťou exekučného spisu Okresného súdu Komárno 9Er 147/2003 je aj zmluva
o úvere zo dňa 2.12.2002 uzatvorená medzi oprávneným (navrhovateľom) a povinným, keď exekučný
súd bol oprávnený skúmať exekučný titul aj vo vzťahu k zmluve o úvere a zároveň brať do úvahy
ustanovenia Notárskeho poriadku. Súd opakuje, že obzvlášť pri spotrebiteľských veciach, je 30 dňoválehota na rozhodnutie v exekučných veciach, vrátane rozhodovania o návrhu na zmenu exekútora
mimoriadne krátka na to, aby exekučný súd návrh a obsah spisového materiálu, ktorého súčasťou je
aj notárska zápisnica, náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia

exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený prvý predpoklad
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný
postup. V záujme hospodárnosti konania sa súd ďalším predpokladom, ktorým je existencia škody vôbec
nezaoberal. Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup zistený nebol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi úspešnému v konaní
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli
splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého
stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát
rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom

navrhovaným
odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za
bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že
na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom
sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.