Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Adriana Gallová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1CoE/32/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613212074
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613212074.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: C. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. č. XXX/XX, XXX XX Z. P., pre vymoženie pohľadávky vo výške 3.375,54 Eur s
príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou,
so sídlom Exekútorského úradu L., X.. M. R. Y. č. XX, XXX XX L. pod sp.zn. EX 1041/13, v štádiu
konania o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe odvolania
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6Er/1478/2013-15 z 27.1.2014,
takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6Er/1478/2013-15 z 27.1.2014, z r u š u j ea
vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 6Er/1478/2013-15 z 27.1.2014, zamietol žiadosť (súdnej
exekútorky) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd, poukazujúc najmä na ustanovenia § 44 ods. 1 písm. d) a §
44 ods. 2 Exekučného poriadku; § 52 a nasl. (ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv), § 39
ObčianskehozákonníkaajudikatúruÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(nálezysp.zn.PL.ÚS.16/95z
24.5.1995asp.zn.III.ÚS314/07zo16.12.2008)vpodstatetým,žerozhodcovskázmluvač.8200046780
z 24.7.2012, ktorá upravuje riešenie sporov z uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200046780
z 24.7.2012 je absolútne neplatná. Dôsledkom uvedeného v podstate je, že predmetná rozhodcovská
doložkanemohlazaložiťlegitimitupreexekučnýtitul-rozhodcovskýrozsudokSlovenskéhoarbitrážneho
súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., sp.zn. 60/4013 z 5.6.2013 (ďalej aj len
„rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“).
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil v podstate tým, že postup exekučného súdu nielen nemá
oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku s tým, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia skôr
vyplývatendencianepripustiťvýkonexekúcielenpreto,žeexekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudok,
ku ktorému záveru ho vedie spôsob, akým súd pristúpil k zisťovaniu skutkového a právneho stavu
ohľadne ním riešenej otázky - platnosť rozhodcovskej zmluvy. V prvom rade namietal postup súdu, ktorý
viedol k posúdeniu rozhodcovskej zmluvy ako neplatného úkonu. Exekučný súd sa nedôsledne zaoberal
povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Citujúc
znenie ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva
nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy
výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávaniazmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej
zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od
rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia. Uplatnením tohto práva môže
dlžníkbezohľadunapostojveriteľadosiahnuťzánikrozhodcovskejzmluvy,beztohoabytomalovplyvna
trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez
vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva
spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto(resp. jej časť) neprijateľnou
podmienkou. V ďalšom citujúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že mu nie je zrejmé,
v čom súd vidí obchádzanie zákona, keď dlžník v zmluve deklaruje, že súhlasí s jej uzatvorením a
súčasne ak je v zmluve uvedené právo dlžníka od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu. Aj zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov zakotvuje ako obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
právo spotrebiteľa od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia
resp. doručenia zmluvných podmienok. Skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je zakotvené právo
dlžníka od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzatvorenia aj bez
uvedenia dôvodu súčasne neznamená, že dlžník nemal možnosť odmietnuť uzavrieť rozhodcovskú
zmluvu. Záver súdu, že v rozhodcovskej zmluve „veľkoryso“ zakotvené právo od zmluvy odstúpiť
znamená, že pri jej uzatvorení dlžník nemal možnosť rozhodcovskú zmluvu, je vecne nedôvodný a popri
svojej nepreskúmateľnosti aj značne zmätočný. Súd pri vyššie citovanom závere opomenul posúdiť
ustanovenie čl. 2 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého veriteľ. V ďalšom poukazujúc na ustanovenie
článku 2 rozhodcovskej zmluvy ako aj článku 7 uviedol, že odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy
môže dlžník reálne využiť aj po poskytnutí úveru a nemusí byť rozhodcovskou zmluvou viazaný, z
čoho tiež možno prezumovať, že dlžníkovi by boli poskytnuté peňažné prostriedky aj v prípade, že
odmietne uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Exekučný súd vychádzal len z ničím nezdôvodniteľných
domnienok, že nejde o individuálnu dohodu. Otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy
spotrebiteľom už posudzoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 3M Cdo
14/2011 z 22.11.2012 uviedol, že: zo spisu (č.l. 34 spisu) vyplýva, že bod 4.9.2. všeobecných podmienok
ustanovoval, že „klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní
odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu
s bankou.“ Tento text nasvedčuje tomu, že rozhodcovskou doložkou bolo síce dohodnuté, že spory z
daného právneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, spotrebiteľ mal ale podľa
všetkého bodom 4.9.2. všeobecných podmienok založené právo, aby v určenej lehote dodatočne -
po uzavretí zmluvy - jednostranne „odmietol rozhodcovskú doložku“ a tým dosiahol akési anulovanie
tejto časti dohody zmluvných strán. Predmetný bod mal zrejme nezanedbateľný vplyv na prípadnú
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho vzťahu založeného
spotrebiteľkouzmluvou.NajvyššísúdSRuvedenédojednaniepripustilvrámcivšeobecnýchpodmienok,
kde spotrebiteľ mal len dve možnosti - buď ich odmietne (a teda nevznikne ani hlavný zmluvný
vzťah) alebo s nimi súhlasí. V tejto prejednávanej veci rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou
všeobecných podmienok resp. inej zmluvy, a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť mohol bez
akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Exekučný súd vo svojich úvahách
vychádza z výkladu pojmu spotrebiteľ, ktorý nemá oporu vo vnútroštátnej a už vôbec nie v komunitárnej
úprave. Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií, či vykonávania úkonov
je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske
právo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného, či obmedzeného v spôsobilosti
na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania,
poučenia daného tretím subjektom a pod. V ďalšom poukázal na rozsah práv a možnosti uplatnenia
práv spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní. Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom,
že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1,
resp. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
vyplýva, že rozhodcovská zmluva nikdy nie je neprijateľnou podmienkou. Neprijateľným môže byť len
také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. Predmetná
rozhodcovskázmluvažiadnuneprijateľnúpodmienkuneobsahujeaanisamatakoutopodmienkounieje.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu
podáva dodávateľ. Základným právom spotrebiteľa nie je právo na porušovanie zmluvy či dokonca
na výhodnejšie postavenie z tohto porušovania. Poukazujúc na uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 z 21.11.2013, 1CoE/328/2013 a dôvodovú správu k ustanoveniu § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v závere odvolania uviedol, že dôvody uvádzané v napadnutomuznesení neobstoja ani pri výklade § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka založenom
na princípe nepriameho účinku smernice 93/13/EHS. Ustanovenie čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS
v spojení s ustanovením bodu 1 písm. q) prílohy danej smernice považuje za nekalú podmienku
súvisiacu s rozhodcovskou zmluvou iba takú podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje riešiť spory,
resp. predkladať tieto na riešenie v rámci takého rozhodcovského, resp. arbitrážneho konania, ktoré nie
je upravené (regulované) právnymi predpismi. V tomto smere je jasné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa
žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne odkazuje na úpravu obsiahnutú v zákone č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní (t.j. nejde o arbitráž neregulovanú právnymi predpismi) a nevyžaduje od
spotrebiteľa riešiť veci výhradne cestou arbitráže. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň
žiadal, aby povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania
v celkovej výške 176,66 Eur vrátane DPH.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti uzneseniu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§202 ods. 2 O.s.p., § 44 ods. 2
EP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie
okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktoré podľa § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., sp.zn. 60/4013
z 5.6.2013 vydaný rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200046780 z 24.7.2012 uzavretá medzi oprávneným
ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom.
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o revolvingovom úvere
č. 8200046780 z 24.7.2012 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je
podnikateľským subjektom, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti.
Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a že pri riešení tejto otázky nie je viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Správne preto exekučný súd už v tomto štádiu konania skúmal nielen
formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
V citovanom ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Odsek 1 tohto ustanovenia zakotvuje všeobecnú
zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň
však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na
neprijateľné. Predovšetkým v prípade individuálnych dojednaní, kedy je posudzovanie ich neprijateľnosti
zo zákona vylúčené. Taktiež nepovažuje za neprijateľné ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne.Z uvedeného vyplýva, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie, pri ktorých
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné
podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, a preto sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.
V predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
rozhodcovskej zmluvy č. 8200046780 uzavretej dňa24.7.2012.
Podľa bodu 4. a 5. označenej rozhodcovskej zmluvy sa Veriteľ a Dlžník dohodli, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych
rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č.: 52189/B
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.
V zmysle bodu 3. označenej rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred uzavretím tejto rozhodcovskej
zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto
rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenie sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (Ďalej
len Zmluva RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v
rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia
sporov spočíva na žalobcovi.
V bode 2. označenej rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a
dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom
vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.
Napokonvzmyslebodu7.tejtorozhodcovskejzmluvydlžníkjeoprávnenýodtejtozmluvyodstúpiťajbez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je
dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak
je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.
Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na
predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, ešte nezakladá
predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi
účastníkmi na osobitnom liste, a teda individuálne. Aj keď bola vopred pripravená oprávneným ako
veriteľom na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto
odmietnuť, ako to vyplýva z bodu 2. tejto zmluvy.
Zároveň v zmysle bodu 7. označenej rozhodcovskej zmluvy povinný ako spotrebiteľ mal možnosť od
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14. kalendárnych dní od jej uzavretia.
Text zmluvy nasvedčuje tomu, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere. V prípade, uzavretia rozhodcovskej zmluvy bolo dohodnuté, že spory z
daného právneho vzťahu sa budú prejednávať cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 7. zmluvy založené právo,
aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne odstúpil (teda ju odmietol) od
rozhodcovskej zmluvy.Povinný preto mohol nepristúpiť k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy alebo jednostranne od nej odstúpiť v
stanovenej lehote a takto dosiahnuť zánik takejto zmluvy, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie
resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere.
Podľa§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka, zaneprijateľnúpodmienkuuvedenúvspotrebiteľskej
zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľovi aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní. Ale aj spotrebiteľ môže svoje práva voči
dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za
neprijateľnú.
V rozhodcovskej zmluve bolo dojednané, že spory sa budú riešiť pred príslušným súdom v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi
uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obom stranám bolo dané na výber, či spory
budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou príslušného všeobecného súdu. Z týchto dôvodov
preto podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí záver, že rozhodcovská zmluva obchádza zákon, v
dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a na opätovné rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pri opätovnom prejednaní veci bude povinnosťou
okresného súdu vziať do úvahy argumenty oprávneného prezentované v jeho odvolaní, pričom by
sa mal v prvom rade náležitým spôsobom tiež vysporiadať aj s tým, ako by podľa jeho predstáv
mala byť uzatvorená a formulovaná rozhodcovská zmluva (dojednaná rozhodcovská doložka), ktorá
by bola zo strany (exekučného) súdu akceptovateľná (t.j. nebola by vyhodnotená ako neprijateľná
podmienka)vspotrebiteľskýchveciach.Zákonč.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanítotižminimálne
v troch ustanoveniach, konkrétne v § 31 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 40 ods. 1 písm. j), počíta s
tým, že v rozhodcovskom konaní sa rozhoduje aj v spotrebiteľských veciach. Zo skutočnosti, že
zákonodarca umožnil, aby rozhodcovské súdy rozhodovali aj v spotrebiteľskej agende, je nevyhnutné
vyvodiť aj záver, že existuje - musí existovať taká rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka), ktorá
napĺňa všetky predpoklady prijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací
súd poznamenáva, že konajúci exekučný súd obdobne ako iné exekučné súdy rozhodujúce v
obdobných veciach pri posudzovaní konkrétnej rozhodcovskej zmluvy (doložky) vychádzajú z toho ako
rozhodcovská doložka nemá vyzerať, pričom vôbec presne nekonkretizujú spôsob a obsah (formuláciu)
takej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá by z hľadiska svojej prijateľnosti v spotrebiteľských právnych
veciach obstála. Z obdobných rozhodnutí exekučných súdov možno jednoznačne vyvodiť „negatívnu“
definíciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá nie je v spotrebiteľských veciach akceptovateľná, nie
však „definíciu“ takej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá by akceptovateľná bola.
O trovách odvolacieho konania nerozhodoval s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p., podľa
ktorého ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.