Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232506
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113232506.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžicova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Ján
Šoltés, advokát, so sídlom Karadžicova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovaným: 1. E. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. X, J., 2. Š.R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. P. X, J., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám.

legionárov 5, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, o zaplatenie 420,45 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

III. Žalovaným 1 a 2 náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia vo výške 914,78 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 07.11.2013 sa žalobca domáhal na žalovaných zaplatenia sumy 7679,41 €
s prísl. spočívajúcom v úroku z omeškania.

V žalobe uviedol, že pohľadávku, ktorú v konaní uplatňuje, nadobudol na základe postúpenia od
postupcu Slovenská sporiteľňa dňa 28.03.2013. Má ísť o pohľadávku zo zmluvy o úvere uzatvorenej
dňa 19.02.2009 medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom, žalovanou 1. ako dlžníkom a žalovanou

2. ako ručiteľom. Vzhľadom na to, že žalované úver riadne nesplácali, žalobca ako právny nástupca
pôvodného veriteľa si uplatňuje nárok na vrátenie dlžnej sumy prostredníctvom súdu.
Žalované sa k žalobe písomne vyjadrili v odpore proti vydanému platobnému rozkazu dňa 30.12.2013, v
ktorom uviedli, že namietajú neprijateľné poplatky, neprijateľné zmluvné podmienky a premlčanie splátok
splatných 3 roky pred podaním žaloby.

Na obranu žalovaných vstúpilo do konania ako vedľajší účastník Združenie na ochranu práv spotrebiteľa
HOOS, ktoré vo vyjadrení k žalobe namietlo nedostatok zmluvy podľa § 4 ods.2 písm.i) zákona č.
258/2001 Z.z. a to nerozpísanie splátok na istinu, úroky a poplatky.
Vedľajší účastník tiež vzniesol námietku premlčania splátok, ktorých splatnosť nastala 3 roky pred
podaním žaloby.
Na pojednávaní vedľajší účastník doplnil svoju argumentáciu o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na

strane žalobcu z dôvodu, že pri postúpení pohľadávky nebol rešpektovaný § 92 ods.8 zákona o bankách.Súd vo veci pojednával dňa 28.05.2015 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu (ktorí svoju
neprítomnosť ospravedlnili), vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:

Dňa 19.02.2009 bola medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovanou 1. ako dlžníkom
uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0504914025, na základe ktorej, veriteľ poskytol dlžníkovi úver
vo výške 8200 €, ktorý mal byť splácaný mesačnými splátkami vo výške 126,28 € od 21.03.2009, pričom
konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 21.01.2016.
Za splnenie dlhu žalovanej 1. sa zaručila žalovaná 2.

Pohľadávka z predmetného úveru bola na základe zmluvy zo dňa 28.03.2013 o postúpení pohľadávok
postúpená zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu.

V rámci dokazovania súd oboznámil listiny predložené žalobcom, ktoré mali preukazovať výšku ním
uplatneného nároku.

V rámci predložených listín sa nachádza aj „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa
20.02.2013, doručené žalovanej 1. dňa 04.03.2013 a žalovanej 2. dňa 07.03.2013.

Zdôvoduobdobnostiprejednávanejvecisinýmivecamivedenýminatunajšomsúde,vyzvalsúdžalobcu

listom zo dňa 15.04.2015, aby súdu preukázal, že pri postúpení pohľadávky bol dodržaný § 92 ods. 8
zákona o bankách a preukázal doručenie týmto ustanovením vyžadovanej výzvy žalovanému.
Žalobca na predmetnú výzvu súdu nereagoval.

Súd teda musel prvotne riešiť, či žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný, a či teda na základe

postúpenia platne nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje na zaplatenie v tomto súdnom konaní.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách - ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu
klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka - veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka - postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi,
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V súvislostí s postúpením
pohľadávky sa zvykne postupník odvolávať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Obo210/01
publikované v periodiku Zo súdnej praxe pod číslom 66/2003, ktorého právna veta znie: „Relevantné

oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“V tejto súvislosti procesný súd ďalej potrebuje uviesť, že Najvyšší súd SR v novšom rozhodnutí sp. zn.
1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 46/2009
uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať

platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca ale dlžník
by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca
dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal.
Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník

oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno
činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o
postúpení postupník.

V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka

z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie,
kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku
skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý

právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o
absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“

Ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky stanovuje nasledujúce
podmienky:

a) klient nesplnil riadne a včas, čo i len časť svojho splatného záväzku voči banke,
b) omeškanie klienta trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,
c) na zaplatenie omeškaného peňažného záväzku bol klient písomne vyzvaný.

Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym

úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní
predsúdom.Ideotzv.faktickýúkon,ktorýjevšaknevyhnutnoupodmienkoumožnostiďalšiehoprávneho
úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol,
neplatným bude následný právny úkon.

V prejednávanej veci listom zo dňa 20.02.2013 došlo 04.03.2013 ako dňom jeho doručenia dlžníkovi -
žalovanej 1. k zosplatneniu úveru a strate výhody splácať úver v splátkach. Podľa tohto listu dlžná suma
predstavovala výšku 7946,03 € a mala byť zaplatená do 10 dní odo dňa jeho doručenia (do 14.03.2013).
Nasledujúcim dňom nastávalo omeškanie dlžníka - žalovanej 1.
Až v prípade, ak by toto omeškanie trvalo 90 kalendárnych dní a to napriek písomnej výzve banky

adresovanej dlžníkovi - žalovanej 1. a upozorňujúcej na omeškanie, mohla banka podľa § 92 ods.8
zákona o bankách pristúpiť k postúpeniu tejto pohľadávky na inú osobu.
Okrem nepreukázania upozorňujúcej výzvy je zrejmé, že nebola dodržaná ani podmienka 90 - dňového
omeškania, keďže zmluva o postúpení pohľadávok mala byť uzavretá už dňa 28.03.2013.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku
nenadobudol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na jej platné postúpenie a nie je teda na jej
uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.

Na základe uvedeného musel súd žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, žalobca v konaní neúspešný, právo na ich náhradu nemá (§ 142
ods.1 Os.p.).
Úspešné žalované si náhradu trov konania neuplatnili (§ 151 ods.1 O.s.p.).

Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane úspešných
žalovaných.
Trovy vedľajšieho účastníka sú tvorené nákladmi právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.Pri hodnote predmetu sporu, predstavuje tarifná odmena za jeden úkon právnej služby výšku 237,34 €
a patrí za nasledujúce úkony právnej služby:

? prevzatie a príprava zastúpenia - 237,34 € + RP 7,81 €,
? vyjadrenie zo dňa 05.06.2014 - 237,34 € + RP 8,04 €,
? účasť na pojednávaní dňa 28.05.2015 - 237,34 € + RP 8,39 €.

Právnemu zástupcovi VÚ ďalej patrí náhrada hotových výdavkov a to

? náhrada phm - cesta Svidník - Prešov - Svidník spolu 134 km, priemerná spotreba - 5,2l/100 km, cena
nafty 1,404 €/l = 9,78 €. Účtovaná 1 = 2,45 €.
? základná náhrada - 134 km x 0,183 € = 24,52 €. Účtovaná 1 = 6,13 €.
? strata času - 5 polhodín x 13,98 € = 69,90 €. Účtovaná 1 = 17,48 €.

Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú výšku 762,32 € + 20% DPH = 914,78 €.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 5 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.