Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Klaudia Šišková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/86/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813205205
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3813205205.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: v 1. rade T. T., nar.
XX.X.XXXX, bytom L., Ž. XXX/XX, v 2. rade K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., X. XXX/X, odporcovia v
1. a 2. rade zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, v 3. rade I.H. I., nar.
X.X.XXXX, bytom L., I. XXX/XX, zastúpená JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou v Prievidzi, Bakalárska
6, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov v 1. až 3. rade: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, zastúpeného JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 5.207,41 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporcovia v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 490,94 eur s
9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 163,65 eur od 21.4.2010 až do zaplatenia, zo sumy 163,65
eur od 21.5.2010 až do zaplatenia a zo sumy 163,65 eur od 21.6.2010 až do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť plnenia ostatných odporcov.
Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov v 1. až 3. rade
náhradu trov konania v sume 306,29 eur, vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov v 1. až 3. rade
a odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v sume 706,45 eur, všetko na účet právneho zástupcu
JUDr. Andreja Cifru a náhradu trov konania odporcovi v 3. rade v sume 735,09 eur na účet právnej
zástupkyne JUDr. Jany Bezákovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ návrhom podaným proti odporcom v 1. až 3. rade domáhal sa zaplatenia sumy 5.207,41
eur s úrokom z omeškania v sume 221,55 eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy
3.798,65 eur od 17.7.2012 do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa,
a.s. a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Postupca a
odporkyňa v 1. rade uzavreli dňa 25.6.2003 zmluvu o úvere, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky (VOP). Na základe tejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver v
sume 300.000,- Sk a odporkyňa sa zaviazala dlžnú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach
po 4.930,- Sk vždy k 20. dňu v mesiaci. V zmluve si účastníci dohodli úrok vo výške 9,3% ročne. Prvá
splátka bola splatná dňa 20.7.2003, splatnosť poslednej splátky nastala dňa 20.6.2010. Odporcovia v
2. a 3. rade prevzali na seba ručiteľský záväzok za splatenie úveru. Podľa navrhovateľa ide o zmluvu
o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Odporkyňa v 1. rade neplnila splátky úveru riadne avčas a s plnením sa dostala do omeškania. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky predstavovala sumu 5.607,41 eur, ktorá pozostáva z istiny 4.198,65 eur, riadneho úroku
521,52 eur a úroku z omeškania v sume 887,24 eur. Záväzok voči navrhovateľovi odporkyňa v 1. rade
uznala v Dohode o uznaní záväzku, zároveň došlo aj k uznaniu nákladov inkasného konania, ktoré si
navrhovateľ neuplatňuje. Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka počnúc 16.12.2011, t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky. V konaní
zástupca navrhovateľa uviedol, že po postúpení pohľadávky odporkyňa v 1. rade uhradila ešte 400,- eur.
Pred prvým pojednávaním navrhovateľ, vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany odporcov
a vedľajšieho účastníka, uviedol, že voči odporcom si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 490,94 eur s
9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 163,65 eur od 21.4.2010 až do zaplatenia, zo sumy 163,65
eur od 21.5.2010 až do zaplatenia a zo sumy 163,65 eur od 21.6.2010 až do zaplatenia a vo zvyšnej
časti berie svoj návrh späť. Podľa navrhovateľa suma 490,94 eur s prísl. predstavuje nepremlčanú časť
neuhradeného úveru.
Odporkyňa v 1. rade v konaní potvrdila, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorila dve zmluvy
o úvere, išlo o hypotekárny a spotrebný úver. Hypotekárny úver bol uhradený, zo spotrebného úveru
bola uhradený len časť, pretože sa dostala do platobnej neschopnosti. Splátky splácala podľa svojich
možností a nakoniec ich už nevládala splácať vôbec. Sumu, ktorú právnemu predchodcovi navrhovateľa
uhradila, nevedela presne špecifikovať. V súvislosti s dohodou o uznaní záväzku uviedla, že ju navštívil
nejaký pán, ktorý jej dal podpísať doklad, kde boli vypísané splátky po 100,- eur v rámci splátkového
kalendára. Jednali len vo dverách bytu, pretože sa veľmi ponáhľal. Kópiu dokladu od neho nedostala.
Uviedla, že na dohode o uznaní dlhu, ktorá je doložená do spisu, je jej podpis, ale určite nepodpisovala
splátky v sume 200,- eur. V konaní prostredníctvom právneho zástupcu vzniesla námietku premlčania.
Odporca v 2. rade potvrdil, že podpísal zmluvu o ručení za úver, ktorý bol poskytnutý odporkyni v 1. rade.
V súvislosti so splácaním úveru mal vedomosť o tom, že asi 2-krát mu prišlo oznámenie zo slovenskej
sporiteľne, že sa úver riadne neplatí. Vždy šiel za odporkyňou v 1. rade, ktorá ho ubezpečila, že vec
rieši. V konaní taktiež prostredníctvom právneho zástupcu vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku
premlčania.
Odporkyňa v 3. rade potvrdila, že podpísala zmluvu o ručení za splatenie úveru, ktorý bol poskytnutý
odporkyni v 1. rade. Zistila, že splátky sa riadne neuhrádzajú asi od roku 2008, potom asi o rok jej
bolo doručené oznámenie od právneho predchodcu navrhovateľa, že úver je platený neskoro a bolo
tam aj vyčíslené, koľko úver predstavuje. Keď stretla odporkyňu v 1. rade, nič jej nehovorila o úvere,
preto si myslela, že je už všetko v poriadku. Prostredníctvom právnej zástupkyne vzniesla voči nároku
navrhovateľa námietku premlčania. Pokiaľ by posledné tri splátky úveru neboli premlčané, podľa jej
názoru platby odporkyne v 1. rade po postúpení pohľadávky na navrhovateľa je potrebné započítať na
sumu nepremlčaného nároku navrhovateľa.
V priebehu konania oznámil do konania svoj vstup ako vedľajší účastník na strane odporcu Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je vopred pripraveným formulárom, pričom odporkyňa
nemalamožnosťovplyvniťjehoobsah.Taktopredformulovanádohodapredstavujeneprijateľnézmluvné
podmienky - predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku, ktoré sú
absolútne neplatné. Uviedol tiež, že vyhlásenie odporkyne o vedomosti premlčania dlhu je skryté do
dohody o splátkach, pričom navrhovateľovi šlo o predĺženie premlčacej lehoty pod zámienkou ponuky
splátok. Podľa jeho názoru je uzatvorenie takejto dohody v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods.
8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku
spotrebiteľa. Podpisom formulárovej dohody si odporca ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie
a jej uzatvorenie mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zároveň vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom
úvere zo dňa 25.6.2003, Dohode o ručení zo dňa 25.6.2003, Všeobecných obchodných podmienok
(ďalej len „Všeobecného podmienky“), platobnej histórie, dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku zo dňa 9.5.2012, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 a prílohy k
tejto zmluve, oznámení o postúpení pohľadávok z 27.12.2011, pokusov o zmier zo dňa 20.2.2013,vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 17.4.2013, 20.6.2013, 15.11.2013, vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo
dňa 3.9.2013, vyjadrenia odporcu v 2. rade zo dňa 9.10.2013, vyjadrenia odporkyne v 3. rade zo dňa
15.10.2013, oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 26.11.2013, ako aj oboznámením ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 25.6.2003 uzavrela odporkyňa v 1. rade s právnym predchodcom navrhovateľa Slovenská
sporiteľňa, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporkyni vo
výške 300.000,- Sk. Odporkyňa sa zaviazala dlžnú sumu uhradiť v mesačných splátkach po 4.930,- Sk
počnúc 20.7.2003 vždy k 20. dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.6.2010.
V zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 9,3% ročne, RPMN vo výške 10,83% ročne. V ten istý deň
odporcovia v 2. a 3. rade uzatvorili s právnym predchodcom navrhovateľa dohodu o ručení, v ktorej
sa zaviazali uspokojiť pohľadávku právneho predchodcu navrhovateľa zo zmluvy o splátkovom úvere
uzavretej s odporkyňou v 1. rade v prípade, ak odporkyňa v 1. rade neuhradí pohľadávku riadne a
včas. Z platobnej histórie predloženej navrhovateľom vyplýva, že odporkyňa neuhrádzala splátky riadne
a včas a s plnením sa dostala do omeškania. Poslednú splátku vo výške 16,31 eur poukázala dňa
19.1.2009,ďalšiesplátkyužneuhradila.Kmimoriadnejsplatnostiúverunedošlo,čovyplývazoznámenia
Slovenskej sporiteľne, a.s.. Splatnosť celého úveru teda nastala v deň, ktorý bol dohodnutý ako konečná
splatnosť úveru, t.j. 20.6.2010.
Dňa 15.12.2011 došlo medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom k uzatvoreniu zmluvy o
postúpení pohľadávok. Z prílohy k tejto zmluve vyplýva, že na navrhovateľa prešla aj pohľadávka voči
odporcom v 1. až 3. rade. Podľa údajov uvedených v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva,
žepohľadávkutvorilasumavovýške5.607,41eur.Tátosumapozostávalazistiny4.198,65eur,riadneho
úroku521,52euraúrokovzomeškaniavsume887,24eur.Popostúpenípohľadávkyuhradilaodporkyňa
ešte sumu 400,- eur dňa 16.7.2012. Dlžná suma potom predstavuje 5.207,41 eur, z čoho neuhradená
istina ku dňu podania návrhu je 3.798,65 eur, úrok vo výške 521,52 eur a úrok z omeškania vo výške
887,24 eur.
Pokusom o zmier zo dňa 20.2.2013 vyzýval navrhovateľ odporcov v 1. až 3. rade k zaplateniu celkovej
dlžnej sumy 5.634,09 eur do 27.2.2013.
Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo 9.5.2012 vyplýva, že túto dohodu
podpísal zástupca navrhovateľa a odporkyňa v 1. rade. V bode 2. pod názvom Uznanie záväzku osoba
dlžníka vyhlasuje, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči pôvodnému veriteľovi Slovenská
sporiteľňa, a.s. v sume 4.198,65 eur. Forma splatenia úveru bola dohodnutá v splátkach vo výške
200,- eur k 25. dňu v mesiaci počnúc dňom 25.5.2012. V tomto bode tiež odporkyňa vyhlasuje, že má
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Odporkyňa v 1. rade potvrdila, že úver spočiatku splácala, potom sa však dostala do zlej finančnej
situácie a pre nedostatok financií úver splácala podľa možností a neskôr ho prestala splácať celkom.
Vo svojej výpovedi bližšie popísala, akým spôsobom došlo k podpísaniu dohody o záväzku. Navštívil
ju zamestnanec navrhovateľa a žiadal ju o podpísanie dokladu, kde boli vypísané splátky po 100,-
eur mesačne. Všetko prebehlo veľmi rýchlo, pretože dotyčná osoba sa veľmi ponáhľala, doklad
mu odporkyňa podpísala medzi dverami bytu. Okrem splátok dlhu o iných skutočnostiach nebola
informovaná. Uviedla, že kópiu dohody jej táto osoba neodovzdala. Súčasne sa pripojila ku vznesenej
námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka.
Odporcovia v 2. a 3. rade potvrdili, že podpísali dohodu o ručení za splatenie úveru, ktorý bol odporkyni
v 1. rade poskytnutý zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s.. O tom, že dlh riadne splácaný nie je, boli
oboznámení písomne zo strany banky, ale zo správania odporkyne v 1. rade nadobudli dojem, že všetko
dala do poriadku. Taktiež sa pripojili ku vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka
na strane odporcov. Odporkyňa v 3. rade pre prípad, že by posledné tri splátky úveru premlčané neboli,
žiadala, aby súd platbu odporkyne v 1. rade v sume 400,- eur započítal na úhradu posledných troch
splátok úveru.
Dňa 22.4.2013 oznámil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov
vstup do konania na strane odporcov. Vo svojom písomnom podaní zo 3.9.2013 poukázal na
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že predložená dohoda o uzavretísplátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a
dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.
Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka
o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom by malo byť
súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky
splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v planom znení, pretože pri jej
uzatváraní neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a
lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ
so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku po
vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach
dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods. 4
citovaného zákona. Vzhľadom na neplatnosť dohody vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku
premlčania. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle § 109 ods. 1
písm.c/O.s.p.. Vzmysleuvedenéhojepotompotrebnépovažovaťuznaniedlhuzaneplatnédojednanie
a nemožno naň prihliadať.
Pred prvým pojednávaním navrhovateľ, vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany odporcov
a vedľajšieho účastníka, trval na návrhu vo výške 490,94 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 163,65 eur od 21.4.2010 až do zaplatenia, zo sumy 163,65 eur od 21.5.2010 až do zaplatenia
a zo sumy 163,65 eur od 21.6.2010 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti vzal svoj návrh späť.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného od 1.4.2004), spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona
a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §
55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto
zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona.
V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom .V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z
nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase
uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch
patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis
(uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach).
Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú
sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o
záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy
podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do
Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i
zo znenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si
zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka
ako celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v
čase uzavretia zmluvy platná a účinná norma viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a
contrario" súd podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného
zákonníka sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka).
Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od
akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V predmetnej veci vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania uplatneného nároku a odporcovia v
1. až 3. rade sa k tejto námietke pripojili. Súd sa preto zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa
je premlčaný alebo nie. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere boli jednotlivé splátky úveru splatné k 20. dňu
v mesiaci s účinnosťou od 20.7.2003 a konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.6.2010, kedy
bola splatná posledná splátka. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa v 1. rade dlh riadne nesplácala,
v dôsledku čoho sa s plnením dostala do omeškania. V konaní bolo medzi účastníkmi sporné, či došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ešte pred dátumom konečnej splatnosti úveru. Z oznámenia
právneho predchodcu navrhovateľa bolo zistené, že k mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo. Ako bolo
uvedené, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho
zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka,
ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských
zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Splatnosť poslednej splátky nastala 20.6.2010, navrhovateľ návrh vo veci samej podal dňa
22.3.2013. Z toho vyplýva, že premlčaný je jeho nárok za obdobie predchádzajúce 22.3.2010, splátky,
ktorých splatnosť pripadá na dni 20.4.2010, 20.5.2010 a 20.6.2010 premlčané nie sú. Navrhovateľvšak, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, vzal svoj návrh v časti predstavujúcej premlčaný
nárok späť a trval len na nepremlčanej časti svojho nároku, t.j. na úhrade splátok splatných ku dňu
20.4.2010, 20.5.2010 a 20.6.2010 spolu s príslušenstvom. Odporkyňa v 3. rade žiadala, aby súd od
tohto nároku odpočítal plnenie odporkyne v 1. rade vo výške 400,- eur, ktoré poskytla navrhovateľovi
po postúpení pohľadávky, keďže splátky za predchádzajúce obdobie sú premlčané. Navrhovateľ s tým
nesúhlasil, podľa neho medzi účastníkmi nebolo dohodnuté, na ktoré splátky sa majú poskytnuté plnenia
započítavať, a preto bolo toto plnenie započítané na najstaršie neuhradené splátky. Súd k tomu uvádza,
že ani z právneho predpisu, ani zo zmluvy medzi účastníkmi nevyplýva spôsob, na aké splátky je
potrebné plnenie dlžníka započítať. V danom prípade odporkyňa v 1. rade zaplatila sumu 400,- eur
dňa 16.7.2012. V tom čase boli nepremlčané splátky splatné od 20.7.2009 a nasledujúce. Preto bolo
možné započítať túto platbu na splátky splatné 20.7.2009, 20.8.2009 a čiastočne na splátku splatnú dňa
20.9.2009. Navrhovateľ si voči odporcom uplatňuje nárok na zaplatenie splátok splatných dňa 20.4.2010
až 20.6.2010 a tieto splátky doposiaľ uhradené neboli. Súd preto považoval nárok navrhovateľa na
zaplatenie sumy 490,94 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 163,65 eur od 21.4.2010
(odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky) až do zaplatenia, zo sumy 163,65 eur od 21.5.2010
až do zaplatenia a zo sumy 163,65 eur od 21.6.2010 až do zaplatenia za dôvodný a odporcom v 1.
až 3. rade uložil povinnosť uvedenú sumu spolu s úrokom z omeškania zaplatiť v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedného z odporcov zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných odporcov. Úrok z omeškania je určený podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Povinnosť odporkyne v 1. rade vyplýva z
ust. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka a povinnosť odporcov v 2. a 3. rade z ich ručiteľského záväzku
podľa ust. § 303 v spojení s § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
podpísanú odporkyňou v 1. rade, podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s
následkami predĺženiapremlčacejlehotynadobu 10rokov. Zvýsluchuodporkynemalsúdpreukázané,
žezamestnanecnavrhovateľaoslovilodporkyňuv1.radekvôlipodpísaniutejtoformulárovejlistinystým,
želistinasatýkalensplátokúveru.Včastiuznaniazáväzkujeuvedená suma4.198,65eur,pričomvčasti
3. mal dlžník zároveň prehlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Odporkyňa však
vosvojejvýpovedipoprela,žebymalavedomosťotom,žepodpisujeajniečoinéakosplátkovýkalendár.
Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporkyni uvedenú istinu,
keď táto nemala žiadnu vedomosť o tom, že podpisuje aj uznanie záväzku, resp. či tento je alebo nie
je premlčaný a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporkyne o uznaní záväzku,
hodnotí súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácií dosiahol
uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď odporkyňa nemala vôbec vedomosť a ani vôľu
takéto vyhlásenie učiniť. Odporkyňa mala záujem dohodnúť sa na splátkach, musela však podpísať
celý formulár, pričom netušila význam toho, čo podpisuje. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo
zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporkyne ako spotrebiteľa. Takéto
konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom
takéto konanie súd považuje aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika
podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu, i v prípade, ak je dlh
premlčaný, je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je
premlčanýalebonie.Uznaniezáväzkuakonekaláobchodnápraktikajeneplatné.Súdnavyšepoukazuje
aj na tvrdenie odporkyne v tom smere, že podpisovala splátkový kalendár so splátkami 100,- eur
mesačne, pričom do spisu bola doložená dohoda, kde sú uvedené splátky vo výške 200,- eur mesačne.
Z výpovede odporkyne v 1. rade pritom vyplynulo, že s takýmito splátkami by určite nesúhlasila, pretože
by ich nemohla splácať. Nakoniec neplatnosť uvedenej dohody uznal v konaní aj sám navrhovateľ, keď
v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania vzal svoj návrh v časti premlčaného dlhu späť.
V konaní navrhovateľ pred prvým pojednávaním vzal svoj návrh späť v časti prevyšujúcej nepremlčaný
nárok, t.j. prevyšujúcej sumu 490,94 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 163,65 eur od
21.4.2010 (odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky) až do zaplatenia, zo sumy 163,65 eur od
21.5.2010 až do zaplatenia a zo sumy 163,65 eur od 21.6.2010 až do zaplatenia. Súd preto podľa § 96
ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku konanie v tejto časti zastavil.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. V
konaní si navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 5.207,41 eur s prísl., priznaná mu bola suma
490,94 eur s prísl., v prevyšujúcej časti bolo konanie zastavené. K zastaveniu konania došlo v dôsledku
späťvzatia návrhu navrhovateľa v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcov
a vedľajšieho účastníka na strane odporcov. Námietka premlčania bola vznesená dôvodne a pokiaľ
by nedošlo zo strany navrhovateľa ku späťvzatiu časti jeho nároku, bol by súd jeho nárok v uvedenej
časti zamietol ako nedôvodný. Súd preto považoval časť konania, v ktorej bolo konanie zastavené,
za neúspech navrhovateľa. Navrhovateľov úspech v konaní predstavuje 9,43%, odporcovia a vedľajší
účastník na strane odporcov mali úspech v 90,57%. Celkový úspech odporcov a vedľajšieho účastníka
v konaní potom predstavuje 81,14% (90,57% - 9,43%). V tomto rozsahu im potom vznikol nárok na
náhradu trov konania.
Odporcomv1.a2.radeazároveňvedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcovvznikolnároknanáhradu
trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 870,66 eur (1 úkon právnej pomoci po
271,41 eur - účasť na pojednávaní dňa 18.11.2013 /odmena znížená o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhl. č.
655/2004 Z.z./ x 3 /zastupovanie 3 osôb/, 1 x paušál po 7,81 eur, cestovné náklady na trase Lučenec
- Prievidza a späť v sume 69,12 eur, náhrada za stratu času za 8 polhodín po 13,01 eur. Vzhľadom k
tomu, že v uvedený deň sa právny zástupca vedľajšieho účastník a odporcov zúčastnil aj na ďalšom
pojednávaní, uplatnil si trovy za cestovné náklady a stratu času len v polovici, t.j. 34,56 eur cestovné a
52,04 eur strata času, 1 úkon právnej pomoci po 271,41 eur - účasť na pojednávaní dňa 18.12.2013 /
odmena znížená o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z./ x 3 /zastupovanie 3 osôb/, 1 x paušál
po 7,81 eur, cestovné náklady na trase Lučenec - Prievidza a späť v sume 65,70 eur, náhrada za stratu
času za 8 polhodín po 13,01 eur.. DPH 20% zo sumy 279,22 eur ... 55,84 eur). 81,14% zo sumy 870,66
eur predstavuje suma 706,45 eur a v tejto výške súd odporcom v 1. a 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi
aj priznal. Súd nepriznal odmenu za úkon prevzatie a príprava zastúpenia v súvislosti s odporcami v 1. a
2. rade vzhľadom k tomu, že za tento úkon bola priznaná odmena vedľajšiemu účastníkovi samostatne.
Právny zástupca sa s predmetom konania oboznámil už prevzatím zastúpenia vedľajšieho účastníka
a nebolo potrebné tento úkon robiť opakovane aj prípade odporcov v 1. a 2. rade. Taktiež súd priznal
náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 18.12.2013 v rozsahu 8 polhodín, napriek tomu,
že uplatnená bola náhrada za 10 polhodín. Súd vychádzal z toho, že právny zástupca si vyúčtoval
náhradu za stratu času na tej istej trase dňa 18.11.2013 v rozsahu 8 polhodín, preto nie je dôvod, aby
dňa 18.12.2013 mu náhrada za stratu času bola priznaná vo väčšom rozsahu.
V konaní vznikli trovy vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov aj samostatne. Ide o trovy, ktoré
mu vznikli predtým, ako došlo ku spoločnému právnemu zastúpeniu s odporcami v 1. a 2. rade.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní vzniesol námietku premlčania, túto podrobne a precízne
odôvodnil. Následne navrhovateľ vzal svoj návrh v časti premlčanej pohľadávky späť. Aj aktívnym
konaním vedľajšieho účastníka boli odporcovia voči navrhovateľovi v konaní v prevažnej časti úspešní,
preto jeho účasť v konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je
navrhovateľpovinnýnahradiťvedľajšiemuúčastníkov,ktorýmáprávodaťsaprávnezastúpiťadvokátom,
trovy konania, ktoré mu vznikli trovami právneho zastúpenia, a to vo výške 377,48 eur (2 úkony právnej
pomoci po 180,93 eur, 2 x paušál po 7,81 eur - za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie
zo dňa 3.9.2013). 81,14% zo sumy 377,48 predstavuje 306,29 eur a v tejto sume mu súd náhradu trov
priznal.
Rovnako ako odporcom v 1. a 2. rade, vznikol nárok na pomernú náhradu trov konania aj odporkyni v
3. rade. Odporkyni vznikli trovy právneho zastúpenia v sume 905,95 eur (4 úkony právnej pomoci po
180,93 eur, 4 x paušál po 7,81 eur, DPH 20% zo sumy 754,96 eur ... 150,99 eur). Odporkyňa si uplatnila
nárok aj na odmenu za nahliadnutie do spisu, za tento úkon jej však odmena podľa § 655/2004 Z.z.
nepatrí. 81,14% zo sumy 905,95 eur predstavuje sumu 735,09 eur a v tejto sume súd odporkyni v 3.
rade náhradu trov konania priznal.
Pokiaľ vedľajší účastník uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody
a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny
dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia
obsiahnutého vyššie, nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania navrhovateľa
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadaťsúd o rozhodnutie o prejudicálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd
preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.