Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/10/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114222092
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114222092.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky: T. K., nar. X. X. XXXX,
bytom W. XXX, t.č. J. R. K., F. XXXX/XX, zastúpenej spoločnosťou STEHURA & partners, v.o.s. so sídlom
Čadca, Fraňa Kráľa 2080, IČO: 47 246 863 proti odporcovi: K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX,
t.č. V., V. XXX/XX u K. H., Česká republika, zastúpenému JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou
so sídlom U., J. K. XX, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k
maloletým deťom K. K., nar. XX. X. XXXX, T. K., nar. X. X. XXXX a T. K., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeným
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto,
na odvolanie rodičov maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/152/2014-153 zo
dňa 1. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom na maloleté deti m e n í tak, že otec j e p o v
i n n ý platiť na maloletého K. K. výživné vo výške 85,- eur mesačne, na maloletého T. K. výživné vo
výške 70,- eur mesačne, na maloletú T. K. výživné vo výške 70,- eur mesačne, k rukám matky do 15.
dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozvodu.

V ostatných výrokoch, odvolaním nenapadnutých, o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozviedol manželstvo účastníkov, maloleté deti zveril do
osobnej starostlivosti matke, ktorú poveril ich zastupovaním a spravovaním majetku, otcovi určil na čas
po rozvode výživné po 100,- eur na každé dieťa, ďalším výrokom neupravil styk otca s maloletými deťmi
a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na § 22, § 23, § 24, § 25, § 31, § 62 a § 75 Zákona o rodine,
pričom konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj spoločenský účel. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal najmä z ust. § 62 Zákona
o rodine. Do úvahy bral odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Pri
úprave styku vychádzal z toho, že rodičia sa styku nebránia a otec má možnosť neobmedzene sa s
deťmi stretávať.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcov čo do výroku o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti podali odvolanie obaja účastníci konania.
Navrhovateľka prostredníctvom zástupcu žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového
súdu v napadnutej časti a výživné stanovil vo výške navrhovanej v návrhu (180,-, 160,- a 150,- eur) s

odôvodnením, že výživné stanovené otcovi maloletých detí je nízke a nediferencuje potreby vzhľadom
na ich vek, zdravotný stav a pod.. Poukazovala na to, že sa fyzicky stará o deti, zabezpečuje ich základné
životné potreby, pričom jej príjem neumožňuje v plnej výške tieto potreby zabezpečiť. Prvostupňový
súd sa podľa nej neriadil zákonnými ustanoveniami upravujúcimi stanovenie vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletým deťom. Otec maloletých detí opustil spoločnú domácnosť, odsťahoval sa k svojej
partnerke do Čiech. Starostlivosť o deti po jeho odchode, ako aj splácanie pôžičiek, ostalo len na nej.
Otec detí je fyzicky zdravý, býva v oblasti, kde je dostatok pracovných príležitostí a je v jeho možnostiach
zabezpečovať potreby detí.
Otec maloletých detí vo svojom odvolaní naopak žiadal výrok o výživnom zmeniť tak, že súd ho zaviaže
na nižšie výživné vo výške po 50,- eur mesačne na každé dieťa. Dôvodil tým, že riadne pracuje, vykonáva
prácu tesára, čo je fyzicky náročné, je primerane ohodnotený štandardným príjmom vo výške približne
14 200,- Kč mesačne, čo je v prepočte okolo 522,- eur. Tiež si musí zabezpečiť bývanie, stravovanie,
platiť cestovné do práce, ako aj ostatné základné potreby. Pri stanovenej výške výživného 100,- eur na
každé dieťa nie je schopný takéto výživné platiť, nieto ešte zaplatiť aj zameškané výživné, ktoré mu súd
v konaní do rozvodu manželstva vyčíslil.

Opatrovník maloletých detí uviedol, že so stanoveným výživným súhlasí, mal za to, že boli zohľadnené
preukázané potreby maloletých detí, ako i zárobkové a majetkové možnosti a schopnosti rodičov.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a
rozsudok prvostupňového súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v
napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V odvolaním
nenapadnutých výrokoch ponechal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

Z obsahu spisu a preskúmavaného rozsudku mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľka podala
návrh na rozvod manželstva, čomu súd vyhovel, manželstvo rozviedol a upravil práva a povinnosti
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Odvolaním bol napadnutý výrok, ktorý stanovil odporcovi
povinnosť platiť výživné na maloleté deti, pričom tento napadli obaja účastníci s tým, že navrhovateľka
namietala nesprávnosť rozhodnutia tým, že bolo stanovené výživné nízkou sumou, naopak odporca
žiadal prvostupňovým súdom určené výživné určiť sumou nižšou. Prvostupňový súd riadnym spôsobom
zistil skutkový stav, ktorý medzi účastníkmi nebol sporný, pričom vychádzal zo zdokladovaných príjmov
oboch rodičov a mal preukázané, že matka maloletých detí dosahuje priemerný mesačný zárobok 619,-
eur v čistom, žije spolu s deťmi v trojizbovom byte u svojej matky, s ktorou sa podieľa na platení
nákladov na bývanie. Otec maloletých detí pracuje ako tesár v Českej republike, jeho príjem predstavuje
v čistom priemerne 14 202,- Kč po prepočte sumu 522,- eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti
s priateľkou, kde spoločne uhrádzajú náklady na bývanie. Maloletý K. navštevuje 1. ročník Stredného
odborného učilišťa strojárskeho v Kysuckom Novom Meste, maloletý T. navštevuje 8. ročník základnej
školy, maloletá T. 6. ročník základnej školy. Maloletým deťom sú zabezpečené bežné výdavky súvisiace
s prípravou na budúce povolanie, ako aj všetky ostatné náklady slúžiace na zabezpečenie základných
životných potrieb.

V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov.

V prípade rozvodu manželstva podľa § 113 ods. 1 O.s.p. je s konaním spojené aj konanie o úpravu
pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

V tomto smere postupoval prvostupňový súd správne, keď upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým
deťom, kde okrem iného určil aj výšku vyživovacej povinnosti tomu z rodičov, ktorému deti neboli zverené
do osobnej starostlivosti.

Pokiaľ ide však o rozsah vyživovacej povinnosti, má odvolací súd za to, že výživné nebolo určené
v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine v § 62 a v § 75. Odôvodnenosť potrieb
vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k
dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb je rôzna. Závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od

jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové
uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a pod.. Výživné pre dieťa teda
slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených
potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov
obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru
všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti
väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Na strane povinného (v tomto
prípade otca maloletých detí) sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosť
daná telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Subjektívne schopnosti sa však
môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce,
miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom
povolaní.

V danom prípade je nepochybné, že maloleté deti sú v plnej miere odkázané na výživu a starostlivosť
zo strany rodičov. Vo vzťahu k otcovi maloletých detí je zrejmé, že tento sa nevyhýba zaradeniu do
pracovného procesu, prispieva výživné na maloleté deti a vykonáva prácu primeranú svojmu vzdelaniu
a nadobudnutým zručnostiam. Tiež má výdavky so zabezpečením bývania, stravovania, ošatením,
cestovaním do práce, ako aj ostatnými základnými životnými potrebami. V tomto prípade má vyživovaciu
povinnosť aj matka maloletých detí, ktorá dosahuje vyšší príjem ako ich otec, aj keď, ako správne na to
poukázal aj prvostupňový súd, časť potrieb maloletých detí zabezpečuje osobnou starostlivosťou.

S poukazom na všetky vyššie uvedené závery odvolací súd za primerané považoval stanovenie
vyživovacej povinnosti vo výške 85,- eur na maloletého K. a po 70,- eur na maloletého T. a maloletú
T. mesačne. Z príjmu dosahovaného otcom vo výške približne 522,- eur mesačne predstavuje výživné
v sume 225,- eur okolo 43 %. Po zaplatení výživného zostane otcovi na jeho potreby suma 297,- eur.
Pri príjme matky detí 619,- eur spolu s výživným a prídavkami na deti je tento príjem okolo 910,- eur
mesačne a na jednu osobu tak pripadne 227,- eur. Deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou (a starou
matkou), preto náklady na bývanie nemá každé dieťa zvlášť. Z týchto úvah vychádzal súd pri stanovení
výšky výživného, a preto napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko to neodôvodňovali
okolnosti prípadu, ani pomery účastníkov.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.