Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoKR/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110223787
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2110223787.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Ing. O. T., nar.XX.XX.XXXX,
O. XXXX/X, XXX XX P., právne zast.: JUDr. Petrom Rokašom, advokátom, Plynárenská 1, 821 09
Bratislava, proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom kancelárie: Sladovnícka 13, 917 01
Trnava, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii, so sídlom Trnava, IČO: 00
009 199, o vylúčenie veci zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu v Trnave č. k. 25Cbi/17/2010-273 zo dňa 28.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 25Cbi/17/2010-273 zo dňa 28.10.2014

p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným prvostupňovému súdu dňa 26.10.2010 domáhal, aby súd vydal
rozsudok, ktorým vylúči označené nehnuteľnosti zo všeobecnej podstaty úpadcu.

Okresný súd v Trnave napadnutým rozsudkom č. k. 25Cbi/17/2010-273 zo dňa 28.10.2014 rozhodol, že
nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalobcu:

- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemku registra „C“ parc. č. 8380/16- zastavené plochy a

nádvoria o výmere 1133 m2, k pozemku parc. č. 8380/8- zastavané plochy a nádvoria o výmere 386
m2, nachádzajúcich sa v obci P., okres Trnava, kat. územie P., obidva zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie P.,

- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k pozemku registra „C“ parcela č. 8380/13 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1207 m2 nachádzajúci sa v obci P., okres Trnava, Katastrálne územie P. zapísaný
na LV č. XXXX katastrálne územie P.

zahrnutý do súpisu majetku úpadcu: Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii so sídlom Trnava,
IČO: 00 009 199, nepatrí do súpisu majetku podstát úpadcu: Trnavské automobilové závody š.p. v
likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199 a je vylúčený zo súpisu majetku podstát úpadcu Trnavské
automobilové závody, š.p. v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, v konkurznom konaní vedenom
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/2/2007.

Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný vyššie uvedený nehnuteľný majetok, ktorý nepatrí do súpisu

majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199 a
je vylúčený zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p.v likvidácii so sídlom Trnava,
IČO: 00 009 199, vylúčiť zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii so
sídlom Trnava, IČO: 00 009 199 a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový súd tým, že zo strany žalobcu boli splnené podmienky na
nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkov a to titulom vydržania. Bolo preukázané, že žalobca

bol pri podpise Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva dňa 27.10.1998 dobromyseľný, keďže
vynaložil obvyklú mieru opatrnosti majúc na mysli fakt, že v katastri nehnuteľností v pozícií vlastníka
parcely č. 1083 bol výslovne zapísaný Slovenský pozemkový fond. Žalobca nemohol pri zachovaní
obvyklej starostlivosti taktiež predpokladať, že Slovenský pozemkový fond prevádza nehnuteľnosť, na
ktorej prevod nebol oprávnený. Súd je toho názoru, že spochybňovanie vlastníckeho práva žalovaným

je nedôvodné, nakoľko vlastnícke právo štátu k pozemku parc.č. 1083 bolo riadne zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX bez akýchkoľvek poznámok. K argumentácii žalovaného spochybňujúcej
dobromyseľnosť žalobcu ohľadne zápisu poznámky na liste vlastníctva č. XXXX por. č.: 171,
nehnuteľnosti: 8380/2 - Internát, 8380/12 - Spojovacia budova súp.č.: XXXX, č.k.: 68Cbi/10/00 - Návrh
na vydanie predbežného opatrenia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami, podané na Krajskom súde v
Bratislave 30.01.2002, žalobca: TAZ, š.p. v likvidácii, žalovaný: TAZ, a.s. v likvidácii, sa súd stotožnil s

argumentáciou žalobcu, že predmetná poznámka má len informatívny charakter. Súdiac podľa obsahu
išlo len o poznámku o podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia, nie o rozhodnutie vo veci
samej a na záver má súd za to, že poznámka, na ktorú poukázal žalovaný ani nesúvisí s predmetom
konania, nakoľko bola zapísaná na liste vlastníctva, ktorý nesúvisí s meritom sporu. Súd ohľadne
uvedeného vychádzal z vyjadrenia žalobcu ako aj žalovaného, z ktorého súdu vyplynula skutočnosť,

že predmetom konania na Krajskom súde v Bratislave nie sú Pozemky I. ( parcely č.8380/13, 8380/8
a 8380/16), ale nehnuteľnosti, z ktorých Pozemky I. boli odčlenené a v dôsledku toho súd tvrdenia
žalovanéhoohľadnespochybneniadobromyseľnostižalobcupovažujezairelevantné,nakoľkonesúvisia
s predmetom sporu. Ohľadne poukázania žalovaného na zvýšenú mieru opatrnosti, ktorú mal zachovať
žalobca vzhľadom na jeho živnostenské oprávnenie, súd má za to, že žalobca k veci pristúpil s obvyklou

opatrnosťou, nakoľko vychádzal z listu vlastníctva č. XXXX, na ktorom bez pochybností figuroval ako
vlastník SPF, ktorý bol riadne zapísaný, pričom údaje na liste vlastníctva sa považujú za hodnoverné.
Ďalej súd mal za preukázané, že počas vydržacej lehoty (datovanej od časového obdobia kedy došlo k
uzatvoreniu zmluvy) nezasiahol žiaden iný subjekt do výkonu práv žalobcu, nikto žalobcovi neoznámil
alebo sa cestou súdu alebo inak nedožadoval, aby žalobca prestal užívať predmet vydržania. Súd mal

preukázané, že k prvému zisteniu žalobcu ohľadne spochybnenia jeho vlastníckeho práva došlo až
doručením oznámenia žalovaného o zahrnutí predmetných pozemkov do súpisu majetku úpadcu a to
dňa 6.10.2010. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že žalobcom boli splnené podmienky na to, aby
nadobudol vlastnícke právo k pozemkom z titulu vydržania, nakoľko žalobca bol dobromyseľný v tom,
že pozemky mu patria, a ktoré mal v držbe v zákonom stanovenej nepretržitej lehote v trvaní 10 rokov.

Vzhľadom na rozhodnutie činnosť Okresného súdu Trnava sp. zn. 15Cbi/8/2010-195 zo dňa 25.01.2013,
právoplatného v časti výroku I. dňa 11.04.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 21CoKR/9/2013 zo dňa 25.02.2014 je v súlade s potrebou právnej istoty vydanie tohto
rozhodnutia, keďže predchádzajúci spor o vylúčenie spoluvlastníckeho podielu veci z podstaty úpadcu,

bol rozhodnutý na základe rovnakých skutočností obdobne.

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný dňa 16.12.2014 odvolanie. V uvedenom odvolaní uviedol, že
v konaní pred prvostupňovým súdom došlo k vadám, na základe ktorých prvostupňový súd nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie podľa právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia. Pokiaľ ide o otázku nadobudnutia nehnuteľností žalobcom, poukázal, že na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.9.1998 a zmluvy o bezplatnom prevode vlastníctva
k nehnuteľnostiam zo dňa 27.10.1998 bolo rozhodnuté len o priznaní vlastníckeho práva MUDr. T.

T. k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe a k ďalším nehnuteľnostiam v rozhodnutí uvedených
vlastnícke právo priznané nebolo. Slovenskej republike ani Slovenskému pozemkovému fondu ako
správcovi sa na základe uvedeného nijaké právo nepriznalo, čo potvrdil aj Okresný úrad, katastrálny
odbor, Trnava, avšak túto spornosť nedal správne do logického súvisu s okolnosťami, že žalobca
približne v rovnakom čase nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou TAZ spol.

s r.o. dňa 29.4.1997 stavbu - Budovu ubytovacieho zariadenia - Predajňa CKD Market, súp.č.7097,
postavená na parc.č.8380/13, nachádzajúca sa v obci P., okres Trnava, k.ú. P., spoluvlastnícky
podiel o veľkosti jedna polovica, zapísaná na LV č.XXXX, vydaný Správou katastra Trnava, čím
bola spochybnená jeho dobromyseľnosť po dobe nevedomosti o tom, že Slovenský pozemkovýfond nemôže byť vlastníkom ani správcom nehnuteľností, keďže nejde o poľnohospodársku pôdu,
ale zastavané územie kde sídlil priemyselný podnik úpadcu a jeho právny predchodca - národný
podnik. Z uvedeného vyplýva, že zastavané plochy - nádvoria nie sú poľnohospodárskou pôdou a

neslúžia na poľnohospodárske účely a teda netvoria poľnohospodárky pôdny fond. Žalovaný rovnako
poukázal na dobromyseľnosť žalobcu, ako dôkaz uviedol pôvodný list vlastníctva č.XXXX, vydaný
Správou katastra Trnava so zapísanou poznámkou - poznámka por.č.171, nehnuteľnosť 8380/2 -
internát,8380/12-spojovaciabudovasúpis.č.XXXX,č.k.68Cbi/10/2000-návrhnavydaniepredbežného
opatrenia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami, podané na Krajskom súde v Bratislave 30.1.2012,

kde vystupuje ako žalobca TAZ, š.p. v likvidácii a žalovaný TAZ, a.s. v likvidácii. Keďže žalobca vedel
o spornom konaní, nemohol byť v predmetnej veci dobromyseľný a vedel o možnosti spornosti
prevodu vlastníckeho práva, keď predložil mestu Trnava pozmenený výpis LV č.XXXX čiastočný, kde
jednak poznámka nie je zapísaná a tretia strana nenasleduje za stranou dva a pod daným poradovým
číslom 880/05 nebola tlačená zostava k LV č.XXXX, ale úplne iné LV ktorého posledná strana bola
spojená s dvoma stranami LV XXXX. Ak by bol dobromyseľný v tom, že informatívna poznámka na

LV je úplná bez právneho významu, nemal by dôvod predložiť pozmenené LV. Podľa právneho názoru
žalovaného žalobca musel byť upovedomený o právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam susediacich
so stavbou samotným predávajúcim alebo sa mohol informovať na Správe katastra Trnava ako
orgán evidujúceho práva k nehnuteľnostiam. Vyriešenie otázky právneho vzťahu stavby ktorú žalobca
nadobúdal k nehnuteľnostiam ako zastavaným a priľahlým pozemkom je povinnosťou dobromyseľného

a starostlivého kupujúceho. Žalovaný ďalej uviedol, že počas konania pred prvostupňovým súdom
nebolo jeho povinnosťou preukázať v konaní právo úpadcu k nehnuteľnostiam ani konkrétne právo
hospodárenia ako sa žalobca mylne domnieva. Naopak je povinnosťou žalobcu ako účastníka konania,
ktorý žiada vylúčiť nehnuteľnosti zo súpisu, skutkovo aj právne bez pochýb preukázať že mu právo
odôvodňujúce vylúčenie nehnuteľností svedčí. Žalovaný v konaní nemal povinnosť preukazovať plnenie

akýchkoľvek povinností ktoré navyše v zmysle ustálenej judikatúry ani nepreukazujú vlastnícke právo
k veci. Ani obsahové a formálne náležitosti hospodárskej zmluvy taktiež nie sú predmetom skúmania v
tomto konaní. Záver súdu, že nakoľko sa v hospodárskej zmluve nenachádzal dátum prechodu správy
k nehnuteľnostiam, hospodárska zmluva neznamenala titul nadobudnutia nehnuteľnosti v prospech
úpadcu.

Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol
bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil,

keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto
možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto
správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver, ku ktorému dospel a ktorývyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.

Na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na to, že v súvislosti
s otázkou dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckych práv k nehnuteľnostiam žalobcom aj Ústavný súd
SR konštatoval, že poskytnutie ústavno-právnej ochrany musí byť postavené tak, že právo pôvodného
vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam novým nadobúdateľom na základe
dobrej viery dobromyseľnosti musí byť postavené na rovnakú úroveň. Tým sa dostávajú do vzájomnej

kolízie obidve ústavné hodnoty princíp dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery dôvery
v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto
nemôže previesť na iného viac práv než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum
z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad) treba prihliadnuť na princíp všeobecnej
spravodlivosti keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv ako aj

individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než
nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom ako vec opustila
vlastnícku sféru a dostala sa na list vlastníctva iného subjektu t.j. od subjektu od ktorého žalobca
nadobudol vlastnícke práva.

Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd ČR (napr. III.ÚS 415/2015 ob) a v ostatnom náleze
sp.zn. III.ÚS 247/14 z 28.1.2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom
spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom ktorému treba poskytnúť
ústavno-právnu ochranu ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v
katastri nehnuteľností od právneho úkonu ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným.

Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá
viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne
okolnosti každého prípadu a potom už zistenie, že osoba konala v dobrej viere zakladá poskytnutie
ochrany k jej vlastníckemu právu. Ústavný súd v svojom náleze č. I.ÚS 549/2015 uviedol, že sa
domnieva, že uvedené pravidlo možno použiť aj pri skutkovo podobných prípadoch na území Slovenska,

len mu dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie pri rovnakom základe.
Odvolací súd sa teda stotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu, že na základe vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že zo strany žalobcu boli splnené podmienky na nadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemkom a to titulom vydržania. Bolo totiž preukázané, že žalobca bol pri
podpise zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva dňa 27.10.1998 dobromyseľný, keďže vynaložil

obvyklú mieru opatrnosti majúc na mysli že nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností v pozícii vlastníka
parc.č.1083 bol vyslovene zapísaný Slovenský pozemkový fond. Žalobca nemohol pri zachovaní
obvyklej starostlivosti taktiež predpokladať, že Slovenský pozemkový fond prevádza nehnuteľnosť na
ktorej prevod nebol oprávnený. K argumentácii žalovaného spochybňujúcu dobromyseľnosť ohľadne
zápisu poznámky na liste vlastníctva č.XXXX odvolací súd konštatuje, že táto poznámka na ktorú

poukazoval žalovaný nesúvisí s predmetom konania, nakoľko bola zapísaná v liste vlastníctva ktorý
nesúvisí s meritom sporu. Táto skutočnosť vyplýva z predmetu konania vedeného na Krajskom súde v
Bratislave, na ktorý poukazoval žalovaný, z ktorého vyplýva že predmetom konania nie sú pozemky I.
(parc.č.8380/13, 8380/8 a 8380/16), ale nehnuteľnosti z ktorých pozemky I. boli odčlenené a v dôsledku
toho súd tvrdenie žalovaného ohľadne spochybnenia dobromyseľnosti považuje za nepreukázané.

Odvolací súd sa rovnako ako prvostupňový súd stotožňuje s tvrdením žalobcu, že z jeho strany boli
splnené podmienky na to, aby nadobudol vlastnícke právo k pozemkom z titulu vydržania, nakoľko
žalobca bol dobromyseľný v tom, že pozemky mu patria a ktoré mal v držbe v zákonom stanovenej
nepretržitej lehote v trvaní desiatich rokov.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd nerozhodol, pretože prvostupňový súd bude o trovách rozhodovať

samostatným rozhodnutím a tak je povinný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z..Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.