Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/279/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614203305
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4614203305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľa: CD
Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňu° 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO:
264129705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grosslingova 4, IČO: 36865421, za
ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti odporkyni: T. T., bytom T., C. XXXX/X, o zaplatenie
zmenkovej sumy 711,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 16. januára 2015, č. k. 6C/102/2014-46 a o čiastočnom späťvzatí návrhu
navrhovateľom, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa späťvzatie návrhu v časti požadovaného zmenkového úroku nad výšku 0,06 %
denne, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorý podal formou tlačiva
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o zaplatenie zmenkovej sumy 711,19

eura s príslušenstvom. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal s odkazom na ustanovenie § 142 ods.
1 OSP s odôvodnením, že v konaní si náhradu trov neuplatnila a žiadne trovy jej nevznikli. Rozhodnutie
vo veci samej odôvodnil podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
§ 39, § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy

o úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 265 Obchodného zákonníka (zákon číslo
513/1991 Zb.) a čl. I. § 5 ods. 1 až ods. 3, § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 48 ods. 1
bod 2, § 77 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“). Právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil
z článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007 a čl. 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001. Následne
podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia EP a Rady č. 593/2008, resp. na základe § 10 ods. 1, 3 zákona č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov určil

rozhodné právo, ktoré sa na danú vec vzťahovalo. Vo veci nariadil pojednávanie, pretože považoval za
potrebné vykonať dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom sp. zn. 7Er/1175/2012, úverovou
zmluvou č. 403800172 uzavretou medzi predchodcom navrhovateľa spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava, a odporkyňou, všeobecných obchodných podmienok, pretože ide spotrebiteľský vzťah,a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Okrem toho dospel k záveru,
že aj v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň
ochrany spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet

konania nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje, a aj pri
nečinnosti spotrebiteľa dbať o to, aby mu jeho nevedomosť nebola na úkor. Práve pri spotrebiteľských
vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety § 120 ods. 1 OSP, teda výnimku z prejednacej
zásady.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že dňa 21. 04. 2010 uzavrela spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., s odporkyňou na predtlačenom formulári Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej
len „zmluva o úvere“), podľa ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 350 eur a odporkyňa sa
zaviazala zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok 346 eur, spolu mala zaplatiť čiastku 696 eur, v 12
mesačných splátkach po 58 eur počnúc dňom 20. 05. 2010. V zmluve o úvere neboli uvedené úroky
z úveru, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) a ani priemerná RPMN. V bode 14

všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej:
„na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovivystavildlžník(vystaviteľ)zmenku,vktorejniejevyplnenázmenkovásumaa dátumzačiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude pozostávať zo sumy

všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy
sa stal splatný celý dlh.“ Zo zmenky vystavenej odporkyňou dňa 21. 04. 2010 na rad POHOTOVOSŤ,
s.r.o., zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 711,19 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 04.
01. 2011. Zmenka bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez protestu" a "na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". V pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza
číslo zmluvy XXXXXXXXX. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., prevedené rubopisom na navrhovateľa. Oboznámením sa s obsahom spisu exekučného konania
sp. zn. 7Er/1175/2012 zistil, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako oprávnený vymáhal pohľadávku
z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX a predloženej zmenky. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a exekúcia bola zastavená.

Vzhľadom na ustanovenie bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení
zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov
o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na

zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere, dospel k záveru, že zmenka bola
vystavená odporkyňou ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere - konkrétne ako blankozmenka.
Uviedol, že zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy boli do zmenky doplnené
dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia týchto údajov (písané technickými prostriedkami) v
porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste a dátume vystavenia zmenky (písané rukou). Vo všeobecnosti

môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy, resp. pri prevzatí úveru buď
uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V prípade spotrebiteľského úveru je však uhradzovacia
funkcia vylúčená výslovným zákazom splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanoveným v § 4 ods. 6
Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,narozdielodzabezpečovacejfunkciezmenky,ktorábolavsúvislosti
so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto mohol v danom prípade

považovať danú zmenku, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského
úveru žalovanou, len za zabezpečovaciu zmenku, a nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na
uhradenie dlhu.

Súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z predmetu konania, ktorým bol nárok navrhovateľa,

vyplývajúci z vlastnej vistazmenky, vystavenej odporkyňou, pôvodne vo forme blankozmenky na
zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere. V prvom
rade preto posudzoval platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,
a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Uviedol, že Zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, spĺňajúcou znaky tejto zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Išlo o predtlačenú

formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými
stranami boli POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, a odporkyňa ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda bolaspotrebiteľom. Nesporne išlo o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to
napriek tomu, že v zmluve o úvere bol uvedený účel úveru "na výkon povolania". Pri pochybnostiach
o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší a dôkazné bremeno na preukázanie toho,

že úver bol poskytnutý na iný účel, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže tento účel
nebol preukázaný, platí, že úver bol poskytnutý na súkromné účely. V danom prípade ide nielen o
spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Prvostupňový súd podrobil preskúmaniu zmluvu o úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia

úveru a dospel k záveru, že rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán bola
hrubým spôsobom narušená, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie
notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom
splnomocnenca,niekoľkonásobnézmluvnépokuty,blankozmenka).Vzhľadomnanerovnosťpodmienok
účastníkov zmluvy, vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy, sa celá zmluva (jej obsah
i účel) prieči dobrým mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi, nemohlo vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa
bodu14všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,anazákladetaktovyplnenejzmenkynebolomožné
úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv.

Súd prvého stupňa dospel tiež k záveru, že právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť

aj z dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky, ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, a z toho dôvodu je takáto dohoda, ako neprijateľná zmluvná podmienka, podľa
§ 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka, neplatná. Pôvodnému remitentovi teda nevzniklo právo
na vyplnenie blankozmenky, blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou, pôvodný remitent nemal práva

a povinnosti zo zmenky, a preto ich ani nemohol indosamentom previesť na navrhovateľa. V základe
jednoznačne išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahoval Zákon o spotrebiteľských
úveroch, preto sa súd zaoberal aj samotnou zmenkou (hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo), a zistil,
že predloženú zmenku podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ nemohol prijať ani
ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená s podstatne vyššou zmenkovou sumou, než

pripúšťa uvedené ustanovenie zákona. Z uvedených dôvodov súd návrh ako neopodstatnený zamietol.
Ďalej konštatoval, že v zmluve o úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov,
o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, ročnej úrokovej sadzbe čo boli v čase uzatvárania
tejto zmluvy povinné údaje vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má
za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku. V závere uviedol, že pri posúdení

zmenkového úroku 0,25 % denne prestavuje ročný úrok 91,25 %, čo považoval za rozpor s dobrými
mravmi. Z týchto dôvodov dohodu o vyplnení zmenky, obsiahnutú vo všeobecných obchodných
podmienkach, vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, od počiatku neplatnú, preto spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., nemohla zmenku vyplniť. Konanie spoločnosti pri nadobúdaní zmenky možno
hodnotiťakovedomékonaniena škodudlžníka.Prerozporsdobrýmimravmijepodľa§39Občianskeho

zákonníka, dohoda o vyplnení zmenky, neplatná. Z dôvodov, že pôvodnému remitentovi nevzniklo právo
zmenku prijať, právo zmenku vyplniť, nevzniklo mu ani právo zo zmenky na plnenie. Preto navrhovateľ,
nadobúdajúci zmenku rubopisom, nemôže uplatňovať právo zo zmenky. Z uvedených dôvodov návrh
zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy neuplatnila a žiadne jej v konaní
nevznikli (142 ods.1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa mu svojím postupom odňal
možnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivé,

čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo odporkyňa uplatnený nárok nepoprela, a
je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie
je podľa § 120 OSP, ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej

príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporkyne neboli vznesené žiadne námietky, a
preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Odporkyňa mohla na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007, vzniesť námietky voči zmenke, aktak neurobila, akékoľvek iné námietky museli byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Namietal, že prvostupňový súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na
skutočnosti, ktoré netvrdil žiadny z účastníkov konania, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie

nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v
jeho prospech. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
žiadneho spotrebiteľského vzťahu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona, odporkyňa nie je oprávnená

vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Prvostupňový súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods.
1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou a
remitentom irelevantný. Nie je mu známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Ďalej namietal, že dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna
úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len

výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky,
aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasil s názorom
súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez
ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou
zmenkou súvisia. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.

Odporkyňa sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

KrajskýsúdvNitre,akoodvolacísúd(§10ods.1OSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanéúčastníkom
konania, v zákonom stanovene lehote na podanie (§ 201,§204 ods.1 OSP), a zistení, že odvolanie spĺňa

náležitosti § 205 a nasl. OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky uvedené §
213 ods. 2 až ods. 7 OSP (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 OSP), s verejným vyhlásením rozsudku, pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods.
3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne

správne a odvolanie nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je
správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením
§ 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí,
vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

Navrhovateľ prípisom doručeným súdu dňa 22.12.2015, návrh na začatie konania, v časti týkajúcej sa
uplatnenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, vzal späť a to vo výške 0,19% denne.

Odporkyňa na výzvu súdu nevyjadrila nesúhlas s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konanie.

Podľa § 222 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb.v znení neskorších
predpisov, ďalej len „OSP“), odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na
začatie konania späť, alebo schváli zmier.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania vzal čiastočne späť, odporkyňa so spätvzatím nesúhlas

nevyslovila, preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 96 OSP v spojení s ustanovením § 222 ods. 2
OSP pripustil vzatie návrhu späť, rozsudok súdu prvého stupňa v danej časti zrušil a konanie zastavil.

Predmetom konania v danej veci je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je navrhovateľ
ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa, pričom indosovaná
zmenka je vistazmenkou, opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ zmenky pohľadávku doposiaľ neuhradil.

Navrhovateľ v odvolaní namietal vadu konania, spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí prvostupňového
súdu, čo považoval za vadu konania, spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom. Odvolací
súd preto predtým, ako preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu, skúmal, či konanie zaťažilvadou konania, namietanou navrhovateľom. Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd doručil
navrhovateľovi list na doplnenie návrhu, v ktorom ho upozornil, že daný právny vzťah bude posudzovať
podľa zákonných ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Na list navrhovateľ reagoval podaním zo dňa

19. 09. 2014 a trval na posúdení jeho nároku zo zmenky. Navrhovateľ o súdom zamýšľanom postupe
- posúdiť predmetnú vec podľa ustanovení spotrebiteľských právnych predpisov - bol súdom prvého
stupňa informovaný, preto nemôže tvrdiť, že jeho rozhodnutie je prekvapivé, navyše za situácie, že súd
prvého stupňa riadne svoje úvahy v napadnutom rozsudku zdôvodnil. Odvolací súd nezistil žiadne vady
konania,prektorébybolopotrebnénapadnutýrozsudokzrušiť,pretopristúpilkmeritórnemuprejednaniu

veci.
Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 16. 01. 2015. V dôsledku podaného odvolania
navrhovateľom, bol spisový materiál dňa 15. 04. 2015 predložený odvolaciemu súdu. Odvolací súd, pri
rozhodovaní o tomto odvolaní navrhovateľa proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa bral do
úvahy skutočnosť, že v Zbierke súdnych rozhodnutí SR, bolo pod číslom 93/2015, publikované spoločné
stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 20. októbra 2015, týkajúce sa postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie;
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu, takýto exces, dosahuje.
Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR bolo
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným

postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch v znení neskorších predpisov). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8
ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo rozhodnuté v rámci zákonom upraveného

mechanizmu, zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV. ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom
ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch kolégií v zbierke stanovísk pod R 93/2015,
priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce
právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho
súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom

nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu
navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej
len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím, ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry
navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len
„publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov

senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho súdu v individuálne, ním prejednávanej veci, názor
vyjadrený v publikovanom rozhodnutí, je zároveň zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny)
členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom
rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to
splnené podmienky), môže odkloniť či odchýliť od názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým,

ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“ názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie.

Odvolací súd v danej veci upriamuje, okrem spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodného
kolégia Najvyššieho súdu SR, pozornosť tiež na skutočnosť, že aj zákon č. 191/1950 Sb. a Občianskysúdny poriadok reagovali na prijatú novelu číslo 438/2015, účinnú od 23. 12. 2015 tým, že v čl. II., §
17 ods. 1 v zákone č. 191/1950 Sb. bola doplnená nová veta a ods. 2, z ktorého vyplýva, že ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,

možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný
zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka a § 5a zákona

číslo 250/2007 Z.z..

Uvedenounovelouzákonač.438/2015boldoplnenýiods.3aods.4ustanovenia§79OSPtak,žeakide
o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou,
žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak
ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa

vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a
ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie
záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva. Ustanovenie § 114 ods. 2 OSP bolo
predmetnounovelouzákonadoplnenéovetu,podľaktorej:„akideovectýkajúcusauplatňovanianároku
zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd žalovaného poučí

aj o možnosti uplatňovania námietok podľa osobitného predpisu; vyjadrenie odporcu súd bezodkladne
odošle navrhovateľovi.

Odvolací súd, postupujúc v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení týkajúcich sa zmeniek
a riadiac sa uvedeným stanoviskom Najvyššieho súdu SR, uverejneným pod R93/2015, by preto v

zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento judikát považuje za rozhodujúci a opodstatnený, nakoľko
platí zásada, že iba ten, kto sa od ustálenej judikatúry odkloní, musí náležite vysvetliť dôvody tohto
postupu. Napriek tomu, však viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.1 OSP), k jednotlivým
odvolacímdôvodomnavrhovateľa,spočívajúcimpredovšetkýmvzdôrazneníplatnostipríslušnejzmenky
a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania

v tomto smere, odvolací súd dodáva, že sa nestotožňuje s jeho argumentáciou, spochybňujúcou
postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe, podľa nariadenia, je súd povinný rešpektovať
právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri rozhodovaní o
potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie
rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné
aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu
znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho účastníka v konaní,
či ochrany dobrých mravov. Občiansky súdny poriadok, ako základný procesný predpis, platný na

území Slovenskej republiky, dôkaznú povinnosť upravuje v ustanovení § 120, ktoré v tretej vete odseku
1, umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné, než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úvaha, týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou
v doloženej zmenke, nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie
prípadne absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo, nie je nariadením vylúčená.

Prvostupňový súd preto správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 OSP, a to
oboznámenímsatakzúverovouzmluvou,zozmenkou,zktorejsinavrhovateľodvodzujesvojnárok,ako
aj s príslušným exekučným spisom, správne, v súlade s ustanovením § 132 OSP, vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania a vyhodnotil skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona a v
správnej interpretácii. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdil, stotožniac sa s jeho úvahami a argumentami. V zmysle uvedeného judikátu Najvyššieho súdu
SR (R93/2015), bol súd prvého stupňa oprávnený preskúmavať nielen formálne, obsahové náležitosti
zmenky, ale aj úkon, v ktorom má navrhovateľom uplatnený nárok základ, t.j. úverovú zmluvu. Tento
záver je tiež v súlade nielen zo základnými zásadami práva Európskej únie na ochranu spotrebiteľa
(Smernica 87/102/EHS), ale taktiež aj v súlade s vnútroštátnou úpravou o ochrane spotrebiteľa (zákon

č. 250/2007 Z.z.).

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie
rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacíchprostriedkoch. Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo
vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Navrhovateľ, k tejto časti napadnutého rozsudku, v
dôvodoch svojho odvolania, k právnemu posúdeniu veci súdom prvého stupňa neuviedol žiadne právne

úvahy, dôvody, na základe ktorých vyvodzuje záver o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Argumentoval iba tým, že prvostupňový súd nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho
úkonu (zmluvy o úvere), ktorého navrhovateľ nebol účastníkom konania a mal rozhodovať len na
základe ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým na prijaté
stanovisko Najvyššieho súdu SR v judikáte pod R 93/2015, odvolací súd považuje tento odvolací dôvod,

za bezpredmetný. Iné okolnosti a dôvody odvolateľ v podanom odvolaní neuvádza.

Súd prvého stupňa dospel k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - úverovej zmluvy, na
základe ktorého nemohlo dôjsť k vystaveniu zmenky. Napriek tomuto konštatovaniu, zaoberajúc sa
i zmluvnými podmienkami, vyhodnotil za neprijateľné zmluvné podmienky, podmienky týkajúce sa
dojednania, uvedené v časti bodu 14 všeobecných obchodných podmienok. V tomto ustanovení bola

určená jednak podmienka, ktorá za nesplnenie záväzku, pripúšťala možnosť veriteľa, domáhať
sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimeranej sumy (úrok 0,25% denne, v ročnom prepočte 91,25%),
ako sankcia spojená s nesplnením záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka), a tiež
podmienka, spočívajúca v prenesení povinností dodávateľa niesť dôkazné bremeno, na spotrebiteľa,
ktorá je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu je

pre jej neprijateľnosť, neplatná. Ďalej celú dohodu o vyplnení blankozmenky vyhodnotil ako neplatnú
dohodu, z ktorého dôvodu pôvodnému remitentovi potom vôbec nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky. Pôvodnému remitentovi nevznikli práva a povinnosti zo zmenky, preto ich nemohol
indosamentom previesť na navrhovateľa (nikto nemôže previesť viac práva, ako sám má). Posúdením
samotnej zmenky dospel k záveru, že veriteľ ju podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch,

nemohol prijať ako zabezpečovaciu zmenku, pretože bola vyplnená podstatne vyššou sumou, ako
pripúšťalo zákonné ustanovenie, keď zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov, preto zmenka
mohla byť vystavená len na sumu 300 eur. Z tohto dôvodu konanie veriteľa, spočívajúce v prijatí zmenky
prevyšujúcej zákonom prípustnú výšku, považoval za výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi,
nepožívajúcim právnu ochranu. Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvého stupňa stotožnil.

Navrhovateľ v odvolaní poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z. (zákon o spotrebiteľských úveroch), ktorý
pripúšťal vystavenie zmenky. Uviedol, že limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej
výške dlhu v čase jej vyplnenia a bolo pripustené vypĺňať ich dodatočne, po ich vystavení. V tejto časti
odcitoval celý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 z 21. 11. 2013, na

záveroch ktorého založil svoje tvrdenie a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm/3/2014 z
13. 06. 2014. Uvedené rozhodnutia nie sú záväzné pre rozhodnutie v danej veci, vyjadrujú názor dvoch
senátov obchodných kolégií, ktorý nie je v súlade s judikátom R 93/2015. Navrhovateľ, okrem citácii
týchto rozhodnutí, námietky prekvapivého rozhodnutia a námietky nemožnosti preskúmavania platnosti
právnych úkonov, neuviedol žiadne ďalšie dôvody, pre ktoré nesúhlasí s rozhodnutím prvostupňového

súdu, a iba z obsahu predložených rozhodnutí, odvolací súd vyvodil, že podľa názoru navrhovateľa,
prvostupňový súd bol oprávnený skúmať iba to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon
vyžaduje pre posúdenie jej platnosti. S uvedenými námietkami odvolateľa, sa odvolací súd vyporiadal
vo vyššie uvedených dôvodoch tohto rozhodnutia.

V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie (ďalej len „EÚ“),
je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a
zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali,
resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to, aplikáciou procesného práva, má súd túto povinnosť naplniť,
čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky, súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom

zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava, platná do 31. 12. 2010, umožňovala
používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky, ako takej, v spotrebiteľskom právnom
vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ, na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna
úprava do 31. 12. 2010, nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/
EHS, v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho

zákona o spotrebiteľských úveroch číslo 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom od 01. 01. 2011 do 30. 04. 2014. S účinnosťou od 01. 05. 2014,
je táto ochrana zabezpečená v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo, akotaké, v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských

vzťahoch, môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej
zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh
navrhovateľa zamietnutý, vo výroku za vecne správny a ako taký ho podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdil.

Na správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu nič nemenilo späťvzatie návrhu navrhovateľa v časti
zmenkového úroku.

O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože
si právo na ich priznanie neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.