Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/197/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713214621
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713214621.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova
8, Bratislava proti žalovanému Z. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, K., toho času na
neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom S.. I. E., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu
K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS", so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, o zaplatenie 521,34 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho

účastníka na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 01. 07. 2014, č. k. XXC/
XXX/XXXX-XX jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňažalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu521,34
Eur s prísl. a nahradiť trovy konania vo výške 31 Eur, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 102,41

Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že návrh žalobcu je dôvodný. Mal za preukázané, že
dňa 21. 10. 2005 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená zmluva o úvere,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému finančné prostriedky vo
výške 1 659,70 Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť formou mesačných splátok vo výške 43,45 Eur

splácaných vždy do 20-teho dňa toho - ktorého mesiaca so splatnosťou prvej splátky 20. 11. 2005 a
konečnou platnosťou úveru 20. 10. 2010. Žalovaný však nedodržal svoj záväzok, ktorý nesplácal riadne
a včas a v lehote splatnosti úveru do 20. 10. 2010 dlžnú sumu nevrátil. Preto súd prvého stupňa zaviazal
žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny úveru 444,37 Eur a nesplatených zmluvných úrokov z úveru v
sume76,97Eur.Výrokopríslušenstvepohľadávkyodôvodnilust.§517ods.2OZvspojenísNariadením
vlády č. 87/1995 Zb..

O trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník vystupujúci v
konaní na strane žalovaného a navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Poukázal na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01. 05. 2014, v zmysle ktorého

súd aj bez návrhu prihliada ex offo na premlčanie nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy.
Uvádza, že zmluva o splátkovom úvere uzatvorenom medzi účastníkmi konania mala dohodnutú
konečnú splatnosť úveru na deň 20. 10. 2010. Žaloba na súd bola podaná 08. 10. 2013. Z toho je
zrejmé, že nepremlčaná ostala iba posledná splátka vo výške 1 309 Sk so splatnosťou 20. 10. 2010.
Avšak vzhľadom na to, že predmetný úver považuje vedľajší účastník za bezúročný a bez poplatkov,
žalobca má nárok iba na istinu nepremlčanej splátky, pričom zdôrazňuje, že zmluva neobsahuje správny

údaj o výške RPMN. Ročná úroková sadzba predstavuje v danom prípade 17,30 % a RPMN, ktorá je
zakomponovaná neprehľadne v texte je 9,45 %, čo nemôže zodpovedať skutočnosti, a preto v zmysleust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaný sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril a pokiaľ ide o žalobcu, tento navrhol rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že úver sa stal splatným v celosti dňa 20. 10. 2010. Žalobca
podal žalobu ešte pred uplynutím premlčacej doby a pokiaľ ide o zmluvu o úvere, táto podľa jeho
názoru obsahuje všetky obligatórne náležitosti kladené pre spotrebiteľské úvery zákonom č. 258/2001
Z. z.. Taktiež uvádza, že odvolanie vedľajšieho účastníka je podané neoprávnenou osobou, keďže

rozhodnutie súdu prvého stupňa môže napadnúť iba účastník konania, pokiaľ to zákon nevylučuje. Z
dôvodu absencie spôsobu vyrovnania medzi hlavným účastníkom a vedľajším účastníkom, ktorý by
vyplýval z právneho predpisu, tak pri vedľajšom účastníkovi, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa
nebude splnená podmienka na podanie odvolania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 ods. 1 a 2

O. s. p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), pričom zistil, že nie sú dané
podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu preskúmavaného rozsudku, ktorý je nepreskúmateľný pre
absenciu dostatočných dôvodov, keď zároveň súd prvého stupňa sa nezaoberal všetkými okolnosťami
podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, právny predchodca žalobcu J. a. s., so sídlom v Bratislave uzatvorila so
žalovaným zmluvu o splátkovom úvere dňa 21. 10. 2005. Na základe tejto zmluvy poskytla žalovanému
úver vo výške 50 000 Sk, s úrokovou sadzbou 17,30 %, úver mal žalovaný splácať v splátkach po 1
309 Sk mesačne, s tým, že splatnosť prvej splátky bola určená 20. 10. 2005 a konečná splatnosť úveru
mala nastať 20. 10. 2010.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 03. 2013 žalobca tvrdí, že nadobudol aj pohľadávku, ktorá
je predmetom tohto konania, a to z titulu nesplateného úveru vo výške dlžnej sumy 521,34 Eur s prísl..
Táto suma má pozostávať z nesplateného úveru podľa identifikácie postúpenej pohľadávky v sume
444,37 Eur s prísl. a zo zmluvných úrokov z úveru vo výške 76,97 Eur.

Zmluva uzatvorená dňa 31. 10. 2005, podľa svojho obsahu spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Právny predchodca
žalobcu, a teda J. a. s., Bratislava mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a pôžičiek, a
preto zmluva je svojím charakterom nepochybne zmluvou občianskoprávnou.

V priebehu konania pred súdom prvého stupňa písomným podaním doručeným dňa 16. 06. 2014 (č. l.
27 spisu) Združenie - pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom v Prešove oznámilo svoj vstup do
konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Súd prvého stupňa o veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania postupom podľa ust. § 115a O. s. p. verejným vyhlásením rozsudku.

Podľa ust. § 93 ods. 4 O. s. p. v znení platnom do 31. 12. 2014, v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Je zrejmé, že o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do tohto konania súd prvého stupňa rozhodol
uznesením z 20. 05. 2015, č. k. XXC/XXX/XXXX-XX. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenie
odvolací súd zdôrazňuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník, preto je oprávnený
uplatniť námietku premlčania tak ako by ju bol oprávnený uplatniť účastník konania, na podporu ktorého
v konaní vystupuje. Je nutné zdôrazniť, že účelom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych

vzťahoch, teda premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Námietka premlčania je právnou
námietkou plynúcou z hmotnoprávnych predpisov. Vychádzajúc z inštitútu vedľajšieho účastníka v
súlade s Občianskym súdnym poriadkom možno uzavrieť, že vedľajší účastník nie je legitimovaný
na dispozičné úkony spojené s konaním alebo dispozície s predmetom konania, ako napr. späťvzatie
návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu. Vznesenie námietky premlčania však medzi takéto

dispozičné úkony nepatrí a akýkoľvek úkon, ktorý vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so
záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strany vystupuje. Vznesenie námietky premlčania
je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciu, nemožno ho považovať za klasický dispozičný
úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený.Je zrejmé, že v danom prípade je konanie vedľajšieho účastníka na prospech žalovaného, žalovaný
nevyjadril nesúhlas s úkonmi vedľajšieho účastníka, a preto vedľajší účastník môže využiť všetky

zákonom dovolené možnosti, medzi inými aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania. Námietka
premlčaniajesvojoupovahounámietkouprávnou,resp.právnymhodnotenímanieskutkovýmtvrdením.
Námietka premlčania pritom môže byť uplatnená kedykoľvek v priebehu konania až do právoplatného
rozhodnutia o veci, a teda aj v štádiu odvolacieho konania. Je naviac zrejmé, že súd prvého stupňa
mal vziať zreteľ na existenciu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov

(ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť 01. 05. 2014), podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo iný
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01. 05. 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Citované zákonné ustanovenia nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou
sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/12/2014).

Úlohou súdu prvého stupňa bude predovšetkým dôsledne sa vyporiadať s uplatnenou námietkou
premlčania žiadaného nároku žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné ustáliť, z akých konkrétnych splátok
pozostáva žalovaná istina a posúdiť opodstatnenosť žiadaného úroku z úveru.

Súd prvého stupňa napokon posúdi aj aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní z pohľadu toho, či
vo vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom došlo k platnému postúpeniu bankovej
pohľadávky.

Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej

pohľadávky z bankového produktu osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.

Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta čo len časti toho istého peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je
banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom
vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky
môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou
alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom, len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto

zákonom.

Uvádzané zákonné ustanovenie teda poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie
v záväzkovo - právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného

záväzku. Zákonodarca teda mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým
je dlžník aktuálne po stanovenú dobu, napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Banka nepochybne
má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnuté
pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnejsplatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením
banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

So zreteľom na všetky uvádzané dôvody, odvolací súd rozsudok zrušil postupom podľa ust. § 221 ods.
1 písm. f) a h) O. s. p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie § 221ods. 2 O. s. p.). V novom
rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.