Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/138/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213190
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213190.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, konajúci prostredníctvom
advokáta konateľa Doc. JUDr. Branislava Fridricha PhD., proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh, ktorým sa domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s poukazom na nesprávny úradný postup Okresného súdu v Žiari
nad Hronom v súvislosti s vykonávaním exekúcie.

Súd v danej veci určil termín pojednávania na deň 20.4.2016. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa
na pojednávanie nedostavili. Predvolanie im bolo riadne doručené, a to navrhovateľovi dňa 14.3.2016
a právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 14.3.2016. Z uvedeného je zrejmé, že od doručenia súdnej
zásielky do termínu pojednávania bola doba cca vyše jedného mesiaca. Právny zástupca navrhovateľa
doručil súdu podanie dňa 15.4.2016, ktorým požiadal o prerušenie konania. Následne súdu oznámil, že
došlo k administratívnemu pochybeniu a uvedené podanie treba považovať za bezpredmetné. Obročiť
pojednávanie nežiadal.

Na pojednávanie sa nedostavil odporca, doručenie mal riadne vykázané, súdu doručil písomné
ospravedlnenie s poukazom na hospodárnosť konania. Poukázal na svoje vyjadrenie v danej veci. Súd
konal v neprítomnosti účastníkov konania.

Navrhovateľ v podanom návrhu poukázal na to, že sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Poukázal na to, že navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený
subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania
zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6360272
dlžníčkou B. Š.. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej úpravy, obsiahnutej v Exekučnom poriadku,
najmä podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, pritom ho požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ v návrhu konštatoval, že exekučný súd

poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Navrhovateľ pre obavy o
právny a faktický osud pohľadávky, nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy
udelené poverenie na vykonanie exekúcie spísal dňa 2.9.2010 a podal postupom podľa § 44 ods.
8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd
mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda že dôjde k
reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ poukázal na
to, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.
Tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že by k vydaniu rozhodnutia o zmene
exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Zároveň uviedol, že navrhovateľ sa dozvedel o všetkých
okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody po
doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 5.4.2012 o zmene súdneho exekútora. Navrhovateľ si z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žiadal priznať majetkovú škodu vo výške 175 €, ktorá predstavovala
náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom. Suma pozostáva z platby na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, na udržiavanie a
správu informačného systému sumou 40 € a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom vo výške 50 €. Ďalej sumu tvorí suma 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií,
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania. Navrhovateľ ďalej žiadal priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie, porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na
prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Z titulu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil sumu 1051,08 €.
Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania
činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,88 € za
rok. V danej veci bol exekučný súd podľa názoru navrhovateľa nečinný viac ako 581 dní. Navrhovateľ
žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe veci tak, že odporca je zodpovedný za škodu,
ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Žiari nad Hronom,
pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6360272 v
zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a následne žiadal rozhodnúť rozsudkom, v zmysle ktorého žiadal
zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 1051,08 €.

Odporca súdu doručil písomné vyjadrenie v danej veci, z ktorého obsahu okrem iného je zrejmé, že návrh
žiada zamietnuť ako nedôvodný. Odporca poukázal na to, že v konkrétnej veci nie sú splnené procesné
podmienky, pričom konanie vykazuje nedostatky a za nedostatok sa považuje aj zmätočnosť konania.
Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporca ďalej poukázal na
to, že mu nie je zrejmý ani titul nároku na náhradu škody. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že dňa
23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody.
Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je
zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Odporca poukázal na to, že
pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č.
514/2003 Z. z., v znení Zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné
vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy,
potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladanej týmto ustanovením, nepredložil. Odporca pripustil,
že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu,
avšak najmä v tých prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť.
Odporca poukázal na to, že pri konaní o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu
škody sa vychádzať len z existencie prieťahov v súdnom konaní s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2

Zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca v písomnom vyjadrení konštatoval aj tú skutočnosť, že navrhovateľ
nepreukázal vznik škody ani výšku škody. Zdôraznila aj nedostatok príčinnej súvislosti ako ďalšieho
predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci:
a/ nezákonným rozhodnutím
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona, účinného do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona, účinného v čase vzniku škody, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 toho istého zákona súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods.8 zároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba bola na súd doručená skôr
než uplynula lehote šesť mesiacov na predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 Zákona č. 514/2003
Z. z. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nepovažuje návrh navrhovateľa za návrh predčasne podaný.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 175 € a z titulu
nemajetkovej ujmy 1051,08 € z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote. Nesprávnym úradným postupom v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov konaní, najmä jeho nesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj
opomenutie urobiť úkon alebo opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rovnako
nesprávnym úradným postupom je aj nevydanie rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, a to z pripojeného spisu Okresného súdu v Žiari nad
Hronom sp. zn. 14Er 950/2006, že súdny exekútor Bc. Ján Debnár doručil na tunajší súd dňa 27.4.2006
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti
povinnej B. Š., X. Ž.N. B. V., U. XXX/XXX, na vymáhanie sumy 9.000,-Sk s prísl. Okresný súd v Žiari
nad Hronom vydal poverenie dňa 5.5.2006 a v danej veci na vymoženie uloženej povinnosti poveril

súdneho exekútora Bc. Jána Debnára. Oprávnený, v danej veci POHOTOVOSŤ, s.r.o., doručil súdu
dňa 6.9.2010 návrh na zmenu exekútora. Okresný súd v Žiari nad Hronom rozhodol uznesením dňa
5.4.2012 o návrhu na zmenu exekútora tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Súd musel vykonať šetrenie pobytu povinnej,
nakoľko nepreberala súdne zásielky. Krajský súd v Banskej Bystrici vrátil spis bez rozhodnutia s tým, že
je nutné ešte rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora, aj keď bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú
a zastavená. Okresný súd v Žiari nad Hronom následne uznesením zo dňa 3.12.2012 rozhodol tak, že
návrhu na zmenu exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého.

Súd zistil, že v danej veci o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo síce rozhodnuté v 30-
dňovej lehote, avšak treba poukázať na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán
dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR zo 7.5.2013, sp.
zn. IV US 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom
ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne
okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle
citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne
nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (napr. nález I US 86/02). Ústavný súd už v tejto
súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy (obdobne aj pojem v
„primeranej lehote“, obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho ktorého úkonu súdu,
alebo iného štátneho orgánu (I US 70/02). Všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora
je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora Súd sa musí zároveň oboznámiť vo všetkými
listinami v spise a posúdiť, či nie je dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Z pripojeného
exekučného spisu tak, ako je vyššie konštatované, súd zistil, že návrh na zmenu exekútora bol podaný
6.9.2010. Súd sa oboznámil s notárskou zápisnicou, vyhotovenou notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačkom
N 6857/2005, Nz 66662/2005, súd sa oboznámil so Zmluvou o úvere, uzavretou medzi oprávneným
a povinnou zo dňa 2.8.2005, ako aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Súd následne
vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať a
zastavil ju. Súd rozhodol v danej veci dňa 5.4.2012. Súd musel následne vykonať rozsiahle šetrenie
pobytu povinnej. Na základe podaného odvolania oprávneným, odvolací súd vyslovil právny názor,
že pred rozhodnutím odvolacieho súdu, je potrebné rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora. Spis
sa z odvolacieho súdu vrátil dňa 30.11.2012. O návrhu na zmenu súdneho exekútora súd rozhodol
uznesením zo dňa 3.12.2012.

Z vyššie uvedeného súd má za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného o zmenu
súdneho exekútora konal bez zbytočných prieťahov na jeho strane, súd nevzhliadol žiadne prieťahy
v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný postup. Navrhovateľ ako
oprávnený v exekučných veciach podával v rovnakom čase hromadne návrhy na zmenu exekútorov,
pričom v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom k tomu musel počítať
i s určitým technicko-administratívnym zdržaním. V roku 2010 napadlo na tunajší súdu v agende
Er 6360 vecí, v roku 2011 napadlo 10.033 vecí pričom tieto veci v uvedenom čase vybavovali len
piati sudcovia, ktorí okrem toho vybavovali aj inú agendu. V roku 2012 napadlo 10.482 vecí, agendu
vybavovalo deväť sudcov, ktorý ale vybavovali aj ďalšiu agendu. Okrem toho boli súdu doručované aj
návrhy na iné procesné úkony. Súd poukazuje aj ma to, že účinky pôvodného návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie a udeleného poverenia na vykonanie exekúcie zostalo zachované aj po podaní
návrhu na zmenu exekútora a pôvodný súdny exekútor mohol a mal pokračovať vo vykonávaní exekúcie
v prospech oprávneného až do právoplatného rozhodnutia exekučného súdu o návrhu na zmenu
exekútora, , keď táto skutočnosť vylučuje vznik materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane
oprávneného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.

Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva navrhovateľa, nie
je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky nemajetkovej ujmy, uvedené v § 17
ods. 3 Zákona č. 514/2003. Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu
nemajetkovej ujmy priznal a odôvodňoval by jej výšku. Nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal jeden
z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu, spôsobenú pri výkone

verejnej moci (t. j. nesprávny úradný postup exekučného súdu) v súlade so zásadou hospodárnosti
konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody
a nemajetkovej ujmy (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 668/2014 zo dňa
17.12.2014).

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal. Odporca, ktorý nebol zastúpený advokátom,
si náhradu trov konania uplatnil vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, preto mal súd povinnosť
rozhodnúť o trovách konania. Odporca si trovy konania nevyčíslil, z obsahu spisu žiadne trovy konania
odporcu nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.