Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/620/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611208627
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4611208627.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr.

Ingrid Doležajovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ M., nar. XX. XX. XXXX, 2/
N. Y., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom O., B. č. XXX/XX, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr.
Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, proti odporcovi:
B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. č. XXX, zastúpenému Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom v
Nitre, Farská č. 34, o splnenie povinnosti a o náhradu škody, na odvolania oboch účastníkov proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/196/2011-245 zo 04. 06. 2014, ako aj proti uzneseniu č.k.
6C/196/2011-239 zo 14. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo 14. 05. 2014 v časti náhrady trov konania p o t v
r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo 04. 06. 2014 vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania
štátu p o t v r d z u j e.

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo 04. 06. 2014 v zamietajúcej časti a v časti náhrady

trov konania účastníkov z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom došlým súdu dňa 26. 10. 2011domáhali, aby súd uložil odporcovi na celom
hĺbkovom a výškovom profile zasypať zemnú ryhu v dĺžke 21 metrov, nachádzajúcu sa na pozemku v
kat. území O. na LV č. XXX ako parc. č. XXX, pozdĺž hranice s pozemkom označenom ako parc. č.
XXX/X z LV č. XXX, v časti od verejnej cesty na parc. č. XXX až po úroveň rohu rodinného domu súp.
č. XXX stojacom na parc. č. XXX a dostatočne vykonaný zásyp zhutniť tak, aby nedošlo k ohrozeniu
alebo narušeniu statickej bezpečnosti oplotenia navrhovateľov ako vlastníkov nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X záhrady vo výmere 703 m2. Odporca je spoluvlastníkom nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXX - parcely č. XXX, ako aj rodinného domu č. s. XXX stojaceho na parc. č. XXX.
Parcely č. XXX/X a XXX sú susediacimi parcelami. Navrhovatelia si svoj pozemok parc. č. XXX/X z ľavej
strany od ich rodinného domu z pohľadu cesty na hranici s pozemkom odporcu - parc. č. XXX oplotili.
Oplotenie pozostáva z betónového základového pásu, oceľových stĺpikov, z pletiva s podmurovkou z
betónových tvárnic. Odporca pred necelými dvoma mesiacmi bezprostredne v blízkosti ich oplotenia
v dĺžke od verejnej cesty vykopal ryhu širokú asi 30 cm s hĺbkou až po základovú špáru betónového
základu oplotenia a v niektorých miestach aj pod ňou. Ryha je hlboká asi 70 cm. Výkopom sa cítia

ohrození, lebo výkop ohrozí stabilitu ich plota a nemá iný význam, iba ich poškodiť na majetku. Nechali
vyhotoviť statický posudok za účelom zistenia možných následkov výkopu. Záver posudku je taký, že
ryha môže spôsobiť haváriu oplotenia. Vyzvali odporcu na zasypanie ryhy, avšak bezvýsledne. Na ich
žiadosť dosiaľ nekonala ani obec O..Odporca žiadal návrh zamietnuť s tým, že navrhovatelia postavili oplotenie bez platného stavebného
povolenia, resp. ohlásenia stavby.
Navrhovatelia v priebehu konania rozšírili návrh (podaním z 20. 05. 2013) o zaplatenie 2.397,52 eura

po tom, čo bol podaný znalecký posudok súdnym znalcom z odboru statiky stavieb a odhadov hodnoty
nehnuteľností. Potvrdil, že iba zasypanie výkopu bez dostatočnej konsolidácie zeminy a dostatočného
zhutnenia nie je dostačujúce. Základové konštrukcie nie sú v stabilnom stave. Je potrebné vykonať
opätovnú výmenu základov. Výšku týchto nákladov vyčíslil na sumu 2.397,52 eura.
Odporca krátko pred ohliadkou znalcom určenou na 22. 05. 2012 ryhu zasypal, avšak bez zhutnenia.

Navrhovatelia vzali preto svoj návrh na zasypanie zemnej ryhy späť.
Súd prvého stupňa preto uznesením zo 14. 05. 2014 konanie o tomto návrhu zastavil. Odporcu zaviazal
zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania 870,97 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Toto
uznesenie súd odôvodnil späťvzatím návrhu navrhovateľmi (podaním zo 04. 07. 2013) so súhlasom
odporcu, keď odporca v priebehu konania zasypal zemnú ryhu. Právne vec posúdil podľa § 96 ods.
1, 3 OSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd dospel k záveru, že k späťvzatiu návrhu došlo pre

správanie sa odporcu pri dôvodne podanom návrhu. Zaviazal preto odporcu podľa § 146 ods. 2 veta
druhá OSP zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania v celkovej sume 870,97 eura. Trovy právneho
zastúpenia predstavujú 771,47 eura, ktoré súd aj podrobne rozviedol v odôvodnení uznesenia a 99,50
eura predstavuje zaplatený súdny poplatok.

Proti uzneseniu v časti o náhrade trov konania účastníkov podal odvolanie odporca. Domáhal sa jeho
zmeny tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, resp. že navrhovatelia sú
povinní nahradiť trovy odporcovi. Vyčítal súdu nesprávne právne posúdenie, keď navrhovatelia postavili
oplotenie bez platného stavebného povolenia, resp. bez ohlásenia stavby a okrem toho sa nerozhodlo
o tom, že odporca zodpovedá za škodu. Zasypal ryhu na základe nariadeného predbežného opatrenia

č.k. 6C/196/2011 zo 14. 11. 2011.

Odvolací súd prejednal toto odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k
záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, lebo uznesenie v časti o náhrade trov konania účastníkov
je vecne správne, a preto je potrebné ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uznesenia, a preto sa obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti dôvodov.
Nesporne odporca vykopal zemnú ryhu síce na svojom pozemku, ale tak, že úplne odhalil do hĺbky asi
70 cm aj betónové základy plotu navrhovateľov v dĺžke 21 m. Odporca zasypal zemnú ryhu v priebehu

súdneho konania, po nariadení znaleckého dokazovania. Je pravdou, že súd vydal aj predbežné
opatrenie, ktorým uložil odporcovi vykonať opatrenia, aby nedošlo zo strany zemnej ryhy k zamŕzaniu a
odmŕzaniu základovej zeminy a to uznesením zo 14. 11. 2011, právoplatným dňa 01. 12. 2011. Odporca
zasypal zemnú ryhu, avšak v priebehu vykonávania dokazovania - po ohliadke súdu - a nariadení
znaleckého dokazovania. Navrhovatelia vzali návrh späť až po vykonaní znaleckého dokazovania, keď

bolo jednoznačne zistené, že konaním odporcu došlo k ohrozeniu stability oplotenia navrhovateľov,
pričom zasypanie zemnej ryhy nie je postačujúce a vznikla škoda - náklady na opätovnú výmenu
základov, za ktorú zodpovedá odporca.

Súd preto správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta druhá OSP a priznal navrhovateľom náhradu trov

konania, ktorú je povinný zaplatiť im odporca.

V ďalšej časti žalobného návrhu navrhovateľov na zaplatenie nákladov na uvedenie plota do pôvodného
stavu vo výške 2.397,52 eura súd prvého stupňa rozsudkom zo 04. 06. 2014 č.k. 6C/196/2011-245 takto
rozhodol: „ I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade sumu 1.198,76 eura, a

to do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh na náhradu škody z a m i e t a .
III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany trovy štátu vo výške 196,43
eura, a to do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku
IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomnými dôkazmi - listami vlastníctva č. XXX a XXX,
fotografiami z miesta, geometrickým plánom z roku 2009 o zameraní rodinného domu navrhovateľov,
ako aj znaleckým dokazovaním znalcom z odboru statika stavieb a odhadu hodnoty nehnuteľností Ing.
Klačkom.Podľa odôvodnenia rozsudku: „Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca asi
dva mesiace pred podaním pôvodného návrhu navrhovateľmi, ktorý bol podaný 26.10.2011, na parcele
č. 518 uskutočnil výkop o dĺžke cca. 21 metrov pozdĺž základu oplotenia navrhovateľov, stojaceho na

hranici ich parcely č. XXX/X s parcelou č. XXX, ktorej spoluvlastníkom je odporca. Týmto výkopom
došlo k ohrozeniu stability oplotenia navrhovateľov. V priebehu konania, krátko pred obhliadkou
pozemku vykonanou znalcom dňa 22.5.2012, t. j. asi po 7-ich mesiacoch odporca zemnú ryhu zasypal.
Navrhovatelia svoj pôvodný návrh zobrali späť a konanie o tomto návrhu bolo zastavené, pričom ešte
predtým svoj návrh rozšírili o uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť im sumu 2.397,52 eura titulom

náhrady škody spôsobenej na predmetnom oplotení, ktorá náhrada škody ostala predmetom konania.
V konaní mal súd za preukázané, že boli splnené predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu,
ktorá bola spôsobená navrhovateľom na uvedenom oplotení, za ktorú škodu zodpovedá odporca, ktorý
vykopaním ryhy o dĺžke 21 metrov v blízkosti oplotenia navrhovateľov v 1/ a 2/rade porušil právnu
povinnosť spočívajúcu v správaní odporcu s rozporom s objektívnym právom, keď nebol daný dôvod
zvoliť takýto spôsob obrany zo strany odporcu. Svojím konaním odporca porušil vlastnícke právo

navrhovateľov, keď k vykopaniu zemnej ryhy došlo bez toho, aby odporca mal k tomu oprávnenie.
Odporca mal pritom možnosť postupovať zákonným spôsobom, ktorý mu dáva ustanovenie § 4
Občianskeho zákonníka, ako aj postupu podľa § 126 OZ a 127 OZ a to podaním návrhu na súd. V danej
veci nemožno pritom hovoriť o možnosti postupu podľa § 6 OZ, ktorý upravuje svojpomocné chránenie
práva, k čomu však neboli splnené podmienky vyplývajúce z tohto ustanovenia, podľa ktorého ak hrozí

neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom
zásah sám odvrátiť. Bolo povinnosťou odporcu počínať si tak, aby nedošlo ku vzniku škody na majetku
navrhovateľov v 1/ a 2/rade tak, ako to má na mysli ustanovenie § 415 OZ.
Vznik škody a jeho výšku mal súd za preukázanú vykonaním dokazovania, ale najmä zo znaleckého
posudku znalca Ing. Igora Klačku, ktorý v znaleckom posudku uviedol, že zasypanie výkopu bez

dodatočnej konsolidácie zeminy a dostatočného zhutnenia nie je dostačujúce. Základové konštrukcie
nie sú v stabilnom stave. Je potreba vykonať opätovnú výmenu základov. V znaleckom posudku, resp.
jeho doplnení, vyčíslil výšku nákladov v sume 2.397,52 eura. Zo záveru znaleckého posudku súd mal za
preukázané, že výkop o dĺžke 21,4 bm urobený odporcom pozdĺž základov oplotenia staticky ohrozuje
oplotenie, pričom nastala strata stability základov oplotenia. Dôsledkom výkopu prišlo k priamemu

narušeniu statiky oplotenia, vznikli trhlinky v betóne, ktoré spôsobili stratu celistvosti základového pásu a
došlo knarušeniupocelejdĺžkeodkopu.Priurčenívýškynáhradyškodysúdvychádzalznákladov,ktoré
treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, keď výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcej náklady
na uvedenie veci do pôvodného stavu, je treba zistiť a stanoviť objektívne a nezávislé na okolnostiach
súvisiacich so škodnou udalosťou. Nie je pritom rozhodujúce, že poškodená vec, ktorej uvedenie do

pôvodného stavu je možné, je skutočne opravená alebo opravovaná a či táto oprava je aj dokončená.
Z dokazovania súd mal za preukázané, že ku vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s porušením
právnych povinností odporcu a že k tomu došlo jeho zavinením.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody je súd povinný vždy skúmať, či sú dané predpoklady pre
zníženie náhrady škody. Je nesporné, že inštitút zníženia náhrady škody nemožno používať ľubovoľne

a znižovať náhradu mechanicky, ale ustanovenie § 450 OZ musí byť použité najmä vtedy, aby bolo
zabránené nepriaznivým, či nežiaducim tvrdostiam.
V danej veci súd dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa primerane znížiť náhradu
škody, ktorá bola vyčíslená znalcom na sumu 2.397,52 eura a to na jej polovicu, t. j. 1.198,76 eura. Bral
pritom zreteľ na okolnosti celého prípadu, obsah listu starostu Obce O. zo dňa 2.11.2011, v ktorom bolo

konštatované, že navrhovatelia zmenili odtokové pomery bez povolenia stavebného úradu a nevykonali
opatrenia na odstránenie nedostatkov. Uvedené však nebolo dôvodom pre zamietnutie návrhu, keď v
konaní nebolo preukázané, žeby stavba oplotenia bola postavená bez stavebného povolenia, pretože
v tom prípade ustanovenie § 88a Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebnýzákon)dávastavebnémuúraduprávozačaťzvlastnéhopodnetukonanie,čovdanomprípade

nebolo preukázané, ani tvrdené. K veci súd dodáva, že pokiaľ ide o prípady, kedy postačuje ohlásenie
stavebnému úradu, upravuje ustanovenie § 55 a nasl. stavebného zákona.
Ako dôvod hodný osobitného zreteľa súd videl i v sociálnej situácií odporcu, posudzujúc jeho vek a to,
že je poberateľom starobného dôchodku a tým súd odstraňoval určitú tvrdosť voči nemu. Podľa súdu
čiastočným vyhovením návrhu nebude na strane navrhovateľov neprimeraným spôsobom zasiahnuté

do ich práv.
Na základe vyššie uvedeného zaviazal súd odporcu zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/rade náhradu škody
a to vo výške 1.198,76 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.Vo zvyšku, z dôvodov uvedených vyššie, bol návrh navrhovateľov v 1/ a 2/rade na náhradu škody
zamietnutý.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.“
O trovách konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP a zaviazal odporcu zaplatiť štátu na účet
súdu vo výške 196,43 eura.
O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá

právo na ich náhradu, vzhľadom na ich čiastočný úspech v konaní o náhradu škody.
Právne posudzoval vec podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu (§ 415, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods.
1, 2 a § 450 OZ).

Proti rozsudku podali odvolanie obaja účastníci.

Navrhovatelia podali odvolanie proti rozsudku v časti o zamietnutí návrhu a v časti náhrady trov konania.
Nesúhlasili so znížením náhrady škody podľa § 450 OZ a ani s dôvodmi, pre ktoré sa tak stalo. Nie
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Rozsudok sa javí ako neočakávaný a prekvapivý, naviac
keď odporca popieral svoju zodpovednosť. Tvrdenie uvedené v liste starostu o zmene odtokových
pomerov namietali v priebehu konania. Odporca konal úmyselne, keď vykonal ryhu bezprostredne vedľa

základovichplotaaboluzrozumenýsvyvolanímnásledku-ohrozeniestabilityplotaaspôsobenieškody.
Namietali z rovnakých dôvodov rozhodnutie o trovách konania.

Odporca podal odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo návrhu vyhovené. Podľa neho súd vyhodnotil
skutkový stav jednostranne v jeho neprospech. Podľa neho nie je možné bez ďalšieho konštatovať jeho

výlučnú zodpovednosť za škodu. Prvotnou príčinou všetkých následkov bolo konanie navrhovateľov,
ktorí postavili stavbu bez príslušných administratívnych povolení, ktorá podľa predložených listinných
dôkazov zasahuje do vlastníckeho práva odporcu. Odporca zakročil podľa vlastného uváženia proti
hroziacej škode. Namietal tiež zistenie výšky škody, keď navrhovatelia nepreukázali, akú sumu vynaložili
na zhotovenie oplotenia. Považoval za nesprávny tiež výrok o náhrade trov konania štátu, lebo on

neinicioval znalecké dokazovanie.

Odvolací súd prejednal vec v dôsledku odvolaní účastníkov proti rozsudku súdu prvého stupňa (§ 205
OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a za splnenia podmienok v § 156
ods. 3 OSP rozhodol rozsudkom.

Odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti a
v časti o náhrade trov konania štátu. Stotožňuje sa v celom rozsahu s jeho dôvodmi a poukazuje na ne.

Naopak, rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa § 221

ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Niet sporu o tom, že navrhovatelia sú vlastníci nehnuteľností v kat. území a obci O., zapísaných na
liste vlastníctva č. XXX ako parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere 703 m2 a odporca je spoluvlastníkom
nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako parc. č. XXX - záhrada vo výmere 332 m2

a rodinného domu č.s. XXX na parc. č. XXX. Pozemky - parcely č. XXX/X a XXX sú susediacimi
pozemkami. Navrhovatelia majú pozemok oplotený pozdĺž hranice s pozemkom parc. č. XXX v časti
od verejnej cesty až po úroveň rohu rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parc. č. XXX. Odporca
vykopal pozdĺž celého oplotenia (21m) v bezprostrednej blízkosti ryhu v zemi, v šírke asi 30 cm, v hĺbke
asi 70cm až po základovú špáru betónového základu oplotenia a v niektorých miestach aj pod ňou. Plot

pozostáva z betónového základového pásu, oceľových stĺpikov, z pletiva s podmurovkou z betónových
tvárnic.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú. Nepopiera
to ani sám odporca, ktorý len tvrdil, že oplotenie je postavené bez stavebného povolenia a navrhovatelia

zvýšili výškovú úroveň svojho pozemku a jemu vzniká škoda zaplavovaním úrody na pozemku i domu,
ktorý je vystavený podmáčaniu. Nič také z tvrdení odporcu - podmáčanie a zaplavovanie však nie
je preukázané v konaní. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, pričom vykonal aj znalecké
dokazovanie znalcom Ing. Klačkom z odboru stavebníctva. Ten jednoznačne potvrdil stratu stabilityoplotenia v dôsledku výkopu zemnej ryhy odporcom. Prišlo k priamemu ohrozeniu narušenia stability
oplotenia po celej dĺžke odkopu. Považoval zasypanie ryhy zeminou v priebehu konania bez dodatočnej
konsolidácie zeminy a dostatočného zhutnenia za nedostačujúce. Základové konštrukcie nie sú v

stabilnom stave a je potrebné vykonať opätovnú výmenu základov. Navýšenie pozemku navrhovateľov
nemá priamy súvis s narušením statiky základov plotu. Súd prvého stupňa posudzoval konanie odporcu,
ktorý vykopal ryhu síce na svojom pozemku, ale tesne vedľa oplotenia vybudovaného navrhovateľmi za
konanie v rozpore so zákonom.

Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

Význam § 415 OZ nemožno vidieť iba v preventívnej oblasti. Dosah tohto ustanovenia je treba v rámci
celkovej koncepcie šiestej časti OZ a zodpovednosti za škodu chápať podstatne širšie.
Z výslovného zakotvenia povinnosti každého účastníka občianskoprávnych vzťahov počínať si tak, aby

nedochádzalo - okrem iného - aj ku škode na majetku (princíp nikomu neškodiť) je treba vyvodiť, že táto
povinnosť je zároveň všeobecne, t.j. pre každého z týchto účastníkov, záväznou právnou povinnosťou
určitým spôsobom postupovať. Nedodržanie tejto záväznej právnej povinnosti znamená chovať sa
protiprávne.

Ak si niekto nepočína v súlade s takouto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa
protiprávne a postihuje ho za to - pri splnení i ďalších potrebných predpokladov - občianskoprávna
zodpovednosť za škodu (§ 420 OZ).

Súd posúdil potom zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ a podrobne ju rozviedol, s čím sa

odvolací súd stotožňuje. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku potom súd za škodu považoval
výšku nákladov 2.397,52 eura s DPH (bez DPH 1.997,93 eura). Súd priznal náhradu škody na uvedenie
do pôvodného stavu iba vo výške 1.198,76 eura a vo zvyšku náhradu podľa § 450 OZ znížil o
polovicu. Navrhovatelia tvrdili, že oplotenie postavili na mieste starého oplotenia ešte v roku 2009,
na čo sa odporca nesťažoval. O priebehu starého oplotenia predložili fotky. Odporca tvrdil (č.l. 38) v

podaní z 02. 12. 2011, že navrhovatelia postavili plot umiestnením na jeho pozemok v rozsahu 20cm,
pričom v priebehu konania predložil tzv. skutkové zameranie hraníc susediacich pozemkov vypracované
vyhotoviteľom - Geotop, geodetické práce Topoľčany z 18. 09. 2012. Podľa neho medzi skutkovým
stavom a stavom podľa mapy C-KN je rozdiel hranice zo strany od cesty medzi parc. č. XXX/X a XXX -
12 cm a na konci parciel (k parc. č. XXX) 7 cm. Treba zdôrazniť, že aj podľa doterajšieho merania (podľa

platných právnych predpisov) je oblasť merania vo vykonávacej vyhláške. Všetky lomové body dnes
musia byť určené s presnosťou 8 cm a pre posudzovanie starších meraní sa aplikuje polohové kritérium
24 cm (keďže s takou presnosťou sa robili merania takmer celé 20. storočie). Toto kritérium definuje aj
súčasná vyhláška a technická norma (pozri zákon č. 162/95 Z.z. a vyhl. č. 461/2009 Z.z.). Treba teda
zdôrazniť, že oplotenie nie je umiestnené tak, ako tvrdil odporca a že mu spôsobuje škodu, ktorá ho

nútila konať v krajnej núdzi. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá
je daná v plnom rozsahu, je správne a rovnako aj výška škody je určená znalcom správne.

Súd prvého stupňa však pochybil pri aplikácii ustanovenia § 450 OZ. Zákon umožňuje zníženie škody
iba v prípade, že nejde o úmyselné spôsobenú škodu.

Podľa § 450 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby,
ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená.

Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Súd prvého stupňa však nedostatočne posúdil všetky aspekty pre rozhodovanie o znížení náhrady
škody (vrátane rozsahu zníženia). Predovšetkým mal skúmať, či možno náhradu znížiť, t.j. či nedošlo
k spôsobeniu škody úmyselne (formy zavinenia posudzované podľa zásad zavinenia v trestnom práve

- úmysel priamy, nepriamy). Až po zhodnotení spôsobenia škody možno ďalej skúmať podmienky
moderácie. Jeho odôvodnenie o osobných a majetkových pomeroch odporcu je nedostatočné a
povrchné, najmä keď tento nadobudol majetkové hodnoty v priebehu sporu kúpou a to rodinný dom č.s.XXX s pozemkami parc. č. XXX/X., XXX/X, XXX (viď LV č. XXX). Podľa navrhovateľov má tiež príjem z
hudobnej produkcie (vlastná kapela a hrávanie na pohreboch).

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/
OSP zrušil, vrátane naň nadväzujúci výrok o náhrade trov konania. Právny názor odvolacieho súdu je
pre súd prvého stupňa záväzný (§ 226 OSP).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 1, 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.