Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207178
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614207178.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Mgr. Lenkou Zichovou, advokátkou
so sídlom F. 3, V., proti povinnej: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. P. XXX/X, G. U., o vymoženie
pohľadávky 2.504,17 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená súdnym exekútorom JUDr. Jánom
Gasperom, PhD., so sídlom exekútorského úradu M. U. XXX, E. F., pod EX 879/14, v štádiu konania pred

vydaním poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/1486/2014-15 zo dňa 06.11.2014, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok, ktorý exekučný súd preskúmal v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len
„EP“). Súd má preukázané, že medzi oprávneným a povinnou došlo 26.09.2012 k uzavretiu zmluvy o
revolvingovom úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa povinná
zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Keďže si svoju povinnosť riadne nesplnila,
oprávnený podal u rozhodcu žalobu. Predložená rozhodcovská zmluva upravuje riešenie sporov tak, že

akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy, budú
riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z
tam uvedených stálych rozhodcovských súdov. Výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh. Praktickým dôsledkom tejto rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi je
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený

podá voči nemu žalobu na ním vybranom rozhodcovskom súde. Veriteľ je ako autor formulárovej
podoby rozhodcovskej zmluvy oprávnený na základe tohto ustanovenia predložiť vec na prejedanie a
rozhodnutie tomu rozhodcovskému súdu, ktorý si sám jednostranne vybral a určil. Túto skutočnosť je
potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa, ktorú si spotrebiteľ osobne
nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej vopred pripravené znenie. Poukázal na tú skutočnosť,
že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v ten istý deň ako samotná zmluva o revolvingovom úvere.

Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko povinná nemohla jej obsah žiadnym
spôsobom ovplyvniť. Ako neprijateľná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná je podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) absolútne neplatná. Za tohto stavu sa už súd nezaoberal
ustanovením bodu 7 zmluvy, ktorý obsahuje oprávnenie dlžníka odstúpiť od tejto zmluvy, pretože
predpokladom využitia inštitútu odstúpenia od zmluvy je jej platné dojednanie. Rozhodcovský rozsudok
má z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúcej sa od neplatnosti rozhodcovskej

zmluvyzanásledokmateriálnunevykonateľnosťtohtorozhodnutia.Pretožiadosťojehovykonaniepodľa
§ 44 ods. 2 EP zamietol. Tiež poukázal, že rozhodcovský súd rozhodol v zrýchlenom konaní v zmysle čl.15 Rokovacieho poriadku s tým, že povinná môže do desiatich dní odo dňa doručenia rozsudku podať
žalobnú odpoveď. Výzva na podanie žalobnej odpovede bola povinnej doručená až s rozhodcovským
rozsudkom. V rozhodcovskom konaní však nie je prípustné vydanie rozhodnutia v tzv. skrátenom konaní

ako v prípade rozhodovania o návrhu na vydanie platobného rozkazu pred riadnym súdom. Ustanovenie
§ 18 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní jednoznačne upravuje postup rozhodcu po doručení
žaloby a začatí rozhodcovského konania. V konaní pred rozhodcovským súdom je potrebné zabezpečiť
rovnosť účastníkov rozhodcovského konania tak, ako je zadefinovaná v § 17 Zákona o rozhodcovskom
konaní. Pritom voči rozhodcovskému rozsudku nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. Jeho účinky

nastávajú priamo zo zákona okamihom jeho doručenia. Žalobná odpoveď nie je opravným prostriedkom
proti nemu, má slúžiť na zabezpečenie práva rovnosti účastníkov konania. Rozhodovanie vo forme
platobného rozkazu (aj napriek tomu, že je rozhodnutie označené ako rozsudok) je v rozhodcovskom
konaní neprípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. Namietal, že bola popretá zásada prekážky veci

zahájenej, pretože po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na
súde pred iným rozhodcovským orgánom, čím poukázal na to, že rozhodcovská doložka bola uzavretá
alternatívne, avšak v prípade, ak bol podaný návrh na rozhodcovský súd, nie je možné v tej istej veci už
rozhodovať na súde všeobecnom. Právo povinného je teda jednoznačne zachované, a to až do okamihu
podania žaloby na jednu z rozhodovacích autorít (všeobecný alebo rozhodcovský súd). Ďalej tvrdil, že

rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebola podmienkou uzavretia paralelnej
zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedené vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy a právnych dôsledkov
bodu 7 rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nepodmieňuje uzavretie zmluvy o úvere, zakladá
právospotrebiteľaodnejodstúpiť,nestanovuježiadnesankcieanipodmienkypreodstúpenieaobsahuje
poučenie a potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach práv a povinností v rozhodcovskom konaní.

Povinný mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to pred aj po jej uzavretí. Nepodpísaním
rozhodcovskej zmluvy by neprišlo k jej platnosti a účinnosti, teda ani jej obsah by sa nestal záväzným.
Povinný má ďalej možnosť zásadne zmeniť jej obsah, a to tak, že už z takto uzavretej zmluvy mohol
odstúpiť. Uvedené tvrdenie je možné preukázať obsahom priložených listín, a to rozhodcovskej zmluvy.
Nie je možné objektívne od oprávneného požadovať, aby s každým spotrebiteľom dojednal inú zmluvu

(s iným obsahom a v inej forme), a to aj vzhľadom na zachovanie jej platnosti a určitosti. Nie je možné
variovať obsah rozhodcovskej zmluvy od jednotlivca k jednotlivcovi, avšak je možné ponúknuť čas na
rozmyslenie, a to ako pred jej uzavretím, tak aj 14 dní po tom a dať mu tak možnosť od zmluvy odstúpiť
bez toho, aby využitie jeho práva akokoľvek ovplyvnilo jeho záväzok. Poukázal aj na znenie nového
Zákona o spotrebiteľskej arbitráži účinného od 01.01.2015 týkajúceho sa obsahu rozhodcovskej zmluvy

uzatváranej spotrebiteľom. K záveru prvostupňového súdu, že rozhodcovský súd rozhodujúc v tzv.
skrátenom konaní postupoval v rozpore so zákonom, keď znemožnil povinnému brániť svoje práva pred
rozhodcovským súdom konštatoval, že súd nezohľadnil fakt, že rozhodcovský súd povinnému riadne
doručil výzvu k žalobnej odpovedi, na ktorú však spotrebiteľ nereagoval. Spotrebiteľ ani v čase pred
podanímžalobnéhonávrhunijakosanebránilavočinárokomoprávnenéhonenamietal.Pritomexekučný

súd na posudzovanie postupu rozhodcovského súdu nie je príslušný. Poukázal na § 45 ods. 1 písm.
c) zákona č. 244/2002 Z.z., a to len v ňom uvedené dôvody, na ktoré môže exekučný súd prihliadnuť
pri preskúmaní správnosti rozhodcovského rozsudku. Keďže povinný mal možnosť v rozhodcovskom
konaní zaslať žalobnú odpovedať a brániť tak svoje práva, exekučný súd by nemal suplovať aktivitu
povinnéhoneprimeranýmspôsobomahlavnevštádiukonania,ktoréktomuužnedávapriestor.Navrhol,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Uplatnil si náhradu trov.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods.
1 potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 243d ods. 2 EP účinného od 01.01.2015 na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.4ead) Zákon č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

Odvolací súd doplnil dokazovanie podľa § 213 ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 120 ods. 1 tretia veta
O.s.p. oboznámením sa s listinným dôkazom - výpoveďou svedkyne Z. T. na pojednávaní pre Krajským
súdom v Žiline dňa 02.06.2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 20CoE/7/2015. Mal za to, že dokazovanie
je potrebné doplniť v skutkovej otázke, či rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a zároveň
konštatuje, že toto dokazovanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie veci v zmysle § 120 ods. 1, tretia veta

O.s.p.

Odvolací súd z listinného dôkazu - zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi oprávneným a
povinným dňa 26.09.2012 zistil, že Z. T. ako viazaný finančný agent vykonávala faktické úkony pri
uzatváraní tejto zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy. Táto vo svojej svedeckej
výpovedi na pojednávaní pre Krajským súdom v Žiline dňa 02.06.2015 v konaní vedenom pod sp.

zn. 20CoE/7/2015 uviedla, že vypisovala formuláre, ktoré jej distribuoval dodávateľ. Obsah týchto
formulárov bol v konkrétnom časovom období vždy rovnaký. Obe zmluvy spotrebitelia podpisovali
naraz s tým, že im bol poskytnutý určitý čas na ich preštudovanie. Spotrebitelia neboli osobitne poučení
o právach a povinnostiach, ktoré im vyplývajú z uzavretia rozhodcovskej zmluvy, najmä o právnych
dôsledkoch rozhodcovského konania. Neboli tiež upozornení ústne ani inak, že uzavretie rozhodcovskej

zmluvy nie je podmienkou pre uzavretie hlavnej zmluvy, t.j. zmluvy o revolvingovom úvere. Svedkyňa
bola inštruovaná tak, že klient vždy musí podpísať všetky dokumenty, teda aj rozhodcovskú zmluvu,
aby mohla úverovú zmluvu zaslať poštou dodávateľovi na podpis. U dodávateľa neexistoval žiadny
mechanizmus, ktorý by nastal v prípade, ak by spotrebiteľ odmietol podpísať rozhodcovskú zmluvu.
Spôsob uzatvárania rozhodcovských zmlúv bol identický aj v ostatných prípadoch, v ktorých vystupovala

svedkyňa ako viazaný finančný agent pre dodávateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.

Na základe vykonaného dokazovania pred odvolacím súdom odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská
zmluva nebola dojednaná individuálne, ale sa jedná o typickú formulárovú zmluvu, ktorej obsah a
jej samotné zaradenie do komplexu všetkých záväzkových vzťahov súvisiacich s uzavretím zmluvy o

revolvingovom úvere nemohol spotrebiteľ žiadnym spôsobom ovplyvniť. Námietky oprávneného v tomto
smere sú plne irelevantné. Bolo preukázané, že bolo podmienkou pre uzavretie hlavnej zmluvy, t.j.
zmluvy o revolvingovom úvere, uzavrieť aj rozhodcovskú zmluvu. Samotný obsah rozhodcovskej zmluvy
bol nemenný, jej obsah dodávateľ formuloval výlučne sám a jej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť,
rovnako ako ani jej zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Spotrebiteľ

nebol osobitne upozornený na to, aké povinnosti mu z takejto zmluvy ako účastníkovi rozhodcovského
konania vyplývajú.

Z uvedeného vyplýva, že nemožno akceptovať záver odvolateľa, že rozhodcovská zmluva bola
dojednaná individuálne (§ 53 ods. 2 OZ). Nadväzne rozhodcovský rozsudok vydaný v dotknutej

spotrebiteľskej veci rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie z takejto neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Preto je takýto exekučný titul materiálne nevykonateľný
(nezáväzný) - napr. uznesenie NS SR č.k. 6Cdo/1/2012 z 21.03.2012.

V nadväznosti na tento záver je ustanovenie o možnosti odstúpenia od takejto zmluvy právne
irelevantné. V tomto ohľade súd súhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu o tom, že ako
individuálne nedojednaná zmluva v neprospech spotrebiteľa, t.j. neprijateľná podmienka, je absolútne
neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ (str. 4 napadnutého rozhodnutia), a preto nie je možné od nej ako od
absolútne neplatnej zmluvy odstúpiť.

Neobstojí ani argumentácia odvolateľa, že § 53 ods. 4 písm. r) OZ nemá riešiť situáciu, keď žalobu
podáva dodávateľ. Podstatné totiž je, že podanie žaloby dodávateľom na rozhodcovskom súde malo za
následok, že v tej istej veci sa druhá strana už nemohla obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť
uskutočneniu rozhodcovského konania. Uvedené vo svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory

vzniknuté vo vzťahu k dodávateľovi boli definitívne vyriešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Čo sa
týka námietky, že exekučný súd berie do úvahy pri určení žalobcu ako hľadisko určenie subjektu, ktorý
častejšie porušuje zmluvu, súd ju považuje za nedôvodnú. Samozrejme, že existujú dve eventuality
pri podávaní žaloby, a to že žalobu podá buď spotrebiteľ alebo dodávateľ, avšak v prípade podaniažaloby dodávateľom, spotrebiteľ nemá možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ani nijako zabrániť
uskutočneniu rozhodcovského konania. V tomto momente je potrebné vidieť tú skutočnosť, že takáto
zmluvná podmienka je dojednaná práve v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá žalobu nepodá.

Súd tiež dodáva, že samotné konštatovanie, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a že dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej
zmluvy (bod 2/ rozhodcovskej zmluvy) je len neživotným formálnym dojednaním v rozhodcovskej
zmluve, keďže bolo preukázané, že realita pri uzatváraní revolvingového úveru bola odlišná. Taktiež

poučenie povinného o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (body 5/, 6/ rozhodcovskej zmluvy),
je len vyjadrením samotnej podstaty rozhodcovskej zmluvy. Nie je ho však možné považovať za
kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázanie na rozdiely oproti
rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi, aby sa za primeraných okolností v
primeranom čase rozhodol v rozhodcovskej zmluve. V prejednávanej veci bola rozhodcovská zmluva
podpísaná v rovnaký deň ako hlavná zmluva o revolvingovom úvere.

Čo sa týka odvolacej námietky ohľadne tzv. skráteného konania pred rozhodcovským súdom, súd
konštatuje, že aj bez prihliadnutia na vytýkané procesné nedostatky pred rozhodcovským súdom
vzhľadom na neprijateľnú podmienku v rozhodcovskej zmluve bolo potrebné návrh na vydanie poverenia
zamietnuť. Odvolací súd sa vyjadruje aj k tejto námietke, pretože prvostupňový súd svoje rozhodnutie

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia odôvodnil aj týmito skutočnosťami. V danom prípade
došlo k porušeniu zákona, nakoľko rozhodcovský súd konal v rozpore s ustanovením § 17 Zákona o
rozhodcovskom konaní, keď nedoručil žalobný návrh povinnému tak, aby sa k nemu mohol vyjadriť
ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale tento mu doručil až so samotným rozhodcovským
rozsudkom. V zmysle ust. § 33 cit. zákona rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským rozsudkom.

Keďže Zákon o rozhodcovskom konaní nepozná pojem tzv. skrátené rozhodcovské konanie, a
rozhodcovský súd, resp. rozhodca si ho nemôže upraviť v rokovacom poriadku. Rokovací poriadok
slúži k tomu, aby si rozhodcovský súd upravil konanie v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní.
Rokovacíporiadokakointernýakt,ktorýniejenadriadenýzákonu,nemôžeupraviťspôsobrozhodovania
nad rámec zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovský súd nemá právo rozhodovať v tzv.

skráteným rozhodcovskom konaní.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v konečnom rozhodnutí vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.