Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 0Er/1806/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5600891086
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matej Maxa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5600891086.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: R. R., V.. XX. X. XXXX, bytom Ž. XXX/
X, K. R., pre vymoženie pohľadávky 305,42 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom
Kabáčom, so sídlom Exekútorského úradu Mládežnícka 325/23, Považská Bystrica, pod sp. zn. Ex
805/2000, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom sa dňa 6. 12. 2000 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. Ex 805/2000 na vymoženie pohľadávky vo výške 9.201,- Sk, priznanej rozhodnutím Národného
úradu práce, Okresného úradu práce Liptovský Mikuláš, č. 13/1999-Ča-pr zo dňa 1. 6. 1999. Súdny

exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 *007313 zo dňa 29. 12. 2000, ktoré
v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie
uloženej povinnosti zaplatiť 9.201,- Sk a trov exekúcie.

V priebehu konania súd zistil, že exekučný titul už nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať.

Podľa § 235 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 1. 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“),
exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí

exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný
titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57

ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného
aleboprocesnéhopráva,ktoréspôsobujú,žeexekučnýtitulsíceformálneexistuje,alestrácaspôsobilosť
byť podkladom pre exekúciu.

Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie
exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa

v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo
zákona, a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“), ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na

dôchodkovézabezpečenie,poistnénapoisteniezodpovednostizamestnávateľazaškodupripracovnom
úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a
príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra
2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003.

Podľa § 20 ods. 2 písm. t) bod 4. zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti (ďalej len „zákon o
zamestnanosti“), do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä: rozhodovať o povinnosti zaplatiť
príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.

Podľa § 126 ods. 1 zákona o zamestnanosti, okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v

nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok
vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume.

Podľa § 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti, právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti
sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 131 ods. 1 zákona o zamestnanosti, na konanie podľa § 16 ods. 2 písm. r), § 17 ods. 3 písm.
d), § 18 ods. 2 písm. p) a § 20 ods. 2 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s
výnimkou § 60 až 66.

Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom do
31. 12. 2003, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie
uloženej povinnosti (ods. 1).

Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom od 1. 1. 2004, výkon rozhodnutia možno nariadiť

najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti,
uloženej podľa zákona o zamestnanosti rozhodnutím okresného úradu práce zo dňa 1. 6. 1999.
Vydávanie a výkon rozhodnutí okresných úradov práce podľa § 20 ods. 2 písm. t) bod 4. zákona

o zamestnanosti sa po procesnej stránke spravuje Správnym poriadkom (§ 131 ods. 1 zákona o
zamestnanosti). Správny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2003, za ktorého účinnosti bol vydaný
exekučný titul, upravoval v ust. § 71 ods. 3 prekluzívnu lehotu, podľa ktorej rozhodnutie (vrátane
predmetného exekučného titulu) možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre
splnenie uloženej povinnosti, t. j. od doby vykonateľnosti rozhodnutia. Ide o prekluzívnu lehotu, z ktorej

formulácie vyplýva, že v jej priebehu musí byť konanie nielen začaté ale i skončené. Uplynutím lehoty
sa rozhodnutie stáva neúčinným. Zákonom č. 527/2003 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2004 upustilo od
povinnosti vymôcť povinnosť uloženú rozhodnutím vydaným v správnom konaní v trojročnej prekluzívnej
lehote, keď podľa súčasnej právnej úpravy postačí, ak sa exekučného konanie v lehote 3 rokov začne,
nemusí počas nej dôjsť aj k reálnemu vymoženiu pohľadávky. Exekučný titul však v danom prípade

stratil účinnosť ešte pred účinnosťou tohto zákona, preto je pre posúdenie veci rozhodujúce znenie § 71
ods. 3 Správneho poriadku účinné do 31. 12. 2003.

Súd sa ďalej zaoberal možnosťou aplikácie ust. § 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti na daný prípad a
pomerom tohto ustanovenia k § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Predmetné ust. § 126 ods. 3 zákona o

zamestnanosti hovorí o práve „vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti“, ktoré sa premlčuje
v lehote plynúcej od splatnosti tohto príspevku. Splatnosť príspevku upravuje zákon o zamestnanosti
v § 69, a to tak, že v zásade je tento príspevok splatný v deň, ktorý je určený na výplatu miezd a
platov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Od takto určenej splatnosti príspevku na poistenie
v nezamestnanosti tak plynie premlčacia lehota vzťahujúca sa na právo príspevok vymáhať. Pokiaľ

príslušný orgán (okresný úrad práce) neprikročil v lehote 3 rokov od jeho splatnosti k vymáhaniu
príspevku (výzvou na úhradu a ďalej uložením povinnosti príspevok zaplatiť v správnom konaní), mohol
platiteľpríspevkunamietaťpremlčanievkonanípredokresnýmúradompráce.Vzhľadomnavymedzenie
začiatku plynutia premlčacej lehoty nemožno túto vykladať tak, že by sa premlčanie vzťahovalo naprávoplatné rozhodnutie, pretože nadobudnutie vykonateľnosti tohto rozhodnutia nie je momentom, v
ktorom sa príspevok na poistenie v nezamestnanosti stal splatným. Preto ustanovená premlčacia lehota
nemôže byť v pomere špeciality k prekluzívnej lehote ustanovenej Správnym poriadkom (a tým nebráni

ani jej aplikácii), ale ide o dve nezávisle plynúce lehoty - premlčacia lehota plynie od splatnosti príspevku
a prekluzívna až neskôr od vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
22. 6. 1999 a vykonateľnosť dňa 10. 6. 1999. Trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle

§ 71 ods. 3 Správneho poriadku vykonať, sa potom skončila dňom 10. 6. 2002 a jej márnym uplynutím
sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

Súdny exekútor súdu zároveň oznámil, že si v predmetnej veci neuplatňuje náhradu trov exekúcie,
pretože tieto boli uspokojené v priebehu vykonávania exekúcie, preto súd rozhodol o trovách súdneho

exekútora tak, že mu náhradu týchto nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.