Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18Cpr/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312210577
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8312210577.10

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci navrhovateľky Ing. E. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, Q., právne zastúpenej JUDr. Ján Vrba, advokát so sídlom Námestie
slobody 2, Humenné, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Humenné, Námestie
slobody 58, Humenné, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 29.06.2012 je neplatné a že pracovný
pomer medzi účastníkmi konania trvá.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 31.05.1999 uzavrela s odporcom pracovnú zmluvu na základe ktorej
pracovala ako referent vymáhania pohľadávok, referent výberu poistného, vedúca referátu vymáhania
pohľadávok, riaditeľka pobočky Sociálnej poisťovne a od 10.01.2011 pracovala ako vedúca oddelenia
dôchodkového poistenia. Dňa 29.06.2012 odporca s navrhovateľkou okamžite ukončil pracovný pomer
podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. z dôvodu závažného porušenia pracovnej

disciplíny. Závažné porušenie pracovnej disciplíny malo spočívať v tom, že navrhovateľka ako
zamestnankyňa odporcu v kancelárii MUDr. E. F., tomuto údajne mala poskytnúť úplatok za doposiaľ
nezistenú osobu. Navrhovateľka je toho názoru, že v danom prípade nebol splnený dôvod na skončenie
pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ zákona č.
311/2001Z.z.To,ževočinavrhovateľkebolozačatétrestnéstíhanie,nemôžebyťpodnetompreokamžité
skončenie pracovného pomeru. Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vyslovená

vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné stíhanie hľadieť, ako by bol vinný. Bola toho názoru,
že odporca s ňou neoprávnene ukončil pracovný pomer, nesúhlasila s dôvodmi výpovede. Odporca
mal konať nestranne, bez ohľadu na svoje subjektívne presvedčenie, keďže platí prezumpcia neviny.
Výpovedné dôvody sú nepravdivé, neopodstatnené, vykonštruované a zavádzajúce. Navrhovateľka
si dlhé roky poctivo plnila svoje pracovné povinnosti, nedopustila sa žiadneho porušenia pracovnej
disciplíny, ani spáchania trestného činu a tým nebol daný dôvod na okamžité ukončenie pracovného

pomeru.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.08.2012. Uviedol, že konaním
navrhovateľky vymedzenom v okamžitom skončení pracovného pomeru, došlo k porušeniu povinností
zamestnanca vykonávajúceho práce vo verejnom zaujme v súlade so zákonom č. 552/2003 Z. z. o
výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov s dôrazom na dodržiavanie § 8 ods.

2 písm. c) tohto zákona a dodržiavanie Etického kódexu Sociálnej poisťovne, najmä článku 7 ods.
2 písm. b) a c). Tieto porušenia právnych predpisov a vnútorných predpisov Sociálnej poisťovne bolinatoľko vážne, že ďalší výkon práce zo strany navrhovateľky by vážne ohrozoval dôležitý záujem jej
zamestnávateľa, ktorý spočíva v tom, aby jeho zamestnanci boli pri výkone prác vo verejnom záujme
mimo akéhokoľvek podozrenia z korupčného správania, ktoré bolo zo strany odporcu aj preukázané

(priznanie MUDr. F.). Závažnosť skutku navrhovateľky zvyšovalo aj jej vtedajšie postavenie vedúcej
dôchodkového oddelenia a v nedávnej minulosti bola aj riaditeľkou Sociálna poisťovne, pobočka
Humenné. Poukázal aj na tú skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou
nebolo v zmysle § 68 ods. 1 písm. a) ale v zmysle § 68 ods. 1 písm. b), teda z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny, čo mal odporca za dostatočne preukázané z priznania sa MUDr. E.

F., ktorý bol za skutok prijímania úplatku od navrhovateľky právoplatne odsúdený. Na základe vyššie
uvedeného považoval okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 29. júna 2012 s navrhovateľkou
za platné a preto navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, a to okamžitým
skončením pracovného pomeru zo dňa 29.06.2012, rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v T.

č.k. T.-XT/XX/XXXX-XX zo dňa 07.06.2012, Etickým kódexom Sociálnej poisťovne, oznámením Prezídia
Policajného zboru, úradu boja proti korupcii adresovaným odporcovi zo dňa 04.06.2012, rozhodnutím
- oznámením o dočasnom prerušení výkonu práce zo dňa 06.06.2012, obžalobou Úradu špeciálnej
prokuratúry na navrhovateľku z 13.08.2012, rozsudkom špecializovaného trestného súdu č.k. F. - XT/
XX/XXXX-123 zo dňa 05.12.2012, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XTo/X/

XXXX zo dňa 14.05.2013 a sp. zn. XTdoV/X/XXXX zo dňa 30.09.2014, výsluchom účastníkov konania,
a zistil tento skutkový stav:

Odporca okamžitým skončením pracovného pomeru č. XX-XX/XXXX-Q. zo dňa 29.06.2012, podľa §
68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou a to z dôvodu

závažného porušenia pracovnej disciplíny. Závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívalo v tom,
že ako zamestnankyňa Sociálnej poisťovne dňa 13.3.2012 v čase od 10.40 hod. do 10.50 hod. v
budove Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné v kancelárii MUDr. E. F., tomuto poskytla úplatok, za
doposiaľ nezistenú osobu, vo forme finančnej hotovosti najmenej 100 eur v súvislosti s posudzovaním
dlhodobo nepriaznivého stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 153 ods.

3 písm. a) zákona o sociálnom poistení. V tejto veci bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné dňa
4. júna 2012 doručené od mjr. Mgr. R. Q., vyšetrovateľa PZ, Úradu boja proti korupcii, odboru boja
proti korupcii Východ oznámenie, že v trestnej veci obvinených MUDr. E. F. a W. Č., stíhaných za
pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona, bolo dňa 25.4.2012 voči
navrhovateľke vznesené obvinenie podľa § 206/1 TP, a že je stíhaná za prečin podplácania podľa § 333

ods.1Trestnéhozákonaajepredpoklad,ževyšetrovaniebudeukončenénávrhomnapodanieobžaloby.
Taktiež vo výroku rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. T.- XT/XX/XXXX, ktorý
je právoplatný a vykonateľný dňom 7.6.2012, je uvedené, že MUDr. E. F. dňa 13.3.2012 v priestoroch
Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné od navrhovateľky prijal úplatok vo forme finančnej hotovosti
najmenej 100 eur a k tomuto skutku sa aj priznal. Týmto mal odporca za dostatočne preukázané, že

horeuvedenýmkonanímnavrhovateľkazávažneporušilapracovnúdisciplínu,atoporušenímpovinností
zamestnanca vykonávajúceho práce vo verejnom záujme v súlade so zákonom č. 552/2003 Z. z. o
výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov s dôrazom na dodržiavanie § 8 ods. 2
písm. c) tohto zákona a porušením dodržiavania Etického kódexu Sociálnej poisťovne.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (účinného ku dňu skončenia pracovného
pomeru) /ďalej len "Zákonník práce"/ môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol
právoplatneodsúdenýpreúmyselnýtrestnýčin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možnézameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 8 ods. 2 písm. c/ zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme zamestnanec
nesmie požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody alebo navádzať iného na poskytovanie darov
alebo iných výhod v súvislosti a pri výkone práce vo verejnom záujme; to neplatí, ak ide o dary alebo
iné výhody poskytované obvykle pri výkone práce vo verejnom záujme alebo na základe zákona alebo
zamestnávateľom.

Podľa Etického kódexu Sociálnej poisťovne zamestnanec má zakázané požadovať alebo prijímať
finančné dary alebo navádzať iného na poskytovanie finančných darov v súvislosti a pri výkone práce
vo verejnom záujme /čl. 7 ods. 1 písm. c/ bod 3/.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že

návrh navrhovateľky je nedôvodný a okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke dané
odporcom v súlade so zákonom a za splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok, ktoré zákon pre
platnosť tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru vyžaduje.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru

adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť
iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Platnosť právnych úkonov (vrátane

pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so
zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený (judikát NS SR 5 Cdo 74/2008).

Súd je okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom ako zamestnávateľom s navrhovateľkou ako
zamestnancom povinný preskúmať z hľadiska, či boli splnené všetky vyššie uvedené hmotnoprávne

podmienky skončenia pracovného pomeru, čo sa v tomto prípade stalo a zákonnosť postupu odporcu
pri okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou bola vykonaným dokazovaním v tomto
konaní preukázaná.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca ako zamestnávateľ písomným

spôsobom okamžite skončil pracovný pomer so svojím zamestnancom, t. j. navrhovateľkou okamžitým
skončením pracovného pomeru zo dňa 29.06.2012. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru zamestnávateľom bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom, a to tým, že dňa
13.03.2012 v čase od 10.40 hod. do 10.50 hod. v budove Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, v
kancelárii MUDr. E. F., tomuto mala poskytnúť úplatok, za doposiaľ nezistenú osobu, vo forme finančnej

hotovosti najmenej 100 eur v súvislosti s posudzovaním dlhodobo nepriaznivého stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení. Je
teda zrejmé, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol vymedzený dostatočne určite a
zrozumiteľne.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim
z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi, pracovným
poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť
porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené

(aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Porušenie pracovnej disciplíny
najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Tieto
pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník
práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia

pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností
a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob
a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo,dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a
pod. (judikát NS SR 5 Cdo 74/2008).

Pokiaľ ide o skutočnosť, či boli dané skutkové dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, a
teda či došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, súd má za to, že k závažnému porušeniu
pracovnej disciplíny skutočne došlo.

Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 13.03.2012 v čase od 10:40 hod. do 10:50

hod.počasúradnýchhodínvkanceláriiMUDr.E.W.F.,posudkovéholekárapobočkySociálnejpoisťovne
v Humennom, nachádzajúcej sa na prízemí v budove pobočky Sociálnej poisťovne v Humennom na
Námestí slobody č. 58, navrhovateľka za osobu, ktorú označovala menom ,,Ľ.“ alebo ,,Ľ.“ a ktorú
MUDr. E. F. označil ako Ľ. Q., nar. XX.XX.XXXX, poskytla MUDr. E. F. úplatok v obálke s finančnou
hotovosťou nepresahujúcou 100,- eur v súvislosti s prehodnotením invalidného dôchodku v jej prospech
pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov v rámci lekárskej posudkovej činnosti. Za uvedené konanie bola navrhovateľka rozsudkom
špecializovaného trestného súdu č.k. F.-XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 05.12.2012 uznaná vinnou zo
spáchania prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, a za to bola odsúdená na trest
odňatia slobody v trvaní osem mesiacov s tým, že výkon trestu odňatia slobody jej bol podmienečne

odložený a určená skúšobná doba v trvaní štrnásť mesiacov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 14.05.2013.

K závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky teda došlo vyššie uvedeným
konaním, keď poskytla úplatok MUDr. E. F..

Pokiaľ ide dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, t. j. poskytnutie úplatku, v tejto súvislosti
súd uvádza, že došlo k tak závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré odôvodňovalo okamžité
skončenie pracovného pomeru.

V prejednávanej veci nebolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru právoplatne
odsúdenie za trestný čin, teda dôvod podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ale závažne porušenie
pracovnej disciplíny. Aj keď ešte v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru nebolo možné o
navrhovateľke konštatovať, že sa dopustila trestného činu a poskytla úplatok, z predložených dôkazov
bolo preukázané, že tým, že poskytla plnenie MUDr. E. F. konala v rozpore s ust. § 8 ods. 2 písm. c/

zákona č. 552/2003 Z.z. a čl. 7 ods. 1 písm. c/ bod 3/ Etického kódexu Sociálnej poisťovne, a teda
závažne porušila pracovnú disciplínu.

Uvedené porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom bolo preukázané už v čase okamžitého
skončenia pracovného pomeru rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č.k. T.-XT/XX/

XXXX zo dňa 07.06.2012, v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru aj právoplatným dňa
07.06.2012, v ktorom sa vo výrokovej časti konštatuje, že navrhovateľka mala MUDr. E. F. poskytnúť
úplatok.

Spoukazomnauvedenésúddospelkzáveru,žeodporcaneporušilžiadneustanoveniazákona,ktoréby

zakladali dôvod neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, naopak všetky hmotnoprávne
podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru boli náležite splnené a odporca skončil pracovný
pomer právnymi predpismi dovoleným spôsobom. Súd preto návrh navrhovateľky voči odporcovi na
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v celom rozsahu zamietol.

Nazákladecitovanýchzákonnýchustanoveníauvedenýchskutočnostírozhodolsúdtak,akojeuvedené
vo výroku rozhodnutia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná,
preto nemá právo na náhradu trov konania úspešnému odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, preto

súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).