Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/798/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113242050
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113242050.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom
Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom
Na vŕšku 12, Bratislava, IČO: 31 819 702, proti odporcom: 1/ B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/
XA,Y.,2/K.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.XXX,D.,ozaplatenie640,75Eurspríslušenstvom,vkonanío
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/61/2014-66 zo dňa 18. septembra

2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú
v článku I., veta štvrtá zmluvy o spotrebiteľskom úvere v znení: „Dlžník/spoludlžník prevzatie istiny v
hotovosti pri podpise tejto zmluvy potvrdil svojím podpisom na tejto zmluve“, z r u š u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý a vo výroku

o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporcom v rade 1/, 2/ uložená povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 186,52 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, z o s t á v

a n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcom v rade 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiťnavrhovateľovisumu186,52Eurdo3dníodprávoplatnostirozsudku(vporadíprvývýrok).Návrh
navrhovateľa vo zvyšku zamietol (v poradí druhý výrok). Vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku
uvedenú v čl. I. veta štvrtá zmluvy o spotrebiteľskom úvere v znení: „Dlžník/spoludlžník prevzatie istiny
v hotovosti pri podpise tejto zmluvy potvrdil svojím podpisom na tejto zmluve“ (v poradí tretí výrok) a

vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (v poradí štvrtý výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.11.2013 domáhal voči odporcom
uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu vo výške 640,75 Eur s príslušným úrokom z omeškania od
09.03.2012 do zaplatenia a tiež zmluvnej pokuty vo výške 108,90 Eur. Návrh odôvodnil tým, že dňa
29.07.2011 uzavrel s odporkyňou v rade 1/ ako dlžníčkou a odporcom v rade 2/ ako spoludlžníkom
zmluvu o úvere na sumu 600,00 Eur (správne 550,00 Eur - poznámka odvolacieho súdu) za odplatu

209,00 Eur. Odporcovia ako dlžníci sa zaviazali celkovú sumu 759,00 Eur uhradiť navrhovateľovi v 13-
tich mesačných splátkach, prvé 3 splátky vo výške 2,75 Eur a ďalších 10 splátok vo výške 75,08 Eur.
Odporcovia celkovo ku dňu podania návrhu uhradili len 118,25 Eur. Nakoľko svoj dlh neplnili riadne a
včas, oznámil im stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (ďalej už len
„OZ“). V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 09.05.2013 oznámil odporcom, že celý dlh sa stal
splatným ku dňu 08.03.2012. Odporcovia po zosplatnení uhradili ešte ďalších 90,00 Eur.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania skutočne uzavreli dňa
29.07.2011 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320111304 (ďalej už len „zmluva o úvere“). Odporcom bolposkytnutý úver vo výške 550,00 Eur, ktorý spolu s odmenou vo výške 209,00 Eur sa zaviazali splácať
navrhovateľovi v 13-tich splátkach, prvé 3 splátky po 2,75 Eur, ďalších 10 splátok po 75,08 Eur. Listom
zo dňa 18.01.2012 označeným ako predžalobná upomienka boli odporcovia upozornení na omeškanie

s úhradami záväzku. Listom navrhovateľa zo dňa 09.05.2013 bolo odporcom oznámené zosplatnenie
záväzku. Z internej evidencie navrhovateľa o úverovom vzťahu s odporcami (splátkový kalendár) súd
zistil konkrétne platby, ktoré uhradili odporcovia navrhovateľovi.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia, a to s poukazom na ust. § 10 a § 11 zák. č. 431/2002 Z.
z. o účtovníctve uviedol, že sa musel zaoberať prijateľnosťou zmluvnej podmienky v zmluve o úvere,

ktorou spotrebiteľ pri podpísaní úveru prehlasuje, že „prevzal istinu v hotovosti pri podpise tejto zmluvy,
čo potvrdzuje svojím podpisom na zmluve“. Takéto prehlásenie vyhodnotil tak, že je v neprospech
spotrebiteľa, pretože prenáša dôkazné bremeno o tom, že mu neboli vyplatené peňažné prostriedky
v plnej výške na spotrebiteľa a umožňuje veriteľovi následne pri vyplatení peňažných prostriedkov
započítať si akékoľvek iné nároky, napr. nezmyselné poplatky za zmluvu o domácom servise, iné
poplatky, zálohy, zádržné práva, započítania a podobne. Ak dlžník už pri podpise zmluvy prehlási, že

prijal prostriedky v plnej výške, v prípade odovzdania nižšej sumy (po započítaní rôznych nárokov),
vzhľadom na prípadnú dôkaznú núdzu a poukaz na rôzne ustanovenia zmluvy a obchodných podmienok
je skôr nútený prijať takéto riešenie. Podľa názoru súdu nemožno pritom opomenúť ani prípadnú
prevenciu pred daňovými únikmi. S poukazom na uvedené skutočnosti vyhlásil zmluvnú podmienku
uvedenú v čl. I. veta štvrtá zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neprijateľnú.

Okresný súd sa v ďalšej časti odôvodnenia zaoberal vlastnosťou tzv. „zmluvy o domácom servise“,
nakoľko takáto zmluva podľa vedomostí súdu z vlastnej praxe, najmä z iných konaní s navrhovateľom
súvisí práve so zmluvou o úvere. Musel sa teda zaoberať obsahom zmluvy o domácom servise ako
právnym úkonom a posúdiť jej platnosť, hoci jej znenie navrhovateľ napriek výzve súdu nepredložil.
Súdu je však z úradnej praxe a viacerých konaní s navrhovateľom známe, že táto zmluva je ponúkaná

súbežne so zmluvou o úvere, pričom súdu je známy aj jej obsah, nakoľko sa vždy jedná o jeden totožný
formulár.Zobsahuzmluvyodomácomservisejezrejmé,žebolauzavretávýlučnevsúvislostisúverovou
zmluvou, na zánik ktorej resp. na splnenie záväzkov z ktorej bol viazaný aj zánik tejto zmluvy. Ide teda
o zmluvu závislú od príslušnej úverovej zmluvy, ktorá skutočnosť je zvýraznená aj tým, že cena služby
dosahuje súčet výšky troch mesačných splátok dohodnutých v danej úverovej zmluve, podľa ktorej sú

pri úvere splácané len v sume 2,75 Eur, pričom splátky zmluvy o domácom servise sú splatné
v termíne splatnosti prvých 3 znížených splátok zmluvy o úvere. Súd bol tiež toho názoru, že nakoľko
plnenia spojené s domácim servisom súviseli so zmluvou o spotrebiteľskom úvere resp. jej plnením,
takéto náklady museli byť ako náklady spojené s úverom zahrnuté do RPMN, čo však veriteľ neurobil.
Okresný súd preto takúto zmluvu považoval jednak za zmluvu spojenú so zmluvou o úvere a zároveň za

vyslovene účelový právny úkon v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov a sankcií a s cieľom
obchádzať zákon. Preto zmluvu o domácom servise považoval za absolútne neplatný právny úkon.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že sa zaoberal aj splnením podmienok v
zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Skúmaním obsahu zmluvy zistil, že táto
neobsahujenáležitostipodľa§9ods.2písm.k/,nakoľkovzmluvenebolauvedenáRPMN(lenpriemerná

RPMN), RPMN zo spotrebiteľského úveru bola uvedená len vo všeobecných podmienkach. Ak v obsahu
zmluvy bola uvedená priemerná sadzba RPMN, musí byť pri tomto údaji uvedená aj skutočná RPMN
z úverového vzťahu, v opačnom prípade sa obchádza účel zákona o informovaní spotrebiteľa, nakoľko
spotrebiteľ sa pri výhodnosti úveru bude spoliehať na údaj v znení zmluvy, kde priemerná RPMN bude
pôsobiť ako klamlivý údaj a nemá dôvod hľadať údaj o RPMN z úveru vo všeobecných podmienkach.

Naviac, ako už konštatoval v predchádzajúcich častiach svojho odôvodnenia, náklady uvedené v zmluve
o domácom servise neboli zahrnuté do RPMN, následkom čoho bola výška RPMN určená v neprospech
spotrebiteľa. S poukazom na uvedené zistenie podľa § 11 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. považoval
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Nakoľko navrhovateľ poskytol odporcom sumu 550,00 Eur
a títo podľa doložených listín uhradili sumu 343,48 Eur, zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne

uhradiť navrhovateľovi sumu 186,52 Eur a vo zvyšku jeho návrh zamietol. Okresný súd zamietol i návrh
navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania, nakoľko odporcovia sa mohli dostať do omeškania
až vtedy, keď vôbec nadobudnú istotu, koľko majú plniť, čo môže pri vyššie uvedených skutočnostiach
nastať až vtedy, keď bude platne rozhodnuté o tom, koľko a na akom základe majú plniť, t.j. až
právoplatnosťou rozsudku. Z uvedeného dôvodu nemohlo nastať ani také kvalifikované omeškanie,

ktoré by spôsobilo vznik názoru na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej dojednanie považoval okresný súd
za neplatné zmluvné dojednanie. V konaní sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej práva a
povinnosti upravuje špeciálny predpis, zák. č. 250/2007 Z. z., pričom v zmysle uvedenej právnej úpravy
všetky práva a povinnosti medzi účastníkmi musia byť dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve. Zmluvnúpokutumožnodojednaťlenpísomneavdojednanímusíbyťurčenávýškapokutyalebourčenýspôsobjej
určenia. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky ani cenník nemôžu obsahovať ustanovenia,
ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah. Nemožno preto považovať za platné dojednanie zmluvnej

pokuty vo všeobecných zmluvných podmienkach. Okresný súd v tomto smere poukázal na dôvody
rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Výrok o trovách konania
založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na obdobný pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa
a odporcov.

Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol, vyhlásil neprijateľnosť
zmluvnej podmienky a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania podal odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok v týchto častiach zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd v súvislosti s vyhlásením neprijateľnej zmluvnej
podmienky uvedenej v čl. I. veta štvrtá zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa nedostatočne zaoberal

otázkou, či odporcovia žiadali navrhovateľa o vydanie tvrdeného potvrdenia. Aj v prípade, ak by
odporcovia tvrdili, že im nebol vydaný doklad o splatení časti dlhu, treba vziať na zreteľ, že zákon
nestanovuje okrem písomnej formy potvrdenia žiadne iné náležitosti okrem písomnej formy. Okrem
tvrdení odporcov v tomto smere okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie. Súd od odporcov žiadnym
spôsobom nepožadoval, aby svoje tvrdenia preukázali a v tomto smere navrhli dokazovanie, čo v

konečnom dôsledku znamená, že obyčajné tvrdenie účastníka konania mal súd za preukázané z jeho
výpovede, pričom vôbec súd nemyslel na to, že tvrdenie účastníka môže byť účelovo nepravdivé.
Navrhovateľ prostredníctvom finančných agentov bežne aj bez žiadosti dlžníkov vyznačuje na listine
„splátkový kalendár“, dlžníkom výšku prijatých splátok v písomnej forme, čo je jednoznačne v súlade
s ust. § 569 ods. 1 OZ. Naviac výšku zaplatených splátok zaznačených v splátkovom kalendári

odporcovia ani nespochybnili. Okresný súd v odôvodnení rozsudku vyčíta navrhovateľovi obchádzanie
ustanovení Zákona o účtovníctve, pričom účtové doklady od navrhovateľa vôbec nepožadoval predložiť.
Ak teda súd nebol oboznámený s účtovnou dokumentáciou navrhovateľa, jeho záver o obchádzaní
Zákona o účtovníctve možno považovať za úplne predčasný a nesprávny. Navrhovateľ popieral súdom
uvádzaný záver o porušovaní a obchádzaní zák. č. 431/2002 Z. z.. Všetky pohyby (poskytnutie úveru,

predpis úroku, splátka úveru) sú zachytené v úverovom softvéri navrhovateľa. Celý postup účtovania je
schválený audítormi a je v súlade so zák. č. 431/2002 Z. z.. Vzhľadom k tomu, že v čase poskytnutia
úveru bolo možné poskytovať spotrebiteľské úvery v hotovosti, navrhovateľ nevidel právny ani iný dôvod
vyhlásenia štvrtej vety v čl. I. zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Navrhovateľovi nebolo jasné, akým spôsobom by sa skutočnosť, že spotrebiteľ prevzal v hotovosti

poskytnutý úver, zmenila, ak by navrhovateľ vydal osobitný písomný doklad o poskytnutí úveru. Dôkazné
bremeno o tom, že odporcom nebol vyplatený úver v dohodnutej výške, ako mal byť, vždy stíha odporcu
bez ohľadu na to, či je táto skutočnosť potvrdená priamo v zmluve alebo na osobitnom doklade.
Hypoteticky predsa k situácii, že dlžníkovi je zo strany veriteľa odovzdaný menší obnos finančných
prostriedkov, ako mal byť podľa zmluvy odovzdaný, môže nastať aj v prípade, že dlžníkovi je vydané

osobitné písomné potvrdenie zo strany veriteľa. Postup súdu označil za porušenie jeho práva na
spravodlivý proces, pretože ho stavia takýmto konaním do zjavne nevýhodnejšej pozície ako odporcov.
Okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že pri určovaní neplatnosti zmluvy o domácom
servise vychádzal najmä z toho, že ide o zmluvu závislú od zmluvy o úvere, pričom s jej obsahom
nebol oboznámený, zmluvu o domácom servise nežiadal doložiť a pri rozhodovaní vychádzal iba z listín

predložených súdu v iných konaniach. Uvedený postup súdu pri hodnotení právnych vzťahov medzi
navrhovateľom a odporcom označil prinajmenšom za neštandardný, vnášajúci do rozhodovania súdu
prvok nejasnosti pri riadnom hodnotení vzťahov medzi účastníkmi konania. Ak by aj odvolací súd mal
za to, že postup okresného súdu nemožno považovať za nesprávny a že v danom prípade postačuje
aj oboznámenie sa s podobnými zmluvami v obdobných právnych veciach, navrhovateľ spochybňoval

správnosť záverov okresného súdu o neplatnosti zmluvy o domácom servise a nedovolenej viazanosti
zmluvy o domácom servise na zmluvu o úvere. Je síce pravdou, že zmluva o domácom servise bola
uzatvorená s súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, táto skutočnosť však nemôže založiť jej
neplatnosť v celom rozsahu ako neprijateľnej zmluvnej podmienky či úkonu obchádzajúceho zákon. Ako
neplatná „závislá“ zmluva by sa mohla posudzovať iba taká zmluva, ktorej uzatvorenie by podmieňovalo

uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto zmluvy sa v právnej doktríne označujú ako tzv.
junktimy. Účelom junktimov je vytvoriť zakázanú previazanosť zmlúv, kedy jedna zo zmluvných strán
musí s druhou zmluvnou stranou uzatvoriť popri hlavnej zmluve jednu alebo viac ďalších zmlúv, hoci o
uzatvorenie takých zmlúv nemá záujem alebo keď jedna zo zmluvných strán pred uzatvorením hlavnejzmluvy musí uzatvoriť vedľajšiu zmluvu, ktorej uzatvorenie je podmienkou uzatvorenia hlavnej zmluvy.
Z čl. I. ani z iného ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva, že by odporcovia museli
predtým, než uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uzatvoriť zmluvu o domácom servise, a teda že

uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podmienené uzatvorením zmluvy o domácom servise.
Rovnako tak zo zmluvy o domácom servise ani zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva, že by
odporcovia po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere museli uzatvoriť zmluvu o domácom servise.
Práve naopak, odporcovia mali možnosť a tú aj z vlastnej slobodnej vôle sami využili a požiadali
osobitnou objednávkou aj o uzatvorenie zmluvy o domácom servise, v ktorej sa zaviazali zaplatiť

navrhovateľovi za jeho ďalšie nadštandardné a konzultačné služby súvisiace s využívaním úveru zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného vyplýva, že právne posúdenie zmluvy o domácom servise
ako nedovolenej viazanej zmluvy je absolútne nesprávne, ktoré nevychádza ani z textu žiadnej z
uzatvorených zmlúv a nie je ani odrazom skutočnosti. Odvolateľ v tejto súvislosti dal do pozornosti
rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/0390/01/2012 zo dňa 06.11.2012, keď zároveň citoval
časť bližšie neoznačeného odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici. Odvolateľ zároveň

poznamenal, že ak by bol názor okresného súdu o závislosti zmluvy o domácom servise od zmluvy o
spotrebiteľskom úvere správny, v takomto prípade za závislé a neplatné by sa mohli považovať napr.
aj poistné zmluvy, ktorých predmetom je poistenie straty zamestnania, keďže aj tieto sú uzatvorené v
súvislosti s pracovným pomerom založeným pracovnou zmluvou. S poukazom na uvedené skutočnosti
mal navrhovateľ za to, že okresný súd plnenie, ktoré bolo odporcami poskytnuté na plnenie na zmluvu

o domácom servise, nezákonne započítal a z toho dôvodu aj nezákonne zamietol jeho návrh na
zaplatenie sumy 225,23 Eur. Odvolateľ v ďalšej časti odvolania uviedol, že považuje za nesprávny záver
rozsudkuokresnéhosúduvtomsmere,žezmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujevšetkynáležitosti
uvedené v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Argumentácia okresného
súdu spočívajúca v tom, že RPMN sa nachádza iba v obchodných podmienkach je neudržateľná,

nakoľko obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a preto musia byť posudzované
spoločne so samotnou zmluvou. Obchodné podmienky sú imanentnou súčasťou zmluvy a z tohto
dôvodu ich nie je možné oddeľovať od samotnej zmluvy. Naviac Zákon o spotrebiteľských úveroch
nestanovuje, akým spôsobom má byť RPMN v zmluve vyjadrená, stanovuje len povinnosť, aby RPMN
bolosúčasťouzmluvy,čovtomtoprípadenepochybneje.Zároveňpoznamenal,žeobchodnépodmienky

sa nachádzajú na druhej strane zmluvy, pričom veľkosť písma, ktorým je RPMN v zmluve uvedená je
totožná s veľkosťou písma prvej strany zmluvy. Rozhodnutie okresného súdu v časti uplatňovaných
úrokov z omeškania nemožno označiť inak ako arbitrárne a nezákonné. Z ust. § 517 ods. 2 OZ vyplýva
pre navrhovateľa právo domáhať sa v prípade omeškania dlžníka s peňažným plnením veriteľovi úrokov
z omeškania. Úlohou okresného súdu v danom prípade bolo na základe daných skutočností a dôkazov

právne a fakticky posúdiť, či k omeškaniu zo strany odporcov došlo alebo nie a následne či vznikol nárok
navrhovateľa na úroky z omeškania a v akej výške. Ak by aj bolo pravdou, že dlžník nie je schopný
na základe zmlúv posúdiť či je v omeškaní alebo nie, úlohou súdu bolo, aby danú otázku správne
posúdil, nakoľko omeškanie je objektívny stav a nesúvisí s prípadnou subjektívnou ne/schopnosťou
odporcov posúdiť, či sa v omeškaní nachádzajú alebo nie. Ak súd jednoznačne danú otázku neposúdi a

v tomto smere nevysloví jednoznačný záver a v dôsledku tejto skutočnosti zamietne návrh navrhovateľa
len z dôvodu neschopnosti odporcov posúdiť existenciu omeškania, je takéto rozhodnutie nezákonné,
zasahujúcedoprávnavrhovateľa,atojednakdoprávmajetkových,akoidoprávanaspravodlivýproces.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v napadnutom výroku o neprijateľnosti

zmluvnej podmienky bez ďalšieho zrušil, v napadnutom výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v
napadnutom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, to všetko z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu, najmä po oboznámení sa so Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere č. 320111304 uzavretou medzi navrhovateľom a odporcami dňa 29.11.2011 sa

nestotožnil so záverom okresného súdu, že bolo nutné v zmysle ust. § 153 ods. 3 O.s.p. vyhlásiť štvrtú
vetuuvedenúvčl.I.označenejzmluvyzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Úvahyokresnéhosúduvtom
smere, že veta štvrtá v čl. I. označenej zmluvy je v neprospech spotrebiteľa, pretože sa na neho prenáša
dôkazné bremeno v tom, že mu neboli vyplatené finančné prostriedky v plnej výške, sú podľa názoruodvolacieho súdu hypotetické. Z vykonaných dôkazov, najmä z výsluchu odporcov 1/, 2/ nemožno
vyvodiť pochybnosti v tom smere, že by odporkyni v rade 1/ (ktorá v skutočnosti prevzala poskytnutý
úver) nebola vyplatená celá istina, t.j. suma úveru vo výške 550,00 Eur. Naviac, ako okresný súd správne

poznamenal, v súčasnej dobe spotrebiteľský úver už nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti (§ 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.06.2014). Nakoľko za daného stavu
a platnej právnej úpravy už nemožno predpokladať, že by navrhovateľ pri uzatváraní budúcich zmlúv o
spotrebiteľských úveroch postupoval tak, že by do predtlačených formulárov uviedol inkriminovanú vetu,
neboldôvodvčasevyhlásenianapadnutéhorozsudkuivčaserozhodnutiaodvolaciehosúduvyhlasovať

za neprijateľnú zmluvnú podmienku štvrtú vetu v čl. I. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320111304
uzavretej medzi navrhovateľom a odporcami dňa 29.11.2011. Preto odvolací súd rozsudok okresného
súdu v poradí treťom výroku bez ďalšieho zrušil.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal i v poradí druhý výrok napadnutého rozsudku,
ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý. Po preskúmaní dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu v tejto časti je založený na hodnotení dôkazov, ktoré prvostupňovým súdom vykonané

neboli. Konkrétne sa jedná o zmluvu o domácom servise, ktorú prvostupňový súd vyhodnotil ako
absolútne neplatný právny úkon a zároveň ako zmluvu spojenú so zmluvou o úvere. Pre zákonné
a spravodlivé rozhodnutie veci nepostačuje úvaha prvostupňového súdu, že označená zmluva je mu
známa z úradnej praxe a iných konaní, pričom sa jedná o totožný formulár. Ust. § 122 O.s.p. určuje súdu,
akým spôsobom sa dokazovanie vykonáva (čo sa týka vykonania dôkazu listinou), pričom spôsob jej

vykonaniaurčujeust.§129ods.1O.s.p..Nedokazujúsaibaskutočnostivšeobecneznámealeboznáme
súdu z jeho činnosti a tiež právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev
a v Úradnom vestníku Európskej únie (§ 121 O.s.p.).
Konkrétnu zmluvu uzavretú medzi konkrétnymi subjektmi, ktorej obsahom sú konkrétne zmluvné práva

a povinnosti odvolací súd nepovažuje za skutočnosť všeobecne známu, resp. za skutočnosť známu
súdu z jeho činnosti. Prvostupňový súd nemohol v prejednávanej veci vychádzať ani zo záveru, že
zmluva o domácom servise, ktorú mali účastníci uzavrieť v ten istý deň ako zmluvu o úvere, nebola
medzi navrhovateľom a odporcami sporná (§ 153 ods. 1 O.s.p.), nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že
navrhovateľ svoj žalobný návrh nezaložil na tvrdení, že od odporcov požaduje plnenie z titulu zmluvy

o domácom servise. Až prvostupňový súd (sám) uvedenú zmluvu (bez toho, aby ju mal k dispozícii)
vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon a i v dôsledku tohto hodnotiaceho záveru započítal do
splátok úveru aj sumu 225,23 Eur, ktorú navrhovateľ evidoval ako splátky z titulu zmluvy o domácom
servise. Prvostupňovému súdu možno vytknúť i nesprávne procesný postup ohľadne hodnotenia sumy
20,00 Eur, ktorá bola započítaná v prospech odporcov len na základe tvrdenia odporkyne v rade 1/ na

pojednávaní dňa 29.05.2014, a to bez toho, aby k tomuto tvrdeniu predložila súdu relevantný dôkaz.
Závery okresného súdu o zamietnutí nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania vyhodnotil
odvolací súd ako nepresvedčivé, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá vyvodiť, ktorý
právny predpis okresný súd aplikoval na prijatie záveru, že odporcovia sa v danom prípade mohli dostať
do omeškania až právoplatnosťou rozsudku, resp. či v tomto smere aplikoval len vlastnú úvahu.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia rozsudok okresného súdu v poradí druhom výroku
a tiež v poradí štvrtom výroku o trovách konania (ktorý je od druhého výroku závislý) zrušil a vec v
rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd v ďalšom konaní zabezpečí od navrhovateľa zmluvu o domácom servise (ktorý potvrdzuje
jej existenciu), vykoná dôkaz touto listinou postupom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a na okolnosti uzavretia

vypočuje odporcov v rade 1/, 2/. Okresný súd po vykonaní dokazovania v naznačenom smere zváži
(s prihliadnutím na okolnosť, že na prejednávanú vec sa aplikujú normy spotrebiteľského práva), či
postupom podľa § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. nebude nutné vykonať dôkaz výsluchom obchodného
zástupcu navrhovateľa, a to na okolnosti uzavretia zmluvy o úvere, eventuálne i zmluvy o domácom
servise. Ak navrhovateľ v ďalšom konaní zmluvu o domácom servise nedoloží, okresný súd bude

vychádzať z predpokladu, že navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno o jej existencii,
nakoľko odporcovia v rade 1/, 2/ vypovedali, že takúto zmluvu nepodpísali.

V poradí prvého výroku rozsudku okresného súdu sa krajský súd nedotkol, nakoľko tento účastníci
konania odvolaním nenapadli.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.