Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžr/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200425
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7013200425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a

členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľa: D.,
bytom X. X, M., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Sitárom, Zvonárska 8, Košice, proti odporcovi:
Okresný úrad Košice, odbor pozemkový a lesný, Popradská 78, Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Košiciach, Odbor prvostupňového rozhodovania z 29.
januára 2013, č. 503/2/2013-Kl, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 21. januára 2014, č. k. 2Sp/15/2013-16, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21. januára 2014, č. k.

2Sp/15/2013-16, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie právneho
predchodcu odporcu z 29.01.2013, č. 503/2/2013-Kl, ktorým bolo vo veci žiadateľa (navrhovateľa)
rozhodnuté tak, že nespĺňa podmienky § 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon“)

a nevracia sa mu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pôvodne zapísaným v pozemnoknižnej vložke
č. XXX, katastrálne územie Barca - XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a k nehnuteľnostiam, zapísaným
v pozemnoknižnej vložke č. XXX, katastrálne územie Barca v podiele 1. Žiadateľovi (navrhovateľovi)
nebolo priznané právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 zákona za pozemky, uvedené vyššie.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd sa nestotožnil s tvrdeniami navrhovateľa, ktorý

svoje právo na navrátenie vlastníctva uplatňoval ako závetný dedič po J., ktorý mal byť vlastníkom
poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahovala výnimka z konfiškácie majetku pozemnoknižnej
vlastníčky G., rod. X., matky poručiteľa, zapísaných v pozemnoknižných vložkách č. XXX a XXX,
kat. úz. Barca. Krajský súd vyslovil záver, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že právny
predchodca navrhovateľa nadobudol do vlastníctva v tom čase relevantným spôsobom 50 hektárov
poľnohospodárskej pôdy. Navrhovateľ nevedel konkrétne označiť, ktoré nehnuteľnosti jeho právny
predchodca užíval, resp. mal vo vlastníctve. V oboch pozemnoknižných vložkách je poznamenaná

konfiškácia pre majetok G. v celosti a je pravdepodobné, že revízne rozhodnutia neboli príslušnými
rozhodnutiami realizované. Preto krajský súd posúdil rozhodnutie právneho predchodcu odporcu, ktorý
rozhodol, že navrhovateľ nespĺňa podmienky zákona uvedené v § 2 ods. 2 za správne a neodporujúce
zákonu.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť, napadnuté rozhodnutie
právneho predchodcu odporcu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie

právneho predchodcu odporcu nie je v súlade so zákonom, pretože podľa ustálenej súdnej praxe
ku prechodu vlastníckeho práva na štát postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. nedošlo zápisom v
pozemkovej knihe ale dňom faktického prevzatia nehnuteľnosti štátom alebo inou právnickou osobou
(4Cdo/180/2009). Poukázal na ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 142/1947 Zb., podľa ktorého zo
zbytkových statkov, ktoré už neboli vo vlastníctve pôvodného nadobúdateľa alebo jeho dedičov, sa

ponechá vlastníkovi na jeho žiadosť pôda vo výmere 50 ha. Uviedol, že z citovaného ustanovenia
zákona, na základe ktorého malo dôjsť k zápisu vlastníctva na čsl. štát na návrh Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vyplýva, že v čase podania žiadosti už žiadateľ nebol
vlastníkom konfiškovaných nehnuteľností a nemusel byť osobou totožnou s pôvodným nadobúdateľom,
napr. jeho dedičom a tiež, že rovnako ako pri nadobúdaní vlastníctva štátom, nemuselo dôjsť k
pozemnoknižnému zápisu. Mal za to, že je nesporné, že došlo k „ponechaniu“ výmery 50 ha J.. Tvrdil,

že zo skutočnosti, že k realizácii vykonaním geometrického plánu, vytvoreniu nových pozemnoknižných
telies a ich zápisu do pozemkovej knihy nedošlo, nemožno vyvodiť záver v tom zmysle, ako to urobil
odporca a krajský súd. Ďalej uviedol, že tak pôvodný nadobúdateľ ako aj osoba, ktorej bol majetok v
rozsahu 50 ha ponechaný, boli osoby rasovo prenasledované. Preto došlo ku konaniu a zápisom nie
podľa ustanovení pôvodne uplatňovaných právnych predpisov (napr. nar. SNR 104/1945 Zb. a 64/1946

Zb.) ale podľa ustanovení zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, pričom došlo k
porušeniu povinnosti uvedenej v § 6 ods. 4, resp. k opomenutiu rešpektovať takýto postup. Osobou,
ktorej práv sa tieto skutočnosti dotýkajú, nebol teda pôvodný nadobúdateľ ale J., ktorého právoplatným
závetným dedičom je navrhovateľ.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, že podľa kópií
pozemnoknižných vložiek číslo XXX a číslo XXX, kat. úz. Barca bola podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností G. rod. X. v 1/4. Podľa rozhodnutia konfiškačnej komisie III., zriadenej podľa nar. č.
104/1945Zb.vznenínar.č.64/1946Zb.nar.SNRč.100/46-VIIzodňa27.11.1946bolpoľnohospodársky
majetokvkat.úz.Barcavd.G.konfiškovaný.Súčasnekomisiaudelilavýnimkuvprospechjejsynaočom

bolovydanérozhodnutieč.92/46-VIIzodňa27.11.1946,vktoromuvoľňujepreR.zpoľnohospodárskeho
majetku zapísaného v PKV 118 a PKV 838 nachádzajúceho sa v kat. úz. Barca 50 ha spod konfiškácie. V
revíznom rozhodnutí č. 2110/47-VI/1/B zo dňa 08.07.1947 a opravnom revíznom rozhodnutí č. 6144/47-
VI/1-B/II zo dňa 13.09.1947 Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave sa
konštatuje, že sa konfiškujú nehnuteľnosti v PKV 118 a PKV 838 kat. úz. Barca nad výmeru 50

ha a k nehnuteľnostiam do výmery 50 ha bude vložené vlastnícke právo na R.. Šetrením v katastri
nehnuteľností, v pozemkovej knihe ako aj v Slovenskom národnom archíve Ministerstva vnútra SR
odporca (resp. jeho právny predchodca) zistil, že k prechodu vlastníckeho práva na syna pôvodnej
vlastníčky J. nedošlo. Na základe toho dospel k záveru, že zánik vlastníckeho práva bol podľa
návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 12.12.1947, č. 4514/47, kde

nehnuteľnosti patriace vd. G. rod. X. boli konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. v znení
nar. č. 64/1946 Zb. SNR pre účely pozemkovej reformy v celosti. Zápis v pozemnoknižnej vložke bol
vykonaný dňa 17.12.1947 pod č. d. 5316. Formálne síce bolo konštatované vyňatie z konfiškácie 50
ha pre syna G. R., avšak správnemu orgánu (odporcovi resp. jeho právnemu predchodcovi - ďalej
len správny orgán) nebola predložená žiadna relevantná listina, ktorá by poukazovala na reálny zápis

vlastníckeho práva na R.. Vlastníctvo R. nie je zapísané ani v predmetných pozemnoknižných vložkách
a to ani ako zápis č. d., podľa ktorého by sa odpísali parcely pre nového vlastníka R. v samostatnej
pozemnoknižnej vložke. Vo všetkých dokladoch, ktoré si správny orgán zaobstaral, resp. do ktorých
nahliadol v bádateľni štátneho archívu bolo konštatované konfiškovanie majetku vdove G. a následné
rozdelenie v rámci prídelového konania, resp. predaj jej pôvodných parciel. Správa katastra Košice v

pozemkovej knihe eviduje, tzv. Menný register, kde sú evidovaní vlastníci v jednotlivých katastrálnych
územiach s uvedením ich majetku. Lustráciou v uvedenom mennom registri správny orgán zistil, že
meno R. sa v ňom nenachádza, čo tiež potvrdzuje skutočnosť, že menovaný sa nikdy reálne nestal
vlastníkom nehnuteľností po svojej matke G., pričom zápisy v pozemkovej knihe sa vykonávali až do
roku 1964. Žiadateľ (navrhovateľ) D. je právnym nástupcom (dedičom zo závetu) J., syna pôvodnej

vlastníčkyG.rodX..Niejezávetnýmdedičompôvodnejvlastníčkyaniejesňouanivinompríbuzenskom
pomere ustanovenom zákonom (dieťa, manžel, rodič, súrodenec, dieťa súrodenca), bolo rozhodnuté,
že nespĺňa podmienky § 2 zákona. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa poukazuje na § 6 ods. 4
zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy a vyvodzuje z neho určité závery, zároveňale konštatuje, že pôvodne bol predmet reštitučných nárokov konfiškovaný ako majetok zradcov a
kolaborantov nariadením č. 104/1945 Sb. v znení nar. č. 64/1946 Sb., odporca poukazuje na ust. § 16
ods. 1 písm. b/ zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, podľa ktorého sa ustanovenia

tohto zákona nevzťahujú na pôdu konfiškovanú podľa dekrétu č. 12/1945 Zb. dekrétu prezidenta
republiky zo dňa 25.10.1945, č. 108 Zb., o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej
obnovy, alebo podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia č. 64/1946 Zb. Konštatácia, že J.
bolo ponechaných 50 ha je z pohľadu reštitučného konania nevykonateľné. Nadobúdanie vlastníckeho
práva je možné iba k presne špecifikovanej nehnuteľnosti (katastrálne územie, číslo parcely, číslo

pozemnoknižnej vložky, výmera a podiel).

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolací(§10ods.2,§246cods.1prvávetaOSP)preskúmal
napadnutýrozsudokakoajkonanie,ktorémupredchádzalo.Dospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľa
nie je dôvodné. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá
veta v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP).

Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá a § 211 ods. 2 OSP).

V danej veci príslušný orgán rozhodol o uplatnenom nároku navrhovateľa v zmysle zákona č. 503/2003

Z. z. tak, že tak, že nespĺňa podmienky § 2 zákona a nevracia sa mu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
pôvodne zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. XXX, katastrálne územie Barca - XXX, XXX, XXX/
X, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/
XX, XXX/XX a k nehnuteľnostiam, zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. XXX, katastrálne územie
Barca v podiele 1; žiadateľovi (navrhovateľovi) nebolo priznané právo na náhradu za pozemky podľa

§ 6 ods. 2 a 3 zákona s odôvodnením, že nie je závetným dedičom pôvodnej vlastníčky a nie je ani
v inom príbuzenskom pomere, ustanovenom zákonom. Krajský súd rozhodnutie správneho orgánu
potvrdil. Rozhodnutie správneho orgánu, ktorým rozhodol, že navrhovateľ nespĺňa podmienky zákona
uvedené v § 2 ods. 2, posúdil ako správne a neodporujúce zákonu. Vyslovil záver, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa nadobudol do vlastníctva v tom

čase relevantným spôsobom 50 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Navrhovateľ nevedel konkrétne
označiť, ktoré nehnuteľnosti jeho právny predchodca užíval, resp. mal vo vlastníctve. V oboch
pozemnoknižných vložkách je poznamenaná konfiškácia pre majetok G. v celosti a je pravdepodobné,
že revízne rozhodnutia neboli príslušnými rozhodnutiami realizované.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danej veci v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku krajského súdu a preto jeho dôvody nebude neopakovať (§ 219 ods. 2 OSP v
znení od 15.10.2008, od účinnosti novely - zákona č. 384/2008 Z. z.). V danom konaní sa nepodarilo
preukázať zápisom v pozemkovej knihe (do 01.01.1951 platil intabulačný princíp - zápisy v pozemkovej
knihe mali konštitučný charakter), ani relevantnou listinou (od 01.01.1951 do 01.04.1964 mali zápisy

v pozemkovej knihe deklaratórny charakter), že právny predchodca navrhovateľa sa stal vlastníkom
(časti) nehnuteľností, pôvodne zapísaných v pozemnoknižných vložkách č. XXX a č. XXX, kat. úz.
Barca. Nie je závetným dedičom pôvodnej vlastníčky a nie je s ňou ani v inom príbuzenskom pomere
ustanovenom zákonom (dieťa, manžel, rodič, súrodenec, dieťa súrodenca), správne bolo rozhodnuté,
že nespĺňa podmienky § 2 zákona.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci bol
dostatočne zistený skutkový stav a bol z neho vyvodený správny právny záver. Z dôvodov, uvedených
vyššie preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil,
viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods.

2 v spojení s § 250l ods. 2 OSP).

Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdsozreteľomnavýsledokodvolaciehokonania
podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP, keďže navrhovateľ nemal úspech ani
v odvolacom konaní a odporcovi nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.