Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/175/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515010146
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515010146.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému F. W. pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. prejednal na verejnom
zasadnutí dňa 21.januára 2016 odvolanie obžalovaného, podané proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 8.októbra 2015, sp.zn.2T/52/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného F. W. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 8.októbra 2015, sp.zn.2T/52/2015 bol
obžalovaný F. W. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

bez vážneho dôvodu nerešpektoval výzvu na nastúpenie do výkonu trestu vydanú Okresným súdom
Piešťany pod sp. zn. 0T/13/2011 zo dňa 30.09.2014, ktorú prevzal dňa 16.10.2014, ktorou bol vyzvaný
aby nastúpil ihneď od doručenia tejto výzvy do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na
výkon väzby Gucmanova 19/670 Leopoldov, nakoľko bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 0T/13/2011 zo dňa 08.05.2011, právoplatným dňa 08.05.2011, pričom uznesením
Okresného súdu Piešťany, sp.zn. 0T/13/2011 zo dňa 07.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

17.06.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Tos/99/2014 zo dňa 17.06.2014,
bolo vyslovené, že odsúdený sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a na
výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
do tohto ústavu na výkon trestu odňatia slobody nenastúpil v stanovenom termíne bez náležitého
ospravedlnenia a vážneho dôvodu.

Za tento trestný čin bol obžalovaný F. W. odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4,
§ 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, na výkon ktorého bol podľa
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej 15 dňovej lehote,

teda včas podaným odvolaním napadol obžalovaný F. W.. V jeho podrobnom písomnom odôvodnení
prostredníctvom obhajcu i sám namietal správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch
s poukazom na to, že žalovaný prečin nespáchal, nemal úmysel mariť nástup do výkonu trestu, o čom
svedčí aj okolnosť, že aj v minulosti v dvoch prípadoch vždy do výkonu trestu riadne nastúpil. V čase
po doručení výzvy na nástup do výkonu trestu pravidelne navštevoval medicínske zariadenia, najmä
neurologické ambulancie, nakoľko v tom čase sa mal podrobiť dlhšie plánovanému neurologickému -

chirurgickému operačnému zákroku, o ktorom bol informovaný aj jeho odborný lekár MUDr. H., ktorý
tiež vedel o tom, že má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody, a ktorý ho ubezpečoval, že svojestanovisko o nevyhnutnosti operačného zákroku si v prípade potreby jednoznačne obháji a že on
bude ihneď po svojom uzdravení informovaný o schopnosti nastúpiť výkon trestu odňatia slobody. Dňa
26.januára 2015, keď mu bola zo strany polície obmedzená osobná sloboda, mal absolvovať lekársku

kontrolu v neurologickej ambulancii MUDr. H., pričom na predchádzajúcej kontrole mu zo strany MUDr.
H. bolo oznámené, že v prípade ak nedôjde k zhoršeniu v jeho tom čase stabilizovaného zdravotného
stavu, do výkonu trestu odňatia slobody môže nastúpiť. On mal sám záujem nastúpiť do výkonu trestu
v dobrom zdravotnom stave, aby mohol prípadne aj pracovať a nie vykonávať trest v Nemocnici pre
obvinených v Trenčíne. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a spod obžaloby

prokurátora ho oslobodiť.

Prokurátor okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného F. W. poukázal na to,
že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že obžalovaný dňa 16.októbra 2014 prevzal už druhú
výzvu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody s dobou nástupu ihneď, no napriek tomu do
výkonu tohto trestu dobrovoľne bez vážneho dôvodu nenastúpil. Okolnosť, že obžalovaný mohol svoje

ochorenie považovať za závažné je z hľadiska jeho trestnoprávnej zodpovednosti irelevantná, nakoľko
týmito skutočnosťami sa zaoberal aj Okresný súd Pezinok (správne Okresný súd Piešťany - pozn.
predsedu senátu), ktorý žiadosť obžalovaného o povolenie odkladu výkonu trestu zamietol, o čom bol
obžalovaný riadne informovaný. Ako teda uvádza aj okresný súd v napadnutom rozsudku, obžalovaný
jednoznačne poznal postoj orgánu verejnej moci, keď naviac vo výzvach na nastúpenie výkonu trestu

odňatia slobody, ktoré osobne prevzal, bol výslovne poučený aj o tom, že nerešpektovaním výzvy
súdu sa môže dopustiť prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák.. Tvrdenie obžalovaného, že v priebehu trestného konania nemohol účelovo meniť svoje výpovede,
pretože k veci sa podľa neho prvýkrát vyjadril až na hlavnom pojednávaní nie je pravdivé, nakoľko
obžalovaný F. W. sa pri svojom prvom výsluchu v procesnom postavení obvineného dňa 26.januára

2015 k spáchaniu skutku v celom rozsahu priznal, skutok oľutoval a vzdal sa aj práva na podanie
sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Rovnako nie je možné stotožniť sa ani s názorom
obhajcu obžalovaného, že súd prvého stupňa sa zamietnutím návrhu na vykonanie výsluchu svedka
MUDr. D. H. nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. MUDr. D. H. totiž
súdu podal písomnú správu, v ktorej boli obsiahnuté všetky podstatné informácie o zdravotnom stave

obžalovaného. Lekárskymi správami sa pritom zaoberal už aj Okresný súd Piešťany, ktorý okolnosti v
nich uvedené nepovažoval za dostačujúce na povolenie odkladu výkonu trestu a obžalovaný o tom mal
vedomosť. Pokiaľ sa týka uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov
so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, okresný súd pri
jeho ukladaní vychádzal aj z toho, že obžalovaný F. W. bol doposiaľ 14x súdne trestaný a to opakovane

za úmyselné trestné činy. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností a z toho vyplývajúcu
úpravu zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody bolo obžalovanému možné uložiť
trest odňatia slobody v rozpätí od 8 mesiacov až do 2 rokov. Obžalovanému teda okresný súd uložil trest
na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. Navrhol preto odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por.
zamietnuť, pretože nie je dôvodné.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne navrhla odvolanie obžalovaného F. W. ako nedôvodné
zamietnuť podľa § 319 Tr. por. a to s poukazom na správne dôvody vyjadrenia prokurátora okresnej
prokuratúry k odvolaniu obžalovaného.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa
30.decembra 2015, na verejnom zasadnutí dňa 21.januára 2016 postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o vine, treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného F. W. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a

dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia
správne oprel nielen o výpovede samotného obžalovaného F. W., ale predovšetkým o listinné dôkazy
a z nich predovšetkým prečítané výzvy na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody adresované
obžalovanému do vlastných rúk, uznesenia o zamietnutí žiadostí obžalovaného o odklad výkonu trestu,správu Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín
zo dňa 7.novembra 2014 o tom, že na podklade predložených lekárskych správ je obžalovaný F.
W. schopný výkonu trestu s tým, že v prípade potreby mu môže byť poskytnutá potrebná zdravotná

starostlivosť, resp. i hospitalizácia v Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Trenčín, vyjadrenie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, podľa
ktorého ochorenia, na ktoré bol obžalovaný F. W. liečený, sú liečiteľné v zdravotníckych zariadeniach
Zboru väzenskej a justičnej stráže a napokon lekárske správy MUDr. D. H., neurológa Neurologickej
ambulancie v Novom Meste nad Váhom, podľa ktorých sa obžalovaný F. W. v ich neurologickej

ambulancii liečil pre bolesti v krížoch v období od 20.októbra 2014 do 2.decembra 2014, pričom v
tomto období nebol realizovaný žiadny operačný zákrok a pritom dňa 1.decembra 2014, kedy bol na
neurologickej ambulancii vyšetrený poslednýkrát, bol zdravotný stav obžalovaného stabilizovaný a nebol
pripútaný na lôžko a ďalšie listinné dôkazy, na ktoré v odôvodnení rozsudku podrobne poukázal. Svoje
skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na
ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného F. W., pretože boli v rozpore s

ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, z nich najmä s už uvedenými listinnými dôkazmi. Odvolací súd
po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný
súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého
rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré
jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného F. W. zo spáchania žalovaného skutku uvedeného

vo výroku napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam
nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného F. W. ako prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1

písm. a/ Tr. zák. v napadnutom rozsudku v zhodne s obžalobným návrhom, pričom svoje závery v tomto
smere tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým
zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody
na zmenu napadnutého rozsudku a ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval
za opodstatnené.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody
a spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Tr. zák.
s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. vo výmere 8 mesiacov zohľadňuje všetky
zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery

obžalovaného tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd a aj tieto dôvody, keďže sú
správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Rovnako vecne správne a v súlade s ustanovením §
48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do
ústavu so stredným stupňom stráženia. Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu
výrokov o vine, uloženom treste a spôsobe jeho výkonu, neakceptoval ani v tomto smere odvolacie

námietky obžalovaného F. W..

Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch
o vine a treste v prospech obžalovaného tak, ako sa domáhal vo svojom odvolaní a jeho odvolacie
námietky neakceptoval, preto podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F. W. ako nedôvodné

zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.