Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/363/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614209720
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614209720.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej, v právnej
veci navrhovateľa M. Z., narodený X.X.XXXX, trvale pobytom Z. XXXX/XX, XXX XX L., proti
odporcovi Z.I.I.I.L., s.r.o., so sídlom Mládežnícka 24, 984 01 Lučenec, IČO: 36 786 802, zastúpenému
advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 212,75
Eur s príslušenstvom , o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k.
13Cb/20/2015-234 zo dňa 20. júla 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/20/2015-234 zo dňa 20. júla 2015 vo výroku, ktorým

bol návrh navrhovateľa zamietnutý a vo výroku o trovách konania v spojení s opravným uznesením č.k.
13Cb/20/2015-240 zo dňa 19. augusta 2015 potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 31,98 Eur na účet
právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomzaviazalodporcuzaplatiťnavrhovateľovisumu38,45Eursúrokom
zomeškaniavovýške9,25%ročneod21.1.2014dozaplatenia.Vprevyšujúcejčastinávrhnavrhovateľa
zamietol a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 26,40 Eur a trovy právneho

zastúpenia v sume 205,11 Eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 7.2.2014
domáhal zaplatenia sumy 212,75 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 505,75 Eur od
21.1.2014 do zaplatenia titulom neuhradenej odmeny za kuriérske služby spolu so zmluvnou pokutou
vo výške 101,15 Eur a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- Eur. Navrhovateľ uviedol, že dňa 1.3.2013 uzatvoril s odporcom Partnerskú zmluvu, na základe

ktorej fakturoval odporcovi za vykonané kuriérske služby. Spoluprácu ukončili dňa 20.12.2013, pričom
za obdobie od 1.12.2013 do 20.12.2013 vykonal pre odporcu kuriérske služby v hodnote 505,75 Eur,
ktoré vyfakturoval faktúrou č. 20130010, pričom odporca vyfakturovanú sumu riadne a včas do 20. dňa
v mesiaci podľa článku IV., písmeno B., bod 4 zmluvy neuhradil. Navrhovateľ vyzval odporcu výzvou zo
dňa 31.1. na zaplatenie sumy 505,75 Eur, pričom odporca následne poukázal časť fakturovanej sumy
vo výške 293,- Eur. Navrhovateľ si uplatnil tiež zmluvnú pokutu v zmysle uzatvorenej zmluvy, a to podľa
článku IV. zmluvy vo výške 20 % z fakturovanej sumy, čo zo sumy 505,75 Eur predstavuje čiastku 101,15

Eur. Navrhovateľ považoval za porušenie zmluvy zo strany odporcu skutočnosť, že odporca neuhradil
poslednú faktúru v lehote splatnosti, t.j. do 20.12.2013, a tiež odmenu za november 2013, ktorá mu bola
uhradená na dvakrát, a to prvá čiastka 23.12.2013 a druhá čiastka 30.12.2013.Okresný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom navrhovateľa a štatutárneho
zástupcu odporcu a mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 1.3.2013 zmluvu označenú
ako „ Partnerská zmluva“, v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi konania

nebolo sporné, že v mesiaci december 2013 navrhovateľ doručil celkom 977 ks zásielok, pričom
vyzdvihol68kszásielok,apretosúdvzhľadomnazhodnétvrdeniaúčastníkovkonaniavovzťahukpočtu
doručovaných a prevzatých zásielok žiadne ďalšie dokazovanie nevykonával. Súd tiež konštatoval, že
navrhovateľ, ako obstarávateľ vystavil odporcovi faktúru č. 20130010 dňa 20.12.2013, so splatnosťou
dňa 20.1.2014 na sumu 505,75 Eur, ktorou fakturoval za mesiac december 2013 odporcovi, ako

objednávateľovi doručovanie zásielok v množstve 977 ks pri jednotkovej cene 0,50 Eur/ks, čo spolu
predstavovalo 488,50 Eur a za vyzdvihnutie zásielky za mesiac december v počte 69 zásielok po 0,25
Eur/ks , čo predstavuje sumu 17,25 Eur.

V konaní ostalo sporným v akej výške za 1kus doručenej , resp. vyzdvihnutej zásielky náleží
navrhovateľovi, ako obstarávateľovi odmena. Partnerská zmluva v zmysle článku III. odkazuje

dojednanie o výške provízie osobitným dodatkom k tejto zmluve. Z vykonaného dokazovania mal súd za
zrejmé a účastníkmi konania to mal aj potvrdené, že osobitný písomný dodatok k zmluve dojednávaný
nebol. Provízia bola stanovovaná každomesačne, fakticky tým spôsobom, že odporca výšku provízie
navrhoval a následne túto navrhovateľ akceptoval. Takto teda každomesačne došlo k určeniu výšky
provízie, ktorá sa za jednotlivé mesiace líšila. Súd mal za preukázané, že naposledy dohoda o výške

provízie bola za mesiac november 2013, ktorú navrhovateľ akceptoval. V mesiaci december 2013 k
dohode o výške provízie nedošlo. Okresný súd mal tiež z vykonaného dokazovania za zrejmé, že
výška provízie bola jednostranne určená zo strany odporcu, avšak navrhovateľom neakceptovaná vo
výške 0,10 Eur za doručenú zásielku. Súd teda vychádzal pri určení výšky odmeny z poslednej zmluvne
dohodnutej odmeny, a to za mesiac november 2013 vo výške 0,45 Eur za kus doručenej zásielky a

0,25 Eur za vyzdvihnutú. Pri ustálení ceny za vyzdvihnutie vo výške 0,25 Eur/ks a 68 ks vyzdvihnutých
zásielokpredstavujeodmena17,-Eurapriustáleníceny0,45Eur/kszadoručeniezásielky,pripočte977
ks odsúhlasených zásielok predstavuje sumu 439,65 Eur. Správne teda fakturácia odmeny za mesiac
december mala byť vo výške 456,65 Eur, z ktorých odporca uhradil sumu 293,- Eur. Okresný súd
uvedeným spôsobom dospel k záveru, že k úhrade teda na odmene za mesiac december u navrhovateľa

zostáva doplatiť sumu 212,75 Eur.

K otázke platnosti odstúpenia od partnerskej zmluvy navrhovateľa a právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty súd uviedol, že písomným úkonom zo dňa 20.12.2013, označeným ako Výpoveď z partnerskej
zmluvy navrhovateľ v zmysle článku IX., bod 3 vypovedá partnerskú zmluvu o spolupráci uzatvorenú dňa

1.3.2013 medzi účastníkmi konania. Podľa tohto ustanovenia účinky odstúpenia nastávajú momentom
jeho doručenia druhej zmluvnej strane. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetný úkon
bol doručený odporcovi. Súd však konštatoval, že právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho
obsahu, a preto napriek tomu, že je označený ako Výpoveď zmluvy z obsahu je zrejmé, že sa má
jednať o odstúpenie od zmluvy v zmysle článku IX. bod 3 partnerskej zmluvy pre prípad, že jedna

zo zmluvných strán podstatne porušuje svoje povinnosti upravené v tejto zmluve. Účinky odstúpenia
nastávajú momentom jeho doručenia druhej strane. Navrhovateľ v odstúpení od zmluvy nešpecifikuje,
ktoré konkrétne porušenie povinností zo strany odporcu je dôvodom jeho odstúpenia od predmetnej
partnerskej zmluvy. V kontexte vyjadrení navrhovateľa pred súdom mal prvostupňový súd za zrejmé,
že sa malo jednať o odstúpenie pre prípad nezaplatenia odmeny v zmysle článku IV., odsek A., bod 2.

zmluvy, v zmysle ktorej je povinnosťou objednávateľa , t.j. odporcu uhradiť včas obstarávateľovi faktúru
za služby podľa článku I. zmluvy.

Okresný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že navrhovateľ nepochybne podľa názoru okresného
súdu učinil právny úkon, ktorý nazval výpoveďou zmluvy, avšak po stránke obsahovej sa jedná o

odstúpenie od zmluvy. Na takýto právny úkon treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
ohľadom náležitostí právneho úkonu aj vo vzťahu k jeho určitosti a zrozumiteľnosti. Podľa názoru
prvostupňového súdu predmetný právny úkon je nejasný a nezrozumiteľný a nie je úkonom platným,
pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom podľa ustanovenia § 266 ods. 1, 2, 3
Obchodného zákonníka.

Okresný súd zároveň v napadnutom rozsudku uviedol, že navrhovateľ si uplatnil v súvislosti s ním
uvádzaným porušením práva vyplatenia odmeny za mesiac november 2013, jednak právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty z faktúry za mesiac november 2013, ako aj od predmetnej zmluvy odstúpil. Porušeniepovinnosti vyplatenia odmeny riadne a včas v zmysle článku IV. predmetnej zmluvy je sankcionované
alternatívne, a to uplatnením si práva na zmluvnú pokutu alebo práva od zmluvy odstúpiť. Keďže
navrhovateľ si uplatnil a od zmluvy odstúpil písomným podaním z 20.12.2013, súd zastáva názor, že

si už nemôže uplatniť právo na zmluvnú pokutu. Napriek tejto skutočnosti však súd skúmal jednak
dôvodnosťodstúpeniaodzmluvyanásledneprípadnéporušeniepovinnostízostranyodporcuvovzťahu
k uplatnenej zmluvnej pokute, ako aj k odstúpeniu od zmluvy. Súd uviedol, že navrhovateľ tvrdil, že
k odmene za mesiac november 2013 došlo k výplate opozdene, a to na dvakrát vo výške 525,- Eur a
následne 35,- Eur, t.j. spolu 560,- Eur. Navrhovateľ fakturoval odporcovi za mesiac november faktúrou

č. 20130009, splatnou dňa 20.12.2013 sumu 547,- Eur za 1236 doručených zásielok po 0,50 Eur a
vyzdvihnutých zásielok v množstve 116 ks po 0,25 Eur. Následne za mesiac november podľa podkladov
odporcu bolo vyzdvihnutých 107 zásielok po 0,25 Eur a doručených 1207 zásielok po 0,45 Eur, čo
predstavuje sumu 560,- Eur. Z uvedenej sumy však bola vyplatená záloha za mesiac november 2013
vo výške 100,- Eur dňa 29.11.2013, z čoho vyplýva, že v mesiaci november boli poskytnuté platby 525,-
Eur dňa 23.12.2013, 100,- Eur dňa 29.11.2013 a suma 35,- Eur dňa 30.12.2013. Uhradená teda bola

čiastka 625,- Eur k 23.12.2013, pričom táto mala byť uhradená do 20. dňa príslušného mesiaca, t.j.
do 20.12.2013 za mesiac november 2013. K úhrade sumy 525,- Eur došlo 23.12.2013 pripísaním na
účet navrhovateľa, čo podľa názoru okresného súdu je potrebné hodnotiť ako porušenie predmetnej
povinnosti. Nakoľko si však navrhovateľ uplatnil právo na odstúpenie od zmluvy, v tejto časti podľa
názoru súdu zmluvná pokutu za oneskorené zaplatenie odmeny, a to vo výške 20 % fakturovanej čiastky,

už uplatnená nemôže byť. Súd tiež konštatoval, že odstúpenie od zmluvy pre prípad nevyplatenia
odmeny, a to porušenia záväzkov v zmysle článku IV. partnerskej zmluvy upravuje predmetný článok,
pričom v prípade porušenia záväzkov dáva možnosť obstarávateľovi uplatniť si voči objednávateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 20 % z fakturovanej čiastky, alebo od zmluvy odstúpiť. Súd tiež uviedol, že
podstatné porušenie zmluvy definuje zákona v § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že podľa

názoru súdu z partnerskej zmluvy nie je zrejmé, či nevyplatenie odmeny by druhá zmluvná strana
považovalasprihliadnutímnaúčelzmluvyzatakékonanie,žedruházmluvnástrananebudemaťzáujem
na plnenie si povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie
zmluvy nie je podstatné. Podľa názoru súdu porušenie zmluvy nie je podstatné, a to preto, že možno mať
pochybnosti o takomto porušení, preto je možné odstúpiť od zmluvy len podľa § 346 ods. 1 Obchodného

zákonníka, t.j. poskytnutím dodatočnej primeranej lehoty. Okresný súd teda zmluvnú pokutu vo výške
101,15 Eur uplatnenú navrhovateľom nepriznal z dôvodu, že za uvedené porušenie zmluvy využil
navrhovateľ právo od zmluvy odstúpiť. Súd tiež podotkol, že v zmysle § 263 ods. 1 Obchodné
zákonníka právo dojednať zmluvnú pokutu v zmysle § 300 Obchodného zákonníka, ako aj právo na
odstúpenie od zmluvy v zmysle § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, sú ustanovenia, od ktorých sa

môžu zmluvné strany odchýliť prípadne ich vylúčiť, nakoľko sa nejedná o kogentné ustanovenia podľa
§ 263 Obchodného zákonníka. Ak teda pre porušenie povinnosti zmluvné strany dojednali možnosť
alternatívneho uplatnenia práva jednak od zmluvy odstúpiť, alebo od zmluvy neodstúpiť a požadovať
zaplatenie zmluvnej pokuty, podľa názoru súdu si navrhovateľ zmluvnú pokutu už uplatňovať nemôže,
keďže jednostranný právny úkon odstúpenia, aj keď neplatný, uskutočnil.

Vo vzťahu k uplatnenej sume 100,- Eur preddavku za mesiac november 2013 súd konštatoval, že suma
100,- Eur bola vyplatená ako preddavok, pričom zo žiadneho dôkazu nie je zrejmé, že by v tejto sume
došlo k zníženiu fakturácie, či už v mesiaci november alebo december zo strany navrhovateľa tak,
ako navrhovateľ tvrdil, a teda, že táto suma by bola zúčtovaná. Z tohto dôvodu súd konštatoval, že je

potrebné sumu 100,- Eur zúčtovať tak, ako to uvádza odporca na odmenu za mesiac december 2013.
Navrhovateľ teda mal správne fakturovať za mesiac december 2013 sumu 456,65 Eur (0,25 Eur/ks x
68 ks, t.j. 17,- Eur a 0,45 Eur/ks x 977 ks, t.j. 439,65 Eur ). Z uvedenej sumy bola poskytnutá úhrada
293,- Eur, zostalo teda neuhradených 212,75 Eur, na ktorú sumu je potrebné započítať preddavok vo
výške 100,- Eur, teda nevyplatenou zostala suma 112,75 Eur. Oproti právu navrhovateľa, kompenzačnou

námietkou si uplatnil odporca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za dve porušenia zmluvy, a to
neplatné odstúpenie od zmluvy a neplnenie si povinností skorým príchodom na pracovisko z rozvozu
a neobslúžením všetkých zásielok vo výške 2 x 58,60 Eur (vychádzajúc z ním tvrdenej správnej
fakturácie vo výške 293,- Eur, ktorú považoval za dôvodnú), teda 117,20 Eur. Pri zohľadnení predmetnej
kompenzačnej námietky, ktorú súd považoval za dôvodnú, preto rozdiel predstavoval sumu 4,45 Eur

v prospech odporcu. Navrhovateľ si uplatnil ešte paušálnu náhradu vo výške 40,- Eur spojenú s
uplatnením si pohľadávky, teda po pripočítaní tejto sumy správne mal vyplatiť odporca navrhovateľovi
sumu 35,55 Eur.Súd tiež konštatoval, že odporca je v omeškaní s povinnosťou zaplatiť časť odmeny navrhovateľovi v
zmysle faktúry splatnej dňa 20.1.2014, a preto mu súd priznal úrok z omeškania počnúc dňom 21.1.2014
v zmysle zákonných ustanovení.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že navrhovateľovi priznaná
suma predstavuje 10 % úspechu navrhovateľa oproti 90% úspechu odporcu, teda čistý úspech odporcu
predstavuje v konaní po zaokrúhlení 80 %. Pri zohľadnení tohto pomeru úspechu odporcu voči
navrhovateľovi priznal súd odporcovi právo na zaplatenie trov konania vo výške 26,40 Eur za zaplatený

súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 205,11 Eur.

Okresný súd dňa 19.8.2015 vydal opravné uznesenie č.k. 13Cb/20/2015-240, ktorým rozhodol, že prvý
výrok rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb/20/2015-234 zo dňa 20.7.2015 opravuje tak, že
správne má znieť : „ Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 35,55 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne od 21.1.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“.

V odôvodnení opravného uznesenia uviedol, že v prvom výroku rozsudku došlo k chybe v počítaní, kde
vo výroku bola nesprávne uvedená suma 38,45 Eur, pričom správne má byť uvedené, že odporca je
povinný zaplatiť 35,55 Eur. Opravné uznesenie okresný súd vyhotovil v súlade s § 164 O.s.p. Predmetné
opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2015.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku č. 2 a 3, ktorými súd
návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol o trovách konania.

Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku 2 a 3 zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, že súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou neplatného odstúpenia od Partnerskej
zmluvy. Ani zo zákona ( § 344 a nasl. Obchodného zákonníka ), ani zo zmluvy nevyplýva povinnosť

uvádzať dôvod odstúpenia od zmluvy písomne. Odporca neinicoval žiadne konanie o vyslovenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy a navrhovateľ dôvod odstúpenia výslovne odporcovi viackrát uviedol.
Dôvodom boli opakovane svojvoľné zníženia za jeho služby. Keď mu odporca dal 0,45 Eur za služby
vykonané v októbri 2013, výslovne ho upozornil, že sa dohodli na 0,50 Eur a ak takto znížená cena sa
bude opakovať, končí a odstúpi od zmluvy. Tak sa aj stalo hneď potom, keď sa na odmene za november

2013 nedohodli. Podotkol, že proces schvaľovania odmeny trval do 20.12.2013, teda navrhovateľ mal
vedomosť o tom, akú odmenu chce odporca vyplatiť. Pretože bola nízka, dňa 20.12.2013 od zmluvy
odstúpil. Nič to však nemení na fakte, že v mesiaci december v 20. deň nemal uhradenú svoju splatnú
faktúru. Odvolateľ tiež považuje za nesprávny a zmätočný názor súdu pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú
pokutu,pretožeaksúduvádza,žeprávoodstúpiťodzmluvyboloalternatívnekprávunazmluvnúpokutu,

pričom pokiaľ súd vyslovil, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, potom mu mal priznať zmluvnú pokutu,
nakoľko druhá alternatíva odpadla a zmluvná pokuta bola uplatnená dôvodne.

K odporcom uplatnenej kompenzačnej námietke za predčasnú fakturáciu poukázal na to, že nemal inú
právnu možnosť, ako sa dostať k svojej odmene za vykonané služby, ako fakturovať. Odporca s ním

rokovať o tzv. jeho podkladoch nechcel a podklady odporcu navrhovateľovi nedoručil, doručil mu len
prázdnu obálku s listinou a nič viac. Zároveň uviedol, že si svoje povinnosti vykonával riadne aj počas
dňa 20.12.2013, keď mal úraz U., čo podľa jeho názoru bolo preukázané počas dokazovania. Odvolateľ
tvrdí, že z dokazovania vyplýva, že si dňa 17.12.2013 riadne plnil pracovné povinnosti, kuriérske služby
vykonal v porovnaní s ostatnými kolegami na tej istej trase v priemernom normálnom rozsahu, aj

napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam. Interná inštrukcia hovorí o povinnosti dôjsť na sklad
najneskôr o 18.30 hod. a nie najskôr, preto nie je správny názor súdu, že inštrukciu porušil. Uviedol, že
bolo preukázané, že dňa 17..2.2013 vykonal priemerný počet doručení ( 84 ).

Navrhovateľ tiež uviedol, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal so zálohovou faktúrou 100,-

Eur.Zálohováfaktúravystavená25.11.2013nasumu100,-Eurmalabyť vystavenázamesiacnovember,
nie december. Ide o administratívne pochybenie navrhovateľa, avšak táto suma bola odpočítaná vo
faktúre za obdobie november. Navrhovateľ tvrdí, že odporca poskytol zálohu 100,-Eur len jedenkrát.Čo sa týka výroku o trovách konania je postavený na základe nesprávnej úvahy súdu o úspechu a
neúspechu účastníkov konania. Odvolateľ uviedol, že v prípade úspechu si uplatňuje trovy konania za
zaplatený súdny poplatok za odvolanie.

Odporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil, a aby zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania v sume 33,97
Eur.

Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ v odvolaní zrekapituloval tvrdenia prezentované ním počas
prvostupňového konania bez uvedenia akýchkoľvek nových skutočností alebo argumentov. Opakované
tvrdenia navrhovateľa neboli v priebehu konania vykonaným dokazovaním preukázané, preto považuje
odvolanie navrhovateľa za nedôvodné a neodôvodnené.

Čo sa týka odstúpenia navrhovateľa od Partnerskej zmluvy, označeného ako Výpoveď, odporca

považuje posúdenie právneho úkonu zo strany prvostupňového súdu za správne, logicky i právne
odôvodnené. Na uplatnenie zmluvnej pokuty navrhovateľom neexistoval vo veci zmluvný, ani zákonný
dôvod, preto je irelevantné spájanie okolností zmluvnej pokuty s neplatným úkonom odstúpenia,
ako to robí navrhovateľ. Odporca tiež uviedol, že uplatnenie zmluvnej pokuty odporcom vyplynulo
z objektívnych zmluvných dôvodov daných viacnásobným porušením Partnerskej zmluvy zo strany

navrhovateľa, čo bolo v konaní dokazovaním preukázané. Tiež konštatoval, že všetky peňažné plnenia
odporcu vykonané v prospech navrhovateľa boli správne prvostupňovým súdom započítané, čo sa
premietlo do výpočtu dôvodnej sumy 4,45 Eur v prospech navrhovateľa.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p.,

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
výroku 2 a 3 podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovanú sumu 212,75 Eur si navrhovateľ uplatnil titulom
zaplatenia vykonaných kuriérskych služieb, ktoré vyfakturoval faktúrou č. 20130010 v sume 505,75 Eur

za obdobie od 1.12.2013 do 20.12.2013. Nakoľko z vyfakturovanej sumy odporca uhradil čiastku 293,-
Eur, navrhovateľ požadoval priznať nezaplatenú časť vyfakturovanej sumy. Tiež uplatňoval v návrhu
zmluvnú pokutu podľa čl. IV. Partnerskej zmluvy vo výške 20 % z vyfakturovanej sumy 505,75 Eur,
čo predstavuje 101,15 Eur za oneskorenú úhradu vyfakturovanej sumy. Paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky si uplatnil podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, kde podľa

§ 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. je paušálna náhrada 40,- Eur. Okresný súd dňa 29.4.2014
vydal platobný rozkaz č.k. 7Rob/21/2014-18, proti ktorému odporca v zákonnej lehote podal odpor, v
ktorom namietol oprávnenosť uplatneného návrhu. Odporca si v priebehu konania uplatnil kompenzačnú
námietku, a to zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia povinnosti na strane navrhovateľa vo výške 20 %
z oprávnene vyfakturovanej sumy 293,- Eur za mesiac december, pričom sa jednalo o dve porušenia,

teda dve zmluvné pokuty ( 2 x 58,60 Eur ), t.j. v sume 117,29 Eur. Okresný súd po vykonaní dokazovania
a oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že kompenzačná námietka odporcu je v
sume 117,20 Eur dôvodná, pričom nárok navrhovateľa uplatnený v sume 212,75 Eur je dôvodný, avšak
po započítaní preddavku zaplateného odporcom vo výške 100,-Eur, zostalo neuhradených 112,75 Eur.
Zároveň okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, ale má

nárok na zaplatenie paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, teda v
konečnom zúčtovaní má odporca zaplatiť navrhovateľovi 35,55 Eur s príslušným zákonným úrokom z
omeškania.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, v znení ku dňu 20.1.2014, ak výška úrokov z omeškania
nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví Vláda Slovenskej
republiky nariadením.Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení ku dňu 20.1.2014, meškaním dlžníka vzniká
veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Odvolací súd preskúmal dôvody rozhodnutia okresného súdu v tej časti, v ktorej návrh zamietol a
dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Preskúmaním veci odvolací súd

zistil, že medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená Partnerská zmluva zo dňa 1.3.2013 v
zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Nakoľko v uvedenej zmluve bola medzi navrhovateľom
a odporcom v zmysle článku III. zmluvy dohodnutá provízia pre navrhovateľa za vykonané služby tak,
že bude stanovená osobitným dodatkom k tejto zmluve vždy po vyúčtovaní predchádzajúceho mesiaca
najneskôr do 15-dňa príslušného mesiaca, k čomu však nedošlo, okresný súd postupoval správne, keď
pri stanovení ceny za poskytnuté služby navrhovateľom za december 2013 vychádzal z ceny dohodnutej

medzi účastníkmi konania za predchádzajúci kalendárny mesiac. Okresný súd teda správne dospel
k záveru, že cena za vyzdvihnutie a doručenie zásielok je oprávnená pre navrhovateľa za mesiac
december 2013 v sume 456,65 Eur, nakoľko počet vyzdvihnutých a doručených zásielok nebol medzi
účastníkmi konania sporný. Zároveň sa odvolací súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že
pokiaľ odporca poskytol za december 2013 navrhovateľovi úhradu vo výške 293,-Eur, k úhrade na

odmene za mesiac december 2013 u navrhovateľa by predstavovala suma 212,75 Eur. Ide o čiastku,
ktorú si uplatnil navrhovateľ v návrhu na začatie konania, avšak vzhľadom na kompenzačnú námietku
odporcu, ktorú si uplatnil odporca ako zmluvnú pokutu za dve porušenia zmluvných povinností zo strany
navrhovateľa(2x58,60Eur),t.j.117,20Eur,posudzujesatentoprejavodporcuakoobranaprotinávrhu.

Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd správne posúdil nárok navrhovateľa na uplatnenú zmluvnú
pokutu, ktorú si navrhovateľ uplatnil vo výške 101,15 Eur. Je totiž nesporné, že účastníci konania,
ako podnikateľské subjekty si dobrovoľne zmluvne v článku V. ods. B, bod 10 partnerskej zmluvy
dohodli,ževprípadeporušeniazáväzkovuvedenýchvtomtočlánkumáobjednávateľprávouplatniťvoči
obstarávateľovi zmluvnú pokutu do výšky 20 % z fakturovanej čiastky alebo od zmluvy odstúpiť. Nakoľko

navrhovateľ od predmetnej zmluvy odstúpil, odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu,
že navrhovateľovi už nevzniká nárok na zmluvnú pokutu za porušenie tých istých povinností. Nemení
na tom nič ani fakt, že úkon odstúpenia od zmluvy bol neurčitý a nezrozumiteľný, následkom čoho
okresný súd vyslovil neplatnosť tohto právneho úkonu, nakoľko je nesporné, že na základe odstúpenia
od zmluvy navrhovateľ prestal vykonávať činnosť pre odporcu a ukončil svoju podnikateľskú činnosť.

Z tohto dôvodu, aj keď právne nedošlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy , navrhovateľ hneď po tomto
úkone pristúpil k ukončeniu podnikateľskej činnosti, o čom svedčí dôkaz ( č.l. 63 ), a to Potvrdenie
o ukončení podnikania zo dňa 27.12.2013, vydané Okresným úradom Lučenec, následkom čoho už
navrhovateľ nemohol fakticky ďalej vykonávať kuriérske služby pre odporcu.. Z uvedených dôvodov
odvolací súd považuje napadnutý rozsudok v časti nepriznanej zmluvnej pokuty pre navrhovateľa za

vecne správny.

K zmluvnej pokute uplatnenej odporcom v priebehu konania vo výške 117,20 Eur za dve porušenia
zmluvných povinností zo strany navrhovateľa, ktoré si odporca v priebehu konania uplatnil v súlade
s § 98 O.s.p., ako obranu proti návrhu, odvolací súd sa plne stotožnil s názorom prvostupňového

súdu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu zmluvných povinností tak, ako uvádzal odporca.
Tieto skutočnosti mal súd preukázané doručovacími hárkami, ako aj potvrdením U. M.. M. W., z ktorej
vyjadrenia vyplýva, že v pondelok 20.4.2015 ju počas ordinácie vyhľadala pani O. Z., jej pacientka
so žiadosťou, aby potvrdila pre súd, že v piatok 20.12.2013 ošetrila jej priateľa - M.F.. Potvrdenie
nevydala, lebo v predmetnej veci sa už písomne vyjadrila pre súd podľa ambulantných záznamov. Ona

ani zdravotná sestra si na daného pacienta nespomínajú, pričom p. O., ako zamestnankyňa firmy U.,
ktorá sídli v rovnakej budove ako U. ambulancia jej uviedla, že údajne ju ona poprosila, aby ošetrili v
decembri jej priateľa s úrazom U. mimo poradia. Menovaná tvrdí, že údajne p. Z. ošetrila, zdravotná
sestra mu naaplikovala lieky zo zásob ambulancie a pacient si vypýtal potvrdenie o návšteve. Ošetrujúca
lekárka uviedla, že takáto situácia síce mohla nastať, lebo občas ošetrí pacienta aj mimo poradia,

avšak menovaný ako pacient nie je zaevidovaný a vykázaný do jeho zdravotnej poisťovne. Na záver
U. skonštatovala, že pomohli známej z vedľajšej kancelárie netušiac, že jej priateľ plánuje ich pomoc
a vystavené potvrdenie účelovo zneužiť. V tejto súvislosti odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ by
bolo potvrdenie o vykonaní vyšetrenia vystavené v deň vyšetrenia 20.12.2013, nebol by dôvod pýtaťtakéto potvrdenie dňa 20.4.2015. Ošetrujúca lekárka síce potvrdila, že písmo potvrdenia o návšteve jej
ambulancie patrí jej zdravotnej sestre J. W., avšak pokiaľ by nebolo potvrdenie o návšteve vystavené
dodatočne, nebol by dôvod snažiť sa u ošetrujúcej lekárky zabezpečiť toto potvrdenie po začatí súdneho

konania,vrámciktoréhosiodporcauplatnilprávonazmluvnúpokutu.Odvolacísúdnazákladelistinných
dôkazov dospel k záveru, že odporca si uplatnil kompenzačnú námietku oprávnene tak, ako konštatoval
prvostupňový súd v napadnutom rozsudku.

K odvolacej námietke, že zálohová faktúra na 100,-Eur mala byť zúčtovaná v mesiaci november 2013,

a nie odpočítaná z faktúry za december 2013 odvolací súd uvádza, že predložená faktúra je účtovným
dokladom, z ktorej jednoznačne vyplýva, že sa jedná o zálohu za mesiac december 2013. Tvrdenia
navrhovateľa,žezjehostranyprivystavenífaktúrydošlokomyluneobstoja,nakoľkovzmysleúčtovných
predpisov, pokiaľ by navrhovateľ vystavil faktúru nesprávne, bola jeho povinnosť faktúru vystornovať a
nahradiť ju riadnym a správnym účtovným dokladom. Pokiaľ tak neurobil je faktúra záväzná, a preto
okresný súd postupoval správne, keď zaplatenú zálohu 100,-Eur odpočítal zo žalovanej sumy a túto

čiastku navrhovateľovi nepriznal.

Nakoľko navrhovateľ v odvolaní uviedol skutočnosti, ktoré už vzniesol v rámci prvostupňového konania,
kde neuniesol v konaní dôkazné bremeno v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., okresný súd dospel na základe
vykonaného dokazovania k správnym právnym a skutkovým zisteniam. Odvolací súd uvádza, že

povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou
účastníkov konania, ktorá im vyplýva z § 120 ods. 1 O.s.p. Ide o povinnosť toho z účastníkov, ktorý
tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná povinnosť sú
náležitosťami návrhu na začatie konania vyplývajúcimi z ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. Obidve uvedené
procesné povinnosti vyplývajú účastníkom konania aj z ustanovenia § 101 ods. 1 O.s.p., pričom ich

nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriamo v rozhodnutí vo veci, kde
predstavujú procesnú ujmu účastníka, ktorý si svoju procesnú povinnosť nesplnil. V danom prípade
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v časti, v ktorej mu bol návrh zamietnutý, pričom odvolací súd
poukazuje na to, že okresný súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré čiastočne
nárok navrhovateľa zamietol.

Čo sa týka odvolania navrhovateľa voči výroku o trovách konania odvolací súd dospel k názoru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné ani v tejto časti, nakoľko okresný súd postupoval správne, keď
na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., na základe ktorého správne
dospel k určeniu pomeru úspechu účastníkov konania v konaní, následkom čoho zaviazal navrhovateľa

nahradiť odporcovi trovy konania v správnom pomere úspechu odporcu voči navrhovateľovi.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch 2 a 3 v
spojení s opravným uznesením, ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a priznal úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 31,98 Eur, t.j. za 1 úkon právnej
služby vo výške 18,26 Eur - vyjadrenie k odvolaniu ( § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ),
režijný paušál vo výške 8,39 Eur ( § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky ), 20 % DPH vo výške 5,33 Eur ( § 18
ods. 3 citovanej vyhlášky ). Odvolací súd dopĺňa, že pre výpočet trov odvolacieho konania odvolací súd

vychádzal z predmetu sporu 177,20 Eur ( 212,75 Eur - 35,55 Eur ), nakoľko navrhovateľ podal odvolanie
len v zamietajúcej časti návrhu.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.