Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715212187
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715212187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

JUDr. Emílie Zimovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O. K.,
dieťa rodičov Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, O. K., zastúpenej JUDr. N. I., advokátkou, AK
O. K., R. XX/XX a O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX-XX, O. K., o návrhu matky na určenie
výživného na maloletú, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
03. februára 2016 č. k. 7P/98/2015-21, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala, aby súd

otcovi určil výživné na mal. G. vo výške 100 eur mesačne od 01.05.2014 do 31.08.2015. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že mal. G. pochádza z manželstva jej rodičov, ktoré bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31.08.2015 č. k. 6P/52/2015-30, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.09.2015 s tým, že uvedeným rozsudkom súd schválil medzi rodičmi dohodu,
podľa ktorej sa mal. G. na čas po rozvode zverila do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal k
povinnosti prispievať na výživu dcéry sumou 170 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným
dokazovaním mal tiež za preukázané, že pred rozvodom manželstva rodičia mal. G. prerušili vzájomné

spolužitie v mesiaci august 2013, ktoré však opakovane viackrát až do rozvodu manželstva obnovili
v záujme urovnania vzájomného vzťahu. Počas tohto obdobia spoločne trávili najmä víkendy, počas
ktorých navštevovali aquaparky, wellness centrá, absolvovali spoločné lyžovačky, v r. 2014 trávili
spoločnú dovolenku v Paríži a v Chorvátsku, pričom podľa výpovede otca náklady s tým spojené v
prevažnej miere hradil otec. Okrem toho otec maloletej uviedol, že dcére po predchádzajúcej dohode s
matkou zakupoval rôzne časti ošatenia a obuvi, striedavo s matkou sa podieľal na úhrade poplatkov za
stravu v školskej jedálni, podieľal sa na zakupovaní školských pomôcok a tiež hradil náklady spojené s

jej mimoškolskými aktivitami. V období, keď s matkou nežil v spoločnej domácnosti sa maloletá G. sčasti
zdržiavala u otca, najmä počas letných prázdnin, kedy výlučne sám uhrádzal náklady na jej výživu. V
mesiaci máj a jún zaslal matke na výživu dcéry po 100 eur. Súd ďalej zistil, že od prerušenia vzájomného
spolužitia rodičov, t. j. od mesiaca august 2013 matka až do rozvodu manželstva návrh na súd o určenie
výživného na maloletú nepodala, čo dôvodila tým, že k otcovi dieťaťa mala vytvorený stále silný citový
vzťah a predpokladala, že manželské spolužitie obnovia. Súd citoval ust. § 62 ods. 1 a 3, § 75 ods. 1 veta
prvá, ods. 2 a § 77 ods. 1 Zák. o rodine a dospel k záveru, že návrh matky na spätné určenie výživného

je potrebné zamietnuť. Uviedol, že skutočnosť, že až do rozvodu manželstva sa matka proti odporcovi
určenia výživného nedomáhala podaním návrhu na súde, ale naopak spoločne s maloletou G. a jej
otcom od prerušenia vzájomného spolužitia absolvovali niekoľko spoločných zahraničných dovoleniek
a trávili spoločne čas, nasvedčuje tomu, že otec si voči maloletej G. svoju vyživovaciu povinnosť plnilriadne, preto súd návrh matky na určenie výživného za spätné obdobie od 01.05.2014 do 31.08.2015
vyhodnotil ako špekulatívny a nedôvodný. Podotkol, že matka naviac v priebehu konania neuviedla
žiaden z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré je možné v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine

výnimočne priznať výživné pre maloleté dieťa spätne po začatí konania.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu zmenil a jej návrhu vyhovel alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že návrh na určenie výživného podala z dôvodu,

že v období, v ktorom žiadala určiť výživné s otcom maloletej nežili v spoločnej domácnosti a on jej
na výživu dcéry neprispieval okrem mesiaca máj a jún 2015, kedy jej poslal po 100 eur mesačne. S
otcom dieťaťa nežila v spoločnej domácnosti už v predchádzajúcom období, a to od augusta 2013, keď
dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti spolu s maloletou bola skutočnosť, že otec dieťaťa začal
vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, nadviazal mimomanželskú známosť a vracal sa domov
až v ranných hodinách. Aj napriek tomu verila, že otec svoj ľahkovážny prístup k rodine prehodnotí

a ich manželské spolužitie sa riadne obnoví. Z tohto dôvodu napríklad súhlasila aj s tým, že v lete
2014 trávili spoločnú dovolenku v Chorvátsku a nepodala návrh na určenie výživného len aby sa ich
vzájomné vzťahy usporiadali, a to najmä v záujme maloletej, ktorá má k otcovi dobrý vzťah. Otec však
svoje správanie neprehodnotil, i keď ona v obnovenie spolužitia verila ešte v čase, keď podávala návrh
na rozvod manželstva. Z uvedených dôvodov návrh na určenie výživného podala až po rozvode, z jej

strany však nešlo v žiadnom prípade o špekulatívny návrh, nakoľko je zrejmé i z výpovede otca, že
v období, za ktoré žiada určiť výživné, sa podieľal na výžive ich dcéry len v minimálnom rozsahu. Je
pravdou, že otec maloletej v spornom období zakúpil maloletej ošatenie, ruksak, kalkulačku spolu v
hodnote 124 eur a zaplatil stravné v školskej jedálni za jeden mesiac, zaplatil jej na výživu maloletej v
mesiaci máj a jún 2015 po 100 eur, ale všetky ostatné náklady na výživu maloletej hradila sama.

Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného
súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného zákonom na vykonanie práva. Jeho zmyslom
je prinútiť príslušné subjekty, aby pod hrozbou následkov vyplývajúcich z premlčania náležite uplatnili
svoje práva a neodďaľovali ich splnenie od povinného subjektu.

V zmysle cit. zákonného ustanovenia výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V
prípadoch hodných osobitného zreteľa, ak sa jedná o výživné pre maloleté dieťa, možno priznať výživné
aj spätne odo dňa začatia konania, najdlhšie na dobu troch rokov.

Dôvody hodné osobitného zreteľa je treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným
dôvodom nie je neznalosť možnosti uplatňovať si výživné, takýmto dôvodom je napr. zdravotný stav
oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu
spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie a pod.).

V prejednávanej veci skutočnosti uvádzané matkou maloletej, pre ktoré neuplatnila výživné na maloletú
včas, nie sú takými skutočnosťami, ktoré by mohli byť považované za dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle cit. ustanovenia § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Je nepochybné, že matka maloletej návrh na
určenie výživného aj pred rozvodom manželstva mohla podať a v podaní takéhoto návrhu jej nebránili
žiadne objektívne skutočnosti. Jej subjektívny pocit, že môže dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia

s otcom maloletej nemožno považovať za prekážku, pre ktorú sa nemohla domáhať určenia vyživovacej
povinnosti k maloletej na súde; napokon, matka mohla podať návrh na určenie výživného k maloletej a
po obnovení manželského spolužitia s otcom dieťaťa mohla tento návrh vziať späť.Keďže v danej veci neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne,
matka sa tak môže domáhať výživného k maloletej G. len odo dňa začatia súdneho konania, t. j. od
30.12.2015, kedy však už bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletej rozhodnutím Okresného

súdu Považská Bystrica zo dňa 31.08.2015 č. k. 6P/52/2015-30, právoplatného dňa 21.09.2015.

Súd prvého stupňa preto správne návrh matky na určenie výživného zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .