Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203421
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814203421.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: CD

Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: W. V. (G. N.Á.), L.. XX. XX. XXXX, J. XXX XX E., K. XXX/XX, o uplatnenie pohľadávky 36,-
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasanávrhom(tlačivoA-návrhnauplatneniepohľadávky,článok4,ods.1NariadeniaEurópskeho

parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu) domáhal zaplatenia istiny 36,- eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 92,- eur
od 27. 02. 2011 do 18. 05. 2011, čo predstavuje sumu 18,63 eur, zo sumy 64,- eur od 19. 05. 2011 do 20.
06. 2011, čo predstavuje sumu 5,28 eur, zo sumy 36,- eur od 21. 06. 2011 do dňa zaplatenia. Okrem toho
žiadal priznať 6 %-ný úrok zo zmenkovej sumy 92,- eur od 13. 05. 2011 do 18. 05. 2011, čo predstavuje
sumu 0,11 eur, zo sumy 64,- eur od 19. 05. 2011 do 20. 06. 2011, čo predstavuje sumu 0,35 eur, zo
sumy 36,- eur od 21. 06. 2011 do dňa zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tina percenta

zmenkovej sumy teda 0,31 eur. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 28. 07. 2010 na zmenkovú sumu 92,- eur, pričom sa zaviazala
aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27. 02. 2011. V texte bol uvedený záväzok
žalovanej, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad zmenkovému veriteľovi. Indosovaná zmenka
je podľa žalobcu vista zmenkou a je opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov
od vystavenia“.

Žalobca uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ do podania žaloby zaplatil
56,- eur, kde na zmenkovú sumu uhradil 56,- eur a na úroky uhradil 0,- eur. Keďže zmenková istina je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Žalovaná uviedla, že so žalobou súhlasí, bola ochotná uhradiť uplatnenú pohľadávku v 5-eurových
mesačných splátkach vzhľadom k svojej zlej finančnej situácii. Nepoprela, že pri uzatváraní zmluvy o
poskytnutíúverupodpísalazmenku,naktorejsanachádzajejpodpis,avšaktútopodpísalabeztoho,aby

ju niekto poučil na právne následky podpisu zmenky. V podstate uhradila všetky splátky, mala splácať po
28 eur mesačne, avšak niektoré splátky uhradila iba po 10 eur a z toho dôvodu jej zrejme narástol úrok.Podľa názoru súdu v tomto prípade sú splnené podmienky pre použitie vyššie uvedeného Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady /ES/ 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V zmysle článku 2 citovaného nariadenia sa totiž toto uplatňuje

v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu, ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za
konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

V článku 3 odsek 1 cit. zák. ust. sa uvádza, že na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký
spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom, ako v
členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 5 odsek 1 spomínaného Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo
ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva,
že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

V zmysle článku 5 odsek 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené
v prílohe III. Kópia tlačiva na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu
s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13.

V danom prípade vychádzajúc z údajov uvedených v žalobcom predloženej zmenke (ktorú vystavila
spoločnosť POHOTOVOSŤ, uvedenia čísla zmluvy) súd považoval za potrebné nariadiť vo veci ústne
pojednávanie a to aj bez toho, aby o to požiadala niektorá zo strán.

V tejto veci po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj s
prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanej, ktorá túto zásielku prevzala 30. 07.
2014, ale vyplnené tlačivo na odpoveď súdu nepredložila.

Žalobca sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania nedostavil, svoju

neúčasť ospravedlnil kolíziou termínov, súhlasil s tým, aby sa vo veci pojednávalo bez jeho prítomnosti,
teda nežiadal, aby súd odročil pojednávanie. Vychádzal zo skutočností, že nemá vedomosť, aby
žalovaná popierala uplatnenú pohľadávku. Uviedol však, že ak v priebehu pojednávania dôjde k popretiu
uplatnenej pohľadávky, žiada o odročenie pojednávania. Okrem toho vytýkal súdu nesprávny procesný
postup, keď vo veci bolo nariadené pojednávanie s uvedením svojich dôvodov.

V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať na podľa názoru súdu neakceptovateľné a
zarážajúce zasahovanie do oprávnení súdu, keďže je to výlučne v kompetencii súdu posúdiť potrebu
nariadenia pojednávania, ak naviac sám žalobca tak, ako je to uvedené vyššie, poukazuje (cituje)
článok 5 bod 1 príslušného nariadenia, v zmysle ktorého súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak

to považuje za potrebné. Naviac nariadenie pojednávania súd vykonal v súvislosti s posudzovaním
vyplňovacieho práva na zmenku ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu
vzniklým medzi pôvodným veriteľom žalovanej (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) ako
aj v súvislosti s posudzovaním, aký má charakter predmetný spotrebiteľský úver. Súd pre úplnosť
uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že zmenková odmena prekračuje jej maximálnu výšku ustanovenú

zákonom, táto skutočnosť je tiež dôvodom, pre ktorý súd vo veci nariadil pojednávanie.

Súd potom vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úplným výpisom z obchodného registra
pokiaľ sa týka žalobcu; písomnými vyjadreniami a stanoviskami žalobcu; zmenkou, ktorú k návrhu
pripojil žalobca; taktiež zmluvou o úvere číslo 803400467 uzavretou na jednej strane medzi žalovanou

ako dlžníkom a na druhej strane ako veriteľom spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, uzavretou dňa 28. 07. 2010, ktorej číslo je uvádzané vo vyššie uvedenej
zmenke a zistil tento skutkový a právny stav:Žalovaná vystavila dňa 28. 07. 2010 v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku, obsahom
ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, sumu 92,- eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 27.

02. 2011. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vista zmenka a bola opatrená doložkami
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola prevedená
indosamentom (rubopisom) na žalobcu.

Zo zmluvy o úvere číslo 803400467, ktorá sa uvádza na zmenke predloženej žalobcom, ktorú súdu

predložila žalovaná a ktorá bola na výzvu súdu a to kópia zaslaná spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
vyplýva, že dňa 28. 07. 2010 na jednej strane medzi dlžníkom - žalovanou a na druhej strane veriteľom
- POHOTOVOSŤ, s.r.o. bola uzavretá táto zmluva o úvere, kde sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
úver v sume 100,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 68,- eur t. j. celkove čiastku 168,- eur, ktorú sa zaviazal tento uhradiť v 6-tich mesačných splátkach
splatných po 28,- eur začínajúc dňom 22. 08. 2010 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru. Zmluva je datovaná dňom 28. 07. 2010 a opatrená podpismi mandatára
G. ako aj podpisom žalovanej ako dlžníka. Peniaze mala prevziať toho istého dňa.

Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že zmenka, ktorú žalobca pripojil k návrhu, bola
vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského

úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá ju následne
indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovanou má teda spotrebiteľskú povahu.

Na posúdenie spotrebiteľských zmlúv súd v zmysle článku 19 Nariadenia číslo 861/2007/ES aplikoval

slovenské procesné rozhodné právo. Z uvedeného potom vyplýva, že slovenské subjekty pôvodne ani
nepredpokladaliinýakoprávnyporiadokSlovenskejrepubliky.Podľabodu13Nariadeniačíslo861/2007/
ES pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a neprípustné „v kontexte
zamietnutia návrhu“ by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom, súd v danom prípade postupoval
podľaObčianskehosúdnehoporiadku,Občianskehozákonníka,zákonačíslo258/2001Zbierkyzákonov

o spotrebiteľských úveroch v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, Smernicou 2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom
trhu. Ako rozhodné právo aplikoval súd právo Slovenskej republiky už aj vzhľadom na to, že pôvodným
majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a

prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 75 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

V zmysle článku I. § 11 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom

(rubopisom) s tým, že podľa článku I. § 17 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a
šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 10. 2010 spotrebiteľkou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktoráje spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vzmysle§53ods.1až3Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

V § 2 zákona číslo 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení sa uvádza,
že na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme;
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V zmysle § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom
znení v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

Na základe vyššie uvedeného mal súd teda za preukázané, že dňa 28. 07. 2010 uzavrela žalovaná
ako dlžník so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere v písomnej forme,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru, ako už bolo uvedené vyššie, vo výške 100,- eur. V ten istý
deň bola vystavená a podpísaná zmenka na sumu 92,- eur. Žalobou si teda žalobca na súde uplatnil

právo na zaplatenie sumy 36,- eur.

Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom predložená zmenka
zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovanou ako
dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatvárala

žalovaná ako občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text
a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné
údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala
len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenejforme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o
príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
dohody o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Taktiež sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262

ods. 1 Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom.

S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je
spotrebiteľskou zmluvou, ak dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

V danom prípade žalovaná ako fyzická osoba spĺňala definíciu spotrebiteľa a spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava na strane veriteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti pri uzatváraní zmluvy o úvere, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom
registri mala činnosť poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa záveru súdu tak bolo preukázané,

že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava spĺňala definíciu dodávateľa. V konaní bolo
ďalej preukázané, že zmluva medzi veriteľom a žalovanou bola uzatvorená na formulári veriteľa vrátane
všeobecných zmluvných podmienok, do tejto zmluvy bolo možné doplniť resp. zmeniť len osobné údaje
žalovanej ako dlžníka a výšku úveru. Súd mal tak za preukázané, že veriteľ tieto zmluvy uzatváral
s viacerými osobami, bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy

podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla.

Takto súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 28. 07. 2010 uzavretá medzi veriteľom a žalovanou
bola spotrebiteľskou zmluvou.

Z uvedených dôvodov súd považoval právny vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. a žalovanou za vzťah spotrebiteľský, a teda na tento vzťah aplikoval ustanovenia spotrebiteľského
práva. Povaha uvedeného právneho vzťahu sa nezmenila ani postúpením (indosovaním) zmenky.
Súd potom v danom prípade mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo
spotrebiteľského vzťahu.

Napriek tomu, že žalovaná v konaní vyslovene nenamietala, že zmenka je neplatná, súd skúmal
jej platnosť, pretože mal za to, že Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" (právo patrí bdelým) v
spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd SR (uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca
2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012). Aj v prípade
tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu
princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych
vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až

detailnej) znalosti právnych predpisov. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky
zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom
je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy, spotrebiteľ nemôže dokonale
poznať každý z vyššie uvedených zákonov. Neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť

spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým,
že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je
v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné
podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti
Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej

moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku

spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965 - II. Zaitschrift für
das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht 191/62 Hamm, publikovaný v časopise Neue juristische
Wochenschrift, 1965 str. 1125. Ak teda vo vyššie uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal súdny dvor
EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver o skúmaní postavenia
spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok
spotrebiteľských zmlúv.

Taktiež je potrebné uviesť, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16. 11. 2010 práve vo veci
POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má v každom
štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (a
nielen sankcií, ale akýchkoľvek zmluvných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k

tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave.

Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka, je potrebné posúdiť podľa
zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v
danom prípade od 02. 04. 2010 do 10. 06. 2013).

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvnástranadostanenajmäjednojejvyhotovenievlistinnejpodobnealebonainomtrvanlivommédiu,
ktoré je dostupné veriteľovi.

Obligatorné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona a
medzi nimi pod písmenom f) je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru; pod písmenom j) ročná percentuálna miera nákladov; pod písmenom
k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod písmenom y) priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy

zverejnená podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r), y).

Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať článok 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaného

musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. V tomto prípade dohodu o vyplňovacom práve zmenky
súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 OZ.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatorné náležitosti, ktoré sú uvedené v
§ 9 ods. 2 písm. f), j), k), y) zákona číslo 129/2010 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto
skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je ročne
91,25 %. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje
jeho neplatnosť (§ 39 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 OZ). Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola
uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaný nemal možnosť

ich ovplyvniť. Nepochybne táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve v rozpore
so zákonom (či už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre dôsledok chýbajúci
v obligatorných náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53ods. 5 OZ. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka.
Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR
číslo 4Obo 161/2007 zo dňa 06. 05. 2008. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej

úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej
zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku
za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu sa priečiacu sa dobrým mravom
a zásadám poctivého obchodného styku.

V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať aj na list Európskej komisie z 25. 04. 2013 pod
číslom 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského
práva EÚ a výslovne v liste sa spomína v tejto súvislosti obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ.
Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonného pohľadávky založené na nekalých
podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky.

Vyššie vyslovenému právnemu názoru tohto súdu nasvedčuje aj zákonná úprava spotrebiteľských
úverov, keďže zákon 258/2001 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2008 výrazne obmedzuje možnosť
zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou v § 4 ods. 6 a neskôr aj zákonom číslo 129/2010 Z. z.,
v § 17 ods. 3 dokonca zakazuje splnenie a zabezpečenie úveru zmenkou. Aj táto právna úprava svedčí
o tom, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva. Ak je zmenka vydaná

v rozpore so zákonom, v danom prípade so zákonom o spotrebiteľskom úvere, potom je neplatná v
zmysle § 39 OZ, keďže aj pre zmenku platia všeobecné ustanovenia OZ o platnosti právnych úkonov.
Súdy, na ktorých rozhodnutia žalobca poukazoval v priebehu tohto konania, sa posúdením nezaoberali,
aj keď súd má skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu ex offo. Na podporu tohto názoru
možno použiť pripomienky Európskej komisie zo dňa 12. 02. 2014, členom Súdneho dvoru Európskej

únie vo veci C-558/2013 týkajúcej sa obdobného konania v súvislosti s prejudiciálnou otázkou súdu.
Európska komisia v týchto pripomienkach v bode 17 uviedla: „Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje
v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej
článku9jednoznačnevyplýva,žečlenskéštátymôžupovoliťichpoužívanievspotrebiteľskýchzmluvách
iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách.“ Podľa názoru

komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle smernice 87/102/EHS vykladať so
zreteľomnačlánok14uvedenejsmernice,ktorázakazujeznížiťštandardochranyspotrebiteľa.Vhodnou
ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny
rámec ochrany spotrebiteľa ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora a zahŕňa
preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

Bod 19 spomínaných pripomienok obsahuje toto konštatovanie:
„Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky v zmysle, ako to uvádza vnútroštátny súd vo
svojom uznesení, by bolo podľa Komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny
dvor už totiž vysloviť všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha

v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/
EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 smernice 87/102/EHS. V závere
preto Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu otázku
túto odpoveď: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách a články 4, 9 a 14 smernice Rady číslo 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu
akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu

právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadne porušenie zákona
upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej zmenka vznikla.“

V danom prípade zmenka a úverová zmluva vznikla teda po 02. 04. 2010 za účinnosti zákona číslo

129/2010 Z. z. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru
nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.S poukazom na citované zákonné ustanovenie došlo k vystaveniu zmenky v rozpore s týmto citovaným
zákonným ustanovením, a preto s poukazom na § 39 OZ je potrebné vyhodnotiť zmenku ako absolútne
neplatnú pre rozpor so zákonom.

V závere súd považuje za potrebné podotknúť, že dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky a
tým aj samotnú zmenku je možné považovať za neplatnú aj v dôsledku obchádzania zákona (§ 39
OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky

mal právny predchodca žalobcu snahu vyhnúť sa posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii
zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu
poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatorných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto
postup žalobcu však nemôže požívať právnu ochranu, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, a
keďže žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a túto súd považoval za neplatnú, z toho dôvodu
jeho žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanej ako procesne úspešnej
strane vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak táto si trovy konania neuplatnila, preto jej súd
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.